1.

Treba chápať let odklonený na letisko odlišné od letiska, na ktoré bola vykonaná rezervácia, ktoré sa však nachádza v jeho blízkosti, ako let, ktorý bol zrušený v zmysle nariadenia (ES) č. 261/2004 ( 2 ), takže v prospech dotknutých cestujúcich zakladá právo na náhradu podľa článku 7 ods. 1 tohto nariadenia, alebo ako let, ktorý má jednoducho meškanie, pričom v tomto prípade majú cestujúci takéto právo iba vtedy, ak meškanie trvá tri hodiny alebo viac v súlade s rozsudkom Sturgeon a i. ( 3 )?

2.

Je po pristátí letecký dopravca povinný ponúknuť z vlastnej iniciatívy prevzatie nákladov prepravy buď na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia, alebo na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s cestujúcim v zmysle článku 8 ods. 3 uvedeného nariadenia?

3.

Zakladá porušenie povinnosti starostlivosti uvedenej v tomto článku, ako aj v článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004 právo na paušálnu náhradu v zmysle jeho článku 7 ods. 1 tohto nariadenia?

4.

To sú niektoré z otázok, ktoré sú predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneubourg, Rakúsko), ktorých sa na žiadosť Súdneho dvora budú konkrétne týkať tieto návrhy.

5.

Súdny dvor bude mať vo svojom budúcom rozsudku okrem iného príležitosť prvýkrát rozhodnúť o výklade článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 a priznať mu tak určité miesto v logike a štruktúre tohto nariadenia.

6.

Odôvodnenia 1, 2 a 4 nariadenia č. 261/2004 uvádzajú:

…

7.

Článok 5 tohto nariadenia, nazvaný „Zrušenie“, stanovuje:

„1.   V prípade zrušenia letu príslušným cestujúcim:

…“

8.

Článok 6 uvedeného nariadenia, nazvaný „Meškanie“, stanovuje:

„1.   Keď prevádzkujúci letecký dopravca odôvodnene očakáva, že let bude mať meškanie voči plánovanému času odletu:

prevádzkujúci letecký dopravca cestujúcim ponúkne:

2.   V každom prípade sa pomoc ponúka v časových limitoch ustanovených vyššie v súvislosti s každou kategóriou vzdialenosti.“

9.

Článok 7 toho istého nariadenia, nazvaný „Právo na náhradu“, uvádza:

„1.   Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúci dostanú náhradu v nasledovnej výške:

Pri stanovení vzdialenosti je základom posledné cieľové miesto, do ktorého cestujúci kvôli odmietnutiu nástupu alebo zrušeniu, príde neskôr ako je plánovaný čas príletu.

…“

10.

Článok 8 nariadenia č. 261/2004, nazvaný „Právo na náhradu alebo presmerovanie“, stanovuje:

„1.   Keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúcim sa ponúkne možnosť vybrať si medzi:

…

3.   Keď v prípade, že je miesto, mesto alebo región [mesto, aglomerácia alebo región – neoficiálny preklad] obsluhované niekoľkými letiskami a prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne cestujúcemu let na letisko, ktoré je náhradou za letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia, prevádzkujúci letecký dopravca znáša náklady prepravy cestujúceho z tohto alternatívneho letiska buď na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia alebo na iné blízke cieľové letisko [iné blízke cieľové miesto – neoficiálny preklad] dohodnuté s cestujúcim.“

11.

Článok 9 nariadenia č. 261/2004, nazvaný „Právo na starostlivosť“, stanovuje:

„1.   Keď sa uvádza odkaz na tento článok cestujúcim sa bezplatne ponúkne:

…“

12.

Pán WZ urobil u Austrian Airlines jednu rezerváciu na 21. mája 2018 na cestu pozostávajúcu z dvoch letov, z ktorých prvý bol z Klagenfurtu (Rakúsko) do Viedne (Rakúsko), s plánovaným odletom o 18.35 hod. a príletom o 19.20 hod., a druhý z Viedne na letisko Berlín Tegel (Nemecko) s plánovaným odletom o 21.00 hod. a príletom o 22.20 hod.

13.

Poveternostné podmienky počas otáčania lietadla vo Viedni na treťom lete predchádzajúcom rezervovanému letu spôsobili meškanie, ktoré sa následne prejavilo na neskorších letoch vykonaných tým istým lietadlom na leteckom spojení medzi Viedňou a Berlínom, takže let na letisko Berlín Tegel, ktorý si pán WZ rezervoval, prekročil čas zákazu nočných letov, ktorý platil na tomto letisku.

14.

Austrian Airlines preto odklonila dotknutý let na letisko Berlín Schönefeld nachádzajúce sa mimo mesta Berlín v spolkovej krajine Brandenbursko. Tento let vzlietol z Viedne o 22.07 hod. a pristál na letisku Berlín Schönefeld o 23.18 hod.

15.

Podľa vnútroštátneho súdu odklonenie letu spôsobilo pánovi WZ nielen meškanie (pristátie o 23.18 hod. namiesto 22.20 hod., ako bolo pôvodne plánované), ale aj nepohodlie súvisiace s miestom pristátia vzdialenejším od jeho bydliska (24 km namiesto 8 km), čo si od pána WZ vyžadovalo dlhší čas cestovania (41 minút, aby sa dostal do miesta svojho bydliska z letiska Berlín Schönefeld namiesto 15 minút z letiska Berlín Tegel). Austrian Airlines neponúkla pánovi WZ náhradnú prepravu medzi letiskami Berlín Schönefeld a Berlín Tegel.

16.

Pán WZ požadoval zaplatenie sumy 250 eur ako náhrady podľa článku 5 nariadenia č. 261/2004 v spojení s článkom 7 tohto nariadenia. Táto žiadosť sa zakladala jednak na meškaní príletu a jednak na tom, že Austrian Airlines si nesplnila povinnosť ponúknuť mu doplnkovú prepravu z letiska Berlín Schönefeld na letisko Berlín Tegel.

17.

Austrian Airlines spochybňovala tento návrh a tvrdila, že po prvé žalobca sa dostal do svojho konečného cieľového miesta, Berlína, s meškaním iba 58 minút. Po druhé sa pán WZ mohol ľahko dostať do miesta svojho bydliska využitím ďalšieho dopravného prostriedku. Po tretie je potvrdená existencia „mimoriadnych okolností“ v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 z dôvodu veľkých poveternostných problémov počas otáčania na treťom lete predchádzajúcom rezervovanému letu, ktoré viedli Eurocontrol k tomu, že tomuto letu tým istým lietadlom pridelil neskorší ako pôvodne plánovaný prevádzkový interval.

18.

Bezirksgericht Schwechat (Okresný súd Schwechat, Rakúsko) zamietol návrhy pána WZ, pretože sa domnieval, že odklonenie letu nepredstavovalo podstatnú zmenu jeho trasy, takže nemôže byť považované za zrušenie letu. Tento súd tiež uviedol, že meškanie netrvalo tri hodiny alebo viac.

19.

Pán WZ podal odvolanie na Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneuburg). Tento súd sa pýta po prvé, či skutkový stav treba chápať ako zrušenie, meškanie alebo iný prípad, po druhé, či sa letecký dopravca môže dovolávať existencie mimoriadnych okolností v zmysle článku 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, ktoré ovplyvnili let predchádzajúci letu, ktorý využil cestujúci, a po tretie, či letecký dopravca musí zaplatiť náhradu za porušenie svojich povinností poskytnúť pomoc a starostlivosť.

20.

Za týchto okolností Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneuburg) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

21.

Písomné pripomienky predložili pán WZ, rakúska vláda a Európska komisia.

22.

Ako bolo vysvetlené vyššie, tieto návrhy sa budú v súlade s požiadavkou Súdneho dvora týkať iba druhej, tretej, šiestej a siedmej otázky.

23.

Preskúmam teda tieto otázky postupne.

24.

Svojou druhou a treťou otázkou, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd Súdneho dvora v podstate pýta, či sa článok 5 ods. 1 písm. c), článok 6 ods. 1, článok 7 ods. 1 a článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 majú vykladať v tom zmysle, že pristátie letu na letisku odlišnom od letiska, na ktoré bola vykonaná rezervácia, ktoré sa nachádza v tom istom meste, v tej istej aglomerácii alebo v tom istom regióne, zakladá v prospech cestujúceho právo na náhradu z dôvodu zrušenia alebo veľkého meškania letu pri prílete. ( 4 )

25.

Inými slovami, Súdny dvor je požiadaný, aby posúdil, či prípad letu odkloneného na záložné letisko nachádzajúce sa v blízkosti letiska, na ktoré bola vykonaná rezervácia, možno posúdiť ako zrušenie letu alebo či ho treba prípadne považovať za meškanie pri prílete. Odpoveď na túto otázku má vážne dôsledky, pretože právo na náhradu je automaticky priznané cestujúcemu v prípade zrušenia letu [ibaže bol o zrušení informovaný v lehotách upravených v článku 5 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004], zatiaľ čo v prípade meškania tento cestujúci nemá takéto právo, ak meškanie netrvalo tri hodiny alebo viac.

26.

Aby som mohol navrhnúť odpoveď na tieto otázky, preskúmam najprv pojem „zrušenie“ v zmysle nariadenia č. 261/2004, a dospejem k záveru, že tento pojem tak, ako je vykladaný v judikatúre Súdneho dvora, by sa v zásade mohol vzťahovať na takú situáciu, ako je situácia v prejednávanej veci, v ktorej let pristane na záložnom letisku nachádzajúcom sa v tom istom regióne ako letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia (časť 1). Následne však uvediem, že takéto chápanie by nebolo správne, pretože normotvorca Únie chcel zavedením článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vyňať tento prípad z uplatňovania právneho režimu zrušenia letu (časť 2). Vyvodím preto záver, že let odklonený na letisko nachádzajúce sa v tom istom meste, v tej istej aglomerácii alebo v tom istom regióne, zakladá v prospech dotknutého cestujúceho právo na náhradu iba vtedy, ak sa tento cestujúci dostane na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia alebo na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s leteckým dopravcom s meškaním, ktoré trvá tri hodiny alebo viac (časť 3).

27.

Pojem „zrušenie“ je definovaný v článku 2 písm. l) nariadenia č. 261/2004 ako „neuskutočnenie letu, ktorý bol predtým plánovaný, a na ktorý bolo aspoň jedno miesto rezervované“. Táto definícia sa teda zakladá na okolnosti, že let sa neuskutočnil, pričom presné určenie významu pojmu „zrušenie“ nemôže nebrať do úvahy niekoľko predbežných spresnení týkajúcich sa pojmu „let“.

28.

Pojem „let“ nie je definovaný v nariadení č. 261/2004. Ustálená judikatúra Súdneho dvora ho však charakterizovala tak, že v podstate spočíva v prevádzke leteckej dopravy uskutočnenej leteckým dopravcom, ktorý stanovuje jej trasu. ( 5 ) Súdny dvor následne spresnil, že trasa predstavuje „podstatnú zložku“ letu, keďže let sa uskutočňuje podľa plánu vopred stanoveného leteckým dopravcom. ( 6 ) Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že ak nie je dodržaná trasa letu nachádzajúca sa v tomto pláne, tento let „sa neuskutočnil“ v zmysle nariadenia č. 261/2004, a treba ho teda posúdiť ako „zrušený“.

29.

Vzniká preto otázka, za akých podmienok možno dospieť k záveru o tom, že nebola dodržaná trasa letu.

30.

Myslím si, že odpoveď dal Súdny dvor v rozsudku Sousa Rodríguez a i. ( 7 ). Vo veci, v ktorej bol vyhlásený tento rozsudok, bola Súdnemu dvoru položená otázka, či skutočnosť, že krátko po štarte sa lietadlo vrátilo na letisko odletu, takže cestujúci sa znovu nachádzali na pôvodnom mieste odletu, znamenala, že let bol zrušený. Pri tejto príležitosti Súdny dvor rozhodol, že na to, aby sa bolo možné domnievať, že let sa uskutočnil, „nepostačuje, aby lietadlo odletelo v súlade s letovým poriadkom, ale navyše sa vyžaduje, aby dosiahlo svoje cieľové miesto, ktoré je určené v uvedenom letovom poriadku“, pričom sa oprel o konštatovanie, že „pojem ‚letový poriadok‘ označuje trasu, ktorú má lietadlo absolvovať z letiska odletu na cieľové letisko podľa stanoveného časového rozvrhu“ ( 8 ) ( 9 ).

31.

Z toho podľa môjho názoru vyplýva, že práve zmeny týkajúce sa letiska odletu a/alebo letiska príletu majú v zásade za následok upustenie od pôvodného plánu, a teda umožňujú kvalifikáciu „zrušeného letu“ v zmysle nariadenia č. 261/2004.

32.

Myslím si, že toto chápanie potvrdzuje uznesenie vydané Súdnym dvorom vo veci Wunderlich ( 10 ). V tomto prípade bola Súdnemu dvoru položená otázka, či treba let považovať za zrušený vtedy, keď miesta odletu a príletu tohto letu boli v súlade s plánom, ale keď na tomto lete došlo k neplánovanému medzipristátiu. Súdny dvor, ktorý sa domnieval, že odpoveď jasne vyplývala z rozsudku Sousa Rodríguez a i. ( 11 ), v uvedenom uznesení rozhodol, že toto medzipristátie neumožňovalo považovať daný let za zrušený, pretože miesto odletu a príletu bolo v súlade so stanoveným plánom ( 12 ). Inými slovami, dôvodom, prečo nebolo možné dospieť k záveru o zrušení letu, bolo podľa Súdneho dvora to, že zmena trasy tohto letu sa netýkala ani letiska odletu, ani letiska príletu. Z toho a contrario vyvodzujem, že každá zmena týkajúca sa niektorého z týchto dvoch miest v zásade vyžaduje záver, že dotknutý let je zrušeným letom v zmysle nariadenia č. 261/2004.

33.

Nepopieram, že skutkový rámec prejednávanej veci skúša limity tejto judikatúry Súdneho dvora. Hoci totiž let, ktorý použil žalobca vo veci samej, nepristál na cieľovom letisku uvedenom v letovom pláne, pristál na letisku v jeho blízkosti, čo by prípadne mohlo svedčiť v prospech flexibilnejšieho výkladu požiadavky dôsledného dodržania naplánovanej trasy, ktorú podľa môjho názoru vyžaduje judikatúra Súdneho dvora preskúmaná vyššie.

34.

Možno totiž tvrdiť, že keďže služba leteckej dopravy je v dôsledku svojej povahy vystavená prípadnému výskytu problémov, ktoré môžu mať za následok zmeny trasy letu, nemala by každá nepatrná zmena tejto trasy, ako napríklad pristátie na letisku nachádzajúcom sa v blízkosti cieľového letiska, viesť k záveru, že daný let bol zrušený. Práve to zrejme tvrdí Komisia vo svojich písomných pripomienkach, keď uvádza, že z dôvodu, že let použitý žalobcom vo veci samej bol iba odklonený z letiska Berlín Tegel na letisko Berlín Schönefeld, takže záložné letisko sa zhodovalo s tým istým cieľom cesty, nedošlo k upusteniu od letového plánu, ale jednoducho k jeho prispôsobeniu vonkajším okolnostiam.

35.

Domnievam sa, že judikatúru Súdneho dvora nemožno chápať spôsobom, o ktorom uvažuje Komisia, z dvoch dôvodov.

36.

Po prvé by som chcel spresniť, že skutočnosť, že bod 18 uznesenia vydaného Súdnym dvorom vo veci Wunderlich ( 13 ) používa výraz „miesto odletu a príletu“ namiesto výrazu „letisko odletu a príletu“ nepotvrdzuje tvrdenie Komisie, keďže uvedený bod má parafrázovať bod 28 rozsudku z 13. októbra 2011, Sousa Rodríguez a i. (C‑83/10, EU:C:2011:652), na ktorý odkazuje a ktorý spomína „letisko odletu a cieľové letisko“.

37.

Po druhé a to predovšetkým, netreba zabúdať, že Súdny dvor pôvodne v rozsudku Sturgeon a i. povýšil trasu na rozhodujúci faktor, aby odlíšil pojem „zrušenie“ od pojmu „meškanie“ letu, čo sú pojmy, s ktorými nariadenie č. 261/2004 spája veľmi odlišné právne dôsledky. ( 14 ) Flexibilný výklad judikatúry Súdneho dvora preskúmanej vyššie, podľa ktorého by nepatrné zmeny týkajúce sa letiska odletu alebo cieľového letiska letu, nemali za následok jeho zrušenie, by však narušil uvedené rozlišovanie na úkor požiadavky právnej istoty pri uplatňovaní nariadenia č. 261/2004.

38.

Myslím si preto, že let odklonený na pristátie na letisku, ktoré obsluhuje tú to isté mesto, tú istú aglomeráciu alebo ten istý región ako letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia, by na prvý pohľad bolo možné kvalifikovať ako zrušený let na základe judikatúry Súdneho dvora, ktorá vyložila pojem „zrušenie“ tak, ako je upravený v článku 2 písm. l) nariadenia č. 261/2004. Odklonenie letu by tak malo za následok vznik práva na náhradu podľa článku 5 ods. 1 písm. c) v spojení s článkom 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004.

39.

Na overenie správnosti tohto návrhu je však ešte potrebné preskúmať ho so zreteľom na článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, keďže toto ustanovenie sa uplatňuje na prejednávanú vec z dôvodu, že konkrétne upravuje prípad letu odkloneného na letisko obsluhujúce to isté mesto, tú istú aglomeráciu alebo ten istý región ako letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia.

40.

Treba pripomenúť, že na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany cestujúcich nariadenie č. 261/2004 vytvorilo normatívny systém, v ktorom práva v ňom stanovené, a to právo na náhradu, na pomoc a na starostlivosť (články 7, 8 a 9), závisia od výskytu určitých udalostí, a to od odmietnutia nástupu do lietadla, zrušenia letu alebo veľkého meškania pri odlete (články 4, 5 a 6), ku ktorým judikatúra Súdneho dvora pridala veľké meškanie pri prílete (rozsudok Sturgeon a i.) ( 15 ). Zrušenie letu tak má za následok, že cestujúcemu je priznané právo na náhradu (250, 400 alebo 600 eur v závislosti od vzdialenosti, ktorú mal tento let preletieť, ak by sa uskutočnil), právo na pomoc vo forme náhrady úplných nákladov na letenku alebo presmerovania na cieľové miesto, ako aj právo na starostlivosť spočívajúcu v bezplatnej ponuke občerstvenia, využitia komunikačných prostriedkov (telefón, telefax a e‑mail) a prípadne ubytovania.

41.

V tejto súvislosti by sa v súlade s tým, čo bolo uvedené v bode 38 vyššie, bolo možné domnievať, že prípad odklonenia letu upravený v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 zodpovedá prípadu zrušenia v zmysle nariadenia č. 261/2004 a zakladá tak v prospech cestujúcich všetky z toho vyplývajúce práva, čo by v prípade práva na pomoc nevyhnutne znamenalo, že letecký dopravca prevezme náklady prepravy z letiska príletu buď na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia alebo na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s cestujúcim. Ak by to tak bolo, bol by návrh uvedený na záver predchádzajúcej časti, zjavne správny.

42.

Možno sa však rovnako domnievať, že prípad odklonenia letu upravený v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 nezodpovedá prípadu zrušenia, ale prípadu plnenia s vadami odlišnému od odmietnutia nástupu do lietadla, zrušenia alebo meškania, a zakladá tak v prospech cestujúcich iba právo, ktoré je v uvedenom ustanovení stanovené pre prípad, že dôjde k takémuto vadnému plneniu. Ak by to bolo tak, bolo by zjavne potrebné upraviť návrh uvedený na záver predchádzajúcej časti.

43.

Na určenie, ktoré z dvoch chápaní článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 je správne, treba využiť klasické metódy výkladu Súdneho dvora.

44.

Pokiaľ ide o doslovný výklad, myslím si, že by mohol odôvodniť tak prvú, ako aj druhú možnosť zvažovanú v bodoch 41 a 42 vyššie. Dotknuté ustanovenie sa totiž obmedzuje na to, že upravuje právo cestujúceho, aby v prípade odklonenia letu na letisko nachádzajúce sa v tom istom meste, v tej istej aglomerácii alebo v tom istom regióne, letecký dopravca znášal náklady prepravy z alternatívneho letiska príletu na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia, pričom do svojho textu nezahŕňa žiadne kritérium umožňujúce potvrdiť alebo vylúčiť kvalifikáciu takéhoto odklonenia letu ako „zrušenia“ v zmysle článku 2 písm. l) nariadenia č. 261/2004.

45.

Našťastie systematický a historický výklad článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vedie k jasnejšiemu výkladovému výsledku.

46.

Zo systematického hľadiska treba predovšetkým zohľadniť článok 8 nariadenia č. 261/2004 v jeho celistvosti. Pripomínam, že odsek 1 tohto ustanovenia uvádza obsah práva na pomoc, pričom stanovuje, že keď sa uvádza odkaz na tento článok, cestujúcim sa ponúkne možnosť vybrať si medzi náhradou úplných nákladov na letenku (a spiatočným letom do miesta ich odletu) [písm. a)] a presmerovaním do ich cieľového miesta za porovnateľných prepravných podmienok buď pri najbližšej príležitosti [písm. b)] alebo v neskoršom dátume [písm. c)]. Keďže článok 5 nariadenia č. 261/2004 („Zrušenie“) odkazuje na tento článok 8, zakladá zrušenie letu v prospech dotknutých cestujúcich právo využiť tieto dve alternatívy pomoci. Podľa môjho názoru je však dôvodné predpokladať, že ak by právo uvedené v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 bolo rovnako, ako právo na úplnú náhradu nákladov na letenku alebo presmerovanie, koncipované ako právo závislé od zrušenia letu, bolo by pravdepodobne začlenené do odseku 1 tohto ustanovenia, a to prípadne doplnením písmena „d)“ do tohto ustanovenia.

47.

Ak zvážime, že právo na prevzatie nákladov prepravy z alternatívneho letiska príletu na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia, obsluhujúce to isté mesto, tú istú aglomeráciu alebo ten istý región, sa nachádza v samostatnom odseku a nie v odseku, ktorý definuje práva na pomoc priznané cestujúcim v prípade zrušenia letu, treba z toho nevyhnutne vyvodiť, že podmienky, od ktorých závisí vznik týchto práv, sa neuplatňujú na prvé uvedené právo.

48.

Predovšetkým treba pripomenúť, že úvodné slová odseku 1 („Keď sa uvádza odkaz na tento článok…“) predpokladajú, že práva na pomoc v ňom upravené v zásade závisia od výskytu udalostí, ktoré sú vyčerpávajúcim spôsobom vymenované v nariadení č. 261/2004 a judikatúre, ktorá ho vykladá, teda od odmietnutia nástupu do lietadla (článok 4), zrušenia (článok 5), meškania pri odlete (článok 6) a meškania pri prílete tri hodiny a viac (rozsudok Sturgeon a i.) ( 16 ). Ak však článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 treba vykladať autonómne vo vzťahu k uvedenému odseku 1, ako to odporúčam v predchádzajúcom bode, potom právo v ňom uvedené nemožno považovať za závislé od výskytu niektorej z týchto udalostí. Treba preto dospieť k záveru, že článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 priznáva cestujúcim právo na prevzatie nákladov prepravy z alternatívneho letiska príletu na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia vtedy, keď sa tieto letiská nachádzajú v tom istom meste, v tej istej aglomerácii alebo v tom istom regióne, bez ohľadu na to, či k niektorej z uvedených udalostí skutočne došlo.

49.

Autonómny výklad článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa mi javí opodstatnený o to viac, že dané právo sa vecne odlišuje od práv na pomoc uvedených v odseku 1 toho istého článku, keďže sa nevzťahuje na „presmerovanie“ cestujúceho do jeho cieľového miesta, ale na „prepravu“ medzi dvomi letiskami nachádzajúcimi sa v blízkosti. Zatiaľ čo presmerovanie predstavuje službu leteckej dopravy vo všeobecnosti poskytovanú dotknutým dopravcom, ( 17 ) preprava je dopravnou službou odlišnej povahy zabezpečovanou hospodárskym subjektom nezávislým od leteckého dopravu, ktorý zodpovedá iba za prevzatie výdavkov vynaložených cestujúcim na využitie tejto služby. Stručne povedané, domnievam sa, že skutočnosť, že právo uvedené v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 má odlišnú povahu než práva na pomoc, možno vysvetliť tým, že je priznané cestujúcemu z dôvodu vadného plnenia leteckého dopravcu, ktoré sa odlišuje od vadných plnení zakladajúcich právo na pomoc v súlade s nariadením č. 261/2004 a judikatúrou Súdneho dvora, ktorá toto nariadenia vykladá.

50.

Pozorný pohľad na práce pri príprave tohto nariadenia, ako aj jeho predchodcu, teda nariadenia (EHS) č. 295/91 ( 18 ), podľa môjho názoru potvrdzuje, že právo zakotvené v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 treba vykladať autonómne vo vzťahu k ostatným právam na pomoc nachádzajúcim sa v uvedenom článku 8.

51.

V prípade nariadenia č. 295/91 treba totiž uviesť, že toto nariadenie uvádzalo vo svojom článku 6 ods. 2 normu takmer rovnakého obsahu, ako je norma obsiahnutá v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 ( 19 ), a že táto norma bola začlenená do ustanovenia venovaného výlučne právam cestujúcich na starostlivosť ( 20 ) namiesto jej uvedenia medzi právami na pomoc upravenými v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 295/91. ( 21 ) Pokiaľ ide o práce na príprave nariadenia č. 261/2004, uvádzam, že hoci návrh Komisie k tomuto nariadeniu ( 22 ) presunul danú normu do článku nazvaného „Pomoc: právo na úhradu nákladov alebo na presmerovanie“, toto presunutie neviedlo k jej vloženiu do článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia, ale k vyčleneniu tejto normy v odseku 3 uvedeného článku 8, kde sa nachádza v súčasnosti.

52.

Zo systematického a historického výkladu teda vyplýva, že článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 bol koncipovaný ako autonómne ustanovenie, ktoré samotné stanovuje svoje vlastné podmienky uplatnenia (návrh leteckého dopravcu cestujúcemu letu odkloneného na letisko nachádzajúce sa v tom istom meste, v tej istej aglomerácii alebo v tom istom regióne ako letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia) a zároveň aj právne dôsledky vyplývajúce zo splnenia týchto podmienok (právo cestujúceho, aby letecký dopravca niesol výdavky vynaložené na prepravu z alternatívneho letiska príletu buď na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia alebo na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s leteckým dopravcom), pričom na identifikáciu týchto podmienok alebo právnych dôsledkov nie je nevyhnutné vnímať ho v spojení s ostatnými ustanoveniami nariadenia č. 261/2004 tak, ako ich vykladá judikatúra Súdneho dvora.

53.

Napokon dotknuté ustanovenie treba chápať z hľadiska jeho účelu, čo je, pripomínam, nepochybne metóda uprednostňovaná Súdnym dvorom pri výklade nariadenia 261/2004. ( 23 ) Už teraz však môžem uviesť, že táto metóda umožňuje podľa môjho názoru rozptýliť všetky prípadne zostávajúce pochybnosti o tom, či na prípad odklonenia upraveného v článku 8 ods. 3 tohto nariadenia treba hľadieť ako na zrušenie letu v zmysle článku 2 písm. l) uvedeného nariadenia.

54.

Vzhľadom na základný cieľ sledovaný nariadením č. 261/2004 treba predovšetkým pripomenúť, že ako vyplýva z jeho odôvodnení 1, 2 a 4, toto nariadenie má zabezpečiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich posilnením ich práv v niektorých situáciách spôsobujúcich vážne problémy a nepohodlie, ako je odmietnutie nástupu do lietadla, zrušenie a veľké meškanie a okamžitou nápravou týchto situácií jednotným spôsobom. ( 24 )

55.

Kvalifikácia letu ako „zrušeného“ teda znamená, že nepohodlie, ktorému čelia cestujúci z dôvodu nedodržania povinnosti prepravy, je vážne. Pristátie letu na letisku, ktoré je odlišné od letiska, na ktoré bola vykonaná rezervácia, ale obsluhuje to isté mesto, tú istú aglomeráciu alebo ten istý región, však podľa môjho názoru nepredstavuje situáciu, ktorá ako taká spôsobuje cestujúcim tak vážne nepohodlie ako zrušenie letu (alebo odmietnutie nástupu do lietadla alebo meškanie pri prílete v trvaní tri hodiny a viac).

56.

Navyše sa mi nezdá zjavné, že chápanie článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, ktoré na odklonenie letu na letisko obsluhujúce to isté mesto, tú istú aglomeráciu alebo ten istý región ako letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia, hľadí ako na zrušenie letu, predstavuje zabezpečenie vyššej ochrany cestujúceho ako chápanie, ktoré ho kvalifikuje ako vadné plnenie odlišné od odmietnutia nástupu do lietadla, zrušenia letu a veľkého meškania pri prílete. Pripomínam totiž, že jedným z prostriedkov použitých uvedeným nariadením na dosiahnutie jeho základného cieľa, ktorým je zaručiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich, je odradenie leteckých dopravcov od toho, aby rušili lety. ( 25 ) V tejto súvislosti si možno ľahko predstaviť, že ak by prípad odklonenia letu upravený v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 nebol chápaný tak, že sa na neho nevzťahuje pôsobnosť pojmu „zrušenie“, a zakladal by tak v prospech cestujúceho rovnaké práva ako zrušenie, leteckí dopravcovia by ako obozretné hospodárske subjekty vo veľkom počte prípadov reagovali tým, že by sa rozhodli zrušiť lety, ktoré by mohli byť jednoducho odklonené na letisko nachádzajúce sa v blízkosti letiska, na ktoré bola vykonaná rezervácia a následne by cestujúcim týchto letov navrhli presmerovanie na toto pôvodné letisko, pravdepodobne k neskoršiemu dátumu. Bolo by napokon ekonomicky racionálne vynaložiť často nezanedbateľné organizačné úsilie na to, aby sa cestujúci mohli čo najskôr dostať do ich cieľového miesta, ak by povinnosti leteckých dopravcov pri tomto odklonení letu boli analogické ich povinnostiam v prípade jeho zrušenia (náhrada, pomoc a starostlivosť)?

57.

S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy sa domnievam, že nemožno prijať výklad zvažovaný v bode 41 vyššie, podľa ktorého let odklonený na pristátie na letisku, ktoré obsluhuje to isté mesto, tú istú aglomeráciu alebo ten istý región ako letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia, možno považovať za zrušený let, pretože článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 koncipuje takéto odklonenie letu ako prípad vadného plnenia odlišného od zrušenia letu. Z toho vyplýva, že takéto odklonenie letu v zásade zakladá iba právo cestujúceho na to, aby letecký dopravca znášal náklady jeho prepravy z tohto alternatívneho letiska príletu na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia (alebo na iné blízke cieľové miesto dohodnuté medzi leteckým dopravcom a cestujúcim), s vylúčením práva na náhradu, ktoré má cestujúci v prípade zrušenia letu.

58.

Hoci som si vedomý toho, že to tak nie je vo veci samej, pre každý prípad dodávam, že prirodzene nemožno vylúčiť, že z dôvodu odklonenia letu sa cestujúci dostane na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia, alebo na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s leteckým dopravcom s meškaním trvajúcim tri hodiny alebo viac. Je samozrejmé, že takéto veľké meškanie pri prílete by v prospech tohto cestujúceho zakladalo právo na náhradu podľa článkov 5, 6 a 7 nariadenia č. 261/2004, ako to vyplýva z vyššie citovaného rozsudku Sturgeon a i. ( 26 ).

59.

Pred vyslovením záveru by som chcel uviesť, že výklad prirovnávajúci prípad odklonenia letu upravený v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 k zrušeniu letu je podľa môjho názoru aj v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, na ktorú Súdny dvor mnohokrát odkázal pri výklade iných ustanovení tohto nariadenia. ( 27 )

60.

Ako je známe, táto zásada vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Pokiaľ ide o nariadenie č. 261/2004, Súdny dvor už uviedol, že otázka, či situácie, na ktoré sa vzťahuje, sú porovnateľné, musí byť vyriešená „v závislosti od typu a rozsahu rôzneho nepohodlia a škôd spôsobených dotknutým cestujúcim“ ( 28 ). ( 29 ) Vzhľadom na tieto kritériá niet podľa môjho názoru pochybností o tom, že cestujúcemu, ktorý využil let, ktorý prebehol v súlade s pôvodným plánom a dostal sa na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia, s meškaním kratším ako tri hodiny, bolo spôsobené nepohodlie rovnakého typu a rozsahu ako takému cestujúcemu, ako je žalobca vo veci samej, ktorého let bol odklonený na záložné letisko obsluhujúce to isté mesto, tú istú aglomeráciu alebo ten istý región a ktorý sa dostal na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia, s meškaním kratším ako tri hodiny. Ak by sa však na tento prípad odklonenia letu malo hľadieť ako na zrušenie, iba druhý cestujúci by mal právo na náhradu podľa článku 7 nariadenia č. 261/2004.

61.

Vzhľadom na uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby na druhú a tretiu otázku odpovedal tak, že článok 5 ods. 1 písm. c), článok 6, článok 7 ods. 1 a článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa majú vykladať v tom zmysle, že pristátie letu na letisku odlišnom od letiska, na ktoré bola vykonaná rezervácia, ktoré sa nachádza v tom istom meste, v tej istej aglomerácii alebo v tom istom regióne, nezakladá v prospech cestujúceho právo na náhradu z dôvodu zrušenia letu. Právo na náhradu vzniká iba vtedy, ak sa z dôvodu tohto odklonenia letu cestujúci dostane na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia, alebo na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s leteckým dopravcom s meškaním trvajúcim tri hodiny alebo viac.

62.

Svojou šiestou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 vykladať v tom zmysle, že v prípade pristátia na letisku odlišnom od letiska, na ktoré bola vykonaná rezervácia, je letecký dopravca povinný ponúknuť cestujúcemu zo svojej vlastnej iniciatívy, že sa postará o náhradu nákladov na prepravu na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia alebo na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s cestujúcim.

63.

Najprv by som chcel vyjadriť svoj nesúhlas s názorom Komisie vyjadreným v jej písomných pripomienkach, podľa ktorého skutočnosť, že tento článok stanovuje, že letecký dopravca „znáša náklady prepravy cestujúceho z tohto alternatívneho letiska buď na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia alebo na iné blízke cieľové letisko [miesto – neoficiálny preklad] dohodnuté s cestujúcim“ ( 30 ), musí nevyhnutne viesť k záveru, že tento dopravca nie je povinný prevziať iniciatívu pri plnení tejto povinnosti. Hoci je totiž pravda, že výraz „znášať“ by mohol naznačovať, že táto povinnosť zahŕňa iba náhradu nákladov prepravy na žiadosť cestujúceho, takýto výklad by však nebral do úvahy to, že predchádzajúca časť dotknutého ustanovenia („keď… prevádzkujúci letecký dopravca ponúkne cestujúcemu let na letisko, ktoré je náhradou za letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia“) ( 31 ) odkazuje na ponuku dopravcu, ktorá môže byť sprevádzaná ponukou, že tento dopravca bude znášať náklady vynaložené cestujúcim na danú prepravu. V dôsledku toho si myslím, že znenie článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 neumožňuje vyvodiť jednoznačnú odpoveď na túto otázku.

64.

Za týchto okolností má teleologický aspekt článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 znovu rozhodujúci význam pri jeho výklade. Treba totiž pripomenúť, že hoci základným cieľom tohto nariadenia je „zaručiť vysokú úroveň ochrany cestujúcich“, ako to uvádza jeho odôvodnenie 1, to isté odôvodnenie spresňuje, že „by sa mal vo všeobecnosti brať plný zreteľ na požiadavky ochrany spotrebiteľa“ ( 32 ).

65.

Inými slovami, filozofia, ktorá je v pozadí systému pravidiel zavedeného nariadením č. 261/2004, sa rovnako zakladá na zistení, že cestujúci spotrebiteľ sa nachádza v znevýhodnenom postavení voči leteckému dopravcovi poskytovateľovi služby. Myslím si, že na vyváženie tejto situácie, aby tak cestujúci spotrebiteľ skutočne mohol využívať práva, ktoré sú mu priznané, toto nariadenie vyžaduje, aby letecký dopravca poskytovateľ služby aktívne pomohol cestujúcemu spotrebiteľovi.

66.

Vyplýva to najmä z ustanovení nariadenia č. 261/2004 upravujúcich práva cestujúceho na pomoc. V tejto súvislosti možno totiž uviesť jednak to, že hoci jednotlivé jazykové verzie článku 8 ods. 1 uvedeného nariadenia nie sú jednotné, pokiaľ ide o otázku, či iniciatíva prináleží leteckému dopravcovi alebo cestujúcemu ( 33 ), článok 4 ods. 3 (odmietnutie nástupu do lietadla), článok 5 ods. 1 písm. a) (zrušenie), a článok 6 ods. 1 písm. c) bod iii) (meškanie aspoň päť hodín) toho istého nariadenia stanovujú, že letecký dopravca „poskytne [ponúkne – neoficiálny preklad] [dotknutým cestujúcim] pomoc“, že letecký dopravca príslušným cestujúcim „…ponúkne pomoc“ a že „letecký dopravca cestujúcim ponúkne… pomoc podľa článku 8 ods. 1 písm. a)“.

67.

Potreba ponuky pomoci zo strany leteckého dopravcu totiž odráža požiadavku ochrany cestujúceho spotrebiteľa, keďže tento cestujúci, ktorý „uviazol“ na letisku odlišnom od letiska jeho cieľového miesta z dôvodu výskytu vyššie uvedených udalostí, sa v porovnaní s leteckým dopravcom etablovaným na tomto letisku nachádza v zraniteľnom postavení. Z tohto dôvodu je tento letecký dopravca povinný splniť svoju povinnosť poskytnúť pomoc bez ohľadu na to, či o to cestujúci predtým požiada.

68.

Ako poznamenala rakúska vláda vo svojich písomných pripomienkach, tento výklad sa mi zdá byť úplne v súlade s rozsudkom Súdneho dvora vo veci Rusu, v ktorom tento súd rozhodol, že letecký dopravca, ktorý odoprel cestujúcim nástup do lietadla, je povinný ponúknuť týmto cestujúcim pomoc upravenú v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004. Súdny dvor sa v tomto rozsudku konkrétnejšie domnieval, že letecký dopravca je pri predložení svojej ponuky povinný poskytnúť cestujúcemu informácie potrebné na to, aby mu umožnil urobiť účinnú voľbu medzi náhradou nákladov na letenku alebo presmerovaním, pričom tento cestujúci nie je povinný aktívne sa podieľať na hľadaní týchto informácií. ( 34 ) Stručne povedané, myslím si, že z tohto rozsudku vyplýva, že skutočné využitie práva na pomoc zo strany cestujúceho nemôže nebrať do úvahy potrebu predchádzajúcej aktivity leteckého dopravcu.

69.

Hoci však právo na prevzatie nákladov prepravy z alternatívneho letiska príletu na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia (alebo na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s cestujúcim), treba vykladať autonómne vo vzťahu k právam na pomoc upraveným v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, ako to tvrdím v týchto návrhoch, myslím si, že zodpovedajúca povinnosť leteckého dopravcu musí zohľadňovať aj požiadavku ochrany cestujúceho‑spotrebiteľa tak, ako sa uvádza v odôvodnení 1 tohto nariadenia.

70.

Vzhľadom na uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby na šiestu otázku odpovedal tak, že článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade pristátia na letisku odlišnom od letiska, na ktoré bola vykonaná rezervácia, je letecký dopravca povinný ponúknuť cestujúcemu zo svojej vlastnej iniciatívy, že sa postará o náhradu nákladov na prepravu na toto letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia alebo na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s cestujúcim.

71.

Svojou siedmou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či porušenie povinnosti prevziať náklady prepravy cestujúcich z alternatívneho letiska príletu na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia (alebo na iné blízke cieľové miesto dohodnuté s cestujúcim) a povinnosti poskytnúť prepravu z letiska na miesto ubytovania, ktoré má letecký dopravca podľa článku 8 ods. 3 a článku 9 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 261/2004, môže cestujúcemu priznávať právo na paušálnu náhradu v zmysle článku 7 ods. 1 tohto nariadenia.

72.

Najskôr treba Súdnemu dvoru navrhnúť, aby preformuloval túto otázku s odkazom iba na článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Myslím si totiž, že relevancia výkladu článku 9 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia na účely rozhodnutia sporu vo veci samej nevyplýva jasne zo skutkového rámca prejednávanej veci a že v každom prípade chápanie článku 8 ods. 3 tohto nariadenia ako autonómneho ustanovenia, ktoré odporúčam v týchto návrhoch, vylučuje túto relevanciu, pretože má za následok, že v takom prípade odklonenia letu, ako je ten v prejednávanej veci, sa uplatňuje iba článok 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.

73.

Myslím si, že táto otázka nespôsobuje žiadne zvláštne ťažkosti, pretože judikatúra Súdneho dvora už poskytla všetky orientačné body potrebné na jej zodpovedanie.

74.

Najprv treba pripomenúť, že k otázke, ktorá sa týkala existencie práva cestujúceho na náhradu z dôvodu, že letecký dopravca si nesplnil povinnosti poskytnúť pomoc a starostlivosť, ktoré mu vyplývajú z článkov 8 a 9 nariadenia č. 261/2004, už Súdny dvor výslovne zaujal kladné stanovisko, hoci vo forme obiter dictum, v rozsudku Sousa Rodríguez a i. ( 35 ).

75.

Možno si prípadne klásť otázku, či má cestujúci toto právo aj v prípade, keď letecký dopravca porušil povinnosť prevziať náklady jeho prepravy z alternatívneho letiska príletu na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia (alebo na iné blízke cieľové miesto), uvedenú v článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004. Znovu totiž pripomínam, že v týchto návrhoch tvrdím, že povinnosti poskytnúť pomoc vo vlastnom zmysle slova, ktorých porušenie zakladá právo na náhradu podľa rozsudku Sousa Rodríguez a i. ( 36 ), sú upravené iba v článku 8 ods. 1 tohto nariadenia, zatiaľ čo jeho článok 8 ods. 3 treba považovať za autonómne ustanovenie. Myslím si však, že odpoveď na túto otázku musí byť kladná, pretože ak použijem slová, ktoré použila generálna advokátka Sharpston vo svojich návrhoch vo veci Sousa Rodríguez a i. ( 37 ), dotknutá povinnosť by rovnako ako povinnosti poskytnúť pomoc (a starostlivosť) „nemala nijaký význam, ak by ju nebolo možné vymôcť“.

76.

Pokiaľ ide o otázku, či touto náhradou môže byť paušálna náhrada v zmysle článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, ako to tvrdí žalobca vo veci samej, na vylúčenie tejto možnosti stačí podrobne preskúmať odôvodnenie Súdneho dvora v rozsudku McDonagh ( 38 ) pri posúdení otázky platnosti článku 9 nariadenia č. 261/2004 vzhľadom na zásadu proporcionality.

77.

Podľa Súdneho dvora neexistencia časového alebo finančného obmedzenia povinnosti poskytnúť starostlivosť, zakotvenej v článku 9 tohto nariadenia, nemôže porušovať zásadu proporcionality, pretože dokonca aj značné negatívne finančné dôsledky, ktoré má pre leteckých dopravcov, nie sú neprimerané cieľu vysokej ochrany cestujúcich a pretože leteckí dopravcovia ako obozretní prevádzkovatelia sú v každom prípade oprávnení náklady vzniknuté plnením tejto povinnosti premietnuť do cien leteniek. V tomto štádiu Súdny dvor doplnil ďalší bod, aby spresnil, že cestujúci môže získať ako náhradu za to, že letecký dopravca si nesplnil túto povinnosť poskytnúť starostlivosť, len vrátenie súm, ktoré sa vzhľadom na okolnosti každého prípadu ukážu ako nutné, vhodné a primerané na nápravu zlyhania leteckého dopravcu pri starostlivosti o dotknutého cestujúceho, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu. ( 39 ) Súdny dvor tým chcel podľa môjho názoru povedať, že výklad v súlade so zásadou proporcionality predpokladá, že suma náhrady, ktorú má zaplatiť letecký dopravca, zodpovedá sume výdavkov, ktoré vynaložil dotknutý cestujúci, čo je požiadavka, ktorá pojmovo vylučuje takú paušálnu náhradu, ako je náhrada upravená v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004.

78.

Bez všetkého uznávam, že doplnenie tohto bodu do tohto rozsudku nebolo konkrétne motivované snahou vylúčiť uplatnenie paušálnej náhrady, ale iba nevyhnutnosťou obmedziť sumy požadované cestujúcimi z dôvodu, že letecký dopravca si nesplnil svoju povinnosť poskytnúť starostlivosť v prípade, keď bol ich let zrušený v dôsledku mimoriadnych okolností pretrvávajúcich v čase. Všeobecnosť formulácie použitej Súdnym dvorom v spojení s tým, že dotknutý bod sa nachádza aj vo výroku uvedeného rozsudku, však podľa môjho názoru odhaľuje, že ak by cestujúcemu bola priznaná taká paušálna náhrada, ako je upravená v článku 7 ods. 1 nariadenia č. 261/2004, pri porušení každej povinnosti poskytnúť starostlivosť, upravenej v článku 9 tohto nariadenia, malo by to podľa Súdneho dvora pre leteckého dopravcu tak veľké negatívne finančné dôsledky, že tento článok by nebolo možné vykladať bez porušenia zásady proporcionality.

79.

Možno teda dospieť k záveru, že v prejednávanej veci porušenie povinnosti poskytnúť starostlivosť, ktorá je uvedená v článku 9 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 261/2004, zo strany leteckého dopravcu zakladá v prospech cestujúceho právo na vrátenie súm, ktoré sa vzhľadom na okolnosti každého prípadu ukážu ako nutné, vhodné a primerané na nápravu tohto zlyhania leteckého dopravcu.

80.

Vzhľadom na nevyhnutnosť vykladať každé ustanovenie nariadenia č. 261/2004 v súlade so zásadou proporcionality, je podľa môjho názoru zjavné, že tento záver platí aj v prípade, keď letecký dopravca poruší povinnosť uvedenú v článku 8 ods. 3 tohto nariadenia.

81.

S prihliadnutím na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na siedmu prejudiciálnu otázku odpovedal tak, že porušenie povinnosti prevziať náklady prepravy cestujúcich z alternatívneho letiska príletu na letisko, na ktoré bola vykonaná rezervácia (alebo na blízke cieľové miesto dohodnuté s cestujúcim), ktorú má letecký dopravca podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 261/2004, nemôže priznávať cestujúcemu právo na paušálnu náhradu v zmysle článku 7 ods. 1 tohto nariadenia. Takéto porušenie povinnosti naproti tomu zakladá v prospech cestujúceho právo na vrátenie súm, ktoré sa vzhľadom na okolnosti každého prípadu ukážu ako nutné, vhodné a primerané na nápravu tohto zlyhania leteckého dopravcu.

82.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem Súdnemu dvoru, aby na druhú, tretiu, šiestu a siedmu prejudiciálnu otázku, ktoré položil Landesgericht Korneuburg (Krajinský súd Korneuburg, Rakúsko), odpovedal takto: