1.

Článok 3 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti sa má vykladať v tom zmysle, že sprístupňovaniu verejnosti, ako vyplýva z tohto ustanovenia, zodpovedá nahrávanie, ku ktorému dochádza z koncového zariadenia používateľa siete so vzájomným sprístupňovaním (peer-to-peer) do koncových zariadení iných používateľov tejto siete, a to segmentov mediálneho súboru obsahujúceho chránené dielo, ktoré tento používateľ predtým stiahol, hoci sú dané segmenty samy osebe použiteľné až po dosiahnutí určitej miery stiahnutia súboru. Nie je relevantná skutočnosť, že vzhľadom na nastavenia softvéru na vzájomné sprístupňovanie BitTorrent klient dochádza k tomuto nahrávaniu uvedeným softvérom automaticky, keď sa používateľ koncového zariadenia, z ktorého dochádza k uvedenému nahrávaniu, zaregistroval do daného softvéru, pričom dal súhlas s jeho vykonávaním po tom, ako bol riadne informovaný o jeho vlastnostiach.

2.

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že osoba, ktorá je nositeľom určitých práv duševného vlastníctva na základe zmluvy, avšak ich sama nevyužíva, ale len žiada náhradu škody od údajných porušovateľov, môže v zásade využívať opatrenia, postupy a prostriedky právnej nápravy stanovené v kapitole II tejto smernice, pokiaľ sa na základe všeobecnej povinnosti uvedenej v článku 3 ods. 2 tejto smernice, ako aj komplexného a podrobného preskúmania nepreukáže, že jej žiadosť je zneužívajúca. Konkrétne, čo sa týka žiadosti o informácie založenej na článku 8 uvedenej smernice, taká žiadosť musí byť tiež zamietnutá, ak je neodôvodnená alebo neprimeraná, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

3.

Článok 6 ods. 1 prvý pododsek písm. f) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) v spojení s článkom 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni jednak tomu, aby nositeľ práv duševného vlastníctva, ako aj tretia osoba na jeho príkaz systematicky zaznamenávali IP adresy používateľov siete so vzájomným sprístupňovaním (peer-to-peer), ktorých internetové pripojenia boli údajne použité na činnosti spojené s porušovaním práv, ani oznámeniu mien a poštových adries týchto používateľov danému nositeľovi alebo tretej osobe s cieľom umožniť im podať na občianskoprávny súd žalobu o náhradu škody údajne spôsobenej danými používateľmi, ale len pod podmienkou, že tieto podnety a žiadosti v tomto zmysle, podané uvedeným nositeľom alebo treťou osobou, sú odôvodnené a primerané, nie sú zneužívajúce a majú svoj právny základ vo vnútroštátnom legislatívnom opatrení v zmysle článku 15 ods. 1 smernice 2002/58, zmenenej smernicou 2009/136, ktoré obmedzuje pôsobnosť pravidiel uvedených v článkoch 5 a 6 tejto smernice, v zmenenom znení.