Žaloba podaná 8. novembra 2018 – VodafoneZiggo Group/Komisia

(Vec T-660/18)

(2019/C 4/55)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyňa: VodafoneZiggo Group BV (Utrecht, Holandsko) (v zastúpení: W. Knibbeler a A. Pliego Selie, advokáti)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—	zrušil rozhodnutie žalovanej z 30. augusta 2018 týkajúce sa vecí NL/2018/2099 a NL/2018/2100: veľkoobchodný trh v Holandsku, C(2018) 5848 final, a

—	uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania v súlade s článkom 87 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, vrátane trov konania všetkých vedľajších účastníkov.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

Prvý žalobný dôvod vychádza z nesprávneho uplatnenia a výkladu článkov 7 a 7a smernice 2002/21/ES (1) o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (ďalej len „rámcová smernica“)

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obsahuje mnohé kritické zistenia týkajúce sa návrhu rozhodnutia holandského vnútroštátneho regulačného orgánu (rozhodnutie WFA z roku 2018), ktoré sú kvalifikované ako pripomienky, ale v skutočnosti jednoznačne spĺňajú kritériá na to, aby mohli byť označené za zistenia vyvolávajúce vážne pochybnosti. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že každá z týchto poznámok vyvoláva na základe objektívneho kritéria vážne pochybnosti, ktoré vyžadujú, aby Komisia vykonala dôkladné vyšetrovanie podľa článku 7 ods. 4 a článku 7a ods. 1 rámcovej smernice.

Druhý žalobný dôvod vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia, nesprávneho použitia článku 7 rámcovej smernice a neexistencie náležitého vyšetrenia

—

V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že tým, že Komisia v napadnutom rozhodnutí súhlasila so zisteniami o spoločnom významnom vplyve na trhu (ďalej len spoločný „VVnT“) uvedenými v rozhodnutí WFA z roku 2018 napriek tomu, že zjavne vyvolávali vážne pochybnosti v zmysle článku 7 ods. 4 rámcovej smernice, nesprávne uplatnila článok 7a rámcovej smernice a uskutočnila nesprávne posúdenie.

—

Subsidiárne žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala v každom prípade dôsledne vyšetriť vec vzhľadom na (i) zjavne nedostatočnú analýzu spoločného VVnT vykonanú holandským vnútroštátnym regulačným orgánom v porovnaní s rámcom pre posúdenie VVnT stanoveným Komisiou v jej pokynoch (zjavne nesprávne posúdenie) a (ii) vlastnou predchádzajúcou rozhodovacou praxou Komisie, ktorá preukazuje, že neexistoval žiadny priestor na zistenie spoločného VVnT, pokiaľ ide o relevantný trh (nesúlad).

Tretí žalobný dôvod vychádza z nedostatočného odôvodnenia, čím bol porušený článok 296 ZFEÚ.

—	V tejto súvislosti žalobkyňa tvrdí, že napadnuté rozhodnutie obsahuje nedostatočné odôvodnenie kritických prvkov rozhodnutia WFA z roku 2018.

—	Žalobkyňa navyše tvrdí, že vo vzťahu k iným rozhodujúcim zisteniam je napadnuté rozhodnutie neprimerane stručné a rozporuplné.

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) (Ú. v. ES L 108, 2002, s. 33; Mim. vyd. 13/029, s. 349).