—

zrušil články 1, 2, 3 a 4 rozhodnutia Komisie K(2018) 2418 final z 24. apríla 2018, ktorým jej bola uložená pokuta za uskutočnenie koncentrácie v rozpore s článkom 4 ods. 1 a článkom 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (1) (vec M.7993 – Altice/PT Portugal, konanie podľa článku 14 ods. 2),

—

subsidiárne uplatnil svoju neobmedzenú právomoc na značné zníženie pokuty uloženej v článkoch 3 a 4 uvedeného rozhodnutia, a

—

v každom prípade zaviazal Európsku komisiu na náhradu všetkých trov konania.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 4 ods. 1 a článku 7 ods. 1 EUMR a zásady zákonnosti a prezumpcie neviny, keďže v napadnutom rozhodnutí sa používa pojem „uskutočnenie“ koncentrácie v rozpore s jeho pôsobnosťou a zmyslom.

Žalobkyňa tvrdí, že pojem „uskutočnenie“ koncentrácie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 7 ods. 1 EUMR vyžaduje viac než „možnosť vykonávať rozhodujúci vplyv“ na podnik a že žiadny z prvkov, o ktoré sa opiera napadnuté rozhodnutie, by nemohol viesť k uskutočneniu. Žalobkyňa ďalej uvádza, že tým, že v napadnutom rozhodnutí bol neprimerane rozšírený pojem „uskutočnenie“, došlo k porušeniu zásady zákonnosti uvedenej v článku 49 ods. 1 Listiny základných práv Európskej únie a článku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj prezumpcie neviny zaručenej v článku 48 ods. 1 Listiny základných práv Európskej únie a článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho skutkového zistenia a nesprávneho právneho posúdenia, keďže sa v napadnutom rozhodnutí uvádzalo, že žalobkyňa získala výlučnú kontrolu nad spoločnosťou PT Portugal.

Napadnuté rozhodnutie obsahuje nesprávne právne posúdenie a nesprávne skutkové zistenie, keďže sa v ňom uvádza, že žalobkyňa získala výlučnú kontrolu nad spoločnosťou PT Portugal a že uskutočnila koncentráciu tým, že získala výlučnú kontrolu nad spoločnosťou PT Portugal.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia a nesprávneho skutkového zistenia tým, že dospela k záveru, že došlo k porušeniu článku 4 ods. 1 a článku 7 ods. 1 EUMR.

Predzmluvné dojednania údajne sa nachádzajúce v kúpnej zmluve mali povahu vedľajšieho dojednania a nemohli viesť k predčasnému uskutočneniu koncentrácie. Navyše žalobkyňa nemohla v skutočnosti vykonávať rozhodujúci vplyv na spoločnosť PT Portugal pred uzatvorením zmluvy. Komisia sa nemohla dôvodne spoliehať na sedem skutočností, ktoré sa uvádzajú v časti 4.2.1 napadnutého rozhodnutia, aby mohla dospieť k záveru, že žalobkyňa vykonáva účinnú kontrolu nad spoločnosťou PT Portugal. Napokon uvedené rozhodnutie obsahuje nesprávne právne posúdenie a nesprávne skutkové zistenie, keďže sa v ňom dospelo k záveru, že odovzdávanie informácií žalobkyni prispieva k záveru, že dochádza k výkonu kontroly.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia porušila zásady ne bis in idem, proporcionality a zákazu dvojitého trestu, a na namietaní protiprávnosti vo vzťahu k článku 4 ods. 1 a článku 14 ods. 2 EUMR.

Napadnuté rozhodnutie uložením dvoch pokút tomu istému páchateľovi sa rovnaké konanie na základe dvoch právnych predpisov, ktoré chránia ten istý právny záujem, porušuje zásadu ne bis in idem zakotvenú v článku 50 Listiny základných práv Európskej únie a článku 4 ods. 1 Protokolu č. 7 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zásadu proporcionality zakotvenú v článku 49 ods. 3 Listiny základných práv Európskej únie a zákaz dvojitého trestu, ktorý patrí medzi všeobecné zásady spoločné právnym systémom členských štátov. Námietka protiprávnosti podľa článku 277 ZFEÚ sa týka článku 4 ods. 1 a článku 14 ods. 2 písm. a) EUMR, čo by Komisii umožňovalo postihnúť toho istého páchateľa dvakrát za jediné konanie, ktoré už bolo sankcionované podľa článku 7 ods. 1 a článku 14 ods. 2 písm. b) EUMR.

5.

Piaty žalobný dôvod je založený na tom, že pokuty sú protiprávne a porušujú zásadu proporcionality.

Napadnuté rozhodnutie porušuje článok 14 ods. 2 EUMR, keďže ukladá žalobkyni pokuty, hoci chýba nedbanlivosť či úmysel alebo akékoľvek iné porušenie cieľov pravidiel Únie pre kontrolu koncentrácie. Napadnuté rozhodnutie porušuje článok 296 ZFEÚ a článok 41 ods. 2 Listiny základných práv Európskej únie tým, že neuvádza odôvodnenie týkajúce sa výšky pokút. Napadnuté rozhodnutie ďalej porušuje zásadu proporcionality tým, že ukladá druhú pokutu podľa článku 14 ods. 2 písm. a) EUMR za rovnaké konanie, ktoré už bolo sankcionované podľa článku 14 ods. 2 písm. b) EUMR. Napokon pokuty porušujú zásadu proporcionality, keďže napadnuté rozhodnutie pri stanovení ich výšky náležite nezohľadnilo všetky relevantné okolnosti.