4.6.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 190/30

Žaloba podaná 28. februára 2018 – De Esteban Alonso/Komisia

(Vec T-138/18)

(2018/C 190/53)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Žalobca: Fernando De Esteban Alonso (Saint-Martin-de-Seignanx, Francúzsko) (v zastúpení: C. Huglo, avocat)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

uložil OLAF povinnosť predložiť úplné znenie správy z 19. marca 2003,ktorá bola predložená vo veci Franchet a Byk/Komisia (T-48/05) v konaní pred Všeobecným súdom Európskej únie,

—

uložil Európskej komisii povinnosť zaplatiť sumu 1 102 291,68 eura (miliónstodvatisíc dvesto deväťdesiat jeden eur a šesťdesiatosem centov) akonáhradu spôsobenej ujmy s tým, že táto suma nemusí byť konečná, a to v nasledujúcom členení:

—

z titulu nemajetkovej ujmy spôsobenej tým, že žalobca nikdy nebol vypočutý o skutkoch, na ktorých základe proti nemu bolo vedené vyšetrovanie, suma 60 000 eur,

—

z titulu ujmy spôsobenej protiprávnym, neodôvodneným aneprimeraným konaním Európskej komisie, ktorá pokračovala v konaniach, ktoré boli neopodstatnené a neboli založené na dôkazoch:

—

sumu 39 293,38 eura z titulu majetkovej ujmy súvisiacej strovami právneho zastúpenia advokátom,

—

sumu 872,74 eura z titulu majetkovej ujmy súvisiacej scestovným,

—

sumu 500 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy súvisiacej snepopierateľným zásahom do žalobcovej dobrej povesti a jeho cti,

—

sumu 500 000 eur ako náhradu telesnej a nemajetkovej ujmysúvisiacej so zhoršením jeho zdravotného stavu,

—

sumu 2 125,56 eura ako náhradu majetkovej ujmy súvisiacej s nákladmi na lekárske vyšetrenie a so zdravotnými nákladmi.

—

uložil Európskej komisii povinnosť zaplatiť sumu 3 000 eur z titulu nenahraditeľných výdavkov a tiež náhradu všetkých trov konania s tým, že nemusí ísť o konečnú sumu.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu žaloby uvádza žalobca jediný žalobný dôvod založený na protiprávnosti konania Európskej únie a na závažných pochybeniach, ktorých sa dopustila tým, že nerešpektovala po prvé zásadu riadnej správy vecí verejných, po druhé povinnosť konať s náležitou starostlivosťou a po tretie zásadu práva na obhajobu v rozpore s článkami 41 a 48 Charty základných práv.