1

Dňa 12. januára 2017 Európsky úrad pre výber pracovníkov (EPSO) uverejnil v Úradnom vestníku Európskej únie oznámenie o verejnom výberovom konaní EUIPO/AD/01/17 – Administrátori (AD 6) v odbore duševné vlastníctvo (Ú. v. EÚ C 9 A, 2017, s. 1, ďalej len „oznámenie o výberovom konaní“). Účelom tohto výberového konania, ktoré organizoval EPSO, bolo vytvorenie rezervného zoznamu s cieľom prijať administrátorov do verejnej služby v Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Opravné znenie tohto oznámenia bolo uverejnené v Úradnom vestníku C 315A z 22. septembra 2017.

2

Oznámenie o výberovom konaní pod nadpisom „Ako bude prebiehať výberové konanie?“ uvádzalo, že uchádzači, ktorí spĺňajú podmienky pripustenia a ktorí získali najlepšie hodnotenie pri predbežnom výbere na základe titulov, budú pozvaní do „hodnotiaceho centra EPSO“, kde budú hodnotení prostredníctvom súboru testov typu „otázky s voliteľnými odpoveďami“, pokiaľ ide o ich schopnosti v oblastiach verbálneho, numerického a abstraktného uvažovania, následne prostredníctvom simulovaného vybavovania elektronickej pošty, skupinového cvičenia a písomného testu, pokiaľ ide o osem všeobecných spôsobilostí, a napokon prostredníctvom pohovoru, pokiaľ ide o ich osobitné schopnosti v danom odbore, ktorého sa týka výberové konanie.

3

Oznámenie o výberovom konaní spresňovalo, že všeobecné schopnosti boli hodnotené na základe 80 možných bodov, pričom minimálne požadované bodové ohodnotenie za všeobecné schopnosti bolo 40 bodov, a že osobitné schopnosti boli hodnotené na základe 100 možných bodov, pričom minimálnym požadovaným bodovým ohodnotením za osobitné schopnosti bolo 50 bodov.

4

Príloha III oznámenia o výberovom konaní týkajúca sa „všeobecných pravidiel platných pre všeobecné výberové konania“ uvádzala v bode 6.4, že uchádzači môžu požiadať o preskúmanie každého rozhodnutia výberovej komisie, a v bode 6.5, že majú právo podať administratívnu sťažnosť menovaciemu orgánu (ďalej len „MO“), teda výkonnému riaditeľovi EUIPO.

5

Žalobca, pán Lars Helbert, bol uchádzačom v predmetnom výberovom konaní. EPSO ho 12. júla 2017 informoval, že bol pozvaný do hodnotiaceho centra, kde absolvoval skúšky 11. a 12. októbra 2017.

6

Listom z 1. decembra 2017 EPSO informoval žalobcu, že výberová komisia sa rozhodla nezapísať ho na rezervný zoznam uchádzačov úspešných vo výberovom konaní (ďalej len „pôvodné rozhodnutie výberovej komisie“). Dôvodom bolo to, že keďže uchádzač dosiahol pri skúškach v hodnotiacom centre 99,5 bodu, nepatril medzi uchádzačov, ktorí získali najlepšie bodové ohodnotenia. Celkové bodové ohodnotenie, ktoré po skončení uvedených skúšok získal posledný kandidát zapísaný na rezervný zoznam, dosahovalo 102 zo 180 bodov.

7

K listu od EUIPO z 1. decembra 2017 bol priložený dokument s názvom „preukaz schopností“. Z tohto dokumentu vyplývalo, že žalobca získal po skončení skúšok na hodnotenie všeobecných spôsobilostí 44,5 bodu z 80 a 55 bodov zo 100 pri pohovore o osobitných schopnostiach, teda celkové bodové ohodnotenie 99,5 zo 180 bodov za všetky uvedené skúšky.

8

Dňa 10. decembra 2017 žalobca podal výberovej komisii žiadosť o preskúmanie.

9

Rezervný zoznam bol uverejnený v úradnom vestníku C 14 A zo 16. januára 2018.

10

Dňa 26. februára 2018 podal žalobca na EUIPO proti rozhodnutiu výberovej komisie sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“).

11

Listom zo 7. marca 2018 predseda výberovej komisie informoval žalobcu, že výberová komisia preskúmala jeho spis v nadväznosti na žiadosť o preskúmanie a potvrdila svoje pôvodné rozhodnutie (ďalej len „rozhodnutie prijaté po preskúmaní“).

12

Dňa 29. apríla 2018 žalobca na návrh EUIPO podal na tento úrad doplnenie svojej sťažnosti proti pôvodnému rozhodnutiu výberovej komisie, potvrdenému rozhodnutím prijatým po preskúmaní.

13

Rozhodnutím z 8. júna 2018, ktoré bolo žalobcovi doručené v ten istý deň, EUIPO túto sťažnosť zamietol (ďalej len „rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti“).

14

Žalobca návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 18. septembra 2018 podal žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

15

Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z 9. júla 2019, prijatým podľa článku 27 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, bola prejednávaná vec pridelená novému sudcovi spravodajcovi zasadajúcemu v prvej komore.

16

Rozhodnutím Všeobecného súdu zo 17. októbra 2019 prijatým podľa článku 27 ods. 5 rokovacieho poriadku bola prejednávaná vec pridelená štvrtej komore.

17

Všeobecný súd na návrh sudcu spravodajcu rozhodol o začatí ústnej časti konania, v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 89 rokovacieho poriadku vyzval účastníkov konania, aby predložili určité dokumenty, a písomne im položil otázky, pričom ich vyzval, aby na ne odpovedali písomne alebo na pojednávaní. Účastníci konania odpovedali na tieto žiadosti v stanovenej lehote.

18

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im položil Všeobecný súd, boli vypočuté na pojednávaní 2. júla 2020.

19

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

20

EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

21

Svojím prvým žalobným návrhom sa žalobca domáha zrušenia pôvodného rozhodnutia výberovej komisie a rozhodnutia prijatého po preskúmaní, v jeho konečnom znení, po prijatí rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti. Žaloba spresňuje, že pôvodné rozhodnutie výberovej komisie a rozhodnutie prijaté po preskúmaní spolu tvoria „napadnuté rozhodnutie“ ako celok.

22

V tejto súvislosti treba poznamenať, že žalobca podal 10. decembra 2017 žiadosť o preskúmanie pôvodného rozhodnutia výberovej komisie podľa bodu 6.4 prílohy III oznámenia o výberovom konaní. Rozhodnutím prijatým po preskúmaní výberová komisia potvrdila svoje pôvodné rozhodnutie.

23

Podľa ustálenej judikatúry však platí, že keď osoba, ktorej žiadosť o pripustenie do výberového konania bola zamietnutá, požaduje preskúmanie tohto rozhodnutia na základe konkrétneho ustanovenia zaväzujúceho administratívu, aktom spôsobujúcim ujmu podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, alebo prípadne podľa článku 91 ods. 1 uvedeného služobného poriadku, je rozhodnutie prijaté výberovou komisiou po preskúmaní (rozsudok zo 16. mája 2019, Nerantzaki/Komisia, T‑813/17, neuverejnený, EU:T:2019:335, bod 25; pozri v tomto zmysle tiež uznesenie z 3. marca 2017GX/Komisia, T‑556/16, neuverejnené, EU:T:2017:139, bod 21, a rozsudok z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia, F‑127/11, EU:F:2014:14, bod 29).

24

Vzhľadom na to rozhodnutie prijaté po preskúmaní nahrádza pôvodné rozhodnutie výberovej komisie (rozsudok zo 16. mája 2019, Nerantzaki/Commission, T‑813/17, neuverejnený, EU:T:2019:335, bod 25; pozri tiež v tomto zmysle uznesenie z 3. marca 2017, GX/Komisia, T‑556/16, neuverejnené, EU:T:2017:139, bod 22, a rozsudok z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia, F‑127/11, EU:F:2014:14, bod 29).

25

Z vyššie uvedeného vyplýva, že návrh na zrušenie sa má vykladať tak, že sa týka rozhodnutia prijatého po preskúmaní (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

26

Žalobca na podporu svojich návrhov na zrušenie uvádza štyri žalobné dôvody, ktoré sú založené:

27

V rámci prvého žalobného dôvodu žalobca vytýka najmä nedostatok stability v zložení výberovej komisie počas ústnych skúšok, keďže všetci členovia výberovej komisie neboli prítomní pri všetkých týchto skúškach a na ich mieste skúšali určitý počet uchádzačov jednotlivé „hodnotiace výbory“, ktoré sa skladali z niekoľkých členov. Domnieva sa teda, že bol počas svojho pohovoru vypočutý hodnotiacim výborom, ktorý preskúmal len 20 % uchádzačov. Podľa neho objektívne a jednotné hodnotenie uchádzačov vyžadovalo prinajmenšom pokračujúcu prítomnosť jadra skúšajúcich počas celého priebehu skúšok. Uvádza aj nedostatočnosť koordinačných opatrení vykonaných na účel zabezpečenia koherentného a objektívneho hodnotenia, rovnosti príležitostí uchádzačov a rovnosti zaobchádzania s nimi.

28

Za týchto podmienok došlo k porušeniu zásad koherentnosti výberovej komisie, rovnosti príležitostí a rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, objektívnosti hodnotení a bodov 2.4 a 3.1 prílohy III oznámenia o výberovom konaní.

29

EUIPO túto argumentáciu spochybňuje.

30

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že inštitúcie Európskej únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy na určenie spôsobu organizácie výberového konania a že súdu Únie v tomto kontexte prislúcha obmedziť kontrolu len v rámci rozsahu potrebného na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a objektivity výberu medzi nimi (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia, F‑127/11, EU:F:2014:14, bod 63).

31

Okrem toho povinnosť prijať úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti znamená, že MO a výberové komisie výberového konania musia dbať na to, aby pri výkone ich právomocí výberové konania prebiehali za dodržiavania zásad rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi a koherentnosti bodového ohodnotenia a objektivity hodnotenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia, F‑127/11, EU:F:2014:14, bod 64).

32

Na zabezpečenie rovnosti uchádzačov, koherentnosti bodového ohodnotenia a objektivity hodnotenia je výberová komisia povinná zabezpečiť koherentné uplatňovanie hodnotiacich kritérií na všetkých uchádzačov, a to okrem iného prostredníctvom zabezpečenia stability svojho zloženia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. septembra 2002, Girardot/Komisia, T‑92/01, EU:T:2002:220, body 24 až 26, a z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia, F‑127/11, EU:F:2014:14, bod 65).

33

Podľa judikatúry sa táto požiadavka uplatňuje osobitne v ústnych skúškach, o aké ide v tomto spore, keďže tieto skúšky sú svojou povahou menej stypizované ako písomné skúšky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. novembra 2004, Vonier/Komisia, T‑165/03, EU:T:2004:331, bod 39; z 29. septembra 2010, Brune/Komisia, F‑5/08, EU:F:2010:111, body 38 až 41, a z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia, F‑127/11, EU:F:2014:14, bod 66).

34

V prejednávanej veci z bodu 2.4 prílohy III oznámenia výberového konania vyplýva, že orgán poverený organizáciou výberového konania „vo výberových konaniach dôsledne uplatňuje politiku rovnosti príležitostí s cieľom zabezpečiť rovnosť zaobchádzania so všetkými uchádzačmi“.

35

Podľa bodu 3.1 prílohy III oznámenia o výberovom konaní „[v]ymenuje sa výberová komisia, ktorej úlohou je so zreteľom na požiadavky stanovené v oznámení o výberovom konaní porovnať uchádzačov a na základe ich schopností, zručností a kvalifikácií vybrať z nich tých najlepších“ a „[v]ýberové komisie sú zložené z úradníkov, z ktorých polovicu vymenúvajú administratívne útvary (ľudské zdroje) a polovicu výbory zamestnancov. Mená členov výberových komisií sa uverejňujú na webovom sídle úradu EPSO (www.eu-careers.eu)“.

36

EUIPO vytvoril podľa rozhodnutia ADM‑16‑60 z 23. novembra 2016 o vymenovávaní členov výberovej komisie vo výberovom konaní, v znení zmenenom naposledy rozhodnutím ADM‑16‑60‑Rev4 z 19. septembra 2017 o vymenovaní členov výberovej komisie vo výberovom konaní, výberovú komisiu skladajúcu sa z predsedu, podpredsedníčky, ôsmich riadnych členov a troch náhradníkov. Predseda, podpredsedníčka, osem riadnych členov a dvaja z troch náhradníkov boli zamestnancami EUIPO, pričom tretím náhradníkom bol zamestnanec Európskej komisie.

37

Skúšky v hodnotiacom centre pozostávali najmä z dvoch pohovorov, pohovoru týkajúceho sa osobitných schopností a pohovoru na účel hodnotenia všeobecných schopností uchádzačov (ďalej len „pohovor o všeobecných schopnostiach“).

38

Medzi stranami nie je sporné, že členovia výberovej komisie neboli prítomní pri každom pohovore. Z informácií, ktoré EUIPO poskytol vo svojich odpovediach na opatrenia Všeobecného súdu na zabezpečenie priebehu konania z 28. februára a 9. apríla 2020 (ďalej len „odpoveď EUIPO z 28. februára 2020“ a „odpoveď EUIPO z 9. apríla 2020“), vyplýva, že schopnosti každého z uchádzačov počas uvedených pohovorov posudzovali hodnotiace výbory zložené z dvoch členov výberovej komisie. Takýto bol okrem iných prípad žalobcu pri pohovore týkajúcom sa osobitných schopností.

39

Celkovo 196 uchádzačov absolvovalo v hodnotiacom centre ústne skúšky, ktoré pre každého z uchádzačov zahŕňali jednak pohovor týkajúci sa osobitných schopností a jednak pohovor týkajúci sa všeobecných schopností, teda celkovo 392 pohovorov. Tieto skúšky prebiehali počas obdobia 20 dní rozložených na sedem týždňov. Boli rozdelené v rovnakej miere medzi dve hodnotiace centrá.

40

Počas 20 dní venovaných ústnym skúškam si štyri hodnotiace výbory, teda dva v každom hodnotiacom centre, každý deň rozdeľovali pohovory. Celkovo tak 80 hodnotiacich výborov vyhodnotilo uchádzačov počas 20 dní skúšok. Hoci časť týchto výborov počas tohto obdobia viackrát zasadala v rovnakom zložení, z odpovedí EUIPO z 28. februára a 9. apríla 2020 vyplýva, že počas uvedeného obdobia hodnotilo schopnosti 196 uchádzačov pozvaných na uvedené skúšky až 26 rôznych hodnotiacich výborov.

41

Z odpovedí EUIPO z 28. februára a 9. apríla 2020 tiež vyplýva, že žiadny riadny člen ani náhradník sa nezúčastnil na všetkých pohovoroch, pričom najvyššia miera prítomnosti bola 22 % a najnižšia 17 %. Okrem toho žiadny hodnotiaci výbor nevyhodnotil počas všetkých ústnych skúšok (teda celkovo 392 pohovorov) schopnosti viac ako 33 uchádzačov, čo predstavuje menej ako desatinu uchádzačov. Žiadny hodnotiaci výbor sa tak nezúčastnil na viac ako 7 dňoch ústnych skúšok ani na viac ako troch po sebe idúcich dňoch skúšok. Spomedzi troch členov, ktorí sa zúčastnili na najväčšom počte pohovorov s mierou prítomnosti v rozsahu 22 % pre prvého a 21,6 % pre ostatných dvoch členov, len dvaja z nich vypočúvali uchádzačov spoločne, pričom vedeli, že tak urobili len pri ôsmich pohovoroch, čo predstavuje iba 2 % ústnych skúšok. Napríklad hodnotiaci výbor, ktorý posudzoval žalobcu na jeho pohovore týkajúcom sa osobitných schopností, sa stretol až v daný deň a celkovo hodnotil len šiestich uchádzačov v rámci šiestich pohovorov, čo predstavuje len 1,5 % ústnych skúšok.

42

Treba teda konštatovať, ako zdôraznil žalobca a ako to uznal EUIPO, že zloženie výberovej komisie zaznamenalo počas ústnych skúšok veľmi významnú fluktuáciu.

43

EUIPO tvrdí, že v prejednávanej veci fluktuácia zloženia výberovej komisie bola nevyhnutná z dôvodu nemožnosti zabezpečenia prítomnosti všetkých členov výberovej komisie pri každej skúške.

44

V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa judikatúry sa musí stabilita zloženia výberovej komisie zabezpečiť „v čo najväčšom možnom rozsahu“ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia, F‑127/11, EU:F:2014:14, bod 66).

45

Vo výnimočných prípadoch môžu napríklad logistické problémy odôvodniť skutočnosť, že každý člen výberovej komisie nie je prítomný na každej skúške (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. septembra 2010, Brune/Komisia, F‑5/08, EU:F:2010:111, bod 41, a z 29. septembra 2010, Honnefelder/Komisia, F‑41/08, EU:F:2010:112, bod 36).

46

Je to tak najmä vtedy, keď vo výberovom konaní, ktoré sa týka viacerých uchádzačov, vytvára organizácia ústnych skúšok veľké ťažkosti, spojené jednak s organizáciou viacerých skúšok pre uchádzačov patriacich do rôznych jazykových skupín a jednak s potrebou, aby členovia výberovej komisie, alebo v každom prípade niektorí z nich, dodržiavali svoje požiadavky služby, pričom výberové konania prebiehajú počas relatívne dlhého obdobia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. marca 2008, Gianini/Komisia, T‑100/4, EU:T:2008:68, bod 196).

47

Za týchto okolností môže potreba zabezpečiť kontinuitu verejnej služby odôvodniť zmiernenie prísnosti zásady stability zloženia výberovej komisie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. februára 1979, Martin/Komisia, 24/78, EU:C:1979:37, bod 10).

48

V prejednávanej veci EUIPO uvádza tri dôvody na odôvodnenie toho, že konkrétne okolnosti organizovaného postupu prijímania do verejnej služby a ťažkosti, ktoré sa vyskytli, vyžadovali zmiernenie pri uplatňovaní pravidla stability zloženia výberovej komisie.

49

EUIPO v prvom rade uvádza, že rôzne hodnotiace výbory boli využité s cieľom zohľadniť jednak jazyky, v ktorých pohovory prebiehali, jednak súčasnú organizáciu pohovorov v dvoch hodnotiacich centrách s cieľom vyhnúť sa tomu, aby výberové konanie trvalo príliš dlhú dobu.

50

V tejto súvislosti z informácií, ktoré poskytol EUIPO, vyplýva, že z 392 predmetných rozhovorov prebehlo v angličtine 342, teda približne deväť z desiatich pohovorov. Len 50 pohovorov, teda o niečo málo viac než jeden z desiatich, prebehlo v inom jazyku, a to 20 v španielčine, 18 v nemčine, osem vo francúzštine a štyri v taliančine.

51

Celkovo výberové komisie počas 20 dní venovaných ústnym skúškam hodnotili uchádzačov viac než osemkrát z desiatich v angličtine a menej než dvakrát z desiatich v jednom zo štyroch iných jazykov. Pre týchto posledných uvedených uchádzačov teda bolo možné pohovory obmedziť v prvom hodnotiacom centre na tri dni (5., 12. a 19. október 2017) a v druhom hodnotiacom centre na štyri dni (5., 12., 19. a 24. október 2017), zatiaľ čo pohovory v angličtine prebiehali v prvom centre 17 dní a v druhom centre 16 dní.

52

Z tabuľky, ktorú EUIPO predložil na pojednávaní, tiež vyplýva, že desať členov výberovej komisie, vrátane riadnych členov a náhradníkov, bolo schopných viesť pohovory v angličtine. Ich jazykové znalosti boli okrem toho dostatočne rozsiahle na to, aby im umožnili zúčastniť sa pri pohovoroch vo väčšine zo štyroch iných jazykov. Podľa tejto tabuľky sa totiž títo desiati členovia výberovej komisie mohli zúčastniť pri pohovoroch v španielčine, siedmi z nich pri pohovoroch vo francúzštine, šiesti pri pohovoroch v nemčine a štyria pri pohovoroch v taliančine.

53

Z vyššie uvedeného vyplýva, že fluktuáciu v zložení výberovej komisie konštatovanú v bodoch 40 a 41 vyššie nie je možné odôvodniť jazykovou rôznorodosťou samou osebe. Predovšetkým značné jazykové znalosti, ktorými sa vyznačovali členovia výberovej komisie, ako aj veľmi veľký podiel pohovorov v angličtine neopodstatňovali, aby každého uchádzača pri pohovore hodnotili len dvaja členovia výberovej komisie ani aby každý člen výberovej komisie viedol rozhovor s takým malým počtom uchádzačov.

54

Pokiaľ ide o okolnosť, že skúšky boli rozdelené medzi dve hodnotiace centrá s cieľom skrátiť trvanie výberového konania, ani táto okolnosť sama osebe nedokáže odôvodniť vytvorenie takého veľkého počtu hodnotiacich výborov, ktorých bolo v prejednávanej veci 26.

55

V druhom rade EUIPO tvrdí, že na to, aby sa zabránilo vzniku mnohých konfliktov záujmov, sa museli zriadiť rôzne hodnotiace výbory.

56

Na výzvu k vysvetleniu tohto argumentu EUIPO na pojednávaní bez toho, aby mohol označiť ďalší dôkaz uviedol, že v prejednávanej veci mohli konflikty záujmov, ku ktorým došlo, spadať do dvoch kategórií, a to na jednej strane existencie priateľských vzťahov a na druhej strane existencie hierarchických väzieb medzi určitými uchádzačmi a členmi výberovej komisie.

57

Na ďalšiu výzvu k vysvetleniu tohto argumentu EUIPO na pojednávaní uznal, že nedokáže spresniť konflikty záujmov, ku ktorým v skutočnosti došlo, ani predložiť konkrétne príklady takýchto konfliktov.

58

Za týchto podmienok nie je možné určiť, do akej miery mohlo riziko konfliktu záujmov vyžadovať fungovanie výberovej komisie spôsobom opísaným v bodoch 40 a 41 vyššie.

59

Po tretie EUIPO uvádza, že pre určitých členovej výberovej komisie nebolo možné byť k dispozícii v dostatočnej miere na to, aby mohli viesť pohovor s každým uchádzačom, alebo v každom prípade s veľkým množstvom z nich.

60

V tejto súvislosti treba uviesť, že organizácia výberového konania je súčasťou opatrení, ktoré inštitúcie Únie vykonávajú s cieľom spravovať ľudské zdroje, ktorými disponujú.

61

V tejto súvislosti musia agentúry a inštitúcie únie mať možnosť uvoľniť personál priradený na prijímanie do verejnej služby na dostatočnú dobu na to, aby mu umožnili zaistiť splnenie úlohy, inak riskujú neschopnosť prijímať úradníkov a zamestnancov vyznačujúcich sa najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, čo sa pritom od nich vyžaduje (pozri bod 31 vyššie).

62

Navyše platí, že v prípade prekážky sa riadni členovia výberovej komisie výberového konania môžu pri skúškach niektorých uchádzačov s cieľom umožniť výberovej komisii dokončiť jej prácu v primeranej lehote nahradiť náhradníkmi (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. septembra 2005, Pantoulis/Komisia, T‑290/03, EU:T:2005:316, bod 78, a z 12 februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia, F‑127/11, EU:F:2014:14, bod 67 a citovanú judikatúru).

63

Z vyššie uvedeného vyplýva, že okolnosti, ktoré uviedol EUIPO, neodôvodňujú rozloženie výberovej komisie na 26 rôznych hodnotiacich výborov na účel vedenia pohovorov so 196 uchádzačmi v rámci ústnych skúšok.

64

EUIPO, ktorého tvrdenia žalobca spochybňuje, tvrdí, že fluktuácia v zložení výberovej komisie je prijateľná vzhľadom na opatrenia prijaté na zabezpečenie rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, koherentnosti bodového ohodnotenia a objektivity hodnotenia.

65

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa judikatúry zachovanie stability výberovej komisie samo osebe nie je imperatívom, ale prostriedkom na zaručenie zásad rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, koherentnosti ich bodového ohodnotenia a objektivity ich hodnotenia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia, F‑127/11, EU:F:2014:14, bod 70).

66

Nemožno vylúčiť, že rovnosť zaobchádzania s uchádzačmi, koherentnosť bodového ohodnotenia a objektivitu hodnotenia je možné dosiahnuť takými prostriedkami, ako je napríklad výkon koordinácie potrebnej na zabezpečenie dodržiavania týchto troch zásad (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia, F‑127/11, EU:F:2014:14, bod 67).

67

Žalobca sa na rozdiel od EUIPO, ktorý sa odvoláva na rozsudok z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia (F‑127/11, EU:F:2014:14), domnieva, že v prejednávanej veci to tak nebolo.

68

Treba uviesť, že vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia (F‑127/11, EU:F:2014:14), bolo vypracovaných niekoľko opatrení s cieľom korigovať pri ústnych skúškach, ktoré prebiehali v hodnotiacom centre, rôzne kognitívne skreslenia, ktoré sa u hodnotiteľov všeobecne konštatujú, a tým zabezpečiť rovnosť zaobchádzania, koherentnosť bodového ohodnotenia a objektivitu hodnotenia (bod 25 uvedeného rozsudku).

69

V prvom rade vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia (F‑127/11, EU:F:2014:14), bolo stanovené, že výberová komisia sa má poradiť:

70

V druhom rade vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia (F‑127/11, EU:F:2014:14), bolo stanovené, že treba zohľadniť vykonané opatrenia zamerané na korekciu rôznych kognitívnych skreslení, ktoré sa všeobecne konštatujú u hodnotiteľov, a tak zabezpečiť rovnosť medzi uchádzačmi, koherentnosť bodového ohodnotenia a objektivitu hodnotenia, medzi ktoré patria:

71

Treba určiť, či, ako tvrdí EUIPO, boli v prejednávanej veci vykonané takéto koordinačné opatrenia.

72

EUIPO tvrdí, že jednak pravidelné diskusie členov výberovej komisie a jednak týždenné porady celej výberovej komisie umožňovali výberovej komisii prejednať výkony všetkých uchádzačov, ktorých spôsobilosti už boli hodnotené, a pristúpiť k porovnávaciemu posúdeniu uvedených uchádzačov.

73

Žalobca sa však domnieva, že bez spoločného jadra skúšajúcich, ktorí vyhodnotili dostatočne veľký podiel uchádzačov, diskusie a porady nemohli umožniť výmenu názorov týkajúcich sa relatívnych zásluh uchádzačov.

74

V tejto súvislosti z rozsudku 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia (F‑127/11, EU:F:2014:14, body 26 a 71), vyplýva, že diskusie medzi členmi výberovej komisie, ku ktorým došlo pred, počas a po skúškach, sú osobitne dôležité na účel zabezpečenia rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, koherentnosti bodového ohodnotenia a objektivity hodnotenia.

75

Po prvé EUIPO predložil prezenčné listiny z 19 porád, ktoré prebehli pred skúškami v hodnotiacom centre, a to medzi 9. decembrom 2016 a 21. júnom 2017.

76

Treba konštatovať, že celá výberová komisia nebola prítomná na žiadnej z predmetných 19 porád. Okrem toho nebola predložená žiadna zápisnica z uvedených stretnutí, takže nie je možné zistiť, o čom sa diskutovalo. Všeobecný súd predovšetkým nemôže overiť, či sa práve na týchto stretnutiach rozhodlo o spôsobe, akým skúšky mali prebiehať, ako to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia (F‑127/11, EU:F:2014:14) (pozri bod 69 vyššie). Okrem toho je možné uviesť, že keďže tieto porady prebehli pred začiatkom skúšok v hodnotiacom centre, nemohli výberovej komisii umožniť, aby preskúmala výstupy a zásluhy uchádzačov ani aby pristúpila k ich porovnávaciemu hodnoteniu.

77

Po druhé EUIPO uvádza, že počas fázy výberového konania organizovanej v hodnotiacom centre sa uskutočnilo sedem pravidelných týždenných porád. Výberová komisia sa stretla na konci každého zo siedmich týždňov ústnych skúšok, a to 15., 22. a 29. septembra 2017 a 3., 13., 20. a 26. októbra 2017.

78

Dôkazy, ktoré predložil EUIPO, však zásadne neumožňujú overiť, ktorí členovia výberovej komisie boli prítomní na dotknutých siedmich týždenných poradách a aký bol presný predmet týchto porád, konkrétne do akej miery bol na týchto poradách daný priestor diskusiám týkajúcim sa výkonov uchádzačov a ich porovnávaciemu hodnoteniu.

79

Predovšetkým, zatiaľ čo EUIPO vo svojej odpovedi z 28. februára 2020 tvrdí, že počas siedmich predmetných týždenných porád sa výberová komisia stretávala „vo všeobecnosti v plnom zložení, vrátane predsedu a podpredsedníčky“, a že „len príležitostne, keď riadny člen nebol k dispozícii, bol nahradený svojím náhradníkom, ktorý zasadal v rámci výberových komisií v dotknutom týždni“, vo svojej odpovedi z 9. apríla 2020 uvádza, že na týždenných poradách sa zúčastňovali len členovia výberovej komisie, ktorá viedla pohovory počas dotknutého týždňa, a to vrátane predsedu a podpredsedníčku výberovej komisie.

80

Na rozdiel od toho, čo EUIPO urobil pri stretnutiach výberovej komisie, ktoré sa konali pred a po ústnych skúškach, nepredložil nijakú prezenčnú listinu týkajúcu sa predmetných siedmich týždenných porád ani žiadny iný dokument umožňujúci overiť jeho tvrdenia. Na dve konkrétne otázky položené na túto tému v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania odpovedal, že takéto prezenčné listiny neboli v súvislosti s týmito poslednými uvedenými poradami vyhotovené. Zápisnica z porady výberovej komisie z 9. novembra 2017, ktorú predložil EUIPO, však odkazuje na zápisnicu z porady výberovej komisie z 20. októbra 2017, teda porady, ktorá sa konala na konci šiesteho týždňa uvedených skúšok v hodnotiacom centre. Na pojednávaní v tejto veci EUIPO uznal, že ide o protirečenie bez toho, aby však mohol potvrdiť existenciu alebo neexistenciu zápisnice údajne vyhotovenej na konci poslednej uvedenej porady.

81

Po tretie EUIPO predložil zápisnice zo siedmich porád, ktoré prebehli po skúškach v hodnotiacom centre, a to 7., 8., 9., 17., 21. a 22. novembra 2017 a 1. februára 2018:

82

Z vyššie uvedeného vyplýva, že porovnávacie hodnotenie, ktoré vykonala výberová komisia, sa netýkalo bodových ohodnotení všetkých uchádzačov, ale týkalo sa odchýlok medzi ohodnoteniami, a to ohodnoteniami, na základe ktorých bola sťažnosť podaná, a ohodnoteniami, ktoré boli podľa listov predložených členom výberovej komisie neobvykle nízke.

83

Takéto preskúmanie nepochybne v číselnej rovine zabezpečuje priblíženie bodových ohodnotení priznaných hodnotiteľmi, ale neumožňuje konštatovať, ako to vyžaduje rozsudok z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia (F‑127/11, EU:F:2014:14, bod 71), ktorým EUIPO podporuje svoju argumentáciu, že členovia účinne porovnali uchádzačov takým spôsobom, ktorý medzi nimi zaručuje rovnosť, koherentnosť ich bodového ohodnotenia a objektivitu ich hodnotenia.

84

EUIPO navyše nepredložil dôkaz o tom, že výberová komisia sa na to, aby prijala konečné rozhodnutia na základe výsledkov všetkých skúšok, poradila vo svojom celom zložení, ako to bolo vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia (F‑127/11, EU:F:2014:14, bod 26).

85

Z informácií poskytnutých EUIPO totiž vyplýva, že niektoré rozhodnutia boli dokončené jednak na porade 9. novembra 2017, keď boli preskúmané výsledky skúšok v hodnotiacom centre niektorých uchádzačov, a jednak na poslednej porade výberovej komisie 1. februára 2018, keď boli preskúmané žiadosti o preskúmanie 35 uchádzačov týkajúce sa pôvodných rozhodnutí výberovej komisie a výberová komisia sa ich rozhodla zamietnuť. Hoci sa na týchto dvoch poradách zúčastnili všetci riadni a náhradní členovia výberovej komisie, treba poznamenať, že podpredsedníčka sa na poslednej porade nezúčastnila.

86

V dôsledku toho treba konštatovať, že EUIPO nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by umožňovali konštatovať, že pravidelné diskusie medzi členmi dokázali zabezpečiť koherentnosť bodového ohodnotenia a objektivitu hodnotenia uchádzačov, a teda aj rovnosť zaobchádzania s nimi.

87

EUIPO tvrdí, že postupoval podľa vopred určenej metodológie a vopred určených kritérií.

88

Na otázky Všeobecného súdu v tejto oblasti EUIPO poskytol v prílohe F.8 svojej odpovede z 28. februára 2020 dokument bez názvu obsahujúci 13 strán, pričom na pojednávaní nedokázal vysvetliť, v čom spočívali požadované kritériá hodnotenia, ktoré tento dokument obsahoval.

89

Prvá strana predmetného dokumentu, ktorá sa skladala z dvoch tabuliek a piatich stĺpčekov, z ktorých bol každý napísaný v jednom z piatich jazykov výberového konania, obsahujú:

90

Druhá až trinásta strana predmetného dokumentu tvoria tabuľky podobné jednej z dvoch tabuliek na prvej strane uvedeného dokumentu. Javí sa, že uvedené tabuľky boli použité na hodnotenie uchádzačov pri ich pohovore o osobitných schopnostiach. EUIPO neuviedol, na akom základe bol vykonaný výber týchto tabuliek, a najmä ani to, či sa týkali uchádzačov zapísaných na rezervnom zozname. Žiadna z dotknutých tabuliek sa nejavila tak, že sa týka žalobcu, pretože žiadne z celkových bodových ohodnotení v nich uvedených nezodpovedá ohodnoteniu, ktoré mu bolo priznané pri jeho pohovore o osobitných schopnostiach.

91

Z vyššie uvedeného vyplýva, že informácie uvedené v prílohe F.8 odpovede EUIPO z 28. februára 2020 nie je možné považovať za dostatočné na to, aby predstavovali vopred vymedzené hodnotiace kritériá požadované rozsudkom z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia (F‑127/11, EU:F:2014:14, body 26 a 73). V uvedenej veci totiž okrem spôsobilostí na hodnotenie, bodovacej škály a posudkovej stupnice založenej na tejto škále mala výberová komisia aj povinnosť vymedziť pred skúškami objektívne kritériá kvalitatívnej povahy umožňujúce uplatniť uvedenú škálu. Tieto kritériá mali najmä zahŕňať očakávania od uchádzačov počas ich výkonu, ktoré mali členovia výberovej komisie zohľadniť pri hodnotení uchádzačov, pričom toto hodnotenie sa malo následne zdokonaliť porovnávacím hodnotením s prihliadnutím na výkon ostatných uchádzačov. V prejednávanej veci však nič v uvedenej prílohe ani v žiadnej inej časti spisu neumožňuje identifikovať takéto kritériá a fortiori ani overiť, či tieto kritériá boli stanovené pred začatím skúšok.

92

EUIPO zdôrazňuje, že pri koordinácii zohrávali významnú úlohu predseda a podpredsedníčka výberovej komisie.

93

Túto koordináciu zabezpečovala po prvé jednak prítomnosť predsedu alebo podpredsedníčky výberovej komisie počas niekoľkých minút na začiatku každej skúšky a jednak každodenné diskusie medzi ním a ňou počas celej doby trvania skúšok.

94

Žalobca sa však domnieva, že prítomnosť predsedu výberovej komisie alebo jej podpredsedníčky pri skúškach nepostačovala na zabezpečenie koordinačnej roly, ktorá im prislúchala. Predseda mohol zásluhy uchádzačov hodnotiť len nepriamo, bez toho, aby mohol zabezpečiť koherentnosť hodnotenia a porovnania uchádzačov, keďže bol úplne závislý od názoru tretích osôb a jeho prítomnosť na pohovore žalobcu o osobitných schopnostiach bola príliš krátka, len päť až sedem minút. Okrem toho predseda výberovej komisie a podpredsedníčka nehodnotili schopnosti uchádzačov, ale len počúvali členov výberovej komisie, ktorí uchádzačov skúšali. Navyše sa nezúčastňovali na pohovoroch súčasne, ale striedali sa, takže nebolo možné zabezpečiť, aby pri posudzovaní praxe členov výberovej komisie uplatnili rovnaké kritériá.

95

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozsudku z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia (F‑127/11, EU:F:2014:14), na ktorý sa odvoláva EUIPO, sa predseda výberovej komisie zúčastňoval na všetkých skúškach počas prvých minút s cieľom dosiahnuť správne uplatnenie metodológie (body 26 a 72 uvedeného rozsudku).

96

V prejednávanej veci EUIPO uviedol, že predseda a podpredsedníčka výberovej komisie sa zúčastňovali priemerne počas prvých desiatich alebo pätnástich minút na každom pohovore. Okrem toho vysvetlil, že keďže boli skúšky rozdelené medzi dve hodnotiace centrá, tieto dve osoby si rozdelili pohovory podľa uvedených centier.

97

Z týchto údajov vyplýva, že predseda a podpredsedníčka výberovej komisie sa nikdy spolu nezúčastnili počas prvých minút na tom istom pohovore. V tomto bode sa organizácia zavedená vo výberovom konaní odchyľuje od metódy preskúmanej v rozsudku z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia (F‑127/11, EU:F:2014:14), kde bola kontinuita pohovorov zabezpečená prítomnosťou tej istej osoby, v danom prípade predsedu výberovej komisie, počas prvých minút na každom pohovore.

98

Podľa EUIPO bolo možné kontinuitu pohovorov zabezpečiť prostredníctvom každodenných diskusií medzi predsedom a podpredsedníčkou výberovej komisie počas celého trvania skúšok, pričom tieto diskusie im umožnili zosúladiť prístupy medzi rôznymi hodnotiacimi výbormi.

99

S cieľom preukázať skutočnosti o týchto diskusiách EUIPO na pojednávaní odkázal na druhú stranu prílohy F.9 jeho odpovede z 28. februára 2020. Tento dokument s názvom „IP COMP AD/01/2017 MARKING ANALYSIS FOR DATE“ a rukou napísaným dátumom „26/9/17“ predstavuje hodnotiaci list výkonov piatich uchádzačov týkajúci sa štyroch skúšok, teda troch skúšok hodnotiacich všeobecné schopnosti a pohovoru o osobitných schopnostiach. Zdá sa, že na tomto liste je rukou dopísané určité množstvo číselných údajov, ktoré podľa všetkého predstavujú bodové ohodnotenia pridelené týmto uchádzačom počas týchto skúšok. Okrem toho sa v strede strany nachádzajú rukou písané poznámky „checked“ a „ok“. Určité množstvo číselných údajov je tiež zvýraznené žltou farbou. Napokon v prípade troch z piatich dotknutých uchádzačov druhý stĺpec tabuľky s názvom „Comments“ obsahuje písmeno „F“ napísané rukou pomocou žltého zvýrazňovača.

100

Druhá strana prílohy F.9 odpovede EUIPO z 28. februára 2020 sa však týka hodnotenia schopností uchádzačov, ako to EUIPO uznal na pojednávaní, a nie hodnotenia členov výberovej komisie. Tento dokument teda neumožňuje konštatovať existenciu diskusií medzi predsedom a podpredsedníčkou výberovej komisie na tému koordinácie metód práce členov výberovej komisie a ešte menej údajnú každodennú povahu týchto diskusií.

101

Okrem toho žiadny dôkaz neumožňuje konštatovať vplyv, ktorý predmetné diskusie mohli mať. EUIPO konkrétne neposkytol žiadne vysvetlenie týkajúce sa oboznámenia rôznych hodnotiacich výborov s výsledkami týchto diskusií a ich uplatnenia zo strany uvedených výborov.

102

V druhom rade EUIPO tvrdí, že rozhodnutie ADM‑16‑60 z 23. novembra 2016, ktorým bola stanovená výberová komisia a štyri neskoršie rozhodnutia, ktoré ju zmenili, osobitne zverili podpredsedníčke výberovej komisie úlohu zabezpečiť harmonizáciu kritérií a pracovných metód v rámci výberového konania.

103

Treba však konštatovať, že podpredsedníčka výberovej komisie bola neprítomná počas viacerých porád, ktoré predchádzali skúškam v hodnotiacom centre, či po nich nasledovali, zatiaľ čo tieto porady podľa EUIPO predstavovali kľúčovú fázu postupu, ktorého cieľom bolo zabezpečiť rovnosť medzi uchádzačmi, koherentnosť ich bodového ohodnotenia a objektivitu ich hodnotenia.

104

Podľa prezenčných listín poskytnutých v prílohe F.4 odpovede EUIPO z 28. februára 2020 sa podpredsedníčka výberovej komisie zúčastnila len na 12 z 19 porád predchádzajúcich skúškam v hodnotiacom centre, teda nebola prítomná na siedmich z nich, čo je viac ako jedna tretina týchto stretnutí. Hoci EUIPO neposkytol nijaký údaj o predmete týchto stretnutí, je pravdepodobné, že boli rozhodujúce na zabezpečenie harmonizácie pracovných metód počas skúšok, ktoré mali nasledovať, a prípravu členov výberovej komisie na tento účel, čo patrí do prvej úlohy podpredsedníčky.

105

Pokiaľ ide o sedem porád nasledujúcich po skúškach v hodnotiacom centre, podpredsedníčka výberovej komisie sa podľa zápisníc z týchto porád zúčastnila na piatich z nich. Nezúčastnila sa naopak na porade z 21. novembra 2017, počas ktorej sa diskutovalo najmä o dokumentoch, ktoré predložili viacerí uchádzači na preukázanie svojej odbornej praxe v oblasti duševného vlastníctva. Navyše chýbala na poslednej porade výberovej komisie 1. februára 2018, počas ktorej výberová komisia rozhodla o zamietnutí 35 žiadostí o preskúmanie podaných po uverejnení výsledkov výberového konania. Tieto témy však vyžadujú osobitnú pozornosť, aby sa zabezpečilo, že výsledkom rozhodnutí prijatých výberovou komisiou bude uplatnenie harmonizovanej metodológie a kritérií.

106

Napokon, keďže EUIPO neposkytol žiadnu informáciu týkajúcu sa účastníkov uvádzaných týždenných porád (pozri body 78 a 80 vyššie), Všeobecný súd nemá možnosť posúdiť, či sa predseda alebo podpredsedníčka výberovej komisie zúčastnili na všetkých týchto poradách alebo na ich častiach.

107

V prílohe F.9 svojej odpovede z 28. februára 2020 EUIPO predložil dvojstranový dokument týkajúci sa štúdií a analýz, ktoré boli údajne vykonané s cieľom overiť koherentnosť bodového ohodnotenia.

108

EUIPO na pojednávaní vysvetlil, že prvá strana predmetného dokumentu, nazvaná „Assessor check list (for JSI, CBI, OP)“, obsahuje zoznam prvkov týkajúcich sa správania členov výberovej komisie zasadajúcej v rámci pohovorov, ktoré predseda a podpredsedníčka kontrolovali počas prvých minút svojej prítomnosti na týchto pohovoroch, pričom účelom tejto kontroly bolo obmedziť kognitívne skreslenia uvedené vyššie (pozri bod 68 a 70 vyššie).

109

Pokiaľ ide o druhú stranu predmetného dokumentu, tá sa týka hodnotenia schopností uchádzačov, ako je to uvedené v bode 100 vyššie, a nie hodnotenia členov výberovej komisie. Nie je ju teda možné považovať za štúdiu alebo analýzu umožňujúcu overiť koherentnosť bodového hodnotenia medzi uvedenými členmi.

110

Len prvá strana predmetného dokumentu je teda relevantná na účel konštatovania, že existujú štúdie a analýzy, ktoré vykonali predseda a podpredsedníčka výberovej komisie. Ide však o čistý dokument, ktorý sám osebe neumožňuje overiť ani počet týchto štúdií a analýz, ani či takéto štúdie a analýzy boli vykonané pre každého člena poroty pri každom pohovore.

111

Z vyššie uvedeného vyplýva, že EUIPO nepreukázal existenciu dostatočných koordinačných opatrení takej povahy, ktoré by mohli zabezpečiť, že výberové konanie sa zakladalo na rovnom zaobchádzaní s uchádzačmi a ich koherentného a objektívneho hodnotenia v zmysle rozsudku z 12. februára 2014, De Mendoza Asensi/Komisia (F‑127/11, EU:F:2014:14, body 67 a 71 až 73).

112

Je teda potrebné vyhovieť výhrade založenej v podstate na porušení pravidla stability v zložení výberovej komisie.

113

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že s ohľadom na dôležitosť zásad rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, koherentnosti bodového ohodnotenia a objektivity hodnotenia predstavuje nerešpektovanie stability zloženia výberovej komisie z jej strany podstatné porušenie formálnych náležitostí, ktoré musí viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. novembra 2004, Vonier/Komisia, T‑165/03, EU:T:2004:331, bod 39 a citovanú judikatúru), bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšie výhrady uvedené na podporu prvého žalobného dôvodu a ďalšie žalobné dôvody žalobcu.

114

Žalobca sa domnieva, že mu vznikla „nemajetková a nehmotná“ ujma spôsobená protiprávnym správaním výberovej komisie a EUIPO. Táto ujma spočíva v skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie ho postavilo do stálej neistoty prinajmenšom od 1. decembra 2017, čo bolo odvtedy stálym zdrojom obáv a skomplikovalo jeho budúcu kariéru v rámci EUIPO. Uvedené rozhodnutie tiež vyvoláva pochybnosti o jeho schopnostiach a spôsobilostiach, je v rozpore s jeho dôvodnými očakávaniami a vyvolalo preňho značný stav napätia.

115

EUIPO tento návrh spochybňuje.

116

Podľa ustálenej judikatúry vznik zodpovednosti Únie predpokladá splnenie troch podmienok, ktorými sú protiprávnosť konania vytýkaného inštitúciám, orgánom alebo organizáciám, skutočná a určitá povaha uvádzanej škody a existencia príčinnej súvislosti medzi vytýkanou protiprávnosťou a touto škodou (rozsudky z 21. februára 2008, Komisia/Girardot, C‑348/06 P, EU:C:2008:107, body 52 a 54; z 12. marca 2008, Giannini/Komisia, T‑100/04, EU:T:2008:68, bod 327, a z 29. novembra 2018, Di Bernardo/Komisia, T‑811/16, neuverejnený, EU:T:2018:859, bod 60).

117

Tieto tri podmienky sú kumulatívne, takže nesplnenie jednej z nich postačuje na zamietnutie návrhov na náhradu škody (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C‑257/98 P, EU:C:1999:402, bod 14; z 10. novembra 2004, Vonier/Komisia, T‑165/03, EU:T:2004:331, bod 78, a z 29. novembra 2018, Di Bernardo/Komisia, T‑811/16, neuverejnený, EU:T:2018:859, bod 60).

118

V prejednávanej veci žalobca preukázal, že napadnuté rozhodnutie bolo zaťažené protiprávnosťou, čím splnil prvú podmienku.

119

Avšak aj za predpokladu, že by nemajetkovú ujmu a príčinnú súvislosť bolo možné považovať za preukázané, keďže žalobca ani neuviedol, ani a fortiori nepreukázal, že utrpel nemajetkovú ujmu, ktorú by bolo možné oddeliť od protiprávnosti, na ktorej sa zakladá zrušenie a ktorú by nebolo možné v celom rozsahu napraviť týmto zrušením, treba sa domnievať, že zrušenie napadnutého rozhodnutia zaťaženého touto protiprávnosťou predstavuje samo osebe primeranú a v podstate dostatočnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú toto rozhodnutie mohlo spôsobiť (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. júna 2006, Girardot/Komisia, T‑10/02, EU:T:2006:148, bod 131).

120

Pokiaľ ide o nehmotnú ujmu, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že na účely splnenia požiadaviek podľa článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku musí žaloba o náhrade ujmy, údajne spôsobenej inštitúciou, orgánom alebo organizáciou Únie, obsahovať údaje umožňujúce identifikovať konanie, ktoré žalobca vytýka inštitúcii, tomuto orgánu alebo tejto organizácii, a dôvody, pre ktoré zastáva názor, že medzi týmto konaním a ujmou, ktorú údajne utrpel, existuje príčinná súvislosť, ako aj povahu a rozsah tejto ujmy (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júla 2017, ADR Center/Komisia, T‑644/14, EU:T:2017:533, body 65 a 66 a citovanú judikatúru).

121

Údaje, ktoré žalobca predložil, však neumožňujú určiť, akej „nehmotnej“ ujmy, odlišnej od nemajetkovej ujmy, ktorej sa už žalobca domáhal, sa tento posledný uvedený chce domáhať. Aj za predpokladu, že by to tak bolo, žalobca nepredkladá žiadny dôkaz, ktorý by umožňoval konštatovať existenciu takejto ujmy, ani jej rozsah.

122

V prejednávanej veci sa teda nie je možné domnievať, že bola splnená druhá podmienka priznania náhrady škody.

123

Na základe toho musí byť návrh na náhradu škody zamietnutý.

124

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že žalobe treba vyhovieť v rozsahu, v akom sa v nej navrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia, a v zostávajúcej časti ju treba zamietnuť.

125

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

126

Keďže EUIPO nemal vo veci úspech, je opodstatnené uložiť mu povinnosť znášať vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania žalobcu v súlade s jeho návrhmi.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)

rozhodol takto: