Vec T‑123/18
Bayer Intellectual Property GmbH
proti
Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo
Rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) zo 14. februára 2019
„Ochranná známka Európskej únie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie znázorňujúcej srdce – Absolútny dôvod zamietnutia – Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2017/1001“
Ochranná známka Európskej únie – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Európskej únie – Absolútne dôvody zamietnutia – Ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť – Pojem – Kritériá posúdenia
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1001, článok 7 ods. 1 písm. b)]
(pozri body 13, 14)
Ochranná známka Európskej únie – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Európskej únie – Absolútne dôvody zamietnutia – Ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť – Posúdenie rozlišovacej spôsobilosti – Kritériá – Vnímanie ochrannej známky príslušnou skupinou verejnosti – Úroveň pozornosti verejnosti
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1001, článok 7 ods. 1 písm. b)]
(pozri bod 17)
Ochranná známka Európskej únie – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Európskej únie – Absolútne dôvody zamietnutia – Ochranné známky, ktoré nemajú rozlišovaciu spôsobilosť – Obrazová ochranná známka znázorňujúca srdce
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1001, článok 7 ods. 1 písm. b)]
(pozri body 23 – 32)
Ochranná známka Európskej únie – Rozhodnutia Úradu – Zásada rovnosti zaobchádzania – Zásada riadnej správy vecí verejných – Skoršia rozhodovacia prax Úradu – Zásada zákonnosti – Potreba prísneho a úplného preskúmania v každom konkrétnom prípade
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1001)
(pozri body 34, 35)
Ochranná známka Európskej únie – Rozhodnutia Úradu – Zákonnosť – Skoršia rozhodovacia prax Úradu – Zásada zákazu diskriminácie – Neexistencia vplyvu
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2017/1001)
(pozri bod 36)
Zhrnutie
Vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok zo 14. februára 2019, Bayer Intellectual Property/EUIPO (T‑123/18), bola Všeobecnému súdu predložená žaloba proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), ktorým bolo zamietnuté odvolanie proti rozhodnutiu prieskumového pracovníka, ktorý zamietol zápis obrazovej ochrannej známky znázorňujúcej srdce. Odvolací senát sa domnieval, že príslušná skupina verejnosti bude vnímať prihlasovanú ochrannú známku ako vyobrazenie srdca, a teda ako odkaz na skutočnosť, že predmetné služby sa týkajú oblasti kardiológie.
Všeobecný súd po prvé pripomína, že ochranná známka má príslušnej skupine verejnosti umožniť odlíšiť výrobky, ktoré označuje, od výrobkov iných podnikov bez toho, aby táto verejnosť musela vynaložiť osobitnú pozornosť, takže prahová hodnota rozlíšiteľnosti potrebná na zápis ochrannej známky nemôže závisieť od úrovne pozornosti uvedenej skupiny verejnosti.
Po druhé Všeobecný súd pripomína, že v súlade s ustálenou judikatúrou je EUIPO povinný vykonávať svoje právomoci v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie. Hoci vzhľadom na zásady rovnosti zaobchádzania a riadnej správy veci verejných je EUIPO povinný zohľadňovať už prijaté rozhodnutia o podobných prihláškach a s mimoriadnou pozornosťou skúmať, či je alebo nie je potrebné rozhodnúť rovnako, uplatnenie týchto zásad musí byť uvedené do súladu so zásadou zákonnosti. Navyše z dôvodov právnej istoty, a konkrétne riadnej správy vecí verejných musí byť preskúmanie akejkoľvek prihlášky veľmi prísne a úplné, aby sa predišlo tomu, že ochranné známky budú zapísané alebo zrušené neoprávnene. Takéto preskúmanie sa teda musí vykonať v každom konkrétnom prípade. Zápis označenia ako ochrannej známky totiž závisí od špecifických kritérií uplatniteľných v rámci skutkových okolností konkrétneho prípadu, ktoré majú preveriť, či sa na dotknuté označenie vzťahuje niektorý z dôvodov zamietnutia.
Všeobecný súd uvádza, že z týchto zásad vyplýva, že na jednej strane odvolacím senátom prináleží, ak sa rozhodnú použiť iné posúdenie než to, ktoré bolo prijaté v predchádzajúcich rozhodnutiach týkajúcich sa podobných žiadostí, ktoré im boli predložené, aby výslovne odôvodnili túto odlišnosť vo vzťahu k uvedených rozhodnutiam. Táto povinnosť odôvodnenia týkajúca sa odlišnosti vo vzťahu k skorším rozhodnutiam je menej dôležitá, pokiaľ ide o preskúmanie, ktoré závisí výlučne od prihlasovanej ochrannej známky, než pokiaľ ide o konštatovania skutkovej povahy, ktoré nezávisia od tej istej ochrannej známky. Na druhej strane poznamenáva, že z uvedenej judikatúry tiež vyplýva, že rozhodnutia, ktoré majú odvolacie senáty prijímať v zmysle nariadenia 2017/1001, patria do výkonu vymedzenej právomoci, a nie diskrečnej právomoci, a preto sa zákonnosť týchto rozhodnutí odvolacích senátov musí posúdiť iba na základe tohto nariadenia tak, ako ho vykladá súd Únie. Preto odvolacie senáty nemôžu byť viazané skoršími rozhodnutiami EUIPO.
V prejednávanej veci Všeobecný súd na jednej strane uvádza, že preskúmanie rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky striktne závisí od tohto preskúmania, a nie od zistenia skutkového stavu, na ktoré sa odvoláva žalobkyňa. Odvolací senát tak mohol jednoducho uviesť, že žalobkyňa sa nemôže účinne dovolávať skorších rozhodnutí EUIPO na vyvrátenie záveru, že prihlasovaná ochranná známka naráža na dôvod zamietnutia založený na článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001. Okrem toho poznamenáva, že odvolací senát v každom prípade výslovne odôvodnil dôvod, pre ktorý sa odklonil od riešenia prijatého v predchádzajúcom rozhodnutí, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva. Odvolací senát totiž v podstate uviedol, že predmetné výrobky sa netýkali konkrétne kardiológie, takže tieto výrobky nemali, na rozdiel od služieb, o ktoré ide v prejednávanej veci, „priamu a okamžite rozpoznateľnú súvislosť s ľudským srdcom“. Na druhej strane sa Všeobecný súd domnieva, že žalobkyňa nemôže spochybniť dôvodnosť tohto odôvodnenia bez toho, aby spochybnila dôvodnosť zamietnutia zápisu prihlasovanej ochrannej známky. Pritom poznamenáva, že odvolací senát správne usúdil, že prihlasovaná ochranná známka naráža na dôvod zamietnutia založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001.