Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Nemecko) 6. novembra 2018 – LF/Google LLC, YouTube Inc., YouTube LLC, Google Germany GmbH

(Vec C-682/18)

(2019/C 82/03)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesgerichtshof

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: LF

Žalované: Google LLC, YouTube Inc., YouTube LLC, Google Germany GmbH

Prejudiciálne otázky

Uskutočňuje prevádzkovateľ internetovej platformy na zdieľanie videí, na ktorej používatelia sprístupňujú verejnosti obsahy chránené autorským právom bez súhlasu nositeľov práv, verejný prenos v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29/ES (1), ak

—	prostredníctvom platformy dosahuje príjmy z reklamy,

—	proces nahrávania prebieha automaticky a bez predchádzajúceho nahliadnutia alebo kontroly prevádzkovateľa,

—	prevádzkovateľ v súlade s užívateľskými podmienkami získava na dobu umiestnenia videí celosvetovú, nevýhradnú a bezplatnú licenciu k videám,

—	prevádzkovateľ v užívateľských podmienkach a v rámci procesu nahrávania upozorňuje na to, že je zakázané umiestňovať obsahy porušujúce autorské práva,

—	prevádzkovateľ poskytuje pomocné nástroje, prostredníctvom ktorých sa môžu nositelia práv domáhať znemožnenia prístupu k videám porušujúcich práva,

—	prevádzkovateľ poskytuje na platforme službu vyhodnocovania výsledkov vyhľadávania v podobe rebríčka a obsahových polí a registrovaným užívateľom umožňuje získať prehľad odporúčaných videí na základe videí, ktoré si už v minulosti prehliadli,

ak nemá konkrétnu vedomosť o dostupnosti obsahov porušujúcich autorské práva alebo po tom, čo sa o nich dozvie, tieto obsahy bezodkladne odstráni alebo k nim znemožní prístup?

2.	V prípade zápornej odpovede na prvú otázku: Patrí činnosť prevádzkovateľa internetovej platformy na zdieľanie videí za okolností opísaných v prvej otázke do pôsobnosti článku 14 ods. 1 smernice 2000/31/ES (2)?

V prípade kladnej odpovede na druhú otázku:

Musí sa skutočná vedomosť o nezákonnej činnosti alebo informáciách a uvedomovanie si skutočností alebo okolností, z ktorých by bolo zrejmé, že ide o nezákonnú činnosť alebo informácie podľa článku 14 ods. 1 smernice 2000/31/ES, vzťahovať na konkrétne nezákonné činností alebo informácie?

Ďalej v prípade kladnej odpovede na druhú otázku:

Je zlučiteľné s článkom 8 ods. 3 smernice 2001/29/ES, ak nositeľ práv môže požiadať o vydanie súdneho príkazu proti poskytovateľovi služieb, ktorého služba spočíva v uchovávaní informácií poskytnutých používateľom a ktorú používateľ využil za účelom porušenia autorských práv alebo s nimi súvisiacich práv, iba vtedy, ak po predchádzajúcom upozornení na jednoznačné porušenie práv došlo opäť k takémuto porušeniu práv?

5.	V prípade zápornej odpovede na prvú a druhú otázku: Má sa prevádzkovateľ internetovej platformy na zdieľanie videí za okolností opísaných v prvej otázke považovať za porušiteľa v zmysle článku 11 prvej vety a článku 13 smernice 2004/48/ES (3)?

V prípade kladnej odpovede na piatu otázku:

Možno povinnosť takéhoto porušiteľa nahradiť ujmu v zmysle článku 13 ods. 1 smernice 2004/48/ES podmieniť tým, aby porušiteľ konal úmyselne jednak vo vzťahu k svojmu vlastnému porušeniu a jednak vo vzťahu k porušeniu tretej strany a aby vedel alebo s ohľadom na existujúce dôvody musel vedieť, že používatelia využívajú platformu na konkrétne porušovania práv?

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Ú. v. ES L 167, 2001, s. 10; Mim. vyd. 17/001, s. 230).

(2) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (Ú. v. ES L 178, 2000, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399).

(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 2004, s. 45; Mim. vyd. 17/002, s. 32).