22.10.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 381/13


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunalul Specializat Cluj (Rumunsko) 30. júla 2018 – AU/Reliantco Investments LTD, Reliantco Investments LTD Limassol Sucursala București

(Vec C-500/18)

(2018/C 381/14)

Jazyk konania: rumunčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tribunalul Specializat Cluj

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobca: AU

Žalované: Reliantco Investments LTD, Reliantco Investments LTD Limassol Sucursala București

Prejudiciálne otázky

1.

Môže alebo je povinný vnútroštátny súd pri vykladaní pojmu „drobný klient“ podľa článku 4 ods. 1 bodu 12 smernice 2004/39/[ES] (1) použiť rovnaké výkladové kritéria, ako sú tie, ktoré definujú pojem spotrebiteľ podľa článku 2 písm. b) smernice 93/13/EHS? (2)

2.

V prípade zápornej odpovede na prvú otázku za akých podmienok „drobný klient“ podľa smernice 2004/[39/ES] sa môže v takom spore, ako je spor vo veci samej odvolávať na postavenie spotrebiteľa?

3.

Osobitne, sú podľa smernice 2004/[39/ES] uskutočnenie vysokého počtu obchodov „drobným klientom“ v pomerne krátkom čase a investícia značných finančných prostriedkov do finančných nástrojov ako sú tie, ktoré sú vymedzené v článku 4 [ods. 1] bodu 17 smernice 2004/39/[ES] relevantné kritéria podľa tejto smernice na posúdenie postavenia „drobného klienta“ ako spotrebiteľa?

4.

Môže a/alebo musí vnútroštátny súd v rámci určovania svojej právomoci, keďže je povinný v závislosti od prípadu stanoviť vplyv článku 17 [ods. 1] písm. c) alebo článku 7 bodu 2 nariadenia (EÚ) č. 1215/2012 (3), zohľadniť hmotnoprávny základ, na ktorý sa odvoláva žalobca – teda výhradne mimozmluvnú zodpovednosť – ako prostriedku nápravy pri uzavretí údajne nekalých zmluvných podmienok podľa smernice 93/13/EHS, pre ktoré sa rozhodné hmotné právo určí podľa nariadenia (ES) č. 864/2007 (Rím II) (4) alebo znamená prípadné postavenie žalobcu ako spotrebiteľa to, že je hmotnoprávny základ jeho žaloby nepodstatný?


(1)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 263).

(2)  Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

(3)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1).

(4)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (RÍM II) (Ú. v. EÚ L 199, 2007, s. 40).