1.

Či by sa zásada nezáväznosti neplatných podmienok (článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla (1)) mala rozšíriť aj na tieto podmienky uvedené v neskorších zmluvách a právnych úkonoch, podobne ako v zmluve o novácii.

A či možno vyvodiť záver, že vzhľadom na to, že absolútna neplatnosť znamená, že uvedená podmienka nikdy neexistovala z právno-ekonomického hľadiska počas trvania zmluvy, neskoršie právne úkony a ich účinky na túto podmienku, teda zmluva o novácii, rovnako stratia právnu silu, takže sa budú považovať za neexistujúce a bez akéhokoľvek účinku.

2.

Či môžu mať dokumenty, ktoré menia alebo urovnávajú podmienky, ktoré neboli dohodnuté individuálne, pri ktorých sa nevykonalo posúdenie nekalej povahy a transparentnosti, na účely článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla, povahu všeobecných zmluvných podmienok, na ktoré sa vzťahujú rovnaké dôvody neplatnosti ako na dokumenty týkajúce sa novácie alebo zmieru.

3.

Či má byť rovnako neplatné aj vzdanie sa žaloby uvedené v zmluve o novácii v rozsahu, v akom zmluvy, ktoré podpísali klienti, neobsahovali informáciu, že ide o neplatnú podmienku, ani informáciu, že mali nárok dostať peniaze alebo finančnú čiastku ako odplatu za zaplatené úroky z dôvodu pôvodne uloženej podmienky stanovujúcej minimálnu úrokovú sadzbu.

To znamená, že klient podpisuje vzdanie sa žaloby bez toho, aby bol bankou informovaný, o aké vzdanie sa ide a akej sumy sa vzdáva.

4.

Či sa nová podmienka stanovujúca minimálnu úrokovú sadzbu, pri posúdení zmluvy o novácii, ktorou sa mení úver, opätovne vyznačuje nedostatkom transparentnosti podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ a článkov 3 ods. 1 a 4 ods. 2 smernice 93/13/EHS tým, že banka znova nespĺňa kritéria transparentnosti stanovené v [rozsudku Tribunal Supremo (Najvyšší súd)] z 9. mája 2013, neinformuje klienta o skutočných ekonomických nákladoch uvedenej podmienky vo svojej hypotéke spôsobom, aby poznal úrokovú sadzbu (a zostávajúcu časť), ktorú by musel zaplatiť v prípade uplatnenia novej podmienky stanovujúcej minimálnu úrokovú sadzbu a úrokovú sadzbu (a zostávajúcu časť), ktorú by musel zaplatiť v prípade neuplatnenia podmienky stanovujúcej minimálnu úrokovú sadzbu, a uplatňuje úrokovú sadzbu dohodnutú v hypotekárnom úvere bez obmedzenia smerom nadol.

Inými slovami, či mala finančná inštitúcia, keď v dokumente o novácii uviedla podmienku stanovujúcu minimálnu úrokovú sadzbu, vykonať posúdenie transparentnosti uvedené v článkoch 3 ods. 1 a 4 ods. 2 smernice 93/13/EHS, a informovať spotrebiteľa o výške sumy, v ktorej bol poškodený uplatnením podmienky stanovujúcej minimálnu úrokovú sadzbu, ako aj o úrokovej sadzbe uplatnenej v prípade neexistencie uvedenej podmienky, a ak tak neurobila, či sa na tieto dokumenty rovnako vzťahuje dôvod neplatnosti.

5.

Či možno ustanovenie o žalobe zahrnuté do všeobecných zmluvných podmienok zmluvy o novácii, ktorou sa mení úver, považovať za nekalú podmienku z dôvodu jeho obsahu v rámci článku 3 ods. 1 s prihliadnutím na prílohu o nekalých podmienkach, konkrétne odsek q) tejto prílohy (nekalé podmienky sú tie, ktorých zmyslom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok), keďže obmedzuje právo spotrebiteľov uplatniť práva, ktoré môžu vzniknúť alebo nastať po podpise zmluvy, ako to bolo s možnosťou domáhať sa úplného vrátenia zaplatených úrokov (podľa rozsudku Súdneho dvora z 21. decembra 2016 (2)).