Odvolanie podané 5. júla 2018: Európska centrálna banka proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 26. apríla 2018 vo veci T-251/15, Espírito Santo Financial (Portugalsko)/Európska centrálna banka

(Vec C-442/18 P)

(2018/C 445/02)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska centrálna banka (v zastúpení: F. Malfrère, M. Ioannidis, splnomocnení zástupcovia, H.-G. Kamman, Rechtsanwalt)

Ďalší účastníci konania: Espírito Santo Financial (Portugalsko), SGPS, SA

Návrhy odvolateľky

—	zrušil bod 1 výroku rozsudku Všeobecného súdu z 26. apríla 2018, Espírito Santo Financial (Portugalsko), SGPS, SA/ECB, T-251/15, EU:T:2018:234,

—	zamietol žalobu, aj pokiaľ ide o odmietnutie ECB sprístupniť výšku úveru uvedenej vo výňatkoch zo zápisnice, v ktorej je zaznamenané rozhodnutie Rady guvernérov ECB z 28. júla 2014,

—	subsidiárne k predchádzajúcemu bodu vrátil vec na rozhodnutie Všeobecnému súdu Európskej únie,

—	zaviazal žalobkyňu v prvostupňovom konaní a odporkyňu v odvolacom konaní na náhradu dvoch tretín (2/3) a ECB na náhradu jednej tretiny (1/3) trov konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Prvý a jediný odvolací dôvod: porušenie článku 10.4 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ďalej len „štatút“) a článku 4 ods. 1 písm. a) prvej zarážky rozhodnutia 2004/258 (1).

ECB tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 10.4 štatútu a článok 4 ods. 1 písm. a) prvú zarážku rozhodnutia 2004/258 tým, že v napadnutom rozsudku, a predovšetkým v bodoch 55, 75 až 81, ako aj v bodoch 124 a 161, rozhodol, že miera voľnej úvahy Rady guvernérov ECB v súvislosti so sprístupnením jej zápisníc z rokovaní „sa musí vykonávať v súlade s podmienkami a obmedzeniami stanovenými v rozhodnutí 2004/258“ (bod 80), čo v prejednávanej veci znamená, že ECB je povinná uviesť odôvodnenie, v ktorom vysvetlí, akým spôsobom sprístupnenie informácií obsiahnutých v zápisniciach z rokovaní Rady guvernérov, v ktorých sú zaznamenané rozhodnutia Rady guvernérov, konkrétne a skutočne poškodzuje verejný záujem, pokiaľ ide o dôvernosť rokovaní rozhodovacích orgánov ECB.

Článok 10.4 štatútu zakladá domnienku, že informácie, ktoré sú súčasťou rokovaní Rady guvernérov, sa musia zachovať ako dôverné, aby sa tak chránila nezávislosť a efektivita ECB. Toto pravidlo primárneho práva, od ktorého sa sekundárne právo nemôže odchýliť, sa uplatňuje aj na časti zápisníc zaznamenávajúcich rozhodnutia Rady guvernérov. Znovu je pripomenuté v článku 4 ods. 1 písm. a) prvej zarážke. Zo všeobecnej zásady dôvernosti rokovaní Rady guvernérov, vrátane jej rozhodnutí, vyplýva, ako je uvedené v článku 10.4 štatútu, že ECB nemusí svoje rozhodnutie zverejniť výsledok svojich rokovaní podrobiť hmotnoprávnym a procesnoprávnym pravidlám stanoveným v rozhodnutí 2004/258. Predovšetkým nemusí vysvetliť, prečo by sprístupnenie týchto zápisníc z rokovaní Rady guvernérov konkrétne a skutočne poškodilo verejný záujem, pokiaľ ide o dôvernosť rokovaní Rady guvernérov.

---

(1)  Rozhodnutie európskej centrálnej banky 2004/258/ES zo 4. marca 2004 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskej centrálnej banky (Ú. v. EÚ L 80, 2004, s. 42; Mim. vyd. 01/005, s. 51).