23.4.2018 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 142/29 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht Wien (Rakúsko) 26. januára 2018 – Skarb Pánstwa Rzeczpospolitej Polskiej – Generalny Dyrektor Dróg Krajowych i Autostrad/Stephan Riel ako likvidátor v konkurznom konaní týkajúcom sa majetku spoločnosti Alpine Bau GmbH
(Vec C-47/18)
(2018/C 142/39)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Oberlandesgericht Wien
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobca: Skarb Pánstwa Rzeczpospolitej Polskiej – Generalny Dyrektor Dróg Krajowych i Autostrad
Žalovaný: Stephan Riel ako likvidátor v konkurznom konaní týkajúcom sa majetku spoločnosti Alpine Bau GmbH
Prejudiciálne otázky
Otázka 1:
Má sa článok 1 ods. 2 písm. b) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (1) vykladať v tom zmysle, že žaloba o určenie uznania pohľadávky podľa rakúskeho práva sa v zmysle článku 1 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1215/2012 týka konkurzu, a preto je vylúčená z vecnej pôsobnosti tohto nariadenia?
Otázka 2a (v prípade kladnej odpovede na otázku 1):
Má sa článok 29 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach analogicky uplatniť na súvisiace konania patriace do pôsobnosti nariadenia č. 1346/2000?
Otázka 2b (iba v prípade zápornej odpovede na otázku 1 alebo kladnej odpovede na otázku 2a):
Má sa článok 29 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach vykladať v tom zmysle, že ide o žalobu o tom istom nároku medzi tými istými účastníkmi, ak veriteľ – žalobca, ktorý prihlásil (v podstate) identickú pohľadávku v rakúskom hlavnom konkurznom konaní a v poľskom vedľajšom konkurznom konaní, ktorú príslušný likvidátor (v prevažnej časti) poprel, podá najprv v Poľsku proti tamojšiemu likvidátorovi vo vedľajšom konkurznom konaní, a potom v Rakúsku proti likvidátorovi v hlavnom konkurznom konaní – žalovanému, žaloby o určenie existencie pohľadávky voči konkurznej podstate v určitej výške?
Otázka 3a:
Má sa článok 41 nariadenia Rady (EÚ) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (2) vykladať v tom zmysle, že požiadavka uviesť „povahu svojej pohľadávky, dátum jej vzniku a jej výšku“ je splnená, ak sa veriteľ so sídlom v inom členskom štáte ako je štát začatia konania – žalobca – vo svojej prihláške pohľadávky v hlavnom konkurznom konaní – ako je to aj v prejednávanom prípade –
a) |
obmedzí na taký opis pohľadávky, ktorý uvádza konkrétnu výšku, ale neuvádza dátum vzniku pohľadávky (napríklad ako „pohľadávka subdodávateľa JSV Slawomira Kubicu na výkon prác na cestách“); |
b) |
v samotnej prihláške pohľadávky síce nie je uvedený dátum vzniku pohľadávky, ale z príloh k predloženej prihláške pohľadávky je možné odvodiť dátum vzniku (napríklad na základe dátumu uvedeného na predloženej faktúre)? |
Otázka 3b:
Má sa článok 41 nariadenia Rady (EÚ) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie nebráni uplatneniu vnútroštátnych ustanovení, ktoré sú v konkrétnom prípade výhodnejšie pre veriteľa so sídlom v inom členskom štáte ako je štát začatia konania, ktorý prihlasuje pohľadávku, napríklad vzhľadom na požiadavku uviesť dátum vzniku pohľadávky?
(1) Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 351.
(2) Ú. v. EÚ L 160, 2000, s. 1.