23.4.2018   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 142/26

Odvolanie podané 22. januára 2018: Európska komisia proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá rozšírená komora) z 10. novembra 2017 vo veci T-180/15, Icap plc a i./Európska komisia

(Vec C-39/18 P)

(2018/C 142/35)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Európska komisia (v zastúpení: T. Christoforou, V. Bottka, M. Farley, B. Mongin, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastníci konania: Icap plc, Icap Management Services Ltd, Icap New Zealand Ltd (ICAP)

Návrhy odvolateľky

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

—

zrušil rozsudok (body 281 – 299 a výrok) v rozsahu, v akom sa ním zrušujú pokuty v článku 2 napadnutého rozhodnutia,

—

zamietol piaty a šiesty žalobný dôvod v rámci žaloby spoločnosti ICAP podanej na Všeobecný súd, pokiaľ ide o pokuty, a stanovil spoločnosti ICAP primerané pokuty na základe svojej neobmedzenej súdnej právomoci,

—

rozhodol, že ICAP znáša všetky trovy tohto konania, a zmenil rozhodnutie o trovách konania v rámci prvostupňového rozsudku tak, aby odrážalo výsledok tohto odvolacieho konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza tento jediný odvolací dôvod:

Komisia tvrdí, že Všeobecný súd vo svojom rozsudku vo veci T-180/15, Icap plc a i./Komisia, EU:T:2017:795, nesprávne uplatnil judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa odôvodnenia, ktoré sa vyžaduje pri ukladaní pokút. Rozsudok Všeobecného súdu sa odchyľuje od zásadného rozsudku vo veci C-194/14 P, AC Treuhand/Komisia, EU:C:2015:717, body 66 – 68, a ukladá Komisii prísnejšiu povinnosť v zmysle podrobnejšieho odôvodnenia metodológie použitej pri výpočte pokút ukladaných za porušenia článku 101 ZFEÚ, obzvlášť pri uplatňovaní bodu 37 usmernení o pokutách. Cieľom odvolania Komisie je náprava závažných nesprávnych právnych posúdení zo strany Všeobecného súdu, ktoré by v prípade ich akceptovania narušili schopnosť Komisie stanovovať primerané pokuty na účely dosiahnutia dostatočného odstrašujúceho účinku. Správne vykladaná povinnosť odôvodnenia, ktorá zodpovedá požiadavkám judikatúry pripomenutým vo veci C-194/14 P, AC Treuhand, bod 68, je pre dosiahnutie tohto cieľa zásadná. Naproti tomu prísnejšia povinnosť odôvodnenia v súvislosti s pokutami, ktorá by zahŕňala interné úvahy a čiastkové výpočty, zasahuje do rozsahu diskrečnej právomoci Komisie pri stanovovaní pokút vrátane prípadu, keď vychádza z bodu 37 usmernení o pokutách. Uvedený bod bol prijatý práve s cieľom umožniť Komisii odchýliť sa od usmernení o pokutách v atypických prípadoch, napríklad keď sa pokuty ukladajú sprostredkovateľom. Ako uznali súdy Únie, je nevyhnutné, aby si Komisia pri stanovovaní primeraných pokút zachovala svoju voľnú úvahu a diskrečnú právomoc.