1

Európska komisia sa svojím odvolaním domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 18. októbra 2018, GEA Group/Komisia (T‑640/16, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2018:700), ktorým Všeobecný súd zrušil rozhodnutie Komisie K(2016) 3920 final z 29. júna 2016, ktorým sa mení rozhodnutie Komisie K(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 týkajúce sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 – Tepelné stabilizátory) (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Článok 23 ods. 2 a 3 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) stanovuje:

„2.   Komisia môže rozhodnutím uložiť podnikom alebo združeniam podnikov pokuty, keď úmyselne alebo z nedbalosti:

Pokuta uložená každému podniku alebo združeniu podnikov nepresiahne 10 % jeho celkového obratu v predchádzajúcom obchodnom roku.

Keď sa porušenie združenia podnikov vzťahuje k aktivitám jeho členov, pokuta nepresiahne 10 % sumy celkového obratu každého člena pôsobiaceho na trhu dotknutom porušením združenia.

3.   Pri stanovení čiastky pokuty sa zohľadní závažnosť a doba trvania porušovania.“

3

Podľa článku 25 ods. 5 tohto nariadenia:

„Po každom prerušení sa obnoví plynutie premlčacej lehoty. Premlčacia lehota však uplynie najneskôr posledným dňom, v ktorom bola premlčacia lehota rovná dvojnásobku premlčacej lehoty, ktorá uplynula bez toho, aby Komisia uložila pokutu alebo pravidelné penále. Uvedená lehota sa predĺži o čas, počas ktorého bolo plynutie premlčania pozastavené podľa odseku 6.“

4

Okolnosti predchádzajúce sporu boli opísané v bodoch 1 až 23 napadnutého rozsudku a možno ich zhrnúť takto.

5

GEA Group AG (ďalej len „GEA“) vznikla v roku 2005 zlúčením spoločnosti Metallgesellschaft AG (ďalej len „MG“) s inou spoločnosťou. MG bola materskou spoločnosťou, ktorá pred rokom 2000 vlastnila priamo alebo prostredníctvom svojich dcérskych spoločností spoločnosti Chemson Gesellschaft für Polymer‑Additive mbH (ďalej len „OCG“) a Polymer‑Additive Produktions‑ und Vertriebs GmbH (ďalej len „OCA“).

6

Dňa 17. mája 2000 MG predala OCG, ktorá bola premenovaná na Aachener Chemische Werke Gesellschaft für glastechnische Produkte und Verfahren mbH (ďalej len „ACW“).

7

Po zrušení spoločnosti OCA v máji 2000 boli činnosti tejto spoločnosti prevzaté spoločnosťou, ktorej názov bol od 30. augusta 2000 Chemson Polymer Additive AG (ďalej len „CPA“), ktorá ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku už nepatrila do skupiny, ktorej materskou spoločnosťou bola GEA.

8

Rozhodnutím K(2009) 8682 v konečnom znení z 11. novembra 2009 týkajúcom sa konania podľa článku 81 [ES] a článku 53 Dohody o EHP (vec COMP/38589 – Tepelné stabilizátory) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2009“) Komisia konštatovala, že niektoré podniky porušili článok 81 ES a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3, ďalej len „dohoda o EHP“ tým, že sa na území Európskeho hospodárskeho priestoru zúčastnili na dvoch súboroch protisúťažných dohôd a zosúladených postupov týkajúcich sa jednak sektora tepelných stabilizátorov na báze cínu a jednak sektora tepelných stabilizátorov na báze epoxidového sójového oleja a esterov (ďalej len „sektor ESBO/estery“).

9

V článku 1 ods. 2 písm. k) rozhodnutia z roku 2009 Komisia uznala spoločnosť GEA za zodpovednú za porušenia, ku ktorým došlo na trhu v sektore ESBO/estery od 11. septembra 1991 do 17. mája 2000.

10

Ako nástupkyni spoločnosti MG jej zodpovednosť bola uznaná pre celé obdobie porušovania, a to za porušenia, ktorých sa dopustila OCG od 11. septembra 1991 do 17. mája 2000 a OCA od 13. marca 1997 do 17. mája 2000.

11

Okrem toho ACW bola ako nástupkyňa spoločnosti OCG sankcionovaná jednak za porušenie, ktorého sa dopustila OCG počas celého obdobia porušovania, t. j. od 11. septembra 1991 do 17. mája 2000, a jednak za porušenie, ktorého sa dopustila OCA od 30. septembra 1999 do 17. mája 2000, kým podiely OCA boli v 100 % vlastníctve spoločnosti OCG.

12

CPA bola ako nástupkyňa spoločnosti OCA sankcionovaná jednak za porušenie, ktorého sa dopustila OCA od 13. marca 1997 do 17. mája 2000, a jednak za porušenie, ktorého sa dopustila OCG od 30. septembra 1995 do 30. septembra 1999, kým podiely OCG boli v 100 % vlastníctve spoločnosti OCA.

13

Podľa znenia článku 2 rozhodnutia z roku 2009:

„…

Za porušenie/porušenia právnych predpisov v [sektore ESBO/estery] sa ukladajú tieto pokuty:

…

31) [GEA], [ACW] a [CPA]… spoločne a nerozdielne zodpovedajú za sumu 1913971 [eur];

32) [GEA] a [ACW]… spoločne a nerozdielne zodpovedajú za sumu 1432229 [eur];

Pokuty sú splatné v eurách v lehote troch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia…“ [neoficiálny preklad].

14

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 28. januára 2010 podala GEA žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu z roku 2009.

15

Rozsudkom z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia (T‑45/10, neuverejnený, EU:T:2015:507), Všeobecný súd zamietol túto žalobu. Tento rozsudok nebol napadnutý odvolaním.

16

Dňa 15. decembra 2009 ACW upozornila Komisiu na skutočnosť, že pokuta, ktorá jej bola uložená v rozhodnutí z roku 2009, presahovala povolenú hornú hranicu 10 % jej obratu podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.

17

Za týchto okolností Komisia 8. februára 2010 prijala rozhodnutie C(2010) 727 final, ktorým sa mení rozhodnutie z roku 2009 (ďalej len „rozhodnutie z roku 2010“).

18

Komisia v rozhodnutí z roku 2010 zastávala názor, že pokuta, za ktorú ACW spoločne a nerozdielne zodpovedala na jednej strane so spoločnosťou GEA a CPA a na druhej strane so spoločnosťou GEA, presiahla hranicu 10 % jej obratu, takže bolo potrebné zmeniť rozhodnutie z roku 2009.

19

Komisia taktiež spresnila, že výška pokuty uloženej spoločnostiam GEA a CPA zostala nezmenená, avšak výšku pokuty uloženej spoločnosti ACW bolo potrebné znížiť, pričom rozhodnutie z roku 2010 nemalo žiadny vplyv na ďalších adresátov rozhodnutia z roku 2009.

20

Článok 1 rozhodnutia z roku 2010 zmenil článok 2 druhý odsek rozhodnutia z roku 2009 takto:

„Článok 2 [druhý odsek bod] 31 sa nahrádza nasledujúcim textom:

,31a [GEA], [ACW] a [CPA] [spoločne a nerozdielne] zodpovedajú za sumu 1086129 [eur];

31b [GEA] a [CPA] [spoločne a nerozdielne] zodpovedajú za sumu 827842 [eur].‘

Článok 2 [druhý odsek bod] 32) sa nahrádza nasledujúcim textom:

‚32 [GEA] zodpovedá za sumu 1432229 [eur].‘“ [neoficiálny preklad]

21

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 20. apríla 2010 GEA podala žalobu o neplatnosť proti rozhodnutiu z roku 2010 a subsidiárne žiadala Všeobecný súd, aby zmenil výšku pokuty, ktorá jej bola uložená.

22

Rozsudkom z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia (T‑189/10, EU:T:2015:504), Všeobecný súd zrušil rozhodnutie z roku 2010 v rozsahu, v akom sa týkal spoločnosti GEA. Všeobecný súd rozhodol, že Komisia prijatím tohto rozhodnutia bez toho, aby ju vopred vypočula, porušila právo tejto spoločnosti na obhajobu. Tento rozsudok nebol napadnutý odvolaním.

23

Dňa 29. júna 2016 prijala Komisia sporné rozhodnutie.

24

Článok 1 tohto rozhodnutia doslovne prebral znenie článku 1 rozhodnutia z roku 2010 uvedené v bode 20 tohto rozsudku, ktorým bol zmenený článok 2 druhý odsek rozhodnutia z roku 2009.

25

V článku 2 sporného rozhodnutia sa určil dátum splatnosti pokút na 10. mája 2010.

26

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 8. septembra 2016 GEA podala žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia.

27

Na podporu tejto žaloby GEA uvádzala päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý bol založený na porušení pravidiel premlčania, druhý na porušení článku 266 ZFEÚ a práva na obhajobu, tretí na porušení článku 23 ods. 2 a 3 nariadenia č. 1/2003, štvrtý na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a piaty, ktorý obsahuje dve časti, na zneužití právomoci a nedostatočnom odôvodnení.

28

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd vyhovel štvrtému žalobnému dôvodu, ako aj prvej časti piateho žalobného dôvodu a vzhľadom na to, že sa domnieval, že nie je potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody, zrušil sporné rozhodnutie.

29

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

30

GEA navrhuje, aby Súdny dvor:

31

Na podporu svojho odvolania Komisia uvádza dva odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na nesprávnom uplatnení zásady rovnosti zaobchádzania, pojmu podnik a pravidiel solidárnej zodpovednosti, ako aj na porušení povinnosti odôvodnenia a druhý na porušení pravidiel určovania dátumu splatnosti pokút v oblasti práva hospodárskej súťaže, ako aj na porušení povinnosti odôvodnenia.

32

GEA sa domnieva, že odvolanie Komisie je neprípustné.

33

GEA v tejto súvislosti po prvé tvrdí, že Komisia nemá žiadny záujem na podaní odvolania, pretože rozhodnutie z roku 2009 už nepredstavuje právny základ umožňujúci požadovať zaplatenie pokuty.

34

V druhom rade sa GEA domnieva, že Komisia nemá žiadny záujem na podaní odvolania, pretože sporné rozhodnutie nie je platné. Premlčacia lehota na stanovenie pokuty totiž uplynula pred prijatím tohto rozhodnutia, pretože uplynulo viac ako desať rokov v zmysle článku 25 ods. 5 nariadenia č. 1/2003, nezávisle od otázky, či táto lehota bola alebo nebola prerušená.

35

Komisia odpovedá, že má záujem na podaní odvolania proti napadnutému rozsudku, keďže po prvé nemala úspech vo svojich návrhoch pred Všeobecným súdom a v druhom rade GEA tým, že tvrdí, že táto inštitúcia nemá nijaký záujem na podaní tohto odvolania z dôvodu údajného prekročenia premlčacej lehoty na uloženie pokuty, v skutočnosti spochybňuje platnosť sporného rozhodnutia. Podľa Komisie sa taký žalobný dôvod pred Všeobecným súdom neuvádzal a ani neskúmal. Z toho vyplýva, že nie je potrebné ho preskúmať.

36

Podľa článku 56 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie s výnimkou sporov medzi Európskou úniou a jej zamestnancami môžu členské štáty a inštitúcie Únie podať odvolanie, aj keď nevstúpili do konania pred Všeobecným súdom. Bez ohľadu na to, či boli alebo neboli účastníkmi konania na prvom stupni, inštitúcie Únie teda nemusia preukázať nijaký záujem na tom, aby mohli podať odvolanie proti rozhodnutiu Všeobecného súdu (rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, EU:C:1999:356, bod 171).

37

Komisia má totiž pri posudzovaní vhodnosti podania odvolania proti rozhodnutiu Všeobecného súdu právomoc posúdenia a Súdnemu dvoru neprináleží preskúmavať jej rozhodnutia v tejto súvislosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júla 1999, Komisia/Anic Partecipazioni, C‑49/92 P, EU:C:1999:356, bod 172).

38

Preto stačí konštatovať, že námietky spoločnosti GEA týkajúce sa údajného nedostatku záujmu zo strany Komisie sú úplne nedôvodné, takže odvolanie je potrebné považovať za prípustné.

39

Prvý odvolací dôvod má dve časti. V prvej časti tohto odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil chyby pri uplatnení zásady rovnosti zaobchádzania, pojmu podnik a pravidiel solidárnej zodpovednosti, keď konštatoval, že Komisia mohla odlišne určiť časť pokuty, za zaplatenie ktorej boli GEA a ACW spoločne a nerozdielne zodpovedné. Druhá časť uvedeného odvolacieho dôvodu, ktorú treba preskúmať ako prvú, je založená na porušení povinnosti odôvodnenia.

40

V druhej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že konštatovanie v bode 111 napadnutého rozsudku, podľa ktorého porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, vychádza z rozporuplného odôvodnenia uvedeného v bodoch 108 až 110 uvedeného rozsudku a najmä z vágnej úvahy uvedenej v bode 108 toho istého rozsudku, že „Komisia mohla nepochybne určiť odlišným spôsobom časť pokuty, za ktorej zaplatenie boli ACW a [GEA] spoločne a nerozdielne zodpovedné“.

41

GEA spochybňuje túto argumentáciu.

42

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora povinnosť odôvodnenia rozsudkov, ktorú má Všeobecný súd podľa článku 36 a článku 53 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, mu neukladá povinnosť vypracovať také odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo všetky tvrdenia účastníkov sporu. Odôvodnenie teda môže byť implicitné, ak umožní dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi, z ktorých Všeobecný súd vychádzal, a Súdnemu dvoru poskytne dostatok podkladov potrebných na uskutočnenie preskúmania v rámci odvolania (rozsudok zo 14. septembra 2016, Trafilerie Meridionali/Komisia, C‑519/15 P, EU:C:2016:682, bod 41).

43

V prejednávanej veci stačí konštatovať, že odôvodnenie uvedené Všeobecným súdom v bodoch 106 až 111 napadnutého rozsudku umožňuje Komisii oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd vyhovel štvrtému žalobnému dôvodu uvádzanému spoločnosťou GEA na prvom stupni, ako aj Súdnemu dvoru, aby disponoval dostatočnými informáciami na to, aby mohol vykonať svoje súdne preskúmanie.

44

Z týchto bodov nepochybne vyplýva, že podľa Všeobecného súdu mala Komisia najprv stanoviť pomer medzi časťou pokuty, za ktorú bola ACW zodpovedná spoločne a nerozdielne so spoločnosťami GEA a CPA, a časťou, za ktorú bola spoločne a nerozdielne zodpovedná so spoločnosťou GEA, a následne uplatnením rovnakého podielu rozdeliť zníženie pokuty ACW medzi oba tieto prípady solidarity.

45

Vzhľadom na vyššie uvedené je druhú časť prvého odvolacieho dôvodu potrebné zamietnuť ako nedôvodnú.

46

V prvej časti svojho prvého odvolacieho dôvodu Komisia tvrdí, že Všeobecný súd sa v bode 108 napadnutého rozsudku nesprávne domnieval, že Komisia mohla odlišne určiť časť pokuty, za zaplatenie ktorej boli GEA a ACW zodpovedné spoločne a nerozdielne, aby obmedzila časť pokuty, ktorú mohla zaplatiť len GEA. Podľa Komisie sa Všeobecný súd v bodoch 106 až 111 napadnutého rozsudku dopustil chyby pri uplatnení zásady rovnosti zaobchádzania, keď nerešpektoval judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa pojmu podnik a solidárnej zodpovednosti, ako aj judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa dôsledkov zníženia pokuty priznaného dcérskej spoločnosti v rámci jedného hospodárskeho podniku.

47

Podľa Komisie je spoločná a nerozdielna zodpovednosť len prejavom pojmu podnik a nemožno ju od neho oddeliť.

48

V tejto súvislosti táto inštitúcia tvrdí, že na rozdiel od toho, čo konštatoval Všeobecný súd v bode 55 napadnutého rozsudku, GEA, ACW a CPA tvorili počas celého trvania predmetného porušovania jeden a ten istý podnik, ktorému uložila jedinú pokutu, a že v tomto kontexte článok 2 druhý odsek body 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009 na jednej strane a článok 2 druhý odsek body 31a, 31b a 32 rozhodnutia z roku 2009, zmeneného sporným rozhodnutím na strane druhej, sú vyjadrením rôznych maximálnych súm pokuty, za ktoré môže každý z právnych subjektov tvoriacich tento podnik spoločne a nerozdielne zodpovedať.

49

Komisia spresňuje, že keďže GEA, ACW a CPA tvorili jeden a ten istý podnik, nebolo potrebné posudzovať rovnosť zaobchádzania medzi týmito tromi spoločnosťami.

50

Komisia sa domnieva, že napriek skutočnosti, že dotknuté spoločnosti boli súčasťou toho istého podniku, Všeobecný súd v bodoch 106 až 111 napadnutého rozsudku pristúpil k umelému oddeleniu dvoch skupín solidárne zodpovedných subjektov, takže tento súd uplatnil teóriu analogickú s teóriou vnútorného rozdelenia solidárnej zodpovednosti, čo je prístup, ktorý je podľa nej zakázaný v súlade so závermi uvedenými v rozsudku z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i. (C‑231/11 P až C‑233/11 P, EU:C:2014:256).

51

Za týchto podmienok sa Komisia domnieva, že nič neodôvodňuje vylúčenie jednej alebo druhej zo spoločností patriacich jednému a tomu istému podniku zo spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti za zaplatenie akejkoľvek časti pokuty, ktorá im je uložená, a že tieto spoločnosti obvykle majú spoločné podiely na pokute uloženej do výšky jednotlivých hraníc každej z nich.

52

Komisia tvrdí, že maximálna výška pokuty, za zaplatenie ktorej bola solidárne zodpovedná každá spoločnosť tvoriaca podnik v zmysle článku 81 ES, nezodpovedá konkrétnemu obdobiu účasti na dotknutom porušovaní.

53

Napokon, pokiaľ ide o skutočnosť, že pokuta uložená spoločnosti ACW bola znížená na hranicu 10 % jej obratu uplatniteľnú na túto spoločnosť, z rozsudku z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia (C‑50/12 P, EU:C:2013:771), vyplýva, že zodpovednosť spoločnosti GEA nemôže byť ovplyvnená znížením priznaným jej bývalej dcérskej spoločnosti ACW, pretože ku dňu prijatia rozhodnutia z roku 2009 táto posledná uvedená spoločnosť a GEA už netvorili ten istý podnik.

54

GEA v prvom rade odpovedá, že Všeobecný súd sa správne domnieval, že Komisia bez akéhokoľvek objektívneho odôvodnenia porušila zásadu rovnosti zaobchádzania. Predmetná zásada sa na rozdiel od tvrdenia Komisie neuplatňuje len na odlišné podniky, ale aj v rámci vzťahov medzi spoločnosťami, ktoré sú súčasťou toho istého podniku.

55

GEA sa ďalej domnieva, že Komisia nestanovila len jednu pokutu, ale dve samostatné pokuty pre dve odlišné skupiny subjektov, ktoré sú spoločne a nerozdielne zodpovedné medzi sebou v rámci každej skupiny, a za dve odlišné obdobia porušenia. Na jednej strane článok 2 druhý odsek bod 31 rozhodnutia z roku 2009 odkazuje na obdobie od 30. septembra 1995 do 17. mája 2000 a na druhej strane článok 2 druhý odsek bod 32 tohto rozhodnutia odkazuje na obdobie od 11. septembra 1991 do 29. septembra 1995. Toto rozdelenie je dôsledkom skutočnosti, že CPA sa počas posledného uvedeného obdobia na predmetnom porušení nezúčastňovala.

56

GEA sa okrem toho domnieva, že v rozpore s tým, čo tvrdí Komisia, Všeobecný súd neuplatnil analogicky teóriu vnútorného rozdelenia solidárnej zodpovednosti. Napadnutý rozsudok sa netýka zodpovednosti z vnútorného hľadiska, ale rozsahu, v akom spoločnosti „skupiny GEA“ sú „navonok“ zodpovedné voči Komisii.

57

Napokon, pokiaľ ide o účinky uplatnenia hornej hranice 10 % obratu v prospech spoločnosti ACW, GEA uvádza, že v rozpore s tvrdeniami Komisie, rozsudok z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia (C‑50/12 P, EU:C:2013:771), nemožno vykladať v tom zmysle, že bývalá materská spoločnosť nesmie byť dotknutá uplatnením hornej hranice 10 % jej obratu na jej bývalú dcérsku spoločnosť.

58

Na úvod treba pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania predstavuje základnú zásadu práva Únie zakotvenú v článkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskej únie. Tato zásada vyžaduje, aby sa v porovnateľných situáciách nepostupovalo rozdielne a v rozdielnych situáciách rovnako, ak takýto postup nie je objektívne odôvodnený (rozsudok z 24. septembra 2020, Prysmian a Prysmian Cavi e Sistemi/Komisia, C‑601/18 P, EU:C:2020:751, bod 101, ako aj citovaná judikatúra). Komisia je povinná dodržiavať túto zásadu, keď vykonáva právomoc, ktorú má na základe článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003, uložiť pokutu podnikom, ktoré sa dopustili porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, a určiť jej výšku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia, C‑50/12 P, EU:C:2013:771, bod 63 a citovanú judikatúru).

59

Pokiaľ možno pripísať osobnú zodpovednosť viacerým právnickým osobám za účasť na porušení pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže z dôvodu ich príslušnosti k tomu istému a jednému podniku, ktorému sa toto porušenie pripisuje, Komisia má podľa tohto ustanovenia právomoc uložiť im solidárne pokutu (rozsudok z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, C‑247/11 P a C‑253/11 P, EU:C:2014:257, bod 120).

60

Pokiaľ sa však Komisia rozhodne využiť túto právomoc uložiť sankciu, môže voľne určiť vonkajší vzťah solidarity a najmä sumu pokuty, ktorú môže požadovať v jednej platbe od každého zo solidárnych dlžníkov (rozsudok z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, C‑247/11 P a C‑253/11 P, EU:C:2014:257, bod 121).

61

Keďže totiž pojem solidárnej zodpovednosti za zaplatenie pokuty v práve Únie je iba prejavom absolútneho účinku pojmu podnik, stanovenie sumy pokuty ako jednej platby, ktorú môže Komisia požadovať od každého zo solidárnych dlžníkov, pochádza z uplatnenia tohto pojmu podnik v prejednávanej veci (rozsudok z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, C‑247/11 P a C‑253/11 P, EU:C:2014:257, bod 122).

62

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že autori Zmlúv sa rozhodli pre použitie pojmu podnik, aby tak označili porušiteľa podľa práva hospodárskej súťaže, ktorého možno sankcionovať podľa článkov 81 a 82 ES, a nie iných pojmov, akými sú pojmy spoločnosť alebo právnická osoba (rozsudok z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, C‑247/11 P a C‑253/11 P, EU:C:2014:257, bod 123).

63

Ide okrem toho o ten istý pojem podnik, ktorý použil normotvorca Únie v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 na definovanie podniku, ktorému Komisia môže uložiť pokutu ako sankciu za porušenie pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže (rozsudok z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, C‑247/11 P a C‑253/11 P, EU:C:2014:257, bod 124).

64

Podľa ustálenej judikatúry pojem „podnik“ v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže zahŕňa každý subjekt vykonávajúci hospodársku činnosť nezávisle od právneho postavenia tohto subjektu a spôsobu jeho financovania. Tento pojem treba chápať tak, že označuje hospodársku jednotku, hoci sa táto hospodárska jednotka z právneho hľadiska skladá z viacerých fyzických alebo právnických osôb (rozsudky z 10. apríla 2014, Areva a i./Komisia, C‑247/11 P a C‑253/11 P, EU:C:2014:257, bod 125, ako aj z 27. apríla 2017, Akzo Nobel a i./Komisia, C‑516/15 P, EU:C:2017:314, body 47 a 48).

65

Keďže Komisia podľa článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 disponuje možnosťou solidárne uložiť pokutu rôznym právnickým osobám, ktoré tvoria jeden a ten istý podnik, ktorý je zodpovedný za porušenie, stanovenie sumy tejto pokuty Komisiou v rozsahu, v akom uplatní v prejednávanej veci pojem podnik, ktorý je pojmom práva Únie, je podmienené určitými ohraničeniami, ktoré ukladajú, aby boli náležite zohľadnené vlastnosti dotknutého podniku podľa jeho zloženia počas obdobia, kedy došlo k porušeniu (rozsudok z 10. apríla 2014, Komisia a i./Siemens Österreich a i., C‑231/11 P až C‑233/11 P, EU:C:2014:256, bod 51).

66

V tejto súvislosti, ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 49 svojich návrhov, zloženie dotknutého podniku môže mať počas účasti tohto podniku na porušovaní rôznu konfiguráciu. Tieto zmeny môžu nastať najmä vtedy, keď, ako je to v prejednávanej veci, porušovanie trvá počas dlhého obdobia.

67

Keďže takéto zmeny nespochybňujú jednotnosť podniku ako osoby, ktorej možno pripísať porušenie, nemajú vplyv na právomoc Komisie, pripomenutú v bode 59 tohto rozsudku, uložiť solidárne pokutu viacerým právnickým osobám, ktoré patria k jednému a tomu istému podniku.

68

V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 1 až 3 a 6 až 8 napadnutého rozsudku, bola štruktúra skupiny GEA počas obdobia, v ktorom došlo k porušovaniu, nasledujúca. Medzi rokom 1991 a 17. májom 2000 bola spoločnosť OCG, ktorá sa po tomto dátume nazývala ACW, 100 % dcérskou spoločnosťou spoločnosti MG, ktorá sa zase od roku 2005 premenila na GEA. Počas toho istého obdobia bola OCA, ktorá sa od 30. augusta 2000 nazývala CPA, v 100 % vlastníctve spoločnosti MG a počas rôznych období bola buď dcérskou spoločnosťou, alebo priamou materskou spoločnosťou spoločnosti OCG. OCA bola materskou spoločnosťou s 100 % priamou kontrolou spoločnosti OCG od 30. septembra 1995 do 30. septembra 1999. Od 30. septembra 1999 do 17. mája 2000 bola OCG materskou spoločnosťou s 100 % priamou kontrolou spoločnosti OCA a vykonávala nad ňou priamu kontrolu.

69

Vzhľadom na poznatky vyplývajúce z rozsudku z 10. septembra 2009, Akzo Nobel a i./Komisia (C‑97/08 P, EU:C:2009:536), Komisia bola oprávnená v rozhodnutí z roku 2009 konštatovať, že vzhľadom na hospodárske, organizačné a právne väzby, ktoré spájali dotknuté spoločnosti tým, že vykonávali rozhodujúci vplyv na svoje dcérske spoločnosti MG, teraz GEA, tvorili spoločne s OCG a OCA, ktoré sa v uvedenom poradí stali spoločnosťami ACW a CPA, jeden podnik v zmysle práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

70

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že Komisia sa mohla oprávnene domnievať, že GEA, ACW a CPA tvorili jeden a ten istý podnik, ktorý sa v rôznych po sebe nasledujúcich konfiguráciách dopustil predmetného porušenia.

71

Treba teda konštatovať, že Všeobecný súd tým, že v bode 55 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že od 30. septembra 1995 do 17. mája 2000 bol podnik v zmysle práva hospodárskej súťaže Únie zložený zo spoločností GEA, ACW a CPA, a na druhej strane, že podnik v zmysle tohto práva bol zložený zo spoločností GEA a ACW od 11. septembra 1991 do 29. septembra 1995, stanovil existenciu dvoch podnikov v zmysle práva hospodárskej súťaže Únie, a teda dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia porušením pojmu „podnik“ v zmysle článku 81 ES.

72

Keďže solidárna zodpovednosť je len prejavom absolútneho účinku pojmu podnik a keďže v prejednávanej veci existoval jeden a ten istý podnik, Komisia bola oprávnená stanoviť, pôvodne v článku 2 druhom odseku bodoch 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009, a následne v článku 2 druhom odseku bodoch 31a, 31b a 32 rozhodnutia z roku 2009, zmeneného sporným rozhodnutím, maximálne sumy pokuty, za zaplatenie ktorej ako jednej pokuty mohli byť spoločne a nerozdielne zodpovedné GEA, ACW a CPA ako subjekty, ktoré boli súčasťou jedného a toho istého podniku, ktorému sa predmetné porušovanie pripisuje. Ako totiž uviedla Komisia, v situácii, o akú ide vo veci samej, stanovenie takýchto maximálnych súm neodráža osobitné obdobia účasti subjektov tvoriacich jediný podnik na predmetnom porušovaní.

73

Za týchto podmienok sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 106 a 109 napadnutého rozsudku konštatoval, že v prejednávanej veci existovali dva vzťahy solidarity medzi spoločnosťami GEA, ACW a CPA, hoci boli súčasťou jedného a toho istého podniku, a dve pokuty uložené za dve osobitné obdobia odrážajúce účasť týchto troch spoločností na predmetnom porušovaní, a teda porušil pravidlá určenia solidárnej zodpovednosti, tak ako vyplývajú z článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003.

74

Pokiaľ ide o skutočnosť, že podľa sporného rozhodnutia je GEA naďalej jedinou zodpovednou za sumu 1432229 eur, táto okolnosť je, ako uviedol generálny advokát v bode 53 svojich návrhov, čisto automatickým dôsledkom zníženia uplatneného na pokutu uloženú spoločnosti ACW.

75

V tejto súvislosti treba poznamenať, že ak dve rozdielne právnické osoby, ako materská spoločnosť a jej dcérska spoločnosť, ku dňu prijatia rozhodnutia, ktorým im je uložená pokuta, už netvoria jeden podnik v zmysle článku 81 ES, majú právo, aby bola voči nim uplatnená horná hranica 10 % z obratu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia, C‑50/12 P, EU:C:2013:771, bod 57).

76

V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 2 a 3 napadnutého rozsudku, je nesporné, že v čase prijatia rozhodnutia z roku 2009 GEA už nepredstavovala hospodársku jednotku so spoločnosťami ACW a CPA v zmysle článku 81 ES.

77

Táto zvláštnosť viedla Komisiu k tomu, že vypočítala samostatne uvedený limit z obratu, ako bol dosiahnutý počas obchodného roku predchádzajúceho prijatiu sporného rozhodnutia (pozri analogicky rozsudok z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia, C‑50/12 P, EU:C:2013:771, bod 67).

78

Okrem toho, ako vyplýva z bodu 8 napadnutého rozsudku, suma, ktorú Komisia pôvodne považovala za primeranú na základe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti spoločnosti ACW z dôvodu jej účasti na karteli, bola 3346200 eur, teda presne rovnaká, ako bola suma stanovená pre GEA.

79

Treba sa však domnievať, že skutočnosť, že Komisia v spornom rozhodnutí uznala jednak GEA za solidárne zodpovednú za zaplatenie celkovej sumy pokuty, ktorá dosahuje 3346200 eur, a jednak ACW za solidárne zodpovednú za zaplatenie sumy 1086129 eur, vyplýva z uplatnenia hornej hranice 10 % obratu stanovenej v článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 na ACW.

80

Skutočnosť, že GEA zostáva jedinou zodpovednou za sumu 1432229 eur, vyplýva z osobitnej okolnosti, že ku dňu prijatia rozhodnutia z roku 2009 už táto spoločnosť netvorila so spoločnosťami ACW a CPA jeden podnik v zmysle článku 81 ES.

81

V tomto kontexte GEA nemôže účinne tvrdiť, že došlo k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania v jej neprospech. V tejto súvislosti stačí uviesť, že porušenie tejto zásady nemožno konštatovať v situácii, o akú ide v prejednávanej veci, keď dcérska spoločnosť, ktorá v čase prijatia rozhodnutia ukladajúceho pokutu jedinému podniku, do ktorého patrila, už nie je súčasťou tohto jediného podniku, má právo, aby sa na ňu individuálne uplatnila horná hranica 10 % obratu. Táto osobitná okolnosť neumožňuje domnievať sa, že dotknuté spoločnosti sa nachádzali v porovnateľných situáciách (pozri v tomto zmysle rozsudok z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia, C‑50/12 P, EU:C:2013:771, bod 68).

82

V každom prípade sa nemožno účinne dovolávať porušenia zásady rovnosti zaobchádzania, pretože v prejednávanej veci, ako vyplýva z bodu 73 tohto rozsudku, neexistujú dva vzťahy solidarity, ktoré odrážajú osobitné obdobia, a preto nemožno vykonať žiadne rozdelenie solidárnej zodpovednosti.

83

Článok 2 druhý odsek bod 32 rozhodnutia z roku 2009, zmeneného sporným rozhodnutím, ktorým sa spoločnosti GEA ukladá pokuta vo výške 1432229 eur, preto nie je určený spoločnosti CPA, lebo sa týka osobitného obdobia porušovania, počas ktorého sa táto spoločnosť nezúčastňovala na jedinom porušení konštatovanom Komisiou, čo nie je tento prípad, ale len preto, že suma pokuty, ktorú je CPA povinná zaplatiť z dôvodu jej osobnej účasti na tomto porušení pre jej príslušnosť k podniku, ktorý sa ho dopustil, je plne pokrytá sumami pokuty uvedenými v bodoch 31a a 31b uvedeného článku 2 druhého odseku.

84

Za týchto podmienok treba konštatovať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 111 napadnutého rozsudku dospel k záveru, že Komisia nedodržala svoje povinnosti podľa zásady rovnosti zaobchádzania.

85

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba prvej časti prvého odvolacieho dôvodu vyhovieť.

86

Druhý odvolací dôvod sa skladá z dvoch častí. Prvou časťou tohto odvolacieho dôvodu Komisia v podstate vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď sa domnieval, že dátum splatnosti predmetnej pokuty mohol byť stanovený len odo dňa doručenia oznámenia sporného rozhodnutia. Druhá časť uvedeného odvolacieho dôvodu, ktorú treba preskúmať ako prvú, je založená na porušení povinnosti odôvodnenia.

87

Druhou časťou svojho druhého odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že dostatočne neodôvodnil svoje konštatovanie uvedené v bode 126 napadnutého rozsudku, podľa ktorého sa treba domnievať, že povinnosť zaplatiť pokuty vyplýva výlučne z článku 1 sporného rozhodnutia a že dátum splatnosti týchto pokút mohol byť stanovený len odo dňa doručenia oznámenia tohto rozhodnutia.

88

GEA odpovedá, že napadnutý rozsudok je dostatočne odôvodnený.

89

Ako bolo pripomenuté v bode 42 tohto rozsudku, z povinnosti odôvodnenia, ktorá prislúcha Všeobecnému súdu, vyplýva, že z rozsudku musia byť jasne a nepochybne zrejmé úvahy Všeobecného súdu tak, aby to dotknutým osobám umožnilo zistiť dôvody prijatého rozhodnutia a Súdnemu dvoru vykonať jeho súdne preskúmanie.

90

V prejednávanej veci stačí konštatovať, že odôvodnenie uvedené Všeobecným súdom v bodoch 122 až 125 napadnutého rozsudku umožňuje Komisii oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré Všeobecný súd vyhovel prvej časti piateho žalobného dôvodu, ktorý uviedla GEA v prvostupňovom konaní, ako aj Súdnemu dvoru disponovať dostatkom informácií na to, aby mohol vykonať svoje súdne preskúmanie.

91

Z týchto bodov totiž v podstate vyplýva, že z dôvodu, že pôvodné znenie článku 2 druhého odseku bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009 bolo nahradené znením vyplývajúcim z článku 1 sporného rozhodnutia, Všeobecný súd v bode 126 napadnutého rozsudku dospel ku konštatovaniu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť pokuty vyplýva výlučne z článku 1 sporného rozhodnutia a že dátum splatnosti týchto pokút môže byť stanovený len odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.

92

Druhú časť druhého odvolacieho dôvodu tak treba zamietnuť ako nedôvodnú.

93

Prvou časťou svojho druhého odvolacieho dôvodu Komisia vytýka Všeobecnému súdu, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 126 napadnutého rozsudku uviedol, že dátum splatnosti pokuty v prejednávanej veci mohol byť stanovený len odo dňa doručenia oznámenia sporného rozhodnutia.

94

Komisia spresňuje, že zrušenie rozhodnutia z roku 2010 malo za účinok opätovnú aktiváciu nielen článku 2 druhého odseku bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009, ale aj pôvodného dátumu splatnosti stanoveného v článku 2 poslednom odseku tohto rozhodnutia.

95

V tomto kontexte Komisia tvrdí, že mala právo zmeniť výšku uloženej pokuty a solidárnu zodpovednosť bez toho, aby musela nevyhnutne stanoviť nový dátum splatnosti tejto pokuty. Komisia sa teda domnieva, že hoci sporným rozhodnutím zmenila časti výroku rozhodnutia z roku 2009, ktoré určovali výšku pokuty a solidárnu zodpovednosť, nebola povinná stanoviť dátum splatnosti uloženej pokuty, ktorý by bol neskorší ako dátum oznámenia sporného rozhodnutia.

96

Podľa tejto inštitúcie, ak by Súdny dvor potvrdil, že musí stanoviť dátum splatnosti pokút, ktorý by bol neskorší ako dátum doručenia rozhodnutia o zmene, akým je sporné rozhodnutie, viedlo by to k strate úrokov zo zostávajúcej časti pokuty od pôvodne stanoveného dátumu splatnosti, čo by obmedzilo jej mieru voľnej úvahy a znížilo účinnosť pokút, ktoré uložila.

97

Za týchto podmienok sa Komisia domnieva, že v prejednávanej veci mala právo stanoviť dátum splatnosti pokút na 10. máj 2010 s cieľom, aby GEA nebola znevýhodnená v porovnaní so spoločnosťami ACW a CPA.

98

GEA odpovedá, že hoci je pravda, že Komisia má právomoc určiť dátum, od ktorého sú pokuty splatné, a deň, od ktorého začínajú plynúť úroky z omeškania, táto právomoc sa nevzťahuje na určenie dátumu splatnosti úrokov z omeškania, ktorý by predchádzal dátumu, ku ktorému boli stanovené pokuty. Účinnosť práva Únie nemôže odôvodniť stanovenie dátumu splatnosti pokuty, ktorý predchádza oznámeniu rozhodnutia, ktoré je základom tejto pokuty.

99

V dôsledku toho podľa spoločnosti GEA, keďže dátum splatnosti pokuty nemôže byť stanovený na dátum predchádzajúci oznámeniu sporného rozhodnutia, úroky týkajúce sa zaplatenia pokuty môžu začať plynúť až od dátumu oznámenia tohto rozhodnutia v súlade so zásadou, podľa ktorej sa s príslušenstvom nakladá rovnako ako s istinou.

100

Rozhodnutia Komisie, ktorými ukladá pokuty za porušenia práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, stanovujú najmä výšku predmetných pokút a úrokov z omeškania, ako aj údaje o bankovom účte Komisie, na ktorý musia dotknuté podniky zaplatiť tieto pokuty. Tieto rozhodnutia stanovujú aj lehotu na zaplatenie uložených pokút. Aby sa zabránilo nútenému vymáhaniu, musí sa platba uskutočniť pred uplynutím tejto lehoty.

101

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 299 ZFEÚ sú rozhodnutia Komisie, ktoré ukladajú peňažný záväzok osobám iným, než sú členské štáty, vykonateľné.

102

Treba tiež uviesť, že podľa článku 278 ZFEÚ žaloby podané na Súdny dvor Európskej únie proti takýmto typom rozhodnutí nemajú odkladný účinok.

103

Z toho vyplýva, že rozhodnutia Komisie sú vykonateľné za podmienok stanovených v článku 299 ZFEÚ a že pokuty, ktoré sú v nich obsiahnuté, sú v zásade splatné po uplynutí lehoty stanovenej v týchto rozhodnutiach.

104

Za týchto podmienok a vzhľadom na cieľ zabezpečiť účinné dodržiavanie pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže sa treba domnievať, že dlžník v zásade musí zaplatiť platbu, ktorá je mu uložená, pred dátumom splatnosti tejto platby, ktorý stanovila Komisia vo svojom rozhodnutí.

105

V prejednávanej veci Komisia pôvodne v článku 2 poslednom odseku rozhodnutia z roku 2009 stanovila dátum splatnosti uložených pokút, ktorý bol stanovený na koniec lehoty troch mesiacov odo dňa doručenia tohto rozhodnutia pre všetky podniky, ktorým bolo uvedené rozhodnutie určené.

106

Ako vyplýva z bodu 124 napadnutého rozsudku, rozhodnutie z roku 2010, ktorým Komisia rozhodla, že je potrebné zmeniť rozhodnutie z roku 2009, pretože na jednej strane pokuta uložená spoločnosti ACW prekročila hornú hranicu 10 % obratu a na druhej strane výška pokuty, za ktorú bola ACW spoločne a nerozdielne zodpovedná so spoločnosťami GEA a CPA musela byť znížená, bolo zrušené Všeobecným súdom v jeho rozsudku z 15. júla 2015, GEA Group/Komisia (T‑189/10, EU:T:2015:504), v rozsahu, v akom sa týkalo spoločnosti GEA. Toto zrušenie malo za následok opätovnú aktiváciu pôvodného znenia článku 2 rozhodnutia z roku 2009, ako to Všeobecný súd uviedol v bode 125 napadnutého rozsudku.

107

Uvedené znenie však bolo znovu nahradené znením vyplývajúcim zo sporného rozhodnutia. Článok 2 tohto rozhodnutia stanovil nový dátum splatnosti pokút, a to 10. máj 2010.

108

Tento dátum je jednak skorší ako dátum doručenia sporného rozhodnutia a jednak neskorší ako dátum splatnosti pokút stanovený v rozhodnutí z roku 2009. Zodpovedá dátumu splatnosti uvedenému v liste Komisie z 9. februára 2010, ktorý je pripojený k rozhodnutiu z roku 2010.

109

V tomto kontexte treba uviesť, že Komisia má právomoc, ktorá zahŕňa možnosť určiť dátum splatnosti pokuty, ktorú ukladá, a dátum začatia plynutia úrokov z omeškania, stanoviť sadzbu týchto úrokov a stanoviť podmienky výkonu svojho rozhodnutia tak, že v prípade potreby vyžaduje zriadenie bankovej záruky pokrývajúcej istinu a úroky z uloženej pokuty. V prípade neexistencie takej právomoci by výhoda, ktorú by podniky mohli získať oneskoreným zaplatením pokút, mala za následok oslabenie sankcií uložených Komisiou v rámci úlohy, ktorá je jej zverená, a to dbať na uplatňovanie pravidiel práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže.

110

V prejednávanej veci, ako to uviedol generálny advokát v bode 62 svojich návrhov, zmena článku 2 druhého odseku bodov 31 a 32 rozhodnutia z roku 2009, najskôr rozhodnutím z roku 2010, ktoré bolo medzičasom zrušené a následne sporným rozhodnutím, sa týkala výlučne výšky pokuty uloženej spoločnosti ACW a nového určenia vzťahov solidarity, ale nie uloženia pokuty ako takej, ani jej celkovej výšky. Treba preto poznamenať, že na rozdiel od toho, ako Všeobecný súd rozhodol v bode 126 napadnutého rozsudku, právny základ povinnosti spoločností GEA, ACW a CPA zaplatiť pokutu predstavuje článok 2 rozhodnutia z roku 2009, a nie článok 1 sporného rozhodnutia.

111

Za týchto okolností treba konštatovať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa v bode 126 napadnutého rozsudku domnieval, že dátum splatnosti pokút mohol byť stanovený len odo dňa doručenia oznámenia sporného rozhodnutia.

112

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba prvej časti druhého odvolacieho dôvodu vyhovieť.

113

Napadnutý rozsudok je v dôsledku toho potrebné zrušiť.

114

V súlade s článkom 61 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Všeobecného súdu. V danej veci môže vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecného súdu.

115

V tejto súvislosti treba konštatovať, že v prejednávanej veci Súdny dvor nemá k dispozícii informácie potrebné na to, aby s konečnou platnosťou rozhodol o všetkých žalobných dôvodoch uvedených v prvostupňovom konaní.

116

Aspekty sporu uvedené v týchto žalobných dôvodoch zahŕňajú preskúmanie skutkových otázok na základe skutočností, ktoré jednak neboli posúdené Všeobecným súdom v napadnutom rozsudku, keďže v bode 128 tohto rozsudku Všeobecný súd konštatoval, že takéto preskúmanie bolo zbytočné, lebo vyhovel štvrtému žalobnému dôvodu a prvej časti piateho žalobného dôvodu uvedeného spoločnosťou GEA, a jednak neboli prejednané v konaní pred Súdnym dvorom, z čoho vyplýva, že vec sa nenachádza v stave konania, keď by bolo možné rozhodnúť.

117

V dôsledku toho je potrebné vrátiť vec Všeobecnému súdu s tým, že o trovách konania sa rozhodne neskôr.

118

Vzhľadom na to, že vec sa vracia Všeobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto: