–

AAS „Balta“, v zastúpení: S. Drazdauskas, advokatas,

–

UAB „Grifs AG“, v zastúpení: J. Milašauskienė, A. Bosaitė, M. Inta a G. Abromavičius, advokatai,

–

litovská vláda, v zastúpení: K. Dieninis, R. Butvydytė a G. Taluntytė, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Heller a A. Steiblytė, splnomocnené zástupkyne,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 15 bodu 5 a článku 16 bodu 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. EÚ L 351, 2012, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi AAS „Balta“, poisťovacou spoločnosťou so sídlom v Lotyšsku, a UAB „Grifs AG“ (ďalej len „Grifs“), súkromnou bezpečnostnou spoločnosťou zaregistrovanou v Litve, ktorý sa týka zaplatenia poistného plnenia.

3

Odôvodnenia 15, 18 a 19 nariadenia č. 1215/2012 stanovujú:

…

4

Článok 4 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“

5

Podľa článku 5 ods. 1 uvedeného nariadenia:

„Osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly.“

6

Normy právomoci v oblasti poistenia, ktoré sú predmetom oddielu 3, kapitoly II nariadenia č. 1215/2012, sú upravené v článkoch 10 až 16 tohto nariadenia.

7

Článok 10 uvedeného nariadenia znie takto:

„Vo veciach poistenia sa právomoc určuje podľa tohto oddielu bez toho, aby bol dotknutý článok 6 a článok 7 bod 5.“

8

Článok 11 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1215/2012 stanovuje, že poistiteľa s bydliskom v členskom štáte možno žalovať na území iného členského štátu, ak žalobu podal poistník, poistený alebo oprávnený z poistenia, na súdoch podľa miesta bydliska žalobcu.

9

Článok 12 tohto nariadenia stanovuje:

„Pokiaľ ide o poistenie zodpovednosti za škodu alebo poistenie nehnuteľného majetku, možno poistiteľa okrem toho žalovať na súdoch podľa miesta, kde došlo k poistnej udalosti. To isté platí, ak je hnuteľný a nehnuteľný majetok krytý rovnakou poistkou a obidva boli poškodené tou istou udalosťou.“

10

Článok 15 uvedeného nariadenia stanovuje:

„Od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou:

…

11

Podľa článku 16 tohto istého nariadenia:

„Toto sú riziká, na ktoré odkazuje článok 15 bod 5:

…

12

Článok 25 ods. 1 nariadenia č. 1215/2012 znie:

„Ak sa účastníci zmluvy bez ohľadu na svoje bydlisko dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy, pokiaľ dohoda nie je podľa právneho poriadku tohto členského štátu vecne neplatná. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Dohoda o voľbe právomoci musí byť buď:

13

Článok 63 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má:

14

Článok 13 bod 27 smernice 2009/138, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/58/EÚ z 11. decembra 2013 (Ú. v. EÚ L 341, 2013, s. 1) (ďalej len „smernica 2009/138“), definuje pojem „veľké riziká“ na účely tejto smernice.

15

Spoločnosť Grifs poskytuje bezpečnostné služby. „Grifs AG“ SIA, zaregistrovaná v Lotyšsku, je majiteľkou spoločnosti Grifs, ktorej celé obchodné imanie vlastní. Dňa 31. júla 2012 Grifs AG a Balta uzavreli zmluvu o všeobecnom poistení zodpovednosti za škodu (ďalej len „poistná zmluva“), ktorá sa vzťahuje aj na občianskoprávnu zodpovednosť spoločnosti Grifs.

16

Všeobecné podmienky poistnej zmluvy stanovujú, že všetky spory súvisiace s uvedenou zmluvou sa riešia prostredníctvom vyjednávania, a ak zmluvné strany nedosiahnu dohodu, v spore rozhodne lotyšský súd v súlade s právnou úpravou účinnou na území Lotyšskej republiky.

17

Dňa 21. augusta 2012 došlo ku krádeži šperkov a hotovosti v klenotníctve patriacom spoločnosti UAB „Jaunystės romantika“ v meste Alytus (Litva), ktorého bezpečnosť zabezpečovala Grifs na základe zmluvy o bezpečnosti. S cieľom získať náhradu škody utrpenej pri tejto krádeži sa Jaunystės romantika a jej poistiteľ, a to spoločnosť ERGO Insurance SE, obrátili na litovské justičné orgány a získali úhradu škody a úrokov, ako aj náhradu trov konania. Konštatovala sa závažná nedbanlivosť spoločnosti Grifs a existencia priamej príčinnej súvislosti medzi vniknutou škodou a nečinnosťou tejto spoločnosti.

18

Po skončení tohto konania o náhradu škody Grifs podala žalobu na Vilniaus apygardos teismas (Krajský súd Vilnius, Litva), ktorou sa domáhala, aby súd uložil spoločnosti Balta povinnosť zaplatiť sumu 114941,58 eura ako poistné plnenie, zvýšenú o úroky, ako aj povinnosť nahradiť trovy konania na základe poistnej zmluvy. Rozsudkom z 21. novembra 2017 Vilniaus apygardos teismas (Krajský súd Vilnius) vyhlásil, že nemá právomoc rozhodnúť o tejto žalobe, pričom uviedol, že podľa všeobecných podmienok poistnej zmluvy musí o všetkých sporoch týkajúcich sa tejto poistnej zmluvy rozhodnúť lotyšský súd podľa lotyšského práva. Okrem toho vzhľadom na to, že spoločnosť, ktorá uzavrela poistnú zmluvu, teda Grifs AG, je vlastníkom spoločnosti Grifs, Vilniaus apygardos teismas (Krajský súd Vilnius) usúdil, že aj keby bol súhlas spoločnosti Grifs vyjadrený nepriamo, neexistuje pochybnosť o súhlase tejto poslednej uvedenej spoločnosti so všetkými ustanoveniami zmluvy, vrátane ustanovení týkajúcich sa súdnej právomoci.

19

Keďže Grifs podala proti tomuto rozsudku odvolanie, Lietuvos apeliacinis teismas (Odvolací súd, Litva) rozsudkom z 29. marca 2018 zrušil tento rozsudok a vec vrátil Vilniaus apygardos teismas (Krajský súd Vilnius), aby opätovne rozhodol o prípustnosti žaloby, ktorú podala Grifs.

20

Lietuvos apeliacinis teismas (Odvolací súd, Litva) vo svojom rozsudku vyslovil názor, že skutočnosť, že zmluvné strany poistnej zmluvy sa dohodli, že o sporoch vyplývajúcich z tejto zmluvy rozhoduje lotyšský súd v súlade so zákonmi platnými na lotyšskom území, nezaväzuje Grifs podať svoju žalobu výlučne na lotyšské súdy. Táto spoločnosť má totiž postavenie poistenej osoby na základe poistnej zmluvy a z tohto dôvodu má právo zvoliť si iný dôvod právomoci stanovený v článku 11 nariadenia č. 1215/2012.

21

Balta podala kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva) proti rozsudku Lietuvos apeliacinis teismas (Odvolací súd, Litva) z 29. marca 2018.

22

Vnútroštátny súd pochybuje, že úvahy Súdneho dvora v rozsudku z 12. mája 2005, Société financière et industrielle du Peloux (C‑112/03, EU:C:2005:280), týkajúce sa právnej ochrany ekonomicky slabších osôb, sú relevantné v prípade, keď poistenie pokrýva „veľké riziko“, najmä vzhľadom na rozsudok z 13. júla 2017, Assens Havn (C‑368/16, EU:C:2017:546).

23

V tejto súvislosti vnútroštátny súd na jednej strane zdôrazňuje, že keďže poistená činnosť spĺňala kritériá „veľkých rizík“ v zmysle článku 16 bodu 5 nariadenia č. 1215/2012, v zásade bolo vhodné predvídať, že strany v poisťovacom vzťahu sú ekonomicky silné, a mali by mať slobodu odchýliť sa od ustanovení týkajúcich sa súdnej právomoci v oddiele 3 kapitoly II tohto nariadenia. Na druhej strane tento súd zastáva názor, že osobitosti poistníka vždy neodrážajú situáciu a ekonomickú silu poisteného. V tomto prípade by sa teda mohlo ukázať ako nevyhnutné zabezpečiť rovnováhu práv a povinností zmluvných strán vo vzťahu k poisteniu. Hranica medzi zmluvnou autonómiou a potrebou chrániť slabšieho účastníka však nie je úplne jasná.

24

Za týchto okolností Lietuvos Aukščiausiasis Teismas (Najvyšší súd, Litva) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 15 bod 5 a článok 16 bod 5 nariadenia [č. 1215/2012] vykladať v tom zmysle, že v prípade poistenia ‚veľkého rizika‘ je možné uplatniť dohodu o voľbe [právomoci] zakotvenú v poistnej zmluve uzatvorenej medzi poistníkom a poistiteľom voči osobe poistenej v rámci uvedenej zmluvy, ktorá túto doložku výslovne neuzatvorila a má obvyklý pobyt alebo je usadená v [inom členskom štáte, než je štát] poistníka a poistiteľa?“

25

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 15 bod 5 a článok 16 bod 5 nariadenia č. 1215/2012 majú vykladať v tom zmysle, že doložku o voľbe právomoci stanovenú v poistnej zmluve poisťujúcej „veľké riziko“ v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia, ktorú uzavrel poistník a poistiteľ, možno uplatniť voči osobe poistenej na základe tejto zmluvy, ktorá nie je podnikateľom v odvetví poisťovníctva, ktorá s touto doložkou nesúhlasila a ktorá je usadená v inom členskom štáte, než je štát sídla poistníka a poistiteľa.

26

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vzhľadom na to, že články 15 a 16 nariadenia č. 1215/2012 preberajú znenie článkov 13 a 14 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42), výklad ustanovení posledného uvedeného nariadenia podaný Súdnym dvorom zostáva platný aj pre rovnocenné ustanovenia nariadenia č. 1215/2012 (pozri analogicky rozsudok z 31. januára 2018, Hofsoe, C‑106/17, EU:C:2018:50, bod 36).

27

Je nesporné, že oddiel 3 kapitoly II nariadenia č. 1215/2012 stanovuje osobitné normy právomoci vo veciach poistenia, ktoré majú chrániť slabšiu zmluvnú stranu pravidlami, ktoré sú priaznivejšie pre jej záujmy než všeobecné pravidlá, ako je uvedené v odôvodnení 18 uvedeného nariadenia (rozsudok z 31. januára 2018, Hofsoe, C‑106/17, EU:C:2018:50, bod 39 a citovaná judikatúra).

28

Na jednej strane tak článok 11 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1215/2012 stanovuje, že poistiteľa s bydliskom v členskom štáte možno žalovať na území iného členského štátu, na ktorom má bydlisko žalobca, v prípade žalôb podaných poistníkom, poisteným alebo oprávneným z poistenia. Na druhej strane článok 12 tohto nariadenia stanovuje, že v prípade poistenia zodpovednosti za škodu alebo poistenia nehnuteľného majetku možno poistiteľa žalovať aj na súdoch podľa miesta, kde došlo k poistnej udalosti. Tieto pravidlá zaručujú, že slabší účastník konania, ktorý chce žalovať silnejšieho účastníka konania, tak môže urobiť na súde členského štátu, ktorý je ľahko dostupný.

29

V niektorých prípadoch však nariadenie č. 1215/2012 stanovuje možnosť odchýliť sa od pravidiel právomoci vo veciach poistenia dohodami, najmä podľa článku 15 bodu 5 tohto nariadenia, dohodami, ktoré sa týkajú poistnej zmluvy, pokiaľ táto zmluva poisťuje jedno alebo viaceré riziká uvedené v článku 16 tohto nariadenia.

30

V prejednávanej veci vnútroštátny súd spresňuje, že poistná zmluva, o akú ide vo veci samej, poisťuje „veľké riziká“, ako sú riziká uvedené v článku 16 bode 5 nariadenia č. 1215/2012, ktorý odkazuje na smernicu č. 2009/138, ktorá vo svojom článku 13 bode 27 definuje pojem „veľké riziká“ a stanovuje určité kategórie rizík, na ktoré sa vzťahuje tento pojem.

31

V tomto kontexte treba preskúmať, či doložka o voľbe právomoci dohodnutá v takej zmluve môže zaväzovať tretiu poistenú osobu, ktorá nie je súčasťou tejto zmluvy a ktorá neprejavila súhlas s podmienkami uvedenej zmluvy.

32

S cieľom zistiť, či poistený ako osoba, ktorá je treťou osobou vo vzťahu k poistnej zmluve poisťujúcej „veľké riziko“, môže byť viazaný doložkou o voľbe právomoci, ktorá stanovuje, že právomoc majú len súdy v mieste bydliska poisťovacej spoločnosti, treba sa oprieť o znenie článku 15 bodu 5 nariadenia č. 1215/2012, ako aj o systematiku pravidiel, ktoré toto ustanovenie stanovuje v oblasti poistenia, ich vznik a ciele, na ktorých sú založené.

33

Pokiaľ ide po prvé o znenie bodu 5 článku 15 nariadenia č. 1215/2012, istotne by sa bolo možné domnievať, keďže tento bod uvádza len dohody, ktoré sa týkajú poistnej zmluvy, a nie zmluvné strany dohody na rozdiel od bodov 3 a 4 toho istého článku 15, že pokiaľ je platná doložka o voľbe právomoci dohodnutá v poistnej zmluve poisťujúcej „veľké riziko“, môže sa na ňu odvolávať každá osoba, ktorá chce vykonávať svoje práva na základe uvedenej zmluvy, aj voči tretím poisteným osobám.

34

Tento rozdiel v znení bodu 5 a iných bodov článku 15 nariadenia č. 1215/2012 však možno vysvetliť vývojom tohto článku. Ako vyplýva z bodu 140 správy profesora P. Schlossera o Dohovore o pristúpení Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska k Dohovoru o právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, ako aj z protokolu týkajúceho sa jeho výkladu Súdnym dvorom (Ú. v. ES C 59, 1979, s. 71), s cieľom doplniť tento posledný uvedený dohovor v čase pristúpenia Spojeného kráľovstva v roku 1978 bez toho, aby bolo potrebné definovať abstraktné a všeobecné kritérium určenia situácií, v ktorých sú prípustné doložky o voľbe právomoci, rozhodlo sa, že sa zostaví zoznam poistných zmlúv, na ktoré sa rozšíri prípustnosť takých doložiek. Ako však vyplýva z tohto bodu uvedenej správy, takéto doplnenie vôbec nesmerovalo k tomu, aby takéto doložky o voľbe právomoci bolo možné namietať voči tretím osobám.

35

Pokiaľ ide po druhé o štruktúru ustanovení oddielu 3 kapitoly II nariadenia č. 1215/2012, treba poznamenať, že nariadenie č. 44/2001 rozšírilo zoznam osôb, ktoré môžu žalovať poistiteľa pred súdom, keď v článku 9 ods. 1 písm. b) tohto posledného uvedeného nariadenia, ktorý sa stal článkom 11 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1215/2012, nechalo figurovať aj poistených bez akéhokoľvek rozlíšenia v závislosti od typu poistených rizík. Ochrana takto priznaná poisteným by však bola neúčinná, ak by v prípade poistných zmlúv týkajúcich sa „veľkých rizík“ bol príslušný súd určený na základe doložky o voľbe právomoci, ktorú poistený neuzatvoril.

36

Po tretie, pokiaľ ide o ciele, ktoré sú v pozadí oddielu 3 kapitoly II nariadenia č. 1215/2012, Súdny dvor už uviedol, že v prípade, ak je poistná zmluva uzavretá v prospech tretej osoby, možno v prípade sporu vyplývajúceho z uvedenej zmluvy voči tejto osobe uplatniť doložku o voľbe právomoci, ktorá je do nej začlenená a ktorú táto osoba neuzavrela, len vtedy, ak neohrozuje cieľ ochrany ekonomicky slabšieho účastníka (rozsudok z 12. mája 2005, Société financière et industrielle du Peloux, C‑112/03, EU:C:2005:280, bod 38).

37

Súdny dvor už pripomenul, že vo veciach poistenia je voľba právomoci naďalej prísne ohraničená cieľom spočívajúcim v ochrane ekonomicky slabšieho účastníka (rozsudok z 13. júla 2017, Assens Havn, C‑368/16, EU:C:2017:546, bod 36).

38

Vzhľadom na to treba preskúmať, či táto úvaha platí rovnako v oblasti poistných zmlúv poisťujúcich „veľké riziko“, v ktorej môžu mať poistení rovnako ako poisťovatelia a poistníci významnú ekonomickú silu.

39

V tejto súvislosti je nesporné, že normotvorca Únie vzhľadom na ich ekonomickú silu splnomocnil poistníka a poistiteľa na výber príslušného súdu, a to aj odchylne od ochranných pravidiel právomoci uvedených v oddiele 3 kapitoly II nariadenia č. 1215/2012. Ako vyplýva zo správy profesora P. Schlossera uvedenej v bode 34 tohto rozsudku, možnosť priznaná zmluvným stranám odchýliť sa od všeobecných pravidiel právomoci v rámci zmlúv, ktoré sa následne stali poistnými zmluvami poisťujúcimi „veľké riziko“, mala zohľadniť skutočnosť, že vzhľadom na to, že dotknuté spoločnosti boli silnými podnikmi, zmluvné strany poistnej zmluvy boli v rovnakom postavení a dodatočná ochrana slabšej strany nebola odôvodnená.

40

Z tohto konštatovania však nemožno vyvodiť, že ekonomická sila poisteného a ekonomická sila poisťovateľov a poistníkov sú rovnaké alebo podobné. V dôsledku toho otázka, či tretiu osobu vo vzťahu k poistnej zmluve poisťujúcej „veľké riziko“ možno považovať za ekonomicky slabšiu osobu, nezávisí len od skutočnosti, či poistná zmluva uzavretá medzi zmluvnými stranami patrí do kategórie poistných zmlúv poisťujúcich „veľké riziko“.

41

Treba teda konštatovať, že možnosť odchýliť sa od všeobecných pravidiel právomoci v poistných zmluvách poisťujúcich „veľké riziko“ sa uplatňuje len vo vzťahoch medzi zmluvnými stranami a vo všeobecnosti ju nemožno rozšíriť na poistenú tretiu osobu.

42

Súdny dvor už zdôraznil, že posudzovať v každom jednotlivom prípade otázku, či sa osoba môže považovať za „slabšieho účastníka“, by vytváralo nebezpečenstvo právnej neistoty a bolo by v rozpore s cieľom nariadenia č. 1215/2012 uvedeným v jeho odôvodnení 15, podľa ktorého musia byť normy súdnej právomoci ľahko predvídateľné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. júla 2017, MMA IARD, C‑340/16, EU:C:2017:576, bod 34).

43

Táto úvaha platí o to viac v oblasti poistných zmlúv, ktoré poisťujú „veľké riziko“. Ako totiž správne uvádza vnútroštátny súd, článok 13 bod 27 smernice 2009/138 stanovuje viacero kritérií, ktoré sa musia posudzovať spoločne a ktorých uplatňovanie nie je vždy systematické. Toto posúdenie si môže vyžadovať hlboké a potenciálne zložité overenia, čo by odporovalo úmyslu urobiť normy súdnej právomoci predvídateľnými.

44

Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že cieľ ochrany, ktorý je základom oddielu 3 kapitoly II nariadenia č. 1215/2012, znamená, že uplatnenie pravidiel osobitnej právomoci, ktoré stanovuje, sa nerozšíri na osoby, pre ktoré nie je táto ochrana zdôvodnená (pozri v tomto zmysle rozsudok z 31. januára 2018, Hofsoe, C‑106/17, EU:C:2018:50, bod 41 citovanú judikatúru).

45

Hoci z toho vyplýva, že neexistuje dôvod pre osobitnú ochranu, pokiaľ ide o vzťahy medzi podnikateľskými subjektmi v odvetví poisťovníctva, z ktorých žiadneho nemožno považovať za nachádzajúceho sa v slabšom postavení v porovnaní k iným (rozsudok z 31. januára 2018, Hofsoe, C‑106/17, EU:C:2018:50, bod 42 a citovaná judikatúra), je nesporné, že v prejednávanej veci poistená tretia osoba, teda Grifs, nie je podnikateľom v odvetví poisťovníctva.

46

Za týchto okolností treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 15 bod 5 a článok 16 bod 5 nariadenia č. 1215/2012 sa majú vykladať v tom zmysle, že doložku o voľbe právomoci stanovenú v poistnej zmluve poisťujúcej „veľké riziko“ v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia, ktorú uzavrel poistník a poistiteľ, nemožno uplatniť voči osobe poistenej na základe tejto zmluvy, ktorá nie je podnikateľom v odvetví poisťovníctva, ktorá s touto doložkou nesúhlasila a ktorá je usadená v inom členskom štáte, než je štát sídla poistníka a poistiteľa.

47

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru, a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Článok 15 bod 5 a článok 16 bod 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa majú vykladať v tom zmysle, že doložku o voľbe právomoci stanovenú v poistnej zmluve poisťujúcej „veľké riziko“ v zmysle tohto posledného uvedeného ustanovenia, ktorú uzavrel poistník a poistiteľ, nemožno uplatniť voči osobe poistenej na základe tejto zmluvy, ktorá nie je podnikateľom v odvetví poisťovníctva, ktorá s touto doložkou nesúhlasila a ktorá je usadená v inom členskom štáte, než je štát sídla poistníka a poistiteľa.