–

rumunská vláda, v zastúpení: C.‑R. Canţăr, O.‑C. Ichim a A. Wellman, splnomocnení zástupcovia,

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a O. Serdula, splnomocnení zástupcovia,

–

dánska vláda, v zastúpení: J. Nymann‑Lindegren, M. Wolff a P. Z. L. Ngo, splnomocnení zástupcovia,

–

[Opravené uznesením z 13. februára 2020] Írsko, v zastúpení: M. Browne, G. Hodge a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Fennelly, BL,

–

rakúska vláda, v zastúpení: pôvodne G. Hesse a J. Schmoll, neskôr J. Schmoll, splnomocnení zástupcovia,

–

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, P. Barros da Costa, L. Medeiros, I. Oliveira a M. Cancela Carvalho, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: H. Kranenborg, D. Nardi a L. Nicolae, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 ods. 1 písm. e) a článku 7 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355), ako aj článkov 8 a 52 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi TK a spoločenstvom Asociaţia de Proprietari bloc M5A‑ScaraA (spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov M5A‑schodisko A, Rumunsko, ďalej len „spoločenstvo vlastníkov“) vo veci návrhu TK uložiť tomuto spoločenstvu ukončiť prevádzkovanie systému videomonitorovania tejto budovy a odstrániť kamery nainštalované do jej spoločných priestorov.

3

Smernica 95/46 bola s účinnosťou od 25. mája 2018 zrušená a nahradená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1). Vzhľadom na to, kedy došlo k skutkovým okolnostiam sporu vo veci samej, sa však tento spor naďalej riadi ustanoveniami tejto smernice.

4

Cieľom smernice 95/46 bola podľa jej článku 1 ods. 1 ochrana základných práv a slobôd fyzických osôb, najmä ich práva na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov, ako aj odstránenie prekážok voľného pohybu týchto údajov.

5

Článok 3 tejto smernice v odseku 1 stanovoval:

„Táto smernica sa uplatňuje na spracovanie osobných údajov vcelku alebo čiastočných údajov automatickými prostriedkami [úplne alebo čiastočne automatizované spracovanie osobných údajov – neoficiálny preklad], a na spracovanie osobných údajov inými ako automatickými [automatizovanými – neoficiálny preklad] prostriedkami, ktoré tvoria časť registračného systému alebo určených pre to, aby tvorili časť registračného systému.“

6

Kapitola II uvedenej smernice obsahovala oddiel I s názvom „Princípy týkajúce sa kvality údajov“ skladajúci sa z článku 6 tej istej smernice, ktorý stanovoval:

„1.   Členské štáty zabezpečia, že osobné údaje musia byť:

2.   Úlohou kontrolóra [prevádzkovateľa – neoficiálny preklad] je zaistiť, aby sa vyhovelo odseku 1.“

7

V oddiele II tejto kapitoly II, nazvanom „Kritériá na uzákonenie spracovania údajov“, článok 7 smernice 95/46 znel takto:

„Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné osobné údaje spracovať, iba ak:

8

Legea nr. 677/2001 pentru protecția persoanelor cu privire la prelucrarea datelor cu caracter personal și libera circulație a acestor date1 (zákon č. 677/2001 o ochrane osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov) (Monitorul Oficial, časť I, č. 790 z 12. decembra 2001), v znení zákona č. 102/2005 a mimoriadneho nariadenia vlády č. 36/2007, ktoré sa ratione temporis uplatňuje na spor vo veci samej, bolo prijaté s cieľom prebrať do rumunského práva smernicu 95/46.

9

Článok 5 tohto zákona stanovoval:

„1.   Akékoľvek spracovanie osobných údajov, s výnimkou údajov patriacich do kategórií uvedených v článku 7 ods. 1 a článkoch 8 a 10, možno vykonať jedine vtedy, ak dotknutá osoba výslovne a nepochybne vyjadrila súhlas s týmto spracovaním.

2.   Súhlas dotknutej osoby sa nevyžaduje v týchto prípadoch:

3.   Ustanoveniami odseku 2 nie sú dotknuté zákonné ustanovenia upravujúce povinnosť orgánov verejnej moci rešpektovať a chrániť osobný, rodinný a súkromný život.“

10

Rozhodnutie č. 52/2012 Autoritate Națională de Supraveghere a Prelucrării Datelor cu Caracter Personal (Národný úrad pre dohľad nad spracovaním osobných údajov, Rumunsko, ďalej len „ANSPDCP“) týkajúce sa spracovania osobných údajov prostredníctvom videomonitorovania vo svojom znení uplatňujúcom sa na spor vo veci samej v článku 1 stanovovalo:

„Zber, zaznamenávanie, ukladanie, používanie, prenos, sprístupnenie alebo akékoľvek iné úkony na spracovanie obrazových záznamov prostriedkami videomonitorovania, ktoré priamo alebo nepriamo umožňujú identifikovať fyzické osoby, predstavujú úkony spracovania osobných údajov, ktoré patria do pôsobnosti [zákona č. 677/2001].“

11

Článok 4 tohto rozhodnutia stanovoval:

„Videomonitorovanie sa v zásade môže vykonávať najmä s týmito cieľmi:

12

Podľa článku 5 ods. 1 až 3 uvedeného rozhodnutia:

„1.   Videomonitorovanie sa môže uskutočniť na miestach a v priestoroch určených pre verejnosť, vrátane verejných prístupových ciest nachádzajúcich sa na verejnom alebo súkromnom majetku, za podmienok stanovených zákonom.

2.   Kamery na videomonitorovanie sa umiestňujú na viditeľnom mieste.

3.   Používanie skrytých zariadení na videomonitorovanie je zakázané, s výnimkou prípadov stanovených zákonom.“

13

Článok 6 toho istého rozhodnutia uvádzal:

„Spracovanie osobných údajov prostredníctvom systémov videomonitorovania sa uskutočňuje s výslovným a nepochybným súhlasom dotknutej osoby alebo v prípadoch uvedených v článku 5 ods. 2 zákona č. 677/2001…“

14

TK býva v byte, ktorého je vlastníkom a ktorý sa nachádza v budove M5A. Na návrh niektorých spoluvlastníkov tejto nehnuteľnosti spoločenstvo vlastníkov na domovej schôdzi, ktorá sa konala 7. apríla 2016, prijalo rozhodnutie nainštalovať v tejto budove kamery na videomonitorovanie.

15

Pri výkone tohto rozhodnutia boli do spoločných priestorov budovy M5A nainštalované tri kamery na videomonitorovanie. Prvá kamera bola nasmerovaná na fasádu budovy, zatiaľ čo druhá kamera bola nainštalovaná do chodby na prízemí budovy a tretia do výťahu.

16

TK namietal proti inštalácii tohto systému na videomonitorovanie z dôvodu, že predstavuje porušenie práva na rešpektovanie súkromného života.

17

TK po konštatovaní, že napriek množstvu jeho úkonov a písomnom uznaní nezákonnosti zavedeného systému na videomonitorovanie zo strany spoločenstva vlastníkov naďalej pokračovalo prevádzkovanie tohto systému, podal na vnútroštátny súd žalobu, aby sa tomuto spoločenstvu vlastníkov uložila povinnosť odstrániť všetky tri kamery a definitívne ich vyradiť z prevádzky pod hrozbou uloženia penále.

18

Pred týmto súdom TK tvrdil, že dotknutý systém na videomonitorovanie je v rozpore s primárnym a sekundárnym právom Únie, najmä že porušuje jeho právo na rešpektovanie súkromia, a že je v rozpore s vnútroštátnou právnou úpravou týkajúcou sa práva na rešpektovanie súkromia. Okrem toho uviedol, že spoločenstvo vlastníkov pôsobilo v súvislosti so spracovaním osobných údajov ako prevádzkovateľ bez toho, aby sa zaregistrovalo postupom, ktorý v tejto súvislosti stanovuje zákon.

19

Spoločenstvo vlastníkov uviedlo, že rozhodnutie nainštalovať systém na videomonitorovanie bolo prijaté s cieľom čo najúčinnejšieho dohľadu nad chodbami a priestormi v budove, z dôvodu, že výťah bol niekoľkokrát poškodený a že vo viacerých bytoch aj spoločných priestoroch došlo k vlámaniam a krádežiam.

20

Spresnilo tiež, že iné opatrenia, ktoré prijalo predtým, konkrétne inštalácia vstupnej brány s vnútorným telefonickým spojením a magnetickými kartami, nezabránili opakovanému spáchaniu trestných činov rovnakej povahy.

21

Spoločenstvo vlastníkov okrem toho odovzdalo TK zápisnicu spísanú so spoločnosťou, ktorá nainštalovala kamery systému na videomonitorovanie, pričom uviedlo, že 21. októbra 2016 pristúpilo k vymazaniu a odpojeniu pevného disku systému, že tento systém bol vyradený z prevádzky a že obrazové záznamy boli vymazané.

22

Takisto mu poskytlo ďalšiu zápisnicu z 18. mája 2017, z ktorej vyplýva, že všetky tri kamery na videomonitorovanie boli odinštalované. V tejto zápisnici sa uvádzalo, že spoločenstvo vlastníkov medzičasom dokončilo postup, ktorý mu umožnil registráciu ako prevádzkovateľa spracovania osobných údajov.

23

TK však pred vnútroštátnym súdom poukázal na to, že všetky tri kamery na videomonitorovanie sú stále na svojom mieste.

24

Vnútroštátny súd uvádza, že článok 5 zákona č. 677/2001 všeobecne stanovuje, že spracovanie osobných údajov, ako je zaznamenávanie obrazu prostredníctvom systému na videomonitorovanie, možno vykonať len vtedy, ak dotknutá osoba výslovne a nepochybne vyjadrila svoj súhlas. Odsek 2 toho istého článku však stanovuje celý rad výnimiek z tohto pravidla, medzi ktoré patrí aj výnimka, pri ktorej je spracovanie osobných údajov nevyhnutné na ochranu života, fyzickej integrity alebo zdravia dotknutej osoby alebo inej ohrozenej osoby. Rozhodnutie ANSPDCP č. 52/2012 podľa neho upravuje výnimku rovnakej povahy.

25

Vnútroštátny súd ďalej odkazuje najmä na článok 52 ods. 1 Charty, ktorý zakotvuje zásadu, že musí existovať vzťah proporcionality medzi cieľom, ktorý sleduje zásah do práv a slobôd občanov, a použitými prostriedkami.

26

Podľa tohto súdu sa pritom nezdá, že by sa systém na videomonitorovanie, o ktorý ide v konaní pred ním, používal spôsobom alebo s cieľom, ktorý by nebol v súlade s cieľom, ktorý uvádza spoločenstvo vlastníkov, teda s cieľom ochrany života, fyzickej integrity a zdravia dotknutých osôb, teda spoluvlastníkov budovy, v ktorej bol tento systém inštalovaný.

27

Za týchto okolností Tribunalul Bucureşti (Prvostupňový súd Bukurešť, Rumunsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

28

Najskôr treba v prvom rade konštatovať, že hoci vnútroštátny súd svojou štvrtou otázkou odkazuje na článok 6 ods. 1 písm. e) smernice 95/46, neuvádza žiadne vysvetlenie, pokiaľ ide o relevantnosť tohto ustanovenia na vyriešenie sporu vo veci samej.

29

Uvedené ustanovenie sa totiž týka výlučne požiadaviek, ktoré musí spĺňať uchovávanie osobných údajov. Nič v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však neumožňuje domnievať sa, že spor vo veci samej sa týka tohto aspektu.

30

Naproti tomu vzhľadom na to, že touto otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či zavedenie systému na videomonitorovanie, ako je ten, o ktorý ide v konaní pred ním, je primerané sledovaným cieľom, treba uviesť, že otázka, či osobné údaje zozbierané týmto systémom zodpovedajú požiadavke proporcionality, sa týka článku 6 ods. 1 písm. c) smernice 95/46.

31

Toto posledné uvedené ustanovenie sa však musí zohľadniť pri preskúmaní druhej podmienky uplatnenia upravenej v článku 7 písm. f) smernice 95/46, podľa ktorej spracovanie osobných údajov musí byť „nevyhnutné“ na naplnenie sledovaného legitímneho záujmu.

32

Po druhé vnútroštátny súd svojou prvou a druhou otázkou odkazuje na články 8 a 52 Charty, posudzované samostatne alebo v spojení s článkom 7 písm. f) smernice 95/46. Súdny dvor pritom už spresnil, že posúdenie podmienky stanovenej v tomto ustanovení, ktorá sa vzťahuje na existenciu základných práv a slobôd osoby, dotknutej ochranou údajov, ktoré majú prednosť pred legitímnym záujmom, ktorý sleduje v súvislosti so spracovaním osobných údajov prevádzkovateľ alebo tretie osoby, ktorým sa údaje sprístupňujú, vyžaduje, aby došlo k vyváženiu protichodných práv a záujmov v závislosti od konkrétnych okolností dotknutého prípadu, v rámci ktorého sa musí zohľadniť význam práv dotknutej osoby vyplývajúcich z článkov 7 a 8 Charty (rozsudok z 24. novembra 2011, Asociación Nacional de Establecimientos Financieros de Crédito,C‑468/10 a C‑469/10, EU:C:2011:777, bod 40). Z toho vyplýva, že tieto články 8 a 52 sa v prejednávanej veci nesmú uplatňovať izolovane.

33

Vzhľadom na uvedené treba konštatovať, že svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa majú článok 6 ods. 1 písm. c) a článok 7 písm. f) smernice 95/46 v spojení s článkami 7 a 8 Charty vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnym ustanoveniam, ktoré povoľujú zavedenie systému na videomonitorovanie, ako je systém, o ktorý ide vo veci samej, ktorý je bez súhlasu dotknutých osôb inštalovaný v spoločných priestoroch budovy určenej na bývanie s cieľom chrániť oprávnené záujmy spočívajúce v zaručení ochrany osôb a majetku.

34

Je potrebné pripomenúť, že monitorovanie uskutočňované videozáznamom osôb ukladaným do zariadenia na nepretržité nahrávanie, a to na pevný disk, pritom predstavuje v súlade s článkom 3 ods. 1 smernice 95/46 automatizované spracovanie osobných údajov (rozsudok z 11. decembra 2014, Ryneš, C‑212/13, EU:C:2014:2428, bod 25).

35

Systém videomonitorovania prostredníctvom kamery sa preto musí kvalifikovať ako automatizované spracovanie osobných údajov v zmysle uvedeného ustanovenia, pokiaľ zavedený mechanizmus umožňuje zaznamenávať a uchovávať osobné údaje, ako sú obrazové záznamy, ktoré umožňujú identifikovať fyzické osoby. Vnútroštátnemu súdu prislúcha overiť, či systém, o ktorý ide vo veci samej, napĺňa takéto znaky.

36

Okrem toho akékoľvek spracovávanie osobných údajov musí na jednej strane byť v súlade so zásadami o kvalite údajov vymenovanými v článku 6 smernice 95/46 a na druhej strane zodpovedať jednej zo šiestich zásad týkajúcich sa zákonnosti spracovávania údajov uvedených v článku 7 tejto smernice (rozsudok z 13. mája 2014, Google Spain a Google, C‑131/12, EU:C:2014:317, bod 71, ako aj citovaná judikatúra).

37

Článok 7 smernice 95/46 uvádza taxatívny a obmedzujúci zoznam prípadov, v ktorých možno považovať spracovanie osobných údajov za zákonné. Členské štáty nemôžu ani pridať k uvedenému článku nové zásady týkajúce sa zákonnosti spracovania osobných údajov, ani stanoviť dodatočné požiadavky, ktoré by menili rozsah niektorej zo šiestich zásad stanovených v tomto článku (rozsudok z 19. októbra 2016, Breyer, C‑582/14, EU:C:2016:779, bod 57).

38

Z toho vyplýva, že na to, aby sa spracovanie osobných údajov mohlo považovať za zákonné, musí sa týkať jedného zo šiestich prípadov stanovených v článku 7 smernice 95/46.

39

Otázky, ktoré kladie vnútroštátny súd, sa týkajú najmä zásady zákonnosti spracovania údajov, uvedenej v článku 7 písm. f) smernice 95/46, teda ustanovenia, ktoré bolo prebraté do rumunského právneho poriadku článkom 5 ods. 2 písm. e) zákona č. 677/2001, na ktorý odkazuje aj článok 6 rozhodnutia ANSPDCP č. 52/2012, pokiaľ ide konkrétne o spracovanie osobných údajov pomocou videomonitorovania.

40

Článok 7 písm. f) smernice 95/46 v tejto súvislosti stanovuje, že na to, aby spracovanie osobných údajov bolo zákonné, musia byť kumulatívne splnené tri podmienky, a to po prvé sledovanie legitímneho záujmu prevádzkovateľom alebo tretími osobami, ktorým sú údaje sprístupnené, po druhé nevyhnutnosť spracovania osobných údajov na naplnenie sledovaného legitímneho záujmu a po tretie to, aby základné práva a slobody osoby, ktorej sa ochrana údajov týka, neprevažovali nad sledovaným legitímnym záujmom (rozsudok zo 4. mája 2017, Rīgas satiksme, C‑13/16, EU:C:2017:336, bod 28).

41

Treba zdôrazniť, že článok 7 písm. f) smernice 95/46 nevyžaduje súhlas dotknutej osoby. Takýto súhlas je pritom uvedený medzi podmienkami, ktorými sa riadi spracovanie osobných údajov, jedine v článku 7 písm. a) tejto smernice.

42

V prejednávanej veci možno cieľ, ktorý je v podstate zameraný na prevádzkovateľa pri zavádzaní systému na videomonitorovanie, ako je systém dotknutý vo veci samej, teda ochrana majetku, zdravia a života spoluvlastníkov budovy, kvalifikovať ako „legitímny záujem“ v zmysle článku 7 písm. f) smernice 95/46. Prvá podmienka stanovená v tomto ustanovení sa teda v zásade javí ako splnená (pozri analogicky rozsudok z 11. decembra 2014, Ryneš, C‑212/13, EU:C:2014:2428, bod 34).

43

Vnútroštátny súd však kladie otázku, či treba prvú z podmienok stanovených v tomto článku 7 písm. f) chápať v tom zmysle, že záujem sledovaný prevádzkovateľom musí byť na jednej strane „preukázaný“ a na druhej strane „daný a aktuálny v čase spracovania údajov“.

44

V tejto súvislosti treba podotknúť, že ako tiež uviedli rumunská a česká vláda, Írsko, rakúska vláda, portugalská vláda, ako aj Komisia, keďže v súlade s článkom 7 písm. f) smernice 95/46 v súvislosti so spracovaním osobných údajov prevádzkovateľ alebo tretia osoba, ktorej sa údaje sprístupňujú, musí sledovať legitímny záujem odôvodňujúci toto spracovanie, tento záujem musí byť daný a aktuálny v deň spracovania a v takýto deň nesmie mať hypotetickú povahu. Pri posudzovaní súboru okolností v prejednávanej veci by sa však nemalo nepodmienečne vyžadovať, aby už predtým došlo k zásahu do bezpečnosti majetku a osôb.

45

V danom prípade v situácii, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, sa zdá, že je v každom prípade splnená podmienka týkajúca sa existencie daného a aktuálneho záujmu, keďže vnútroštátny súd uvádza, že pred zavedením systému na videomonitorovanie došlo ku krádežiam, k vlámaniam a úkonom vandalizmu, a to napriek tomu, že pri vstupe do nehnuteľnosti bol nainštalovaný bezpečnostný systém pozostávajúci z vnútorného telefonického spojenia a magnetických kariet.

46

Pokiaľ ide o druhú podmienku stanovenú v článku 7 písm. f) smernice 95/46, ktorá sa týka nevyhnutnosti spracovávania osobných údajov na naplnenie sledovaného legitímneho záujmu, Súdny dvor pripomenul, že výnimky a obmedzenia zo zásady ochrany osobných údajov sa musia uplatňovať v rámci prísne nevyhnutného (rozsudok zo 4. mája 2017, Rīgas satiksme, C‑13/16, EU:C:2017:336, bod 30 a citovaná judikatúra).

47

Táto podmienka ukladá vnútroštátnemu súdu povinnosť overiť, či legitímny záujem na spracovávaní údajov videomonitorovaním, o ktoré ide vo veci samej, ktorý v podstate spočíva v zaručení bezpečnosti vecí a osôb a v zamedzení vzniku porušení zákona, nemožno primeraným spôsobom rovnako účinne dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré menej zasahujú do základných práv a slobôd dotknutých osôb, najmä práv na rešpektovanie súkromia a na ochranu osobných údajov, zaručených článkami 7 a 8 Charty.

48

Okrem toho, ako uviedla Komisia, podmienka týkajúca sa nevyhnutnosti spracovania musí byť preskúmaná spoločne so zásadou takzvanej „minimalizácie údajov“ zakotvenou v článku 6 ods. 1 písm. c) smernice 95/46, podľa ktorej osobné údaje musia byť „adekvátne, relevantné a nie neprimerané vo vzťahu k účelom, pre ktoré sú zhromažďované a/alebo ďalej spracované“.

49

Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že požiadavky súvisiace s primeranosťou spracovania údajov, o ktoré ide vo veci samej, sa javia ako zohľadnené. Je totiž nesporné, že pôvodne boli zavedené alternatívne opatrenia spočívajúce v inštalácii bezpečnostného systému pri vstupe do budovy, ktorý pozostáva z vnútorného telefonického spojenia a magnetických kariet, ale ukázali sa ako nedostatočné. Okrem toho je dotknutý mechanizmus videomonitorovania obmedzený len na spoločné priestory budovy v spoluvlastníctve a na prístupové cesty k nim.

50

Primeranosť spracovávania údajov prostredníctvom videomonitorovania sa však musí posudzovať vzhľadom na konkrétne spôsoby zavedenia a fungovania tohto mechanizmu, ktoré musia obmedziť jeho vplyv na práva a slobody dotknutých osôb pri súčasnom zabezpečení účinnosti dotknutého systému videomonitorovania.

51

Ako pritom uviedla Komisia, podmienka týkajúca sa nevyhnutnosti spracovávania znamená, že prevádzkovateľ musí napríklad skúmať, či nepostačuje, aby videomonitorovanie fungovalo iba v noci alebo mimo obvyklej pracovnej doby, a zablokovať alebo rozmazať obrazové záznamy vyhotovené v zónach, kde monitorovanie nie je nevyhnutné.

52

Pokiaľ ide napokon o tretiu podmienku stanovenú v článku 7 písm. f) smernice 95/46 týkajúcu sa existencie základných práv a slobôd osoby dotknutej ochranou údajov, ktoré by mali prednosť pred legitímnym záujmom, ktorý v súvislosti s týmito údajmi sleduje prevádzkovateľ alebo tretia osoba, ktorej sa údaje sprístupňujú, treba pripomenúť, že ako bolo uvedené v bode 32 tohto rozsudku, posúdenie tejto podmienky vyžaduje, aby došlo k vyváženiu protichodných práv a záujmov v závislosti od konkrétnych okolností dotknutého prípadu, v rámci ktorého sa musí zohľadniť význam práv dotknutej osoby vyplývajúcich z článkov 7 a 8 Charty.

53

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že článok 7 písm. f) smernice 95/46 bráni tomu, aby členský štát kategoricky a všeobecne vylúčil možnosť spracovania určitých kategórií osobných údajov bez toho, aby pripustil vyváženie protichodných práv a záujmov, o ktoré ide v konkrétnom prípade. Členský štát teda nemôže ukladať pre tieto kategórie konečný výsledok vyplývajúci z vyváženia protichodných práv a záujmov bez toho, aby pripustil odlišný výsledok vychádzajúci z osobitných okolností konkrétneho prípadu (rozsudok z 19. októbra 2016, Breyer, C‑582/14, EU:C:2016:779, bod 62).

54

Z judikatúry Súdneho dvora tiež vyplýva, že v rámci uskutočnenia tohto vyváženia možno zohľadniť premenlivú povahu závažnosti zásahu do základných práv osoby dotknutej týmto spracovaním, v závislosti od možnosti prístupu k dotknutým údajom vo verejne prístupných zdrojoch (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. mája 2017, Rīgas satiksme, C‑13/16, EU:C:2017:336, bod 32).

55

Na rozdiel od spracovania údajov pochádzajúcich z verejne prístupných zdrojov spracovanie údajov pochádzajúcich zo zdrojov, ktoré nie sú verejne prístupné, znamená, že informácie o súkromí dotknutej osoby budú odteraz známe prevádzkovateľovi a prípadne tretím osobám, ktorým sa tieto údaje sprístupňujú. Tento závažnejší zásah do práv dotknutej osoby, uvedených v článkoch 7 a 8 Charty, sa musí zohľadniť a zvážiť oproti legitímnemu záujmu, ktorý sleduje v súvislosti so spracovaním prevádzkovateľ alebo tretie osoby, ktorým sa údaje sprístupňujú (pozri v tomto zmysle rozsudok z 24. novembra 2011, Asociación Nacional de Establecimientos Financieros de Crédito, C‑468/10 a C‑469/10, EU:C:2011:777, bod 45).

56

Kritérium závažnosti zásahu do práv a slobôd dotknutej osoby predstavuje podstatnú náležitosť výkonu zváženia alebo vyváženia v každom jednotlivom prípade, ktoré sa vyžaduje podľa článku 7 písm. f) smernice 95/46.

57

V tejto súvislosti treba vziať do úvahy najmä povahu dotknutých osobných údajov, predovšetkým prípadnú citlivú povahu týchto údajov, ako aj povahu a konkrétne spôsoby spracovania dotknutých údajov, najmä počet osôb, ktoré majú prístup k týmto údajom, a podmienky prístupu k týmto údajom.

58

Pri tomto vyvážení sú tiež relevantné primerané očakávania dotknutej osoby, že jej osobné údaje sa nebudú spracovávať, ak za okolností prejednávanej veci táto osoba nemôže rozumne očakávať neskoršie spracovanie týchto údajov.

59

Tieto okolnosti treba napokon vyvážiť s dôležitosťou legitímneho záujmu, ktorý pre všetkých spoluvlastníkov dotknutej budovy v prejednávanej veci sleduje dotknutý systém na videomonitorovanie, keďže jeho cieľom je v podstate zaručenie ochrany majetku, zdravia a života uvedených spoluvlastníkov.

60

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položené otázky odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 písm. c) a článok 7 písm. f) smernice 95/46 v spojení s článkami 7 a 8 Charty sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnym ustanoveniam, ktoré povoľujú zavedenie systému na videomonitorovanie, ako je systém, o ktorý ide vo veci samej, ktorý je bez súhlasu dotknutých osôb inštalovaný v spoločných priestoroch budovy určenej na bývanie s cieľom chrániť oprávnené záujmy spočívajúce v zaručení ochrany osôb a majetku, ak spracovanie osobných údajov vykonané prostredníctvom dotknutého systému na videomonitorovanie zodpovedá podmienkam stanoveným v uvedenom článku 7 písm. f), čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

61

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol takto:

Článok 6 ods. 1 písm. c) a článok 7 písm. f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov v spojení s článkami 7 a 8 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnym ustanoveniam, ktoré povoľujú zavedenie systému na videomonitorovanie, ako je systém, o ktorý ide vo veci samej, ktorý je bez súhlasu dotknutých osôb inštalovaný v spoločných priestoroch budovy určenej na bývanie s cieľom chrániť oprávnené záujmy spočívajúce v zaručení ochrany osôb a majetku, ak spracovanie osobných údajov vykonané prostredníctvom dotknutého systému na videomonitorovanie zodpovedá podmienkam stanoveným v uvedenom článku 7 písm. f), čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.