–

Exportslachterij J. Gosschalk en Zn. BV, v zastúpení: L. J. Steenbergen a K. Horstman, advocaten,

–

Compaxo Vlees Zevenaar BV, Ekro BV, Vion Apeldoorn BV a Vitelco BV, v zastúpení: K. Defares a J. Jansen, advocaten,

–

holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a M. L. Noort, splnomocnené zástupkyne,

–

dánska vláda, v zastúpení: J. Nymann‑Lindegren, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci R. Holdgaard a P. Biering, advokater,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér a M. M. Tátrai, splnomocnení zástupcovia,

–

švédska vláda, v zastúpení: A. Falk, C. Meyer‑Seitz, H. Shev, J. Lundberg a H. Eklinder, splnomocnené zástupkyne,

–

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: S. Brandon a D. Guðmundsdóttir, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. McGurk, barrister,

–

Európska komisia, v zastúpení: W. Roels a B. Hofstötter, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 26, článku 27 ods. 4 a prílohy VI nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 2004, s. 1; Mim. vyd. 03/045, s. 200).

2

Tieto návrhy boli podané v rámci sporov jednak medzi spoločnosťou Exportslachterij J. Gosschalk en Zn. BV (ďalej len „Gosschalk“) na jednej strane a Minister van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit (minister poľnohospodárstva, prírody a kvality potravín, Holandsko) (ďalej len „minister“) na druhej strane, a jednak medzi spoločnosťami Compaxo Vlees Zevenaar BV, Ekro BV, Vion Apeldoorn BV, ako aj Vitelco BV (ďalej len „Compaxo a i.“) na jednej strane a uvedeným ministrom na druhej strane vo veci spôsobu výpočtu poplatkov za úradné kontroly vykonané v bitúnkoch spoločností Gosschalk a Compaxo a i.

3

Odôvodnenia 11, 13, 14 a 32 nariadenia č. 882/2004 stanovujú:

…

…

4

Článok 1 tohto nariadenia s názvom „Predmet a pôsobnosť“ v odseku 1 stanovuje:

„Toto nariadenie stanovuje všeobecné pravidlá pre vykonávanie úradných kontrol s cieľom overovania dodržiavania predpisov, zameraných najmä na tieto oblasti:

5

Článok 2 uvedeného nariadenia obsahuje najmä tieto definície:

…

…

…“

6

Článok 3 nariadenia č. 882/2004, nazvaný „Všeobecné povinnosti s ohľadom na organizovanie úradných kontrol“, v odseku 1 stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby sa pravidelne vykonávali úradné kontroly na základe rizika a s vhodnou frekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto nariadenia…“

7

Článok 4 tohto nariadenia s názvom „Menovanie príslušných orgánov a prevádzkové kritériá“ v odseku 2 stanovuje:

„Tieto príslušné orgány budú zabezpečovať:

…

…“

8

Článok 6 uvedeného nariadenia upravujúci „Personál vykonávajúci úradné kontroly“ stanovuje:

„Príslušný orgán zabezpečí, aby všetok jeho personál vykonávajúci úradné kontroly:

9

Článok 8 ods. 3 nariadenia č. 882/2004 s názvom „Kontrolné a overovacie postupy“ stanovuje:

„Príslušné orgány budú mať zakotvené tieto postupy:

…“

10

Hlava II nariadenia č. 882/2004, ktorá stanovuje pravidlá upravujúce „Úradné kontroly vykonávané členskými štátmi“, obsahuje najmä kapitolu VI, ktorá upravuje „Financovanie úradných kontrol“ a ktorá zahŕňa články 26 až 29.

11

Podľa článku 26 tohto nariadenia, nazvaného „Všeobecná zásada“:

„Členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii primerané finančné prostriedky na obstaranie potrebného personálu a iných prostriedkov pre úradné kontroly. Použijú na to akýkoľvek prostriedok, ktorý považujú za vhodný, vrátane všeobecného zdanenia alebo zavedenia poplatkov alebo sadzieb.“

12

Článok 27 uvedeného nariadenia s názvom „Poplatky alebo sadzby“ stanovuje:

„1.   Členské štáty môžu vyberať poplatky alebo sadzby na pokrytie nákladov spôsobených úradnými kontrolami.

…

4.   Poplatky vyberané na účely úradných kontrol podľa odseku 1 alebo 2:

…

10.   Bez toho, aby boli dotknuté náklady odvodené z výdavkov uvedených v článku 28, členské štáty nebudú za výkon tohto nariadenia vyberať nijaké iné poplatky než sú poplatky uvedené v tomto článku.

…“

13

Príloha VI nariadenia č. 882/2004, nazvaná „Kritériá, ktoré je potrebné brať do úvahy pri výpočte poplatkov“, uvádza:

„1. Mzdy personálu, zúčastneného na úradných kontrolách.

2. Náklady na personál zúčastnený na úradných kontrolách, vrátane prevádzok, nástrojov, zariadenia, školení, cestovných a pridružených nákladov.

3. Náklady na laboratórnu analýzu a odoberanie vzoriek.“

14

Článok 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 854/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné pravidlá organizácie úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu určených na ľudskú spotrebu (Ú. v. EÚ L 139, 2004, s. 206; Mim. vyd. 03/045, s. 75), nazvaný „Pojmy“, stanovuje:

„1.   Na účely tohto nariadenia sa použijú nasledujúce pojmy:

…

…

…“

15

Podľa článku 4 ods. 1 tohto nariadenia, ktorý zakotvuje „Všeobecné zásady úradných kontrol produktov živočíšneho pôvodu, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie“:

„Členské štáty zabezpečia, aby prevádzkovatelia potravinárskych podnikov poskytovali všetku súčinnosť potrebnú na zabezpečenie toho, aby príslušný orgán mohol účinne vykonávať úradné kontroly.

Musia najmä

16

Článok 5 uvedeného nariadenia s názvom „Čerstvé mäso“ stanovuje:

„Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa úradné kontroly čerstvého mäsa vykonávali v súlade s prílohou I.

…

…

17

Regeling van de Minister van Landbouw, Natuur en Voedselkwaliteit nr. 2164, houdende retributies betreffende werkzaamheden van de [Nederlandse Voedsel‑ en Warenautoriteit (NVWA)] en [Algemene Inspectiedienst (AID)] (regeling retributies veterinanire en hygiënische aangelegenheden I) [nariadenie ministra poľnohospodárstva, prírody a kvality potravín č. 2164 zo 4. mája 2009 o náhradách za činnosť, ktorú vykonáva [Holandský úrad pre bezpečnosť potravín a spotrebiteľských výrobkov (NVWA)] a [Všeobecný inšpektorát (AID)] (nariadenie o náhrade výdavkov v oblasti veterinárnych a hygienických záležitostí I] zo 4. mája 2009 v znení platnom od 3. apríla 2013 do 28. februára 2014 obsahuje kapitolu 5 týkajúcu sa porážky, z ktorej predovšetkým vyplýva:

„§ 1. Úradné kontroly v rámci porážky domácich kopytníkov

Článok 15

Pokiaľ ide o kontroly uvedené v článku 4 ods. 2 v spojení s článkom 5 ods. 1 nariadenia [č. 854/2004] v čase prevádzkových hodín na účely porážok domácich kopytníkov vykonávaných úradným veterinárnym lekárom alebo úradným veterinárnym asistentom, ktorého zamestnáva NVWA, je prevádzkovateľ povinný zaplatiť:

Článok 16

Za inšpekčné činnosti post mortem uvedené v oddiele IV kapitole I, kapitole II, kapitole III a kapitole IV prílohy I nariadenia [č. 854/2004], ktoré sa týkajú domácich kopytníkov a ktoré boli vykonávané úradným veterinárnym asistentom v rámci výkonu Dohovoru o kontrole červeného mäsa, zaplatí prevádzkovateľ poplatok, ktorý tvorí:

…“

18

Kapitola 10 tohto nariadenia, nazvaná „Ostatné dodatočné poplatky“, konkrétne stanovuje:

„Článok 50

Článok 51

Článok 52

Článok 53

…

19

Kapitola 11 uvedeného nariadenia, ktorá sa nazýva „Základný paušálny poplatok“, stanovuje:

„Článok 54

20

Regeling van de Staatssecretaris van Economische Zaken nr. WJZ/14033284, houdende vaststelling van tarieven voor werkzaamheden van de NVWA (Regeling NVWA‑tarieven) [nariadenie štátneho tajomníka pre hospodárske záležitosti č. WJZ/14033284, ktorým sa stanovuje priemerná sadzba za činnosti, ktoré vykonáva NVWA (nariadenie o sadzbách NVWA)] z 20. februára 2014, ktoré nadobudlo účinnosť 1. marca 2014, má upravovať nový zjednodušený systém sadzieb za inšpekčné práce a kontroly, ktoré úradníci NVWA vykonajú najmä v rámci právnej úpravy vo veterinárnej oblasti a v oblasti hygieny. Toto nariadenie analogicky preberá ustanovenia nariadenia o poplatkoch vo veterinárnej oblasti a v oblasti hygieny I uvedené v bodoch 17 až 19 tohto rozsudku.

21

Spoločnosť Gosschalk prevádzkuje bitúnok, ktorý spracováva a uvádza bravčové mäso na trh. Z tohto dôvodu boli u nej vykonané úradné kontroly, ktoré sa mali ubezpečiť, že rešpektuje tak nariadenie č. 882/2004, ako aj nariadenie o sadzbách NVWA.

22

Tieto kontroly vykonávajú najmä pri prehliadkach ante mortem a post mortem jednak veterinárni lekári a úradní veterinárni asistenti pracujúci v úrade NVWA, ktorý je príslušným orgánom v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 882/2004, a jednak dočasne najatí úradní veterinárni asistenti z Kwaliteitskeuring dierlijke Sector (KDS), ktorá je podľa holandskej vlády neziskovou súkromnou spoločnosťou.

23

Na pokrytie nákladov na tieto inšpekčné činnosti minister vyberá od bitúnkov poplatky podľa článku 27 ods. 1, článku 27 ods. 4 písm. a) a prílohy VI bodov 1 a 2 nariadenia č. 882/2004, ako aj podľa nariadenia o sadzbách NVWA.

24

V praxi to znamená, že bitúnok predloží NVWA žiadosť, v ktorej podrobne uvedie, aké inšpekčné činnosti sa majú vykonať, požadovaný počet úradných veterinárnych lekárov a úradných veterinárnych asistentov, ako aj čas potrebný na vykonanie týchto činností vyjadrený v štvrťhodinách.

25

Po vykonaní inšpekčných činností minister vyúčtuje bitúnku sumy, ktoré sa majú zaplatiť. Bitúnok je povinný zaplatiť za každého úradného veterinárneho lekára a úradného veterinárneho asistenta základnú paušálnu sumu a sumu za každú štvrťhodinu venovanú uvedeným činnostiam. Ak je doba trvania inšpekčných činností dlhšia, ako sa predpokladalo, bitúnok musí zaplatiť dodatočnú sumu za každú štvrťhodinu navyše. Naproti tomu, ak sa prehliadky ukončia skôr, ako sa predpokladalo, bitúnok musí stále zaplatiť požadované štvrťhodiny, i keď neboli odpracované.

26

Vo veci samej boli spoločnosti Gosschalk zaslané rôzne faktúry, podľa ktorých mala zaplatiť poplatky určené na pokrytie inšpekčných činností, ktoré v jej priestoroch vykonali NVWA a KDS od roku 2013 do roku 2016. Keďže sa Gosschalk domnievala, že spôsoby výberu týchto poplatkov sú v rozpore s rozsudkom zo 17. marca 2016, Kødbranchens Fællesråd (C‑112/15, EU:C:2016:185), podala sťažnosti ministrovi a po tom, čo boli tieto žiadosti zamietnuté, žalobu na College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací súd pre správne spory v hospodárskej oblasti, Holandsko).

27

Vnútroštátny súd sa s odvolaním najmä na ťažkosti spojené s výkladom nariadenia č. 882/2004, predovšetkým jeho prílohy VI bodov 1 a 2, ako aj na nezhody medzi účastníkmi konania vo veci samej v tejto súvislosti, domnieva, že je v záujme riadneho výkonu spravodlivosti obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania.

28

Tieto nezhody sa po prvé týkajú vymedzenia pojmu „personál zúčastnený na úradných kontrolách“. Vnútroštátny súd uvádza na jednej strane, že nariadenie č. 882/2004 nespresňuje zmysel tohto pojmu, ktorý sa nachádza v bodoch 1 a 2 jeho prílohy VI, a na druhej strane, že na rozdiel od toho, čo tvrdí Gosschalk, nemožno z rozsudku zo 17. marca 2016, Kødbranchens Fællesråd (C‑112/15, EU:C:2016:185), vyvodiť, že tento pojem sa vzťahuje iba na úradných veterinárnych lekárov a úradných veterinárnych asistentov, ktorí skutočne vykonávajú úradné kontroly. Vnútroštátny súd má tiež pochybnosti o širšom výklade podanom ministrom, podľa ktorého mzdy a náklady administratívneho personálu a ostatných zamestnancov možno dať na úhradu bitúnku.

29

Vnútroštátny súd uvádza, že tak článok 5 ods. 1 smernice Rady 85/73/EHS z 29. januára 1985 o financovaní veterinárnych inšpekcií a kontrol čerstvého mäsa a hydinového mäsa (Ú. v. ES L 32, 1985, s. 14; Mim. vyd. 03/006, s. 161), ako aj článok 81 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/625 z 15. marca 2017 o úradných kontrolách a iných úradných činnostiach vykonávaných na zabezpečenie uplatňovania potravinového a krmivového práva a pravidiel pre zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat, pre zdravie rastlín a pre prípravky na ochranu rastlín, o zmene nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 999/2001, (ES) č. 396/2005, (ES) č. 1069/2009, (ES) č. 1107/2009, (EÚ) č. 1151/2012, (EÚ) č. 652/2014, (EÚ) 2016/429 a (EÚ) 2016/2031, nariadení Rady (ES) č. 1/2005 a (ES) č. 1099/2009 a smerníc Rady 98/58/ES, 1999/74/ES, 2007/43/ES, 2008/119/ES a 2008/120/ES a o zrušení nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 854/2004 a (ES) č. 882/2004, smerníc Rady 89/608/EHS, 89/662/EHS, 90/425/EHS, 91/496/EHS, 96/23/ES, 96/93/ES a 97/78/ES a rozhodnutia Rady 92/438/EHS (nariadenie o úradných kontrolách) (Ú. v. EÚ L 95, 2017, s. 1), povoľujú poplatky na úhradu administratívnych nákladov, ako aj výdavkov a miezd podporného a administratívneho personálu. Na porovnanie, keďže príloha VI nariadenia č. 882/2004 uvádza iba náklady na personál zúčastnený na úradných kontrolách, možno z toho vyvodiť, že sa nemôžu vzťahovať na náklady na administratívny a podporný personál.

30

Zdá sa však, že výraz „personál zúčastnený na úradných kontrolách“ ponecháva dostatočný priestor pre voľnú úvahu na to, aby zahŕňal iné osoby, než je úradný veterinárny lekár a úradný veterinárny asistent, pretože tiež prispievajú k výkonu úradných kontrol v bitúnkoch. Nijaký nepriamy dôkaz navyše nenaznačuje, že by normotvorca Únie chcel systém nariadenia č. 882/2004 urobiť prísnejším, než je skorší systém zavedený smernicou 85/73, ani že by na základe nariadenia 2017/625 mal v úmysle zmierniť údajne prísnejší systém nariadenia č. 882/2004.

31

Nezhoda medzi účastníkmi konania vo veci samej sa po druhé týka posúdenia, ktoré je potrebné venovať štvrťhodinám požadovaným na účely úradných kontrol, ale neodpracovaným. Kým Gosschalk tvrdí, že by nemali byť účtované, minister spochybňuje, že bitúnok je zodpovedný za presnosť počtu odhadovaných štvrťhodín, ktoré sú potrebné na účely prehliadok, a že plánovanie inšpekčných činností, ktoré musia vykonať zamestnanci NVWA, je pevne stanovené.

32

Účastníci konania vo veci samej sa po tretie nezhodujú na výklade sadzieb uplatniteľných na dočasne najatých veterinárnych lekárov. Na jednej strane keďže NVWA niekedy na vykonávanie inšpekčných činností zamestnáva úradných veterinárnych lekárov z agentúr dočasného zamestnávania a vypláca im oveľa nižšie náhrady, ako sú účtované bitúnkom, Gosschalk tvrdí, že ministerstvo takto dosiahlo zisk takmer 8500000 eur. Na druhej strane dočasne najatí úradní veterinárni asistenti z KDS alebo agentúr dočasného zamestnávania sú vyplácaní len do výšky skutočne odpracovaných štvrťhodín, aj keď sa požadované, ale neodpracované štvrťhodiny, účtujú bitúnku. Podľa ministra má však táto prax viesť k zachovaniu rovnosti sadzieb pre všetky strany, pričom vzniknutý prebytok má slúžiť na pokrytie prevádzkových nákladov NVWA.

33

Vnútroštátny súd vyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť tejto praxe s právom Únie, keďže v prejednávanej veci nemusí žiadny personál zamestnaný úradom NVWA dostávať plat.

34

Gosschalk po štvrté poukazuje na to, že sadzby uplatniteľné na dočasne najatých veterinárnych lekárov umožňujú KDS vytvoriť rezervu určenú na riešenie prípadných nákladov, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku kalamít. Rezerva teda priamo nesúvisí s konkrétnymi vykonanými inšpekčnými činnosťami, takže poplatky, ktoré sa na tento účel uplatňujú, nemožno považovať za náklady súvisiace s personálom, ktorý bol skutočne poverený vykonaním prehliadok. Podľa ministra sa má zabezpečiť to, aby v prípade nepredvídaných okolností, ako je epizootická nákaza, ktoré by pozastavili porážky zvierat na dlhé obdobie, náklady na personál a odbornú prípravu boli naďalej kryté bez toho, aby bolo nutné prepustiť zamestnancov, aj keby už KDS nedostávala príjmy. Existencia tejto rezervy tak umožňuje obnoviť inšpekčné činnosti hneď po skončení takej krízy. Z toho vyplýva, že rezerva sa týka súm potrebných na pokrytie skutočne vynaložených nákladov. Výška tejto rezervy, považovanej za potrebnú, zodpovedá polovici obratu, ktorý KDS dosiahla za posledné dva roky pred vytvorením rezervy, ku ktorej sa pripočíta suma 500000 eur.

35

Hoci vnútroštátny súd v rozhodnutí zo 14. októbra 2010 vyhlásil, že táto rezerva je v súlade s článkom 27 nariadenia č. 882/2004, má teraz pochybnosti o relevantnosti tohto posúdenia. Kladie si otázku v súvislosti s kritériami umožňujúcimi určiť jej hornú hranicu, ako aj s určením vplyvu okolnosti, že táto rezerva je vytvorená pre súkromnú spoločnosť, v prejednávanej veci je to KDS, na ktorú sa NVWA obracia s cieľom získať úradných veterinárnych asistentov, zatiaľ čo strata príjmu je sama osebe súčasťou bežného rizika, ktorému býva podnik vystavený. Navyše v prípade likvidácie alebo konkurzu KDS príjemca už vytvorenej rezervy sa nezdá byť jednoznačný.

36

Za týchto okolností College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací súd pre správne spory v hospodárskej oblasti) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

37

Štyrmi faktúrami vystavenými od októbra 2016 do februára 2017 minister požadoval od spoločnosti Compaxo a i. zaplatenie sumy od 15422,35 eura do 49628,22 eura, ktorá sa mala vzťahovať na inšpekčné činnosti vykonané v každom z ich bitúnkov.

38

Compaxo a i. po tom, čo neúspešne podali sťažnosť proti týmto faktúram, podali žalobu na College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací súd pre správne spory v hospodárskej oblasti), ktorý je vnútroštátny súd v prejednávanej veci.

39

Keďže sa Compaxo a i. domnievali, že z rozsudku zo 17. marca 2016, Kødbranchens Fællesråd (C‑112/15, EU:C:2016:185), vyplýva, že len mzdy a náklady osôb, ktoré skutočne vykonávajú kontroly, možno zohľadniť, pred vnútroštátnym súdom tvrdia, že celý rad nákladov, ako sú najmä miestne pracovné miesta, materiálne prevádzkové náklady, náklady na amortizáciu, kancelárske výdavky, osobitné výdavky (pracovný odev), náklady na dopravu medzi bydliskom a prácou alebo náklady na najímanie personálu od subdodávateľa, nemožno považovať za náklady v zmysle prílohy VI bodov 1 a 2 nariadenia č. 882/2004. Okrem toho z uvedených faktúr jasne nevyplýva, čo patrí do položky „inšpekčné činnosti“. Minister v tejto súvislosti uvádza, že výpočet hodinovej sadzby zohľadnenej v tejto položke zahŕňa náklady na technickú správu a plánovanie inšpekčných činností, ktoré sa majú kvalifikovať ako „mzdy a iné náklady personálu zúčastneného na kontrolách“, keďže inšpekčné práce sa nemôžu uskutočniť bez určitej podpory, ako je vypracovanie uvedeného plánovania.

40

Za týchto okolností College van Beroep voor het bedrijfsleven (Odvolací súd pre správne spory v hospodárskej oblasti) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tri otázky, ktoré sú zhodné s prvou a druhou otázkou, ako aj s treťou otázkou písm. a), ktoré položil ten istý súd vo veci C‑477/18.

41

Po prednesení návrhov generálneho advokáta Gosschalk podaním doručeným do kancelárie Súdneho dvora 10. októbra 2019 požiadala o opätovné začatie ústnej časti konania podľa článku 83 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.

42

Na podporu svojho návrhu Gosschalk v podstate tvrdí, že generálny advokát skúmal vývoj nariadenia č. 882/2004, hoci toto hľadisko nebolo prejednané v rámci ústnej časti konania pred Súdnym dvorom. Domnieva sa preto, že jej musí byť umožnené predložiť svoje pripomienky v tejto súvislosti, a to o to viac, že pri tomto preskúmaní sa generálny advokát opieral o neúplné informácie, pretože ani neuviedol, ani nezohľadnil zmenu navrhovanú Európskym parlamentom, obsiahnutú v jeho správe k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o úradných kontrolách krmív a potravín [2003/0030 (COD)], ktorá by mala viesť k doslovnému výkladu prílohy VI nariadenia č. 882/2004.

43

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 252 druhého odseku ZFEÚ generálny advokát, ktorý koná nestranne a nezávisle, predkladá na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť. Súdny dvor nie je viazaný ani týmito návrhmi, ani odôvodnením, na základe ktorého k týmto návrhom generálny advokát dospel (rozsudok z 22. novembra 2018, MEO – Serviços de Comunicações e Multimédia, C‑295/17, EU:C:2018:942, bod 25 a citovaná judikatúra).

44

Treba tiež pripomenúť, že ani Štatút Súdneho dvora Európskej únie, ani rokovací poriadok neupravujú možnosť dotknutých účastníkov konania odpovedať na návrhy prednesené generálnym advokátom. Preto nesúhlas dotknutej osoby s návrhmi generálneho advokáta bez ohľadu na otázky, ktoré v nich skúmal, nemôže byť sám osebe dôvodom odôvodňujúcim opätovné začatie ústnej časti konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. novembra 2018, MEO – Serviços de Comunicações e Multimédia, C‑295/17, EU:C:2018:942, bod 26 a citovanú judikatúru).

45

V návrhu na opätovné začatie ústnej časti konania Gosschalk pritom spochybňuje preskúmanie, ktoré generálny advokát vykonal vo svojich návrhoch v súvislosti s vývojom nariadenia č. 882/2004, teda preskúmanie, ktoré nebolo predmetom diskusie v rámci ústnej časti konania a navyše bolo založené na neúplných informáciách.

46

Je nesporné, že podľa článku 83 rokovacieho poriadku Súdny dvor môže kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií, alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, o ktorom sa nemali možnosť vyjadriť účastníci konania alebo subjekty oprávnené podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

47

V prejednávanej veci o takýto prípad nejde. Dotknuté osoby, ktoré sa zúčastnili na tomto konaní, a najmä Gosschalk, totiž mohli tak v rámci písomnej, ako aj v rámci ústnej časti konania uviesť právne skutočnosti, ktoré považovali za relevantné na to, aby umožnili Súdnemu dvoru odpovedať na otázky položené vnútroštátnym súdom, najmä tie na účely výkladu prílohy VI nariadenia č. 882/2004.

48

Súdny dvor usudzuje, že má k dispozícii všetky informácie potrebné na rozhodnutie o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania a že ani jedna zo skutočností, ktoré uvádza Gosschalk na podporu svojho návrhu na opätovné začatie ústnej časti konania, neodôvodňuje toto opätovné začatie v súlade s článkom 83 rokovacieho poriadku.

49

Za týchto podmienok Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta konštatuje, že nie je potrebné nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.

50

Svojou prvou a druhou otázkou vo veciach C‑477/18 a C‑478/18, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 27 ods. 1 a článok 27 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 882/2004 v spojení s prílohou VI bodmi 1 a 2 tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu považovať za súčasť nákladov, ktoré vznikli v dôsledku úradných kontrol, v zmysle týchto ustanovení, a ktoré neprevyšujú výdavky vynaložené orgánmi príslušnými v zmysle článku 2 bodu 4 uvedeného nariadenia, mzdy a náklady administratívneho a podporného personálu.

51

Na úvod treba po prvé pripomenúť, že hoci vnútroštátny súd odkazuje práve na konkrétne súvisiace náklady, ako sú náklady uvedené v bode 39 tohto rozsudku, ako vyplýva z ustálenej judikatúry, konanie upravené v článku 267 ZFEÚ je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Únie potrebný na vyriešenie sporu, ktorý prejednávajú. Úlohou Súdneho dvora je totiž objasniť vnútroštátnemu súdu rozsah právnych predpisov Únie s cieľom umožniť mu správne uplatniť tieto predpisy na skutočnosti, o ktorých tento súd rozhoduje, a nie aby sám vykonal takéto uplatnenie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júna 2007, Omni Metal Service, C‑259/05, EU:C:2007:363, bod 15, a z 5. júla 2016, Ogňanov, C‑614/14, EU:C:2016:514, bod 16).

52

Po druhé treba uviesť, podobne ako uviedol generálny advokát v bode 40 svojich návrhov, že nariadenie č. 882/2004 pristupuje len k obmedzenej harmonizácii pravidiel uplatniteľných na úradné kontroly. Z toho vyplýva, že členské štáty majú určitú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o organizáciu prostredníctvom „príslušného orgánu“ v zmysle článku 2 bodu 4 tohto nariadenia úradných kontrol určených na overenie dodržiavania predpisov zameraných, ako to stanovuje článok 1 ods. 1 uvedeného nariadenia, jednak na prevenciu alebo elimináciu rizík, ktoré by mohli vzniknúť buď priamo alebo nepriamo cez životné prostredie pre ľudí a zvieratá, alebo znížiť tieto riziká na prijateľnú úroveň, a jednak na zaručenie spravodlivých postupov v oblasti obchodu s krmivami a potravinami a ochrany záujmov spotrebiteľov, vrátane označovania krmív a potravín a iných foriem informácií pre spotrebiteľa.

53

Za týchto okolností a pokiaľ je zaručená účinnosť úradných kontrol, nemožno spochybniť výber príslušného holandského orgánu obrátiť sa na neziskovú súkromnú spoločnosť, v tomto prípade KDS, s cieľom, aby mu KDS dala k dispozícii inšpekčných asistentov ako úradných veterinárnych asistentov, pretože sa nezdá, že by takáto voľba mohla svojou povahou viesť k narušeniu hospodárskej súťaže medzi súkromnými hospodárskymi subjektmi.

54

Na základe tohto spresnenia treba pripomenúť, ako Súdny dvor uviedol v rozsudku zo 17. marca 2016, Kødbranchens Fællesråd (C‑112/15, EU:C:2016:185, bod 34), že jazykové verzie nariadenia č. 882/2004 sa líšia, pokiaľ ide o pojmy použité v prílohe VI tohto nariadenia, ktoré vymedzujú kategóriu osôb, ktorých náklady môžu pokrývať poplatky. Toto nariadenie vo svojom nemeckom znení („des für die amtlichen Kontrollen eingesetzten Personals“) a francúzskom znení („personnel chargé des contrôles officiels“) hovorí o zamestnancoch, ktorí vykonávajú kontroly, zatiaľ čo v jeho anglickom znení („staff involved in the official controls“) a talianskom znení („personale partecipante ai controlli ufficiali“) používa pojmy, ktoré by sa mohli týkať širšieho okruhu osôb. Pokiaľ ide o znenie uvedeného nariadenia v dánčine, bod 1 tejto prílohy uvádza, že týmito poplatkami možno financovať mzdy personálu, ktorý vykonáva úradné kontroly („lønninger til personale, der udfører offentlig kontrol“), zatiaľ čo znenie, ktorého význam je širší, v bode 2 tej istej prílohy uvádza, že financovať možno náklady na personál súvisiace s úradnými kontrolami („personaleudgifter i forbindelse med offentlig kontrol“).

55

Pokiaľ ide o holandské znenie prílohy VI nariadenia č. 882/2004, rozlišuje medzi personálom povereným úradnými kontrolami („het personeel betrokken de bij de opétenle controles“), ktorý je uvedený v bode 1 tejto prílohy, a zamestnancami zodpovednými za vykonávanie úradných kontrol („het personeel dat betrokken is bij de uitvoering van de officiële controles“), ktorý je uvedený v bode 2 uvedenej prílohy.

56

Ako vyplýva z ustálenej judikatúry Súdneho dvora, v prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými zneniami textu Únie sa má predmetné ustanovenie vykladať v závislosti od jeho kontextu, všeobecnej štruktúry a účelu právnej úpravy, ktorej je súčasťou. Aj vývoj ustanovenia práva Únie môže byť relevantný pre jeho výklad (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P, EU:C:2013:625, bod 50, ako aj zo 17. marca 2016, Kødbranchens Fællesråd, C‑112/15, EU:C:2016:185, bod 36).

57

Na úvod treba uviesť, že požiadavka účinnosti úradných kontrol, ktorá sa opakovane uvádza v nariadení č. 882/2004, predstavuje hlavnú starosť normotvorcu Únie. Príslušné orgány musia teda v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. a) tohto nariadenia zabezpečiť účinnosť a primeranosť úradných kontrol živých zvierat, krmív a potravín vo všetkých štádiách výroby, spracovania a distribúcie potravín, ako aj v štádiu využitia krmív. Článok 8 ods. 3 písm. a) uvedeného nariadenia tiež stanovuje, že príslušné orgány disponujú postupmi na overovanie účinnosti úradných kontrol, ktoré vykonávajú. Okrem toho odôvodnenie 11 nariadenia č. 882/2004 stanovuje, že orgány, ktoré sú príslušné na vykonávanie úradných kontrol, by mali spĺňať niektoré prevádzkové kritériá tak, aby bola zaručená ich nestrannosť a výkonnosť. Je potrebné, aby mali dostatok vhodne kvalifikovaných a skúsených zamestnancov a aby mali primerané prevádzky a zariadenia, potrebné na náležitý výkon ich povinností. Článok 4 ods. 1 nariadenia č. 854/2004 ďalej stanovuje, že prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia poskytnúť všetku súčinnosť potrebnú na zabezpečenie účinného vykonávania úradných kontrol orgánom príslušným v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 882/2004.

58

V tejto súvislosti členské štáty v súlade s článkom 26 nariadenia č. 882/2004 v spojení s odôvodnením 32 tohto nariadenia zabezpečia, aby boli najmä na účely organizovania úradných kontrol k dispozícii primerané finančné prostriedky.

59

Na tieto účely článok 27 ods. 1 a článok 27 ods. 4 písm. a) uvedeného nariadenia stanovuje, že členské štáty môžu vyberať poplatky alebo sadzby na pokrytie nákladov, ktoré vznikli v dôsledku úradných kontrol, za predpokladu, že nebudú vyššie než náklady, ktoré znášajú zodpovedné príslušné orgány v súvislosti s položkami uvedenými v prílohe VI tohto nariadenia.

60

Hoci je zrejmé, že účinnosť úradných kontrol závisí od prvého vedúceho kvality inšpekčných činností vykonaných úradnými veterinárnymi lekármi a úradnými veterinárnymi asistentmi, administratívny a podporný personál tiež k tomu prispieva.

61

Ako totiž uviedol generálny advokát v bode 49 svojich návrhov, administratívny a podporný personál má odbremeniť úradných veterinárnych lekárov a úradných veterinárnych asistentov od logistickej organizácie inšpekčných činností a prispievať na podporu monitoringu týchto kontrol, pričom monitoring je definovaný v článku 2 bode 8 nariadenia č. 882/2004.

62

Monitoring tak v plnej miere prispieva k zabezpečeniu účinnosti úradných kontrol, najmä tým, že napomáha pri identifikácii rizikových bitúnkov, a teda pri určení frekvencie úradných kontrol, ktorá podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 882/2004 v spojení s odôvodnením 13 tohto nariadenia musí byť pravidelná a primeraná riziku.

63

Na základe toho administratívny a podporný personál doslovne umožňuje úradným veterinárnym lekárom sústrediť sa na svoje inšpekcie.

64

Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 51 svojich návrhov, keď normotvorca Únie spresnil, že členské štáty musia zaviesť systém financovania na zabezpečenie „organizovania“ a nie iba „vykonávania“ úradných kontrol, sledoval tým, že toto financovanie má umožniť členským štátom zaviesť globálny systém úradných kontrol, ktorý sa neobmedzuje iba na samotný konkrétny výkon kontrolnej úlohy.

65

Za týchto podmienok sa môže uvedené financovanie vzťahovať aj mzdy a náklady administratívneho a podporného personálu.

66

Pri výpočte poplatkov však možno zohľadniť len pracovný čas administratívneho a podporného personálu, ktorý je nerozlučne spojený s vykonávaním úradných kontrol, inak by sa presiahli náklady vynaložené zodpovednými príslušnými orgánmi v súvislosti s položkami uvedenými v prílohe VI nariadenia č. 882/2004 a bol by porušený článok 27 ods. 4 písm. a) tohto nariadenia, ako aj zásada proporcionality.

67

Z toho vyplýva, že článok 27 ods. 1 a článok 27 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 882/2004 v spojení s prílohou VI bodmi 1 a 2 tohto nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu považovať za súčasť nákladov, ktoré vznikli v dôsledku úradných kontrol a ktoré nepresiahli náklady vynaložené príslušnými orgánmi, mzdy a náklady administratívneho a podporného personálu pomerne k času, ktorý si činnosti neoddeliteľné spojené s výkonom úradných kontrol objektívne vyžadujú od tohto personálu.

68

V tejto súvislosti treba uviesť, že pojem „pridružené náklady“ uvedený v bode 2 prílohy VI nariadenia č. 882/2004 sa má vykladať doslovne, inak by bol zoznam uvedený v tejto prílohe zbavený akéhokoľvek potrebného účinku. Zo znenia článku 27 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 882/2004 totiž vyplýva, že uvedená príloha taxatívne uvádza položky, ktoré možno zohľadniť pri výpočte výšky poplatkov súvisiacich s úradnými kontrolami vykonávanými na bitúnkoch (rozsudok zo 17. marca 2016, Kødbranchens Fællesråd, C‑112/15, EU:C:2016:185, bod 33).

69

Výklad uvedený v bode 67 tohto rozsudku potvrdzuje historický kontext, do ktorého patrí právna úprava Únie týkajúca sa úradných kontrol. Ako totiž uvádza vnútroštátny súd a ako bolo zdôraznené v bode 30 tohto rozsudku, ani znenie, ani prípravné práce k nariadeniu č. 2017/625 neumožňujú odhaliť nejaký zámer normotvorcu Únie ukončiť režim platný v rámci nariadenia č. 882/2004. Takisto ani znenie, ani prípravné práce k nariadeniu č. 882/2004 nevyjadrujú nejaký zámer tohto normotvorcu odchýliť sa od výkladu nahraditeľných nákladov uvedených v smernici 85/73.

70

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na prvú a druhú otázku vo veciach C‑477/18 a C‑478/18 odpovedať tak, že článok 27 ods. 1 a článok 27 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 882/2004 v spojení s prílohou VI bodmi 1 a 2 tohto nariadenia sa majú vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu považovať za súčasť nákladov, ktoré vznikli v dôsledku úradných kontrol v zmysle týchto ustanovení a ktoré nepresiahli náklady vynaložené orgánmi príslušnými v zmysle článku 2 bodu 4 uvedeného nariadenia, mzdy a náklady administratívneho a podporného personálu pomerne k času, ktorý si činnosti neoddeliteľne spojené s výkonom úradných kontrol objektívne vyžadujú od tohto personálu.

71

Týmito otázkami sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 27 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 882/2004 v spojení s prílohou VI tohto nariadenia vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa bitúnkom účtovali poplatky za štvrťhodiny úradných kontrol, ktoré tieto bitúnky požadovali od orgánu príslušného v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 882/2004, ale ktoré neboli skutočne odpracované.

72

Na úvod treba uviesť, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že holandská právna úprava, o ktorú ide vo veci samej, v prípade, že sa úradná kontrola skončí skôr, ako sa predpokladalo, stanovuje, že úradní veterinárni lekári a úradní veterinárni asistenti NVWA sú odmeňovaní za každú štvrťhodinu požadovanú kontrolovaným bitúnkom, i keď nevykonanú.

73

Na základe tohto spresnenia z článku 27 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 882/2004 vyplýva, že poplatky vyberané na účely úradných kontrol nebudú vyššie než náklady, ktoré znášajú zodpovedné príslušné orgány v súvislosti s položkami uvedenými v prílohe VI tohto nariadenia.

74

Toto ustanovenie, ktoré vyjadruje zásadu proporcionality, potvrdzuje pravidlo uvedené v článku 27 ods. 1 uvedeného nariadenia, podľa ktorého sú členské štáty oprávnené vyberať poplatky alebo sadzby na pokrytie nákladov, ktoré vznikli v dôsledku úradných kontrol.

75

Je nesporné, ako uviedla aj Komisia vo svojich písomných pripomienkach, že poplatky zodpovedajúce pracovnému času, ktorý bol požadovaný kontrolovaným bitúnkom, ale ktorý napokon nebol odpracovaný, zrejme na prvý pohľad prevyšujú náklady, ktoré znáša orgán príslušný v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 882/2004.

76

Ako však bolo zdôraznené v bode 57 tohto rozsudku, požiadavka účinnosti úradných kontrol bola hlavnou starosťou normotvorcu Únie pri vypracovaní nariadenia č. 882/2004.

77

Preto toto nariadenie nebráni tomu, aby boli poplatky vyberané pomerne k času kontroly požadovanému bitúnkom, ale ktorý nebol odpracovaný, pokiaľ by nevyberanie týchto poplatkov mohlo narušiť účinnosť systému úradných kontrol.

78

V systéme, v ktorom sú niektoré inšpekčné činnosti vykonávané na žiadosť samotných bitúnkov, požiadavka účinnosti úradných kontrol pritom môže viesť k tomu, že bitúnky budú platiť poplatky za čas kontroly, ktorý nebol odpracovaný, ak orgán príslušný v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 882/2004 nemal možnosť preložiť úradných veterinárnych lekárov a úradných veterinárnych asistentov na úradnú kontrolu v inom bitúnku.

79

Ako totiž vyplýva z bodu 62 tohto rozsudku, monitoring, ako je definovaný v článku 2 bode 8 tohto nariadenia, prispieva k zabezpečeniu účinnosti úradných kontrol tým, že umožňuje plánovať tieto kontroly koherentným spôsobom, a teda zabezpečiť pravidelnú a primeranú frekvenciu kontrol na základe rizika v súlade s článkom 3 ods. 1 nariadenia č. 882/2004 v spojení s odôvodnením 13 tohto nariadenia.

80

Okrem toho toto plánovanie kontrol umožňuje orgánu príslušnému v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 882/2004 ubezpečiť sa, že disponuje personálom potrebným na vykonanie úradných kontrol, ako to vyžaduje aj článok 26 nariadenia č. 882/2004.

81

V súlade so zásadou proporcionality a bez toho, aby tým bola dotknutá požiadavka účinnosti úradných kontrol, je však potrebné zabezpečiť pre bitúnky možnosť dostatočne vopred pred vykonaním úradných kontrol informovať tento príslušný orgán o tom, že chcú skrátiť dĺžku takejto kontroly v porovnaní s pôvodne plánovanou dĺžkou trvania.

82

Na tieto účely je uvedený orgán povinný stanoviť a oznámiť bitúnkom primeranú lehotu, počas ktorej môžu využiť svoju možnosť skrátiť úradnú kontrolu a po uplynutí ktorej bude pôvodne plánovaný čas kontroly definitívne účtovaný, bez ohľadu na to, či bol alebo nebol úplne odpracovaný.

83

Za týchto podmienok treba na tretiu otázku písm. a) vo veci C‑477/18 a na tretiu otázku vo veci C‑478/18 odpovedať tak, že článok 27 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 882/2004 v spojení s prílohou VI tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa bitúnkom účtovali poplatky za štvrťhodiny úradných kontrol, ktoré tieto bitúnky požadovali od orgánu príslušného v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 882/2004, ale ktoré neboli skutočne odpracované, ak bitúnok, na ktorý sa vzťahuje uvedená kontrola, dostatočne vopred neinformoval tento orgán o tom, že chce skrátiť dĺžku trvania kontroly v porovnaní s pôvodne plánovanou dĺžkou trvania.

84

Svojou treťou otázkou písm. b) vo veci C‑477/18 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či odpoveď poskytnutá na tretiu otázku písm. a) sa v tejto istej veci uplatní aj za predpokladu jednak, že úradné kontroly boli vykonané dočasne najatými úradnými veterinárnymi lekármi, ktorí nie sú odmeňovaní za každú štvrťhodinu požadovanú bitúnkami, ale ktorá nebola odpracovaná, a jednak, že časť poplatku zodpovedajúca týmto požadovaným štvrťhodinám, ale ktoré neboli odpracované, je určená na pokrytie prevádzkových nákladov orgánu príslušného v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 882/2004.

85

Ako bolo uvedené v bode 59 tohto rozsudku, z článku 27 ods. 1 a článku 27 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 882/2004 vyplýva, že poplatky možno vyberať len na financovanie nákladov, ktoré boli skutočne spôsobené úradnými kontrolami, a ktoré znáša orgán príslušný v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 882/2004.

86

Z toho vyplýva, že vzhľadom na to, že dočasne najatí úradní veterinárni lekári nie sú odmeňovaní za požadované, ale neodpracované štvrťhodiny, tento orgán nemôže vyberať ako poplatok stanovený v tomto ustanovení sumy zodpovedajúce odmene, ktorú by uvedení veterinárni lekári dostali, ak by boli požadované štvrťhodiny odpracované, pretože tieto sumy nezodpovedajú nákladom vzniknutým v dôsledku úradných kontrol, ktoré tento príslušný orgán skutočne znášal, inak by došlo k porušeniu článku 27 ods. 1 a článku 27 ods. 4 písm. a) uvedeného nariadenia.

87

Orgán príslušný v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 882/2004 by tak mohol kontrolovanému bitúnku účtovať za každú požadovanú, ale neodpracovanú štvrťhodinu sumu zodpovedajúcu výške poplatku, ktorý by závisel od mzdových nákladov dočasne najatých úradných veterinárnych lekárov, ak sa preukáže, že takto získaný zostatok skutočne zodpovedá prevádzkovým nákladom, ktoré patria do jednej alebo viacerých kategórií nákladov uvedených v prílohe VI nariadenia č. 882/2004.

88

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na tretiu otázku písm. b) vo veci C‑477/18 odpovedať tak, že odpoveď na tretiu otázku písm. a) v tejto istej veci sa môže uplatniť za predpokladu jednak, že úradné kontroly boli vykonané dočasne najatými úradnými veterinárnymi lekármi, ktorí nie sú odmeňovaní za každú bitúnkami požadovanú, ale neodpracovanú štvrťhodinu, a jednak, že časť poplatku zodpovedajúca týmto požadovaným, ale neodpracovaným štvrťhodinám, je určená na pokrytie prevádzkových nákladov orgánu príslušného v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 882/2004, ak sa preukáže, že časť poplatku zodpovedajúca týmto štvrťhodinám nezahŕňa mzdové náklady neplatených najatých úradných veterinárnych lekárov a skutočne zodpovedá prevádzkovým nákladom, ktoré patria do jednej alebo viacerých kategórií nákladov uvedených v prílohe VI tohto nariadenia.

89

Svojou štvrtou otázkou vo veci C‑477/18 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 27 ods. 4 písm. a) a b) nariadenia č. 882/2004 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby sa priemerná sadzba uplatnila na bitúnky nielen v prípade, keď sú úradné kontroly vykonávané veterinárnymi lekármi zamestnanými orgánom príslušným v zmysle článku 2 bodu 4 uvedeného nariadenia, ale aj vtedy, keď sú vykonávané dočasne najatými veterinárnymi lekármi, ktorých odmena je nižšia.

90

Z článku 27 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 882/2004 vyplýva, že poplatky vyberané na účely úradných kontrol môžu byť stanovené ako paušálne sadzby na základe nákladov, ktoré znášajú príslušné orgány za dané obdobie.

91

Možnosť priznaná orgánu príslušnému v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 882/2004 zvoliť tak poplatky vypočítané podľa paušálnych sadzieb, predpokladá, že výška poplatku vyžadovaného od bitúnku môže byť podľa prípadu niekedy nižšia a inokedy vyššia ako náklady, ktoré tento orgán skutočne znáša v dôsledku úradnej kontroly.

92

Ako uviedla dánska vláda vo svojich písomných pripomienkach, použitie priemernej sadzby prispieva k zabezpečeniu rovnosti zaobchádzania s bitúnkami a neexistencie akejkoľvek diskriminácie medzi nimi, a to tým, že sa predchádza tomu, aby sa náklady na úradnú kontrolu menili najmä v závislosti od platovej triedy, odpracovaných rokov úradného veterinárneho lekára alebo podľa toho, či tohto veterinárneho lekára zamestnáva samotný príslušný orgán alebo svoju činnosť vykonáva ako dočasne najatý veterinárny lekár.

93

Nič to nemení na skutočnosti, že vzhľadom na článok 27 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 882/2004 poplatky vyberané na účely úradných kontrol vo všeobecnosti nesmú byť vyššie ako náklady, ktoré znášajú zodpovedné príslušné orgány v súvislosti s položkami uvedenými v prílohe VI tohto nariadenia. Preto ak príslušný orgán v zmysle článku 2 bodu 4 nariadenia č. 882/2004 konštatuje, že v danom období dosiahol zisk, musí upraviť zníženie výšky poplatkov na nasledujúce obdobie, inak by došlo k porušeniu článku 27 ods. 4 písm. a) a b) nariadenia č. 882/2004.

94

Za týchto podmienok treba na štvrtú otázku vo veci C‑477/18 odpovedať tak, že článok 27 ods. 4 písm. a) a b) nariadenia č. 882/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby sa priemerná sadzba uplatnila na bitúnky nielen vtedy, keď sú úradné kontroly vykonávané veterinárnymi lekármi zamestnanými orgánom príslušným v zmysle článku 2 bodu 4 tohto nariadenia, ale aj vtedy, keď sú vykonávané dočasne najatými veterinárnymi lekármi, ktorých odmena je nižšia, pod podmienkou, že poplatky vyberané na účely úradných kontrol ako celok vo všeobecnosti nie sú vyššie ako náklady, ktoré znášajú zodpovedné príslušné orgány v súvislosti s položkami uvedenými v prílohe VI tohto nariadenia.

95

Svojou piatou otázkou vo veci C‑477/18 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 27 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 882/2004 vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby výpočet poplatkov na účely úradných kontrol zohľadňoval náklady na vytvorenie rezervy pre súkromnú spoločnosť, ktorú orgán príslušný v zmysle článku 2 bodu 4 tohto nariadenia využije na zamestnanie úradných veterinárnych asistentov, keďže táto rezerva má slúžiť na zaplatenie miezd a nákladov na odbornú prípravu zamestnancov, ktorí skutočne vykonávajú úradné kontroly, ako aj zamestnancov, ktorí umožňujú vykonávanie úradných kontrol, za predpokladu, že by nastala zdravotná kríza.

96

Vnútroštátny súd uvádza, že KDS vytvorila rezervu vo výške sumy zodpovedajúcej polovici jej priemerného obratu dosiahnutého za posledné dva roky pred vytvorením rezervy, navýšenej o sumu 500000 eur, ktorá je určená na vyplácanie miezd v prípade náhleho nedostatku práce v dôsledku krízy vyplývajúcej najmä z epizootickej nákazy. Ak takáto kríza dosiahne veľké rozmery, zvieratá musia byť odstránené a bitúnky neporážajú zvieratá na účely ľudskej spotreby. Ak by teda boli veterinárni lekári určení na odstraňovanie zvierat, asistenti inšpekcie by už nemali prácu a nevytvárali by nijaký príjem. Po prekonanej kríze by však asistenti opäť vykonávali svoju činnosť na bitúnkoch bez toho, aby bitúnky museli čakať, kým bude k dispozícii dostatočný počet vyškolených asistentov inšpekcií.

97

Vytvorenie takejto rezervy je teda zamýšľané na ochranu dotknutej spoločnosti pred prípadnou krízou.

98

Zo znenia článku 27 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 882/2004 pritom vyplýva, že poplatky vyberané na účely úradných kontrol môžu nahrádzať iba náklady skutočne vynaložené príslušnými zodpovednými orgánmi na položky uvedené v prílohe VI tohto nariadenia. Okrem toho článok 27 ods. 10 uvedeného nariadenia stanovuje, že členské štáty nebudú za výkon tohto nariadenia vyberať nijaké iné poplatky, než sú poplatky uvedené v tomto článku.

99

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že poplatky na účely úradných kontrol môžu byť určené iba na pokrytie nákladov, ktoré členským štátom skutočne vyplývajú z vykonávania kontrol v podnikoch potravinárskeho odvetvia (rozsudok zo 17. marca 2016, Kødbranchens Fællesråd, C‑112/15,EU:C:2016:185, bod 39). Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 68 tohto rozsudku, príloha VI nariadenia č. 882/2004 taxatívnym spôsobom vymenúva položky, ktoré možno zohľadniť pri výpočte výšky poplatkov súvisiacich s úradnými kontrolami vykonávanými v bitúnkoch.

100

Za týchto podmienok financovanie rezervy, o aké ide vo veci samej, nemožno považovať za financovanie poplatkov vyberaných na základe článku 27 nariadenia č. 882/2004.

101

Na piatu otázku vo veci C‑477/18 treba teda odpovedať tak, že článok 27 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 882/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby výpočet poplatkov na účely úradných kontrol zohľadňoval náklady na vytvorenie rezervy pre súkromnú spoločnosť, ktorú orgán príslušný v zmysle článku 2 bodu 4 tohto nariadenia využije na zamestnanie úradných veterinárnych asistentov, ak táto rezerva má slúžiť na zaplatenie miezd a nákladov na odbornú prípravu zamestnancov, ktorí skutočne vykonávajú úradné kontroly, ako aj zamestnancov, ktorí umožňujú vykonávanie úradných kontrol, za predpokladu, že by nastala zdravotná kríza.

102

Vzhľadom na odpoveď poskytnutú na piatu otázku vo veci C‑477/18 nie je potrebné odpovedať na šiestu otázku položenú v tejto istej veci.

103

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: