Vec C‑471/18 P

Spolková republika Nemecko

proti

Esso Raffinage

Európskej chemickej agentúre

Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 21. januára 2021

„Odvolanie – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie (ES) č. 1907/2006 (REACH) – Články 5 a 6 – Všeobecná registračná povinnosť pre chemické látky – Články 41 a 42 – Hodnotenie dokumentácie k registrácii a kontrola súladu informácií oznámených registrujúcimi – Vyhlásenie o nesúlade – Akt, ktorý možno napadnúť žalobou –Záujem na konaní – Aktívna legitimácia – Právomoci Európskej chemickej agentúry (ECHA) a vnútroštátnych orgánov – Povinnosť ECHA kontrolovať súlad dodatočných informácií oznámených registrujúcimi na jej žiadosť – Právomoc ECHA prijať v tejto súvislosti vhodné rozhodnutie – Článok 1 – Cieľ ochrany zdravia ľudí a životného prostredia – Články 13 a 25 – Použitie testovania na zvieratách – Podpora alternatívnych metód“

  1. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – List Európskej chemickej agentúry (ECHA) obsahujúci vyhlásenie o nesúlade v nadväznosti na rozhodnutie o hodnotení dokumentácie – Začlenenie

    (Článok 263 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, články 41 a 42)

    (pozri body 63 – 65)

  2. Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie REACH – Hodnotenie – Kontrola súladu dokumentácií k registrácii – Nesúlad dokumentácie – Dôsledky – Právomoc Európskej chemickej agentúry (ECHA) prijať vhodné rozhodnutie – Rozdelenie právomocí medzi ECHA a členské štáty

    (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, články 41 ods. 3 a 42 ods. 1)

    (pozri body 82, 83, 86, 88, 90)

  3. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Záujem na konaní – Potreba skutočne existujúceho záujmu – Posúdenie v čase podania žaloby – Žaloba, ktorá môže priniesť žalobcovi prospech – Dôkazné bremeno

    (Článok 263 ZFEÚ)

    (pozri bod 101)

  4. Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie REACH – Hodnotenie – Rozhodnutie Európskej chemickej agentúry (ECHA), ktorým sa žiada o doplňujúce informácie v súvislosti s hodnotením látky – Možnosť každého registrujúceho oznámiť úpravy štandardných informácií – Povinnosť každého registrujúceho predložiť informácie získané inými prostriedkami ako testovaním na zvieratách, keď je to možné

    [Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, články 41 ods. 1 písm. a) a b), 41 ods. 3 a 42 ods. 1]

    (pozri body 126 – 129, 132)

Zhrnutie

Spoločnosť Esso Raffinage (ďalej len „Esso“) predložila Európskej chemickej agentúre (ECHA) žiadosť o registráciu chemickej látky, ktorú vyrába.

Rozhodnutím zo 6. novembra 2012 ECHA požiadala Esso, aby jej oznámila dodatočné informácie v lehote jedného roka. Esso v odpovedi poskytla ECHA iné než požadované informácie, ktoré však považovala za alternatívu požadovaných informácií.

Dňa 1. apríla 2015 ECHA zaslala list Ministerstvu životného prostredia, udržateľného rozvoja, dopravy a bývania (Francúzsko) s názvom „Vyhlásenie o nesúlade v nadväznosti na rozhodnutie o hodnotení dokumentácie podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006“ (ďalej len „sporný list“). ECHA v tejto súvislosti konštatovala, že Esso si nesplnila svoje povinnosti. ( 1 )

Všeobecný súd vyhovel žalobe podanej spoločnosťou Esso po tom, ako rozhodol, že je prípustná, a sporný list zrušil. Súd, na ktorý Spolková republika Nemecko podala odvolanie, toto odvolanie zamietol, pričom spresnil rozsah právomoci ECHA prijímať rozhodnutia v nadväznosti na kontrolu súladu informácií obsiahnutých v dokumentácii k registrácii chemických látok.

Posúdenie Súdnym dvorom

V prvom rade Súdny dvor pristúpil k preskúmaniu posúdenia Všeobecného súdu týkajúcemu sa prípustnosti žaloby spoločnosti Esso, a to najmä z hľadiska napadnuteľnosti sporného listu. V tejto súvislosti Súdny dvor v prvom rade pripomína, že pri určení, či má právny akt vyvolávať záväzné právne účinky, možno zohľadniť jednak objektívne kritériá, ako je obsah predmetného aktu, kontext, v ktorom bol akt prijatý, ako aj právomoci jeho autora, a jednak subjektívne kritérium týkajúce sa úmyslu, ktorý viedol inštitúciu, orgán, úrad alebo agentúru Únie, ktoré sú jeho autorom. Toto subjektívne kritérium môže mať len doplňujúcu úlohu vo vzťahu k uvedeným objektívnym kritériám, takže mu nemožno pripísať väčší význam než posledným uvedeným kritériám, ani spochybniť posúdenie účinkov napadnutého aktu, ktoré z neho vyplýva.

Súdny dvor následne konštatuje, že z výrazu „vhodné rozhodnutie“, ktoré môže ECHA prijať, ( 2 ) vyplýva, že normotvorca Únie jej zveril právomoc vyvodiť právne záväzné dôsledky z preskúmania informácií oznámených registrujúcim, ktorému bolo predtým oznámené rozhodnutie vyžadujúce uviesť jeho dokumentáciu k registrácii do súladu s požiadavkami nariadenia REACH. ( 3 ) ECHA sa tak môže vyjadriť k otázke, či sú predmetné informácie v súlade s týmito požiadavkami a či registrujúci dodržal príslušné povinnosti. Tieto povinnosti zahŕňajú nielen povinnosť dodržiavať rozhodnutie, ktorým sa žiada o oznámenie uvedených informácií, ale v konečnom dôsledku zahŕňajú aj povinnosť výrobcov a dovozcov chemických látok v množstve rovnajúcom sa alebo presahujúcom jednu tonu ročne ( 4 ) dodržiavať všetky požiadavky, ktoré sa uplatňujú na registráciu týchto látok. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôrazňuje, že normotvorca Únie zaviedol postup registrácie a hodnotenia chemických látok s cieľom umožniť ECHA overiť, či si výrobné odvetvie plní svoje povinnosti. V tomto rámci prináleží členským štátom, aby stanovili režim sankcií uplatniteľný na dotknuté podniky a prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie jeho vykonania ( 5 ) v prípade, že ECHA konštatovala, že tieto podniky porušili povinnosti vyplývajúce z nariadenia REACH. ( 6 ) Súdny dvor teda dospel k záveru, že Všeobecný súd správne uviedol, že právomoc prijať rozhodnutie konštatujúce existenciu porušenia týchto povinností, akým je rozhodnutie obsiahnuté v spornom liste, prináleží ECHA a nie členským štátom, ako to tvrdila Spolková republika Nemecko vo svojom odvolaní.

Súdny dvor napokon konštatuje, že táto analýza rozdelenia právomocí medzi ECHA a členské štáty je potvrdená cieľmi nariadenia REACH. Toto nariadenie totiž zavádza integrovaný systém kontroly chemických látok vyrobených, dovezených alebo uvedených na trh v Únii s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a životného prostredia. Jedným zo základných prvkov tohto systému je pritom zavedenie ECHA ako ústredného a nezávislého subjektu, ktorý najprv prijíma žiadosti o registráciu uvedených látok, ako aj ich aktualizácií, následne overuje ich úplnosť a zamieta ich v prípade neúplnosti, a napokon kontroluje, či sú informácie, ktoré obsahujú, prípadne tie, ktoré sa mali doplniť, v súlade s platnými požiadavkami v danej oblasti. ( 7 )

V druhom rade Súdny dvor pristúpil k preskúmaniu posúdení Všeobecného súdu týkajúcich sa vykonávania rozhodovacej právomoci ECHA. V tejto súvislosti Súdny dvor v prvom rade uvádza, že povinnosť ECHA posúdiť dokumentáciu k registrácii chemických látok, ktorá jej bola predložená, a kontrolovať súlad informácií, ktoré obsahuje, sa vzťahuje v prípade, ak registrujúci predložil „úpravy štandardných požiadaviek na informácie“, na otázku, či sú tieto úpravy a ich odôvodnenia v súlade s pravidlami, ktorými sa riadia. Každý registrujúci má totiž možnosť predložiť vo svojej dokumentácii k registrácii informácie odlišné od „štandardných informácií“ nazývané „úpravy“ pod podmienkou, že budú dodržané požiadavky, ktorými sa tieto úpravy riadia. Súdny dvor ďalej konštatuje, že možnosť registrujúcich vykonať takéto „úpravy“ v neskorších štádiách postupu registrácie a hodnotenia chemických látok, najmä keď ECHA prijala rozhodnutie, v ktorom žiadala, aby dokumentácia k registrácii bola doplnená o štúdiu zahŕňajúcu testovanie na zvieratách, vyplýva z relevantných všeobecných ustanovení nariadenia REACH a z hlavnej zásady obmedzovania testovania na zvieratách, ktorú tieto všeobecné ustanovenia vyjadrujú. Toto nariadenie najmä ukladá povinnosť, aby sa, „keď je to možné“, predložili informácie získané inými prostriedkami ako testovaním na zvieratách, a takéto testovanie vykonať až „ako poslednú možnosť“. Súdny dvor napokon uvádza, že ECHA musí tieto úpravy preskúmať a vyjadriť sa k ich súladu pri dodržaní procesných a rozhodovacích postupov stanovených nariadením REACH, čo – ako správne uviedol Všeobecný súd – v prejednávanej veci neurobila.

( 1 ) Ako vyplývajú z rozhodnutia zo 6. novembra 2012, ako aj z článkov 5 a 41 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1) (ďalej len „nariadenie REACH“).

( 2 ) Článok 42 ods. 1 nariadenia REACH.

( 3 ) Rozhodnutie prijaté podľa článku 41 ods. 3 nariadenia REACH.

( 4 ) Články 5 a 6 ods. 1 nariadenia REACH.

( 5 ) Články 125 a 126 nariadenia REACH v spojení s odôvodneniami 121 a 122 tohto nariadenia.

( 6 ) Článok 51 nariadenia REACH.

( 7 ) Články 6, 20, 22, 41 a 42, ako aj odôvodnenia 19, 20 a 44 nariadenia REACH.