–

Consorzio Tutela Aceto Balsamico di Modena, v zastúpení: A. Ringle a A. Rinkler, Rechtsanwälte,

–

Balema GmbH, v zastúpení: C. Eggers a C. Böhler, Rechtsanwälte,

–

nemecká vláda, v zastúpení: J. Möller, M. Hellmann a U. Bartl, splnomocnení zástupcovia,

–

grécka vláda, v zastúpení: G. Kanellopoulos, A.‑E. Vasilopoulou a E.‑E. Krompa, splnomocnení zástupcovia,

–

španielska vláda, v zastúpení: A. Rubio González a L. Aguilera Ruiz, splnomocnení zástupcovia,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Fiorentino, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: B. Eggers, D. Bianchi, B. Hofstötter a I. Naglis, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 1 nariadenia Komisie (ES) č. 583/2009 z 3. júla 2009, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Aceto Balsamico di Modena (CHZO)] (Ú. v. EÚ L 175, 2009, s. 7).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi Consorzio Tutela Aceto Balsamico di Modena (ďalej „Consorzio“), konzorciom výrobcov výrobkov označených názvom „Aceto Balsamico di Modena (CHZO)“ a spoločnosťou Balema GmbH vo veci používania pojmu „balsamico“ touto spoločnosťou na etiketách výrobkov na báze octu, ktoré nezodpovedajú špecifikácii tohto chráneného zemepisného označenia (ďalej len „CHZO“).

3

Nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. EÚ L 93, 2006, s. 12), zrušilo a nahradilo nariadenie Rady (EHS) č. 2081/92 zo 14. júla 1992 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín (Ú. v. ES L 208, 1992, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 4). Samotné toto nariadenie bolo s účinnosťou od 3. januára 2013 v podstatnej časti zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1151/2012 z 21. novembra 2012 o systémoch kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny (Ú. v. EÚ L 343, 2012, s. 1).

4

Článok 3 ods. 1 druhý pododsek nariadenia č. 510/2006, ktorého znenie bolo prebraté z článku 3 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 2081/92 a ktoré je teraz v podstate uvedené v článku 3 bode 6 nariadenia č. 1151/2012, stanovoval:

„Na účely tohto nariadenia je ‚názov, ktorý sa stal druhovým‘ názov poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorý, hoci sa vzťahuje na miesto alebo oblasť, kde sa takýto produkt alebo potravina pôvodne vyrobili alebo uviedli na trh, na území Spoločenstva sa stal bežným názvom poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny.“

5

Článok 7 nariadenia č. 510/2006 s názvom „Námietka proti zápisu do registra/rozhodnutie o zápise do registra“ v odseku 1, ako aj v odseku 5 prvom, treťom a štvrtom pododseku stanovoval:

„1.   Do šiestich mesiacov od dátumu uverejnenia [jednotného dokumentu a odkazu na zverejnenie špecifikácie] v Úradnom vestníku Európskej únie…, môže ktorýkoľvek členský štát alebo tretia krajina vzniesť námietku proti navrhovanému zápisu do registra zaslaním riadne odôvodneného vyhlásenia Komisii.

…

5.   Keď je námietka prípustná…, Komisia vyzve zainteresované strany, aby sa zapojili do príslušných konzultácií.

…

Ak nedôjde k dohode, Komisia prijme rozhodnutie v súlade s postupom uvedeným [v článkoch 5 a 7 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, 1999, s. 23; Mim. vyd. 01/003, s. 124] so zreteľom na korektné a tradičné použitia a skutočnú pravdepodobnosť zámeny.

Rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.“

6

Tieto ustanovenia boli v podstate prevzaté do článku 51 ods. 1 prvého pododseku, článku 51 ods. 3 prvého pododseku, článku 52 ods. 3 písm. b) a článku 52 ods. 4 nariadenia č. 1151/2012.

7

Článok 13 ods. 1 a 2 nariadenia č. 510/2006, ktorého znenie bolo v podstate bez zmien prevzaté z článku 13 ods. 1 a 3 nariadenia č. 2081/1992 a ktoré je teraz uvedené v článku 13 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1151/2012, stanovoval:

„1.   Názvy zapísané v registri sú chránené pred:

Ak názov zapísaný v registri obsahuje názov poľnohospodárskeho výrobku alebo potraviny, ktorý sa považuje za druhový, použitie takéhoto druhového názvu na vhodný poľnohospodársky výrobok alebo potravinu sa nepovažuje za rozporné s písm. a) alebo b) prvého pododseku.

2.   Chránené názvy sa nesmú stať druhovými.“

8

Ako vyplýva z odôvodnení, nariadenie č. 583/2009 bolo prijaté na základe nariadenia č. 510/2006, najmä článku 7 ods. 5 tretieho a štvrtého pododseku tohto nariadenia.

9

Odôvodnenia 2 až 5, 7, 8 a 10 až 12 nariadenia č. 583/2009 stanovujú:

…

…

10

Článok 1 nariadenia č. 583/2009 stanovuje, že „názov uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu sa zapisuje do registra“. Táto príloha uvádza „Aceto Balsamico di Modena (CHZO)“.

11

Balema vyrába a uvádza na trh výrobky na báze octu pochádzajúceho z bádenského vína (Nemecko), ktoré predáva už aspoň 25 rokov. Na etiketách týchto výrobkov sú uvedené najmä pojmy „Balsamico“ a „Deutscher balsamico“, ktoré sú zahrnuté vo výrazoch „Theo der Essigbrauer, Holzfassreifung, Deutscher balsamico traditionell, naturtrüb aus badischen Weinen“ (Theo – výrobca octu dozretého v drevených sudoch, tradičný nemecký balzamový ocot, prirodzene zakalený, vyrobený z bádenského vína) alebo „1. Deutsches Essig‑Brauhaus, Premium, 1868, Balsamico, Rezeptur No. 3“ (prvá nemecká výrobňa prémiového balzamového octu, 1868, receptúra č. 3) uvedených na týchto etiketách.

12

Consorzio, ktoré sa domnievalo, že používanie výrazu „Balsamico“ spoločnosťou Balema predstavuje porušenie CHZO „Aceto Balsamico di Modena“, zaslalo tejto spoločnosti výzvu. Táto spoločnosť ako odpoveď podala na nemecké súdy negatívnu určovaciu žalobu týkajúcu sa jej povinnosti zdržať sa používania tohto výrazu pri výrobkoch na báze octu vyrobeného v Nemecku, vo forme etikiet uvedených v predchádzajúcom bode. Keďže táto žaloba bola na prvom stupni zamietnutá, uvedená spoločnosť podala odvolanie, ktorému sa vyhovelo najmä z dôvodu, že toto používanie nebolo v rozpore s článkom 13 ods. 1 prvým pododsekom písm. b) nariadenia č. 1151/2012, keďže ochrana poskytnutá tomuto CHZO nariadením č. 583/2009 sa vzťahuje len na názov „Aceto Balsamico di Modena“ v celistvosti.

13

Consorzio podalo proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok „Revision“ na Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), ktorý sa domnieva, že úspech tohto opravného prostriedku závisí od toho, či používanie výrazu „Balsamico“ alebo syntagmy „Deutscher balsamico“ porušuje článok 13 ods. 1 prvý pododsek písm. a) alebo b) nariadenia č. 1151/2012, čo znamená v prvom rade určiť, či sa ochrana názvu „Aceto Balsamico di Modena“ poskytnutá článkom 1 nariadenia č. 583/2009 vzťahuje len na tento názov v celistvosti alebo sa vzťahuje na používanie jednotlivých častí tohto názvu, ktoré nemajú zemepisnú povahu.

14

Vnútroštátny súd sa domnieva, že z článku 13 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 1151/2012 a z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ochrana názvu zloženého z viacerých výrazov zapísaného ako označenie pôvodu alebo zemepisné označenie sa môže vzťahovať na rôzne výrazy, ktoré ho tvoria. Rozsah ochrany CHZO zloženého z viacerých prvkov však môže byť oprávnene obmedzený aktom o zápise dotknutého názvu. Tento súd sa tiež domnieva, že vloženie pripomienok Komisiou do odôvodnení nariadení týkajúcich sa zápisu chránených názvov, ktoré obmedzujú rozsah ochrany, nepredstavuje protiprávnu výnimku z nariadenia č. 1151/2012, keďže Komisia je v súlade s týmto posledným uvedeným nariadením oprávnená prijať rozhodnutie o zápise v prípade, ak bola vznesená námietka a nedosiahla sa dohoda.

15

Vnútroštátny súd v prejednávanej veci zastáva názor, že odôvodnenia 3, 5 a 10 nariadenia č. 583/2009 svedčia v prospech obmedzenia rozsahu ochrany na názov „Aceto Balsamico di Modena“ v jeho celistvosti, pričom sú z jeho ochrany vylúčené jeho jednotlivé zložky, ktoré nemajú zemepisnú povahu. Navyše, hoci v prípade chránených označení pôvodu (ďalej len „CHOP“) „Aceto balsamico tradizionale di Modena“ a „Aceto balsamico tradizionale di Reggio Emilia“ zapísaných na základe nariadenia č. 813/2000 musí byť v prípade neexistencie zmienky v tejto súvislosti v nariadení o zápise týchto chránených označení pôvodu zákonnosť voľného používania zložiek, ktoré nemajú zemepisnú povahu, týchto názvov v ich celistvosti skúmaná v každom jednotlivom prípade z hľadiska článku 13 ods. 1 prvého pododseku písm. b) a článku 13 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 1151/2012, nie je však podľa vnútroštátneho súdu kontradiktórne, pokiaľ ide o CHZO, o ktoré ide v konaní, ktoré prejednáva, pripustiť, že nariadenie č. 583/2009 stanovilo obmedzenie ochrany tohto CHZO, keďže absencia spresnenia v tomto zmysle v nariadení o zápise týchto CHOP môže vyplývať len z toho, že neboli podané námietky.

16

Za týchto okolností Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Vzťahuje sa ochrana názvu ‚Aceto Balsamico di Modena‘ v jeho celistvosti na používanie jednotlivých častí zloženého názvu, ktoré nemajú zemepisnú povahu (‚Aceto‘, ‚Balsamico‘, ‚Aceto Balsamico‘)?“

17

Po prednesení návrhov generálneho advokáta požiadalo Consorzio listom zo 7. augusta 2019 o opätovné začatie ústnej časti konania. Consorzio na podporu svojho návrhu v podstate tvrdí, že návrhy generálneho advokáta sa zakladajú na nových skutočnostiach, ktoré medzi účastníkmi konania ešte neboli prejednané, týkajúcich sa zápisu CHOP „Aceto balsamico tradizionale di Modena“ a „Aceto balsamico tradizionale di Reggio Emilia“, ako aj skutočnosti, že by mohlo ísť o bežné výrazy a že navrhnutá odpoveď sa nezaoberá skutočnou problematikou veci, ani neumožňuje vnútroštátnemu súdu účinne rozhodnúť spor, ktorý prejednáva. Z týchto návrhov taktiež vyplýva, že Súdny dvor nemá dostatok informácií na rozhodnutie.

18

Podľa článku 83 rokovacieho poriadku Súdny dvor môže kedykoľvek po vypočutí generálneho advokáta rozhodnúť o opätovnom začatí ústnej časti konania, najmä ak usúdi, že nemá dostatok informácií alebo ak účastník konania uviedol po skončení tejto časti konania novú skutočnosť, ktorá môže mať rozhodujúci vplyv na rozhodnutie Súdneho dvora, alebo ak sa má vo veci rozhodnúť na základe tvrdenia, o ktorom sa nemali možnosť vyjadriť účastníci konania alebo subjekty oprávnené podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

19

V prejednávanej veci o takýto prípad nejde. Okrem toho, že sa netvrdí existencia novej skutočnosti, Consorzio a iné dotknuté osoby, ktoré sa zúčastnili na tomto konaní, totiž mohli tak v priebehu písomnej, ako aj ústnej časti konania uplatniť skutkové a právne tvrdenia, ktoré považovali za relevantné pre odpoveď na položenú otázku. V tejto súvislosti treba najmä uviesť, pokiaľ ide o údajne nové skutočnosti, na ktoré Consorzio odkazuje, že s prvou z nich sa vnútroštátny súd výslovne zaoberal vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania a druhú z nich uviedla Komisia najmä vo svojich písomných pripomienkach a bola predmetom písomnej otázky položenej Súdnym dvorom účastníkom konania na zodpovedanie na pojednávaní. Súdny dvor sa tak po vypočutí generálneho advokáta domnieva, že má všetky informácie nevyhnutné na vydanie rozhodnutia a že vec nebude musieť byť rozhodnutá na základe novej skutočnosti alebo tvrdenia, ku ktorému sa účastníci konania alebo dotknuté osoby nevyjadrili.

20

Okrem toho, pokiaľ ide o kritiku vyslovenú voči návrhom generálneho advokáta, na jednej strane je potrebné pripomenúť, že Štatút Súdneho dvora Európskej únie ani jeho rokovací poriadok neupravujú možnosť účastníkov konania podať pripomienky v reakcii na návrhy prednesené generálnym advokátom (rozsudky z 25. októbra 2017, Polbud – Wykonawstwo, C‑106/16, EU:C:2017:804, bod 23 a citovaná judikatúra, ako aj z 25. júla 2018, Mitsubishi Shoji Kaisha a Mitsubishi Caterpillar Forklift Europe, C‑129/17, EU:C:2018:594, bod 25).

21

Na druhej strane podľa článku 252 druhého odseku ZFEÚ má generálny advokát za úlohu nestranne a nezávisle predkladať na verejných pojednávaniach odôvodnené návrhy v prípadoch, ktoré si v súlade so Štatútom Súdneho dvora Európskej únie vyžadujú jeho účasť. V tejto súvislosti ani návrhy generálneho advokáta, ani odôvodnenie, ktorým k nim dospel, nie sú pre Súdny dvor záväzné. V dôsledku toho nesúhlas dotknutej osoby s návrhmi generálneho advokáta nemôže sám osebe predstavovať dôvod na opätovné začatie ústnej časti konania, a to bez ohľadu na otázky, ktoré generálny advokát v týchto návrhoch skúmal (rozsudky z 25. októbra 2017, Polbud – Wykonawstwo, C‑106/16, EU:C:2017:804, bod 24, ako aj z 25. júla 2018, Mitsubishi Shoji Kaisha a Mitsubishi Caterpillar Forklift Europe, C‑129/17, EU:C:2018:594, bod 26).

22

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa Súdny dvor po vypočutí generálneho advokáta domnieva, že nie je potrebné nariadiť opätovné začatie ústnej časti konania.

23

Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa má článok 1 nariadenia č. 583/2009 vykladať v tomto zmysle, že ochrana názvu „Aceto Balsamico di Modena“ sa vzťahuje na používanie jednotlivých častí tohto názvu, ktoré nemajú zemepisnú povahu.

24

Podľa článku 1 nariadenia č. 583/2009 v spojení s odôvodnením 11 a prílohou I tohto nariadenia, názov „Aceto Balsamico di Modena (CHZO)“ je zapísaný do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení. Podľa znenia tohto článku 1 sa tak zapisuje do registra a je následne chránený názov „Aceto Balsamico di Modena“ v jeho celistvosti.

25

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že v systéme ochrany vytvorenom nariadením č. 2081/92, ktorý bol prevzatý do nariadenia č. 510/2006 a ktorý je teraz stanovený v nariadení č. 1151/2012, sú otázky týkajúce sa ochrany poskytnutej jednotlivým zložkám zapísaného názvu predmetom posúdenia, ktoré prináleží vykonať vnútroštátnemu súdu na základe podrobnej analýzy skutkového kontextu, ako mu ho opíšu dotknuté osoby (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júna 1998, Chiciak a Fol, C‑129/97 a C‑130/97, EU:C:1998:274, bod 38, ako aj z 26. februára 2008, Komisia/Nemecko, C‑132/05, EU:C:2008:117, bod 30).

26

Súdny dvor však taktiež rozhodol, že pokiaľ ide o „zložený“ názov zapísaný v súlade s nariadením č. 2081/92, skutočnosť, že pre tento názov nie je uvedená poznámka vo forme odkazu pod čiarou v nariadení o jeho zápise, ktorá spresňuje, že žiadosť o zápis nie je požadovaná pre niektorú z častí tohto názvu, nevyhnutne neznamená, že každá z jeho častí je chránená. Súdny dvor totiž spresnil, že aj keď sa môže zdať ako správne, že z článku 13 nariadenia č. 2081/92 vyplýva, že v prípade, že neexistujú osobitné okolnosti svedčiace o opaku, ochrana poskytnutá týmto ustanovením sa vzťahuje nielen na zložený názov ako taký, ale aj na každú z jeho zložiek, je to tak len v prípade, že táto zložka nie je ani druhovým, ani bežným výrazom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 1998, Chiciak a Fol, C‑129/97 a C‑130/97, EU:C:1998:274, body 37 a 39).

27

Vzhľadom na to, že systém ochrany zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín, ktorý bol uvedený v nariadení č. 2081/92, bol, čo sa týka ochrany týchto názvov, prevzatý bez podstatných zmien do nariadenia č. 510/2006, neskôr do nariadenia č. 1151/2012 a ustanovenia článku 13 tohto prvého nariadenia boli tiež bez podstatných zmien prevzaté do článku 13 každého z týchto následných nariadení, treba konštatovať, že táto judikatúra je naďalej relevantná, a že sa teda použije aj na také zložené názvy, ako je predmetné CHZO, zapísané v súlade s nariadením č. 510/2006 a teraz chránené nariadením č. 1151/2012.

28

Z osobitných okolností vlastných zápisu názvu „Aceto Balsamico di Modena“ v nariadení č. 583/2009 pritom vyplýva, že ochrana poskytnutá tomuto názvu sa nemôže vzťahovať na jednotlivé časti tohto názvu, ktoré nemajú zemepisnú povahu.

29

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že výrok aktu nemožno oddeliť od jeho odôvodnenia, takže sa má vykladať, ak je to potrebné, s prihliadnutím na dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu (rozsudky z 27. júna 2000, Komisia/Portugalsko, C‑404/97, EU:C:2000:345, bod 41 a citovaná judikatúra, ako aj z 29. apríla 2004, Taliansko/Komisia, C‑91/01, EU:C:2004:244, bod 49).

30

V prejednávanej veci z odôvodnenia 8 nariadenia č. 583/2009 vyplýva, že je to názov „Aceto Balsamico di Modena“, ktorý má na vnútroštátnom trhu, ako aj na vonkajších trhoch nespochybniteľnú povesť a že je to teda tento zložený názov ako taký, ktorý spĺňa podmienku vyžadujúcu, aby mal výrobok osobitnú povesť zodpovedajúcu jeho názvu.

31

Navyše, pokiaľ ide o námietky vznesené voči zápisu uvedeného názvu Spolkovou republikou Nemecko a Helénskou republikou, v odôvodnení 10 tohto nariadenia sa uvádza, že námietky týchto členských štátov sa „nevzťahovali na uvedený názov v jeho celistvosti, t. j. ‚Aceto Balsamico di Modena‘, ale len na niektoré jeho zložky, ako sú ‚aceto‘, ‚balsamico‘ a ‚aceto balsamico‘ alebo ich preklady“; že „jednotlivé časti zloženého názvu, ktoré nemajú zemepisný charakter, aj v prípade, že sa používajú spolu alebo v preloženej podobe, sa môžu v súlade so zásadami a pravidlami právneho systému [Únie] používať na celom území [Únie]“.

32

V dôsledku toho v odôvodnení 11 uvedeného nariadenia sa uvádza, že „na základe uvedených skutočností sa názov ‚Aceto Balsamico di Modena‘ musí zapísať do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení“.

33

Z odôvodnení nariadenia č. 583/2009 tak jednoznačne vyplýva, že na jednotlivé časti predmetného CHZO, ktoré nemajú zemepisnú povahu, konkrétne na „aceto“ a „balsamico“, ako aj na ich kombináciu a ich preklady, sa nemôže vzťahovať ochrana, ktorá im bola poskytnutá nariadením č. 510/2006 a ktorá je pre CHZO „Aceto Balsamico di Modena“ teraz zabezpečená nariadením č. 1151/2012.

34

Navyše je na jednej strane nesporné, že výraz „aceto“ je bežným výrazom, ako už Súdny dvor konštatoval (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. decembra 1981, Komisia/Taliansko, 193/80, EU:C:1981:298, body 25 až 26). Výraz „balsamico“ je na druhej strane v talianskom jazyku prekladom prídavného mena „balzamový“, ktorý nemá žiadny zemepisný význam a ktorý je, pokiaľ ide o ocot, bežne používaný na označenie octu, ktorý sa vyznačuje sladko‑kyslou chuťou. Ide teda taktiež o bežný výraz v zmysle judikatúry pripomenutej v bode 26 tohto rozsudku.

35

Napokon, ako v podstate uviedol generálny advokát v bodoch 57 a 58 svojich návrhov, tento výklad rozsahu ochrany poskytnutej predmetnému CHZO treba použiť vzhľadom na zápisy CHOP „Aceto balsamico tradizionale di Modena“ a „Aceto balsamico tradizionale di Reggio Emilia“, ktoré navyše boli, ako uvádzajú odôvodnenia nariadenia č. 583/2009 tiež zohľadnené Komisiou pri prijatí tohto nariadenia. Používanie výrazov „aceto“ a „balsamico“ v texte týchto CHOP, ako aj používanie ich kombinácie a ich prekladov totiž nemožno považovať za používanie, ktoré by mohlo narušiť ochranu poskytnutú predmetnému CHZO.

36

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 1 nariadenia č. 583/2009 sa má vykladať v tomto zmysle, že ochrana názvu „Aceto Balsamico di Modena“ sa nevzťahuje na používanie jednotlivých častí tohto názvu, ktoré nemajú zemepisnú povahu.

37

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto:

Článok 1 nariadenia Komisie (ES) č. 583/2009 z 3. júla 2009, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Aceto Balsamico di Modena (CHZO)] sa má vykladať v tomto zmysle, že ochrana názvu „Aceto Balsamico di Modena“ sa nevzťahuje na používanie jednotlivých častí tohto názvu, ktoré nemajú zemepisnú povahu.