–

Terre wallonne ASBL, v zastúpení: A. Lebrun, avocat,

–

Région wallonne, v zastúpení P. C. Moërynck, avocat,

–

belgická vláda, v zastúpení: M. Jacobs, C. Pochet a P. Cottin, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci P. Moërynck, G. Shaiko a J. Bouckaert, avocats,

–

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a L. Dvořáková, splnomocnení zástupcovia,

–

[Znenie opravené uznesením zo 4. septembra 2019] Írsko, v zastúpení: M. Browne, G. Hodge a A. Joyce, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci C. Toland, SC, G Simons SC a M. Gray, BL,

–

Európska komisia, v zastúpení: C. Hermes, M. Noll‑Ehlers a F. Thiran, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 3 ods. 2 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 2001, s. 30; Mim. vyd. 15/006, s. 157; ďalej len „smernica SEP“, pričom SEP znamená strategické environmentálne posudzovanie).

2

Tento návrh bol predložený v rámci sporu medzi spoločnosťou Terre Wallonne ASBL a Région wallonne (Valónsky región, Belgicko), ktorý sa týkal platnosti nariadenia vlády tohto regiónu z 1. decembra 2016, ktorým sa stanovujú ciele ochrany pre sústavu Natura 2000 (Moniteur belge z 22. decembra 2016, s. 88148, ďalej len „nariadenie z 1. decembra 2016“).

3

Podľa odôvodnenia 4 smernice SEP:

„Environmentálne posudzovanie je dôležitý nástroj na začlenenie environmentálnych hľadísk do prípravy a schvaľovania určitých plánov a programov, ktoré majú pravdepodobne významný účinok na životné prostredie členských štátov, pretože zabezpečí, aby sa tieto účinky prijatých plánov a programov zohľadnili počas ich prípravy a pred schválením.“

4

Článok 1 tejto smernice, nazvaný „Ciele“, stanovuje:

„Cieľom tejto smernice je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych úvah do prípravy a schvaľovania plánov a programov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja tým, že sa zabezpečí, v súlade s touto smernicou, vykonanie environmentálneho posudzovania určitých plánov a programov, ktoré majú pravdepodobne významné účinky na životné prostredie.“

5

Článok 2 uvedenej smernice znie:

„Na účely tejto smernice:

…“

6

Podľa článku 3 smernice SEP s názvom „Rozsah“:

„1.   Environmentálne posudzovanie sa vykonáva v súlade s článkami 4 až 9 pre plány a programy uvedené v odsekoch 2 až 4, ktoré majú pravdepodobne významné environmentálne účinky.

2.   S výhradou odseku 3 sa environmentálne posudzovanie vykonáva pre všetky plány a programy,

…

4.   Členské štáty určia, či iné plány alebo programy ako sú uvedené v odseku 2, ktoré stanovujú rámec pre odsúhlasenie budúceho rozvoja projektov, majú pravdepodobne významné environmentálne účinky.

5.   Členské štáty určia, či plány alebo programy, na ktoré sa vzťahujú odseky 3 a 4 majú pravdepodobne významné environmentálne účinky preskúmaním každého jednotlivého prípadu, alebo špecifikovaním typov plánov a programov alebo kombináciou oboch týchto prístupov. Na tento účel členské štáty vezmú vo všetkých prípadoch do úvahy relevantné kritériá uvedené v prílohe II a tým zabezpečia, že sa plány a programy s pravdepodobne významnými účinkami na životné prostredie zahrnú pod účinnosť tejto smernice.

…“

7

Článok 6 ods. 3 smernice 92/43 (ďalej len „smernica o biotopoch“) uvádza:

„Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.“

8

Loi du 12 juillet 1973, sur la conservation de la nature (zákon z 12. júla 1973 o ochrane prírody, Moniteur belge z 11. septembra 1973, s. 10306), naposledy v znení dekrétu z 22. decembra 2010 (Moniteur belge z 13. januára 2011, s. 1257) (ďalej len „zákon z 12. júla 1973“), vo svojom článku 25a uvádza:

„Ods. 1.   Vláda stanoví na úrovni Valónskeho regiónu ciele ochrany pre každý prirodzený biotop a každý druh, pre ktoré majú byť lokality označené za chránené.

Ciele ochrany sa určia na základe stavu ochrany na úrovni Valónskeho regiónu a typov prirodzených biotopov a druhov, pre ktoré majú byť lokality označené za chránené a ich cieľom je zachovať typy prirodzených biotopov a druhov, pre ktoré sa majú lokality označiť za chránené, v priaznivom stave ochrany alebo v prípade potreby obnoviť priaznivý stav ochrany.

Tieto ciele ochrany majú orientačný charakter.

Ods. 2.   Na základe cieľov ochrany uvedených v odseku 1 vláda stanoví ciele ochrany, ktoré sú uplatniteľné na úrovni lokalít sústavy Natura 2000.

Tieto ciele ochrany majú silu právnych predpisov. Vykladajú sa v súvislosti s údajmi uvedenými v článku 26 ods. 1 druhom pododseku bodoch 2 a 3.“

9

Smernica SEP bola do práva Valónskeho regiónu prebratá článkom D. 52 a nasledujúcimi článkami knihy I code de l’environnement (zákon o životnom prostredí, Moniteur belge z 9. júla 2004, s. 54654). V týchto ustanoveniach sa neuvádza, že ciele ochrany prijaté podľa článku 25a zákona z 12. júla 1973 musia byť predmetom environmentálneho posudzovania v rámci „plánov a programov“.

10

Podľa šiesteho až deviateho, šestnásteho a osemnásteho odôvodnenia vyhlášky z 1. decembra 2016:

„Keďže stanovenie cieľov ochrany na úrovni Valónskeho regiónu a na úrovni lokalít je nevyhnutné pre uskutočnenie systému ochrany lokalít sústavy Natura 2000, ako aj pre príslušné právne predpisy na prijatie rozhodnutia v rámci prijímania plánov a vydávania povolení a v prípade potreby pre aktívnu správu lokalít;

… ciele ochrany sú stanovené s cieľom zachovať typy prirodzených biotopov a druhov, pre ktoré sa majú lokality označiť za chránené, v priaznivom stave ochrany alebo v prípade potreby obnoviť priaznivý stav ochrany;

… keďže v súlade s článkami 1a, 21a a článkom 25a ods. 1 prvým pododsekom zákona [z 12. júla 1973 o ochrane prírody] musia byť ciele ochrany stanovené na úrovni celého valónskeho územia (a nielen pre sústavu Natura 2000) takým spôsobom, aby sa získal celkový prehľad o tom, čo sa má vo Valónskom regióne zachovať alebo v prípade potreby obnoviť na účely zachovania biotopov a druhov, pre ktoré je zriadená sústava Natura 2000, v priaznivom stave ochrany alebo v prípade potreby obnovenia priaznivého stavu ochrany, tieto ciele majú orientačný charakter;

… ciele ochrany na úrovni lokalít musia byť stanovené na základe cieľov ochrany stanovených na úrovni valónskeho územia, tieto ciele majú silu právnych predpisov;

…

tieto ciele sa v určenej lokalite Natura 2000 uplatňujú len vtedy, ak je táto lokalita pre tento druh alebo tento biotop označená; preskúmanie zlučiteľnosti projektu s týmito cieľmi ochrany sa bude vykonávať v každom jednotlivom prípade v závislosti od správneho obvodu, ktorý môže byť ovplyvnený, a od výsledkov primeraného posudzovania, ak sa vyžaduje;

…

ciele ochrany lokality predstavujú na úrovni lokality referenčný rámec, ktorý sa musí dodržiavať, pokiaľ príslušné orgány neudelia výnimku, najmä pokiaľ ide o vydávanie povolení, či už sa riadia zákonom z 12. júla 1973 o ochrane prírody alebo inými právnymi predpismi“.

11

V súlade s článkom 2 nariadenia z 1. decembra 2016 sa v prílohe k tomuto nariadeniu vymedzujú „kvantitatívne a kvalitatívne ciele ochrany uplatniteľné na úrovni Valónskeho regiónu“.

12

Dňa 8. novembra 2012 minister prírody predložil valónskej vláde správu, ktorej predmetom bolo prijatie predbežného návrhu na stanovenie cieľov ochrany pre sústavu Natura 2000. V období od 10. decembra 2012 do 8. februára 2013 sa uskutočnilo verejné prerokovanie v 218 obciach, ktorých sa sústava Natura 2000 týka.

13

V októbri a novembri 2016 bol valónskej vláde predložený druhý a následne tretí návrh nariadenia.

14

Dňa 1. decembra 2016 táto vláda prijala napadnuté nariadenie.

15

Návrhom podaným 9. februára 2017 Terre wallonne požiadala Conseil d’État (Štátna rada) o zrušenie tohto nariadenia.

16

Na podporu svojho návrhu toto združenie okrem iného tvrdilo, že ustanovenia nariadenia z 1. decembra 2016 spadajú pod pojem „plány a programy“ buď v zmysle smernice o biotopoch, alebo v zmysle smernice SEP. Podľa daného združenia sa tento pojem nevzťahuje len na plány a programy, ktoré môžu poškodiť životné prostredie, ale aj na tie plány a programy, ktoré by mohli byť preň priaznivé. Okrem toho zastáva názor, že verejné prerokovanie malo byť zorganizované na celom území Valónskeho regiónu, nielen v obciach, ktorých sa týkajú lokality sústavy Natura 2000.

17

V reakcii na to vláda Valónskeho regiónu na jednej strane tvrdí, že nariadenie z 1. decembra 2016„priamo súvisí“ so správou lokalít alebo je pre ňu „potrebné“, takže nespĺňa predpoklady stanovené v článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch. Na druhej strane, keďže toto nariadenie je vyňaté z primeraného odhadu v zmysle uvedenej smernice, nevzťahuje sa naň ani posúdenie účinkov v zmysle smernice SEP, ktorej článok 3 ods. 2 písm. b) odkazuje na články 6 a 7 smernice o biotopoch. Táto vláda dodáva, že uvedené nariadenie nepredstavuje plán alebo program v zmysle smernice SEP a v každom prípade je vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice na základe jej článku 3.

18

Vnútroštátny súd si kladie otázku, či nariadenie z 1. decembra 2016 patrí do pôsobnosti smernice SEP, a ak áno, či smernica o biotopoch vylučuje požiadavku predchádzajúceho posúdenia jeho účinkov na životné prostredie v zmysle smernice SEP.

19

Podľa tohto súdu ak nariadenie z 1. decembra 2016 nepatrí do pôsobnosti článku 3 ods. 2 písm. b) smernice SEP, platí, že tento akt by napriek tomu mohol predstavovať plán alebo program v zmysle článku 3 ods. 2 písm. a) alebo článku 3 ods. 4 smernice SEP.

20

Za týchto podmienok Conseil d’État (Štátna rada) rozhodla prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

21

Vo svojich otázkach, ktoré by sa mali preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 3 ods. 2 a 4 smernice SEP má vykladať v tom zmysle, že nariadenie, o aké ide vo veci samej, ktorým orgán členského štátu stanoví na regionálnej úrovni pre svoju sústavu Natura 2000 ciele ochrany, patrí medzi „plány a programy“, so zreteľom na ktoré je nutné vykonať posudzovanie účinkov na životné prostredie.

22

Na úvod treba pripomenúť, že ako vyplýva z odôvodnenia 4 smernice SEP, environmentálne posudzovanie je dôležitý nástroj na začlenenie environmentálnych hľadísk do prípravy a schvaľovania určitých plánov a programov.

23

Ďalej podľa článku 1 tejto smernice je jej cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii environmentálnych úvah do prípravy a schvaľovania plánov a programov so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja tým, že sa v súlade s uvedenou smernicou zabezpečí vykonanie environmentálneho posudzovania určitých plánov a programov, ktoré majú pravdepodobne významné účinky na životné prostredie.

24

Napokon so zreteľom na účel smernice SEP, ktorý spočíva v zabezpečení vysokého stupňa ochrany životného prostredia, ustanovenia vymedzujúce rozsah pôsobnosti tejto smernice a najmä ustanovenia definujúce akty, na ktoré je smernica zameraná, treba vykladať extenzívne (rozsudok z 27. októbra 2016, D’Oultremont a i., C‑290/15, EU:C:2016:816, bod 40, ako aj citovaná judikatúra).

25

Na položené otázky preto treba odpovedať s prihliadnutím na tieto úvahy.

26

V prvom rade je potrebné zamietnuť tvrdenia, podľa ktorých by ustanovenia článku 3 ods. 2 písm. b) smernice SEP a článku 6 ods. 3 prvej vety smernice o biotopoch v každom prípade vylúčili povinnosť posudzovania účinkov na životné prostredie v prípade, ako je prípad dotknutý vo veci samej.

27

V tejto súvislosti na jednej strane belgická vláda a Írsko sa domnievajú, že vzhľadom na to, že nariadenie z 1. decembra 2016 definuje ciele ochrany, malo by mať len priaznivé účinky, a preto nie je potrebné environmentálne posudzovanie jeho účinkov.

28

Treba však pripomenúť, že pokiaľ ide o smernicu 85/337, Súdny dvor už rozhodol, že skutočnosť, že projekty by mali mať priaznivý vplyv na životné prostredie, nie je relevantná na posúdenie potreby podrobiť tieto projekty posudzovaniu ich účinkov na životné prostredie (rozsudok z 25. júla 2008, Ecologistas en Acción‑CODA, C‑142/07, EU:C:2008:445, bod 41).

29

Na druhej strane podľa belgickej vlády a Írska z dôvodu článku 3 ods. 2 písm. b) smernice SEP a výnimky pre opatrenia správy lokality, ktorá je stanovená v článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, sa strategické posudzovanie účinkov na životné prostredie uskutočnené podľa smernice SEP v súvislosti s lokalitami sústavy Natura 2000 obmedzuje na posúdenie plánov a projektov, ktoré podliehajú aj posudzovaniu vplyvov na lokalitu podľa smernice o biotopoch. Podľa tejto analýzy by opatrenia na správu týchto lokalít nikdy nevyžadovali environmentálne posudzovanie.

30

V tomto prípade z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že nariadenie z 1. decembra 2016 priamo súvisí so správou všetkých lokalít Valónskeho regiónu. Za týchto podmienok sa netýka konkrétnej lokality v zmysle článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch, a preto si nevyžaduje ani environmentálne posudzovanie podľa článku 3 ods. 2 písm. b) smernice SEP.

31

Vzhľadom na to skutočnosť, že aktu, akým je akt dotknutý vo veci samej, nemusí nevyhnutne predchádzať environmentálne posudzovanie na základe článku 6 ods. 3 smernice o biotopoch v spojení s článkom 3 ods. 2 písm. b) smernice SEP, neznamená, že tento akt je vylúčený z akejkoľvek povinnosti v tejto oblasti, keďže nie je možné vylúčiť, že môže stanoviť pravidlá, ktoré vedú k tomu, že bude považovaný za plán alebo program v zmysle uvedenej smernice, v prípade ktorých je pravdepodobné, že posudzovanie účinkov na životné prostredie bude povinné.

32

V tejto súvislosti, ako uviedla generálna advokátka v bodoch 64 a 65 svojich návrhov, skutočnosť, že v súvislosti so smernicou o biotopoch normotvorca Únie nepovažoval za potrebné prijať ustanovenia o environmentálnom posudzovaní a účasti verejnosti v súvislosti so správou lokalít sústavy Natura 2000, však neznamená, že túto správu chcel vylúčiť pri budúcom prijatí všeobecných pravidiel environmentálneho posudzovania. Posúdenia vykonané v mene iných environmentálnych nástrojov sú skutočne užitočným doplnkom k pravidlám smernice o biotopoch so zreteľom na posúdenie potenciálnych účinkov na životné prostredie a účasť verejnosti.

33

Pokiaľ ide v prvom rade o to, či nariadenie dotknuté vo veci samej možno považovať za plán alebo program v zmysle smernice SEP, je potrebné pripomenúť, že z článku 2 písm. a) smernice SEP vyplýva, že o plány alebo programy ide vtedy, ak tieto akty spĺňajú dve kumulatívne podmienky, a to, že jednak sú vypracované a/alebo prijaté orgánom na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo vypracované orgánom s cieľom ich prijatia parlamentom alebo vládou prostredníctvom legislatívneho postupu a jednak je ich prijatie vyžadované legislatívnymi, regulačnými alebo správnymi predpismi.

34

Súdny dvor vykladal toto ustanovenie tak, že v zmysle a na účely uplatnenia smernice SEP sa za „vyžadované“ plány a programy, čiže také, ktoré podliehajú posudzovaniu ich účinkov na životné prostredie na základe podmienok stanovených touto smernicou, majú považovať tie plány a programy, ktorých prijímanie upravujú vnútroštátne legislatívne a regulačné predpisy, ktoré určia orgány príslušné na ich prijatie, ako aj postup ich vypracovania (rozsudky z 22. marca 2012, Inter‑Environnement Bruxelles a i., C‑567/10, EU:C:2012:159, bod 31, ako aj zo 7. júna 2018, Thybaut a i., C‑160/17, EU:C:2018:401, bod 43).

35

V tomto prípade nariadenie z 1. decembra 2016 vypracoval a prijal regionálny orgán, konkrétne vláda Valónskeho regiónu, a jeho prijatie sa vyžadovalo podľa článku 25a zákona z 12. júla 1973.

36

Pokiaľ ide v druhom rade o to, či má plánu alebo programu, o aký ide vo veci samej, predchádzať environmentálne posudzovanie, je potrebné pripomenúť, že plány a programy spĺňajúce požiadavky článku 2 písm. a) smernice SEP podliehajú environmentálnemu posudzovaniu za predpokladu, že tvoria jeden z plánov a programov uvedených v článku 3 smernice SEP. V článku 3 ods. 1 smernice SEP sa totiž vyžaduje, aby sa v prípade plánov a programov uvedených v odsekoch 2, 3 a 4, ktoré môžu mať významné účinky na životné prostredie, vykonalo environmentálne posudzovanie.

37

Podľa článku 3 ods. 2 písm. a) smernice SEP sa environmentálne posudzovanie vykonáva pre všetky plány a programy, ktoré sa pripravujú pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo, energetiku, priemysel, dopravu, odpadové hospodárstvo, vodné hospodárstvo, telekomunikácie, turistiku, plánovanie miest a vidieka alebo využívanie územia a ktoré stanovujú rámec pre odsúhlasenie budúceho rozvoja projektov uvedených v prílohách I a II k smernici 2011/92.

38

V tejto súvislosti belgická a česká vláda, Írsko, ako aj Komisia vyjadrili pochybnosti o tom, či stanovenie cieľov ochrany lokality sústavy Natura 2000 v regióne členského štátu môže patriť do jedného z týchto odvetví.

39

Ako uviedla generálna advokátka v bode 44 svojich návrhov, pokiaľ podľa článku 3 ods. 4 smernice SEP členské štáty určia, či iné plány a programy ako tie, ktoré sú uvedené v tomto článku 3 ods. 2, ktoré definujú rámec, v ktorom sa môže v budúcnosti povoliť vykonávanie iných projektov, budú mať pravdepodobne významné účinky na životné prostredie, je potrebné určiť, či taký akt, ako je akt dotknutý vo veci samej, definuje takýto rámec.

40

Ako totiž uviedla generálna advokátka v bode 69 svojich návrhov, povinnosť vykonať environmentálne posudzovanie stanovená v článku 3 ods. 4 smernice SEP, ako aj povinnosť posudzovania stanovená v článku 3 ods. 2 písm. a) tejto smernice závisí od toho, či daný plán alebo program definuje rámec, v ktorom sa v budúcnosti môže schváliť realizácia projektov.

41

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že pojem „plány a programy“ sa vzťahuje na každý akt, ktorý tým, že vymedzuje pravidlá a postupy, stanovuje významný súbor kritérií a pravidiel pre povoľovanie a vykonávanie jedného alebo viacerých projektov, ktoré by mohli mať významné účinky na životné prostredie [rozsudky z 27. októbra 2016, D’Oultremont a i., C‑290/15, EU:C:2016:816, bod 49, ako aj citovaná judikatúra, a z 8. mája 2019, Verdi Ambiente e Società (VAS) – Aps Onlus a i., C‑305/18, EU:C:2019:384, bod 50, ako aj citovaná judikatúra].

42

V prejednávanej veci nariadenie z 1. decembra 2016 nestanovuje ciele ochrany pre konkrétne lokality, ale sumarizuje ich pre celý Valónsky región. Okrem toho z článku 25a ods. 1 tretieho pododseku zákona z 12. júla 1973 vyplýva, že ciele ochrany na úrovni Valónskeho regiónu sú len orientačné, zatiaľ čo tento článok 25a ods. 2 druhý pododsek stanovuje, že ciele ochrany vzťahujúce sa na rozsah lokalít sústavy Natura 2000 majú povahu právnych predpisov.

43

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa treba domnievať, že akt, ako je akt dotknutý vo veci samej, nespĺňa podmienku pripomenutú v bode 41 tohto rozsudku, pretože nedefinuje rámec, podľa ktorého môže byť v budúcnosti povolená realizácia projektov, takže sa naň nevzťahuje ani článok 3 ods. 2 písm. a), ani článok 3 ods. 4 smernice SEP.

44

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti treba odpovedať na položené otázky, že článok 3 ods. 2 a 4 smernice SEP sa má vykladať v tom zmysle, že nariadenie, o aké ide vo veci samej, ktorým orgán členského štátu stanoví na regionálnej úrovni pre svoju sústavu Natura 2000 ciele ochrany, ktoré majú orientačnú povahu, zatiaľ čo ciele ochrany na úrovni lokalít majú povahu právnych predpisov, nepatrí medzi „plány a programy“ v zmysle tejto smernice, so zreteľom na ktoré je nutné vykonať posudzovanie účinkov na životné prostredie.

45

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 3 ods. 2 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie sa má vykladať v tom zmysle, že nariadenie, o aké ide vo veci samej, ktorým orgán členského štátu stanoví na regionálnej úrovni pre svoju sústavu Natura 2000 ciele ochrany, ktoré majú orientačnú povahu, zatiaľ čo ciele ochrany na úrovni lokalít majú povahu právnych predpisov, nepatrí medzi „plány a programy“ v zmysle tejto smernice, so zreteľom na ktoré je nutné vykonať posudzovanie účinkov na životné prostredie.