1

Svojím odvolaním sa Constantin Film Produktion GmbH domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 24. januára 2018, Constantin Film Produktion/EUIPO (Fack Ju Göhte) (T‑69/17, neuverejnený, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2018:27), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu na zrušenie rozhodnutia piateho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) z 1. decembra 2016 (vec R 2205/2015‑5, ďalej len „sporné rozhodnutie“), týkajúceho sa prihlášky slovného označenia „Fack Ju Göhte“ ako ochrannej známky Európskej únie.

2

Nariadenie Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1) bolo zmenené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015 (Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 21), ktoré nadobudlo účinnosť 23. marca 2016. Nariadenie č. 207/2009, zmenené nariadením 2015/2424, bolo s účinnosťou od 1. októbra 2017 zrušené a nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1). Vzhľadom na dátum podania predmetnej prihlášky, teda 21. apríl 2015, na skutkové okolnosti prejednávanej veci sa uplatňujú hmotnoprávne ustanovenia nariadenia č. 207/2009.

3

Článok 7 nariadenia č. 207/2009 s názvom „Absolútne dôvody zamietnutia“ v odsekoch 1 až 3 stanovuje:

„1.   Do registra sa nezapíšu:

…

…

2.   Odsek 1 sa bude uplatňovať napriek skutočnosti, že dôvody na zamietnutie existujú iba v časti [Európskej únie].

3.   Odsek 1 písm. b), c) a d) sa neuplatňujú, ak ochranná známka získala rozlišovaciu spôsobilosť, pokiaľ ide o tovary alebo služby, ktoré sú predmetom prihlášky, v dôsledku jej používania.“

4

Článok 75 nariadenia č. 207/2009 s názvom „Odôvodnenie rozhodnutí“, stanovuje:

„V rozhodnutiach úradu sú uvedené dôvody, z ktorých sa vychádzalo. …“

5

Článok 76 nariadenia č. 207/2009 s nadpisom „Preskúmanie skutočností z úradnej moci“ v odseku 1 stanovuje:

„V konaniach pred úradom úrad preskúma skutočnosti z úradnej moci; v konaniach týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však úrad pri svojom skúmaní obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania.“

6

Odôvodnenie 21 nariadenia 2015/2424 stanovuje:

7

Odôvodnenie 21 nariadenia 2017/1001 doslovne preberá znenie odôvodnenia 21 nariadenia 2015/2424 uvedené v predchádzajúcom bode.

8

Dňa 21. apríla 2015 podala odvolateľka, Constantin Film Produktion, na EUIPO prihlášku ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia č. 207/2009.

9

Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia „Fack Ju Göhte“, ktoré je okrem toho názvom nemeckej filmovej komédie, ktorú produkovala žalobkyňa a ktorá bola v roku 2013 jedným z najväčších filmových úspechov v Nemecku. Žalobkyňa vyprodukovala dve pokračovania tejto filmovej komédie, ktoré v kinosálach vyšli pod názvami Fack Ju Göhte 2 a Fack Ju Göhte 3, a to v roku 2015, resp. 2017.

10

Tovary a služby, pre ktoré bol zápis požadovaný, patria do tried 3, 9, 14, 16, 18, 21, 25, 28, 30, 32, 33, 38 a 41 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb na účely zápisu ochranných známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a v rámci každej z týchto tried zodpovedajú nasledujúcemu opisu:

11

Rozhodnutím z 25. septembra 2015 prieskumový pracovník zamietol prihlášku na základe článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 7 ods. 2 tohto nariadenia pre tovary a služby uvedené v predchádzajúcom bode.

12

Odvolateľka sa 5. novembra 2015 proti rozhodnutiu prieskumného pracovníka odvolala na EUIPO na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.

13

Piaty odvolací senát EUIPO sporným rozhodnutím toto odvolanie zamietol.

14

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 3. februára 2017 podala odvolateľka žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia.

15

Na podporu svojej žaloby uviedla dva žalobné dôvody, pričom prvý bol založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009 a druhý na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia.

16

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom zamietol tieto dva žalobné dôvody, a tým pádom aj žalobu v celom rozsahu.

17

Odvolateľka navrhuje, aby Súdny dvor:

18

EUIPO navrhuje, aby Súdny dvor:

19

Na podporu svojho odvolania odvolateľka uvádza tri odvolacie dôvody, z ktorých prvý je založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009, druhý na porušení zásady rovnosti zaobchádzania a tretí na porušení zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných.

20

V prvom rade treba preskúmať prvý odvolací dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009.

21

Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolateľka v podstate Všeobecnému súdu vytýka, že sa v rámci preskúmania otázky, či je prihlasovaná ochranná známka v rozpore s dobrými mravmi, dopustil viacerých chýb v rámci výkladu a uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009. Tento odvolací dôvod sa delí na štyri časti.

22

Po prvé podľa odvolateľky Všeobecný súd porušil zásadu individuálneho preskúmania, pretože nepreskúmal prihlasovanú ochrannú známku, t. j. Fack Ju Göhte, ale označenie „Fuck you, Goethe“.

23

Okrem toho odvolateľka uvádza, že výrazy „Fuck“ a „Fuck you“ stratili v dôsledku vývoja jazyka v spoločnosti svoj vulgárny význam. Neexistuje všeobecné pravidlo spočívajúce v zamietaní zápisu výrazov, ktoré obsahujú tieto pojmy ako ochranných známok, o čom svedčí zápis označení ako „Fucking Hell“ a „MACAFUCKER“ ako ochranných známok Európskej únie.

24

Po druhé odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd uplatnil absolútny dôvod zamietnutia týkajúci sa dobrých mravov, ktorý je uvedený v článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009, príliš extenzívne, keď posúdenia týkajúce sa výrazov „Fuck“ a „Fuck you“ uplatnil na prihlasovanú ochrannú známku ako celok, a keď konštatoval, že slovné označenie „Fack Ju Göhte“ zo svojej podstaty obsahuje vulgárnosť, ktorú prvok „Göhte“ nemôže oslabiť.

25

Odvolateľka sa najmä domnieva, že Všeobecný súd nepreukázal obozretnosť a citlivosť vyžadovanú pri uplatnení tohto dôvodu zamietnutia, ktorý by sa napriek tomu, že sa týka subjektívnych hodnôt, mal uplatňovať reštriktívne a čo najobjektívnejšie, aby sa zabránilo riziku, že označenia budú vylúčené zo zápisu z jediného dôvodu, že nezodpovedajú osobnému vkusu osoby, ktorá vykonáva preskúmanie. Všeobecný súd mal teda zohľadniť skutočnosť, že celkový dojem prihlasovanej ochrannej známky má, vzhľadom na fonetický prepis výrazu „Fuck You“ v nemeckom jazyku v spojení s prvkom „Göhte“, ktorý sa chápe tak, že označuje neobľúbené školské predmety, neškodnú, detinskú a hravú povahu vyjadrujúcu frustráciu zo školy.

26

Po tretie odvolateľka tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne usúdil, že sa nepreukázalo, že prihlasovaná ochranná známka vo vzťahu k požadovaným výrobkom a službám nemeckú verejnosť nešokuje. V tejto súvislosti tvrdí, že Všeobecný súd nesprávne uplatnil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena. Okrem toho Všeobecný súd nezohľadnil skutočnosť, že vnímanie prihlasovanej ochrannej známky príslušnou skupinou verejnosti nemožno určiť abstraktne a oddeliť od akéhokoľvek empirického základu výlučne na základe subjektívnych hodnôt, ale treba ho posúdiť s prihliadnutím na prvky poskytujúce nepriame dôkazy týkajúce sa skutočného vnímania touto skupinou verejnosti. Predovšetkým veľký úspech rovnomenného filmu, ako aj používanie tohto filmu zo strany Goetheho inštitútu (Nemecko) na pedagogické účely preukazujú, že široká nemecky hovoriaca verejnosť, ktorá je v prejednávanej veci príslušnou skupinou verejnosti, rozumie humornej povahe prihlasovanej ochrannej známky a vôbec ju nepovažuje za šokujúcu alebo vulgárnu.

27

Po štvrté sa Všeobecný súd z dôvodu svojho nesprávneho posúdenia dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri vyvažovaní záujmu odvolateľky na zápise prihlasovanej ochrannej známky na jednej strane a záujmu verejnosti na tom, aby nebola konfrontovaná s ochrannými známkami, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, teda s ochrannými známkami, ktoré sú znepokojujúce, hrubé, urážajúce alebo dokonca výhražné, na druhej strane.

28

EUIPO tvrdí, že prvý odvolací dôvod sa musí zamietnuť.

29

Po prvé sa EUIPO domnieva, že tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého Všeobecný súd skúmal označenie „Fuck you, Goethe“ a nie prihlasovanú ochrannú známku, teda „Fack Ju Göhte“, spočíva na nesprávnom výklade napadnutého rozsudku. Body 17, 18 a 20 tohto rozsudku treba vykladať s ohľadom na predpoklad uvedený v bode 16 uvedeného rozsudku, podľa ktorého spotrebiteľ „zvyčajne vníma ochrannú známku ako celok“, čo mu nebráni identifikovať „slovné prvky, ktoré pre neho naznačujú konkrétny význam alebo podobajú sa na slová, ktoré pozná“.

30

Po druhé, tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého výrazy „Fuck“ a „Fuck you“ stratili svoj pôvodný sexuálny význam, takže už nie sú vnímané ako vulgárne a šokujúce, je neprípustné, keďže sa týka skutkového zistenia. V každom prípade toto tvrdenie nie je dôvodné, keďže Všeobecný súd konštatoval vulgárnosť, ktorá vyplýva z podstaty výrazu „Fuck you“, aj za predpokladu, že tento výraz sa už z dôvodu vývoja jazyka nechápe vo svojom sexuálnom význame.

31

Po tretie EUIPO tvrdí, že Všeobecný súd v bode 18 napadnutého rozsudku výslovne zohľadnil zmenu významu výrazu „Fuck you“, pričom vysvetlil, že ho možno použiť aj na vyjadrenie hnevu, vzdoru alebo opovrhnutia voči určitej osobe.

32

Po štvrté EUIPO považuje za nedôvodné tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho výkladu článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009, keď konštatoval, že veľký úspech filmu Fack Ju Göhte neznamená, že príslušná skupina verejnosti nie je šokovaná prihlasovanou ochrannou známkou. Na rozdiel od toho, čo tvrdí odvolateľka, Všeobecný súd pri skúmaní dobrých mravov neuplatnil čisto subjektívne kritérium, ale v bodoch 28 až 30 napadnutého rozsudku výslovne analyzoval možnosť, že prihlasovaná ochranná známka nie je vulgárna, ale že ju možno chápať ako „žart“.

33

EUIPO v tejto súvislosti tvrdí, že cieľom výhradného práva priznaného ochrannou známkou je zabezpečiť nenarušenú hospodársku súťaž a nie slobodu prejavu, zatiaľ čo názov filmu slúži na odlíšenie umeleckého diela od druhého a označenie jeho obsahu, pričom sa tým vyjadruje sloboda prejavu a umelecká sloboda. Priemerný spotrebiteľ si je vedomý tohto rozdielu, a teda nemusí nevyhnutne vnímať ochranné známky a názvy filmov rovnakým spôsobom. Preto ani v prípade spotrebiteľov, ktorí poznajú predmetný film, nie je možné predpokladať, že prihlasovaná ochranná známka bude vnímaná ako „žart“. Okrem toho relevantní spotrebitelia v prejednávanej veci sú oveľa početnejší ako len tí, ktorí poznajú predmetný film a sú oboznámení so „slangom mladých“.

34

Po piate EUIPO tvrdí, že Všeobecný súd správne dospel k záveru, že ak prihlasovanú ochrannú známku tvorí výraz, ktorý príslušná skupina verejnosti vníma ako zo svojej podstaty vulgárny, a teda ako šokujúci, ide o „zjavne obscénnu ochrannú známku“, ktorá je v rozpore s „dobrými mravmi“.

35

Po šieste sa EUIPO domnieva, že odvolateľka nesprávne vytýka Všeobecnému súdu, že v bode 30 napadnutého rozsudku protiprávne obrátil dôkazné bremeno, keď dospel k záveru, že nie je preukázané, že príslušná skupina verejnosti rozpoznáva v prihlasovanej ochrannej známke názov predmetného filmu, teda „žart“. Toto konštatovanie treba vykladať v jeho kontexte. Hoci je pravda, že podľa článku 75 ods. 1 a článku 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 by absolútne dôvody zamietnutia mal EUIPO preskúmať ex offo a ich existencia by mala byť koherentne odôvodnená, nič to nemení na tom, že ak EUIPO alebo Všeobecný súd, na ktorý sa vtedy, keď zamieta žalobu proti zamietnutiu prihlášky ochrannej známky zo strany EUIPO, uplatňujú rovnaké právne požiadavky, oboznámia prihlasovateľa so všeobecne známymi skutočnosťami alebo s posúdením založeným na nevhodnosti zápisu prihlasovanej ochrannej známky, prináleží prihlasovateľovi, aby ich vyvrátil pomocou konkrétnych a odôvodnených informácií. V napadnutom rozsudku pritom Všeobecný súd uvedené právne požiadavky splnil.

36

Napokon po siedme sa EUIPO domnieva, že tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého Všeobecný súd nevykonal správne vyváženie záujmov prihlasovateľa a verejnosti, nie je dôvodné.

37

Podľa článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009 sa do registra nezapíšu ochranné známky, ktoré sú v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi. Okrem toho z článku 7 ods. 2 tohto nariadenia vyplýva, že absolútne dôvody zamietnutia uvedené v článku 7 ods. 1 uvedeného nariadenia sa uplatnia, aj keď existujú iba v časti Únie.

38

Ako teda konštatoval Všeobecný súd v bode 24 napadnutého rozsudku bez toho, aby to odvolateľka spochybnila, EUIPO nezamietol zápis slovného označenia „Fack Ju Göhte“ na základe článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009 z dôvodu prípadného rozporu tohto označenia s verejným poriadkom, ale len z dôvodu, že toto označenie je v rozpore s dobrými mravmi. Prvý odvolací dôvod treba teda preskúmať len s ohľadom na tento posledný uvedený absolútny dôvod zamietnutia.

39

Pokiaľ ide o uvedený dôvod zamietnutia, treba uviesť, že keďže pojem „dobré mravy“ nie je v nariadení č. 207/2009 definovaný, treba ho vykladať s prihliadnutím na jeho obvyklý význam a kontext, v ktorom sa všeobecne používa. Ako v podstate uviedol generálny advokát v bode 77 svojich návrhov, tento pojem vo svojom obvyklom zmysle odkazuje na základné hodnoty a morálne normy, ku ktorým sa spoločnosť v danom okamihu hlási. Tieto hodnoty a normy, ktoré sa môžu v priebehu času vyvíjať a meniť sa v priestore, musia byť určené v závislosti od sociálneho konsenzu prevládajúceho v tejto spoločnosti v čase hodnotenia. Na účely tohto určenia treba náležite zohľadniť spoločenský kontext, a to v prípade potreby vrátane kultúrnej, náboženskej alebo filozofickej rozmanitosti, ktorá ho charakterizuje, s cieľom objektívne posúdiť, čo uvedená spoločnosť v tomto okamihu považuje za morálne prijateľné.

40

Okrem toho v rámci uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009 preskúmanie otázky, či označenie, ktorého zápis ako ochrannej známky Európskej únie sa požaduje, je v rozpore s dobrými mravmi, vyžaduje analýzu všetkých prvkov vlastných danej veci na účely určenia spôsobu, akým by príslušná skupina verejnosti vnímala takéto označenie v prípade jeho používania ako ochrannej známky pre prihlasované tovary alebo služby.

41

V tejto súvislosti nestačí na to, aby dotknuté označenie spadalo do pôsobnosti článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009, aby sa považovalo za nevkusné. Toto označenie musí byť v čase preskúmania vnímané príslušnou skupinou verejnosti tak, že je v rozpore so základnými hodnotami a morálnymi normami spoločnosti, ktoré v tom čase existujú.

42

Na účely stanovenia, či ide o takýto prípad, treba vychádzať z vnímania rozumnej osoby s priemerným prahom citlivosti a tolerancie, berúc do úvahy kontext, v ktorom sa môže ochranná známka vyskytnúť, ako aj prípadne osobitné okolnosti vlastné dotknutej časti Únie. Na tento účel sú relevantné prvky, akými sú legislatívne predpisy a administratívne postupy, verejná mienka a prípadne spôsob, akým príslušná skupina verejnosti v minulosti reagovala na toto označenie alebo podobné označenia, ako aj akýkoľvek iný prvok umožňujúci posúdiť vnímanie tejto verejnosti.

43

Preskúmanie, ktoré tak treba vykonať, sa nemôže obmedziť na abstraktné posúdenie prihlasovanej ochrannej známky, či dokonca jej určitých zložiek, ale musí sa preukázať, a to najmä ak prihlasovateľ uviedol argumenty, ktoré môžu spochybniť skutočnosť, že príslušná skupina verejnosti vníma túto ochrannú známku ako ochrannú známku v rozpore s dobrými mravmi, že táto verejnosť by používanie uvedenej ochrannej známky v konkrétnom a aktuálnom spoločenskom kontexte skutočne vnímala tak, že je v rozpore so základnými hodnotami a morálnymi normami spoločnosti.

44

Práve s ohľadom na tieto zásady treba preskúmať dôvodnosť prvého odvolacieho dôvodu založeného na tom, že Všeobecný súd nesprávne vyložil a uplatnil článok 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009.

45

V prejednávanej veci je nesporné, ako konštatoval Všeobecný súd v bodoch 14 a 17 napadnutého rozsudku, keď v tejto súvislosti potvrdil posúdenie odvolacieho senátu, že príslušnú skupinu verejnosti tvorí široká nemecky hovoriaca verejnosť Únie, a to najmä nemecká a rakúska verejnosť.

46

Pokiaľ ide o vnímanie prihlasovanej ochrannej známky touto verejnosťou, Všeobecný súd v bode 18 napadnutého rozsudku uviedol, že uvedená verejnosť bude túto ochrannú známku považovať za rovnocennú s anglickým výrazom „Fuck you“ doplneným priezviskom Goethe, ako celok napísanú pravopisne inak, čo vyplýva z fonetického prepisu týchto výrazov do nemeckého jazyka. Hoci mal anglický výraz „Fuck you“ vo svojom prvotnom zmysle sexuálny podtón a vyznačoval sa vulgárnosťou, používa sa aj v inom kontexte na vyjadrenie hnevu, vzdoru alebo opovrhnutia voči určitej osobe. Aj v tomto prípade to však nijako neuberá z vulgárnosti, ktorá vyplýva z podstaty tohto výrazu, a pridanie prvku „Göhte“ na konci predmetného označenia, hoci by umožnil identifikovať, komu sú „adresované“ slová tvoriace začiatok uvedeného označenia, nie je schopný túto vulgárnosť zmierniť.

47

V bode 19 napadnutého rozsudku Všeobecný súd dodal, že na rozdiel od toho, čo tvrdila odvolateľka, okolnosť, že film Fack Ju Göhte videlo po jeho uvedení do kín niekoľko miliónov osôb, neznamená, že príslušná skupina verejnosti by nebola prihlasovanou ochrannou známkou šokovaná.

48

Z toho v bode 20 napadnutého rozsudku vyvodil, že za týchto podmienok sa bolo treba domnievať, že odvolací senát správne usúdil, že anglický výraz „Fuck you“, a tým pádom aj prihlasovaná ochranná známka ako celok, sú zo svojej podstaty vulgárne a že mohli šokovať príslušnú skupinu verejnosti. Preto podľa neho správne vyvodil, že zápis prihlasovanej ochrannej známky do registra sa musí zamietnuť na základe článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009.

49

V tejto súvislosti treba konštatovať, že preskúmanie, ktoré vykonal Všeobecný súd, nespĺňa štandardy, ktoré ukladá článok 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009 a ktoré sú uvedené v bodoch 39 až 43 tohto rozsudku.

50

Vzhľadom na spoločenský kontext a skutočnosti, na ktoré sa v tejto súvislosti odvoláva odvolateľka, a najmä na skutočnosť, že slovné označenie „Fack Ju Göhte“ zodpovedá, ako to uviedol Všeobecný súd v bodoch 2 a 19 napadnutého rozsudku, názvu nemeckej filmovej komédie, ktorú produkovala odvolateľka, pričom bola v Nemecku jedným z najväčších filmových úspechov roku 2013, a ktorú videlo pri jej uvedení do kín niekoľko miliónov osôb, Všeobecný súd sa na to, aby v súlade s právom stanovil, že prihlasovanú ochrannú známku široká nemecky hovoriaca verejnosť vníma tak, že je v rozpore s dobrými mravmi, nemohol oprieť o abstraktné posúdenie tejto ochrannej známky a anglického výrazu, ktorý táto verejnosť považuje za rovnocenný s prvou časťou tejto ochrannej známky.

51

Okolnosť, že treba preskúmať túto ochrannú známku samotnú, teda neznamená, že pri tomto preskúmaní možno odhliadnuť od prvkov kontextu, ktoré by mohli objasniť spôsob, akým príslušná skupina verejnosti vníma uvedenú ochrannú známku.

52

Ako uviedol generálny advokát v bode 94 svojich návrhov, medzi také prvky patrí veľký úspech uvedenej rovnomennej komédie u širokej nemecky hovoriacej verejnosti a okolnosť, že sa nezdá, že by jeho názov vyvolal kontroverziu, ako aj skutočnosť, že prístup na film bol povolený aj mladým divákom, a že Goetheho inštitút, ktorý je kultúrnym inštitútom Spolkovej republiky Nemecko aktívnym na svetovej úrovni a ktorého úlohou je okrem iného propagácia znalosti nemeckého jazyka, ho používa na vzdelávacie účely.

53

Keďže tieto prvky môžu a priori predstavovať nepriamy dôkaz o tom, že napriek tomu, že prvá časť prihlasovanej ochrannej známky sa bude považovať za rovnocennú s anglickým výrazom „Fuck you“, široká nemecky hovoriaca verejnosť nevníma slovné označenie „Fack Ju Göhte“ ako morálne neprijateľné, Všeobecný súd na to, aby dospel k záveru o nezlučiteľnosti tohto označenia s dobrými mravmi, nemôže vychádzať len z toho, že tento anglický výraz je zo svojej podstaty vulgárny bez toho, aby preskúmal uvedené prvky a bez toho, aby definitívne uviedol dôvody, pre ktoré sa napriek týmto skutočnostiam domnieva, že široká nemecky hovoriaca verejnosť uvedené označenie vníma tak, že je v rozpore s hodnotami a základnými morálnymi normami spoločnosti, keď sa toto označenie používa ako ochranná známka.

54

Predovšetkým tieto požiadavky na preskúmanie a odôvodnenie nespĺňajú jednoduché tvrdenia, ako napríklad tvrdenie uvedené v bode 19 napadnutého rozsudku, zopakované v bode 47 tohto rozsudku, alebo tvrdenie uvedené v bode 30 napadnutého rozsudku, podľa ktorého nie je preukázané, že v rámci činností, pri ktorých sa môže príslušná skupina verejnosti stretnúť s prihlasovanou ochrannou známkou, táto verejnosť rozpozná v tejto ochrannej známke názov úspešného filmu a pochopí uvedenú ochrannú známku ako „žart“.

55

Pokiaľ ide konkrétne o toto posledné uvedené tvrdenie, treba na jednej strane uviesť, že Všeobecný súd bol v napadnutom rozsudku povinný uistiť sa, že EUIPO neporušil článok 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, ktorý v rámci konania týkajúceho sa absolútnych dôvodov zamietnutia ukladá EUIPO povinnosť ex offo preskúmať skutkový stav a z právneho hľadiska dostatočne preukázať existenciu takýchto dôvodov. Na druhej strane, potreba preskúmať také prvky kontextu, aké sú uvedené v bode 52 tohto rozsudku, na účely konkrétneho posúdenia spôsobu, akým príslušná skupina verejnosti vníma prihlasovanú ochrannú známku, nie je nijako podmienená tým, aby bolo preukázané, že táto skupina verejnosti rozpoznáva v tejto ochrannej známke názov rovnomennej komédie alebo že vníma uvedenú ochrannú známku ako „žart“, pričom neprítomnosť týchto dvoch okolností navyše neumožňuje preukázať porušenie dobrých mravov.

56

Napokon treba ešte dodať, že v rozpore s tým, čo konštatoval Všeobecný súd v bode 29 napadnutého rozsudku, podľa ktorého „v oblasti umenia, kultúry a literatúry existuje trvalá snaha o zachovanie slobody prejavu, ktorá neexistuje v oblasti ochranných známok“, musí byť sloboda prejavu, ktorá je zakotvená v článku 11 Charty základných práv Európskej únie, ako to na pojednávaní uznal EUIPO a ako uviedol generálny advokát v bodoch 47 až 57 svojich návrhov, zohľadnená pri uplatňovaní článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009. Takýto záver navyše potvrdzuje tak odôvodnenie 21 nariadenia 2015/2424, ktoré zmenilo nariadenie č. 207/2009, ako aj odôvodnenie 21 nariadenia 2017/1001, ktoré výslovne zdôrazňujú potrebu uplatňovať tieto nariadenia s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie základných práv a slobôd, najmä slobody prejavu.

57

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že výklad a uplatnenie článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009, ktoré vykonal Všeobecný súd v napadnutom rozsudku, sú poznačené nesprávnymi právnymi posúdeniami, ktoré samy osebe postačujú na to, aby sa vyhovelo prvému odvolaciemu dôvodu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné tvrdenia, ktoré odvolateľka uviedla na podporu tohto odvolacieho dôvodu.

58

V dôsledku toho treba napadnutý rozsudok zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať druhý a tretí odvolací dôvod.

59

Podľa článku 61 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie platí, že ak je odvolanie dôvodné, Súdny dvor môže vydať konečný rozsudok sám, ak to stav konania dovoľuje.

60

V prejednávanej veci ide o tento prípad.

61

Svojím prvým žalobným dôvodom odvolateľka pred Všeobecným súdom tvrdila, že sporné rozhodnutie porušuje článok 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009.

62

Treba pritom konštatovať, že toto rozhodnutie, a najmä preskúmanie vykonané v bodoch 21 až 41 tohto rozhodnutia, týkajúce sa vnímania prihlasovanej ochrannej známky príslušnou skupinou verejnosti, obsahuje v značnej miere rovnaké chyby, akými je poznačený napadnutý rozsudok.

63

Odvolací senát po tom, čo v bodoch 21 až 23 sporného rozhodnutia v podstate konštatoval, že príslušná skupina verejnosti v prvej časti prihlasovanej ochrannej známky rozozná anglický výraz „Fuck you“, v bodoch 24 až 28 tohto rozhodnutia uviedol, že tento výraz je vulgárny a šokujúci. Následne sa v bodoch 29 až 33 uvedeného rozhodnutia domnieval, že pridanie prvku „Göhte“ nemôže podstatným spôsobom zmeniť vnímanie urážky „Fack ju“, pričom vychádzal zo značne abstraktného posúdenia anglického výrazu „Fuck you“ a nezohľadnil prvky kontextu uvedené v bode 52 tohto rozsudku.

64

Pokiaľ ide o tieto prvky, odvolací senát v bode 36 sporného rozhodnutia pripustil, že z dokumentov predložených žalobkyňou možno nepochybne vyvodiť, že komédia Fack ju Göhte, ktorú videlo v Nemecku takmer 7,4 milióna divákov, a komédia Fack ju Göhte 2 patria medzi najväčšie úspechy nemeckého filmu z hľadiska návštevnosti, a že veľký úspech zaznamenali aj v Rakúsku. Odvolací senát konštatoval, že tým pádom možno predpokladať, že príslušná skupina širokej nemecky hovoriacej verejnosti už prinajmenšom o týchto komédiách počula. Odvolací senát však v bode 37 tohto rozhodnutia usúdil, že z veľkého úspechu týchto komédií u príslušnej skupiny verejnosti nemožno vyvodiť, že táto skupina nie je ich názvami šokovaná, keďže tieto názvy nezodpovedajú obsahu uvedených komédií a Goethe v nich okrem toho nezohráva nijakú úlohu. Naopak, použitie urážky „Fack ju“ v názve filmu vôbec nesvedčí o jeho spoločenskej prijateľnosti.

65

Na jednej strane však nie je potrebné, aby názov filmu opisoval jeho obsah, aby mohol predstavovať relevantný prvok na posúdenie toho, či príslušná skupina verejnosti vníma tento názov a rovnomenné slovné označenie ako označenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

66

Na druhej strane, hoci úspech filmu automaticky nepreukazuje spoločenskú prijateľnosť jeho názvu a rovnomenného slovného označenia, nič to nemení na skutočnosti, že ide prinajmenšom o nepriamy dôkaz tejto prijateľnosti, ktorý treba posúdiť v súvislosti so všetkými relevantnými prvkami prejednávanej veci, aby sa konkrétnym spôsobom preukázalo vnímanie tohto označenia v prípade jeho používania ako ochrannej známky.

67

V tejto súvislosti treba uviesť, že v prejednávanej veci komédie Fack Ju Göhte a Fack Ju Göhte 2, ktoré mali v roku 2017 ďalšie pokračovanie, dosiahli práve u príslušnej skupiny verejnosti taký úspech, že aj odvolací senát dokonca konštatoval, že možno predpokladať, že spotrebitelia tvoriaci túto verejnosť už prinajmenšom o týchto komédiách počuli, ale navyše sa nezdá, že napriek veľkej pozornosti, ktorá takýto úspech sprevádza, by ich názvy vyvolali verejnú kontroverziu. Okrem toho bol na tieto komédie, ktoré sa odohrávajú v školskom prostredí, pod týmto názvom povolený prístup mladej verejnosti, a, ako vyplýva z bodu 39 sporného rozhodnutia, boli na ne poskytnuté prostriedky rôznych organizácií, pričom Goetheho inštitút ich používal na vzdelávacie účely.

68

Treba teda konštatovať, že všetky tieto prvky kontextu zhodne naznačujú, že napriek rovnocennosti výrazu „Fack ju“ s anglickým výrazom „Fuck you“, názvy uvedených komédií široká nemecky hovoriaca verejnosť nevnímala ako morálne neprijateľné. V tejto súvislosti treba tiež poznamenať, že hoci nemecky hovoriaca verejnosť všeobecne pozná tento anglický výraz a je jej známy jeho význam, nevníma ho nevyhnutne rovnako, ako ho vníma anglicky hovoriaca verejnosť, keďže citlivosť v materinskom jazyku je potenciálne významnejšia ako v cudzom jazyku. Z toho istého dôvodu nemecky hovoriaca verejnosť nevyhnutne nevníma ani uvedený anglický výraz rovnakým spôsobom, ako vníma jeho nemecký preklad. Okrem toho názvy predmetných komédií, a teda ani prihlasovaná ochranná známka, nepozostávajú z tohto anglického výrazu ako takého, ale z jeho fonetického prepisu do nemeckého jazyka sprevádzaného prvkom „Göhte“.

69

Za týchto podmienok a vzhľadom na skutočnosť, že nebol predložený nijaký konkrétny dôkaz, ktorý by hodnoverne vysvetlil, prečo by široká nemecky hovoriaca verejnosť vnímala slovné označenie „Fack Ju Göhte“ tak, že by bola v rozpore so základnými hodnotami a morálnymi normami spoločnosti v prípade použitia tohto označenia ako ochrannej známky, hoci sa nezdá, že by tá istá verejnosť považovala názvy rovnomenných komédií tak, že sú v rozpore s dobrými mravmi, treba konštatovať, že EUIPO z právneho hľadiska dostatočne nepreukázal, že článok 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009 bráni zápisu prihlasovanej ochrannej známky do registra.

70

Treba ešte dodať, že na rozdiel od toho, čo naznačuje odvolací senát v bode 38 sporného rozhodnutia, relevantnosť úspechu rovnomenných komédií ako prvku kontextu nie je vôbec spochybnená skutočnosťou, že absolútny dôvod zamietnutia uvedený v článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009 nemožno prekonať dôkazom o rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky nadobudnutej používaním v zmysle článku 7 ods. 3 tohto nariadenia. Úspech rovnomenných komédií u príslušnej skupiny verejnosti, a najmä neexistencia kontroverzie, pokiaľ ide o ich názvy, sa totiž musia zohľadniť na účely určenia, či príslušná skupina verejnosti vníma prihlasovanú ochrannú známku ako ochrannú známku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, a teda na účely určenia, či tento absolútny dôvod zamietnutia bráni jej zápisu do registra, a nie na účely vylúčenia tohto dôvodu potom, ako bola preukázaná jeho uplatniteľnosť v prejednávanej veci.

71

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací senát sa v prejednávanej veci dopustil nesprávneho výkladu a uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 207/2009, a v dôsledku toho treba sporné rozhodnutie zrušiť.

72

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora ak je odvolanie dôvodné a Súdny dvor sám rozhodne s konečnou platnosťou o veci, rozhodne aj o trovách konania.

73

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na odvolacie konanie na základe jeho článku 184 ods. 1 Súdny dvor uloží účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

74

Keďže odvolateľka navrhla, aby bola EUIPO uložená povinnosť nahradiť trovy konania a EUIPO nemal vo veci úspech, je oprávnené uložiť mu povinnosť nahradiť trovy konania súvisiace s prvostupňovým konaním vo veci T‑69/17, ako aj s odvolacím konaním.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (piata komora) rozhodol takto: