–

D. Ustariz Aróstegui, v zastúpení: J. Araiz Rodríguez, procurador, a J. Martínez García, abogado,

–

Departamento de Educación del Gobierno de Navarra, v zastúpení: I. Iparraguirre Múgica, letrado,

–

španielska vláda, v zastúpení: S. Jiménez García, splnomocnený zástupca,

–

portugalská vláda, v zastúpení: L. Inez Fernandes, M. Figueiredo a T. Larsen, N. Gabriel a J. Marques, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. van Beek a N. Ruiz García, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu doložky 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999 (ďalej len „rámcová dohoda“), ktorá sa nachádza v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP (Ú. v. ES L 175, 1999, s. 43; Mim. vyd. 05/003, s. 368).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pánom Danielom Ustarizom Arósteguiom a Departamento de Educación del Gobierno de Navarra (Ministerstvo školstva vlády autonómnej oblasti Navarra, Španielsko) (ďalej len „ministerstvo“) vo veci zamietnutia žiadosti pána Ustariza Arósteguia o udelenie príplatku za platový stupeň.

3

Účelom smernice 1999/70 je podľa jej článku 1 „uviesť do účinnosti rámcovú dohodu… pripojenú v prílohe, ktorú… uzavreli všeobecné medzirezortné organizácie [Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC), Európsky zväz priemyselných a zamestnávateľských organizácií (UNICE) a Európske centrum podnikov s verejnou účasťou (CEEP)].“

4

Podľa doložky 1 rámcovej dohody je účelom tejto rámcovej dohody zvýšiť kvalitu práce na dobu určitú zabezpečením uplatňovania zásady nediskriminácie a okrem toho vytvoriť rámec na zamedzenie nezákonného počínania prameniaceho z využívania opakovaného uzatvárania pracovných zmlúv a pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú.

5

Doložka 3 rámcovej dohody, nazvaná „Vymedzenia“, stanovuje:

6

Doložka 4 rámcovej dohody, nazvaná „Zásada nediskriminácie“, v bode 1 stanovuje:

„Pokiaľ ide o pracovnoprávne podmienky, pracovníci na dobu určitú nesmú byť voči porovnateľným stálym pracovníkom znevýhodňovaní len preto, že majú uzavretú pracovnú zmluvu alebo pracovnoprávny vzťah na dobu určitú, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.“

7

Podľa článku 3 ods. 1 Texto Refundido del Estatuto del Personal al Servicio de las Administraciones Públicas de Navarra (konsolidované znenie služobného poriadku zamestnancov vo verejnej službe autonómnej oblasti Navarra) schváleného prijatím Decreto Foral Legislativo 251/1993 (regionálny legislatívny dekrét č. 251/1993) z 30. augusta 1993 (ďalej len „DFL č. 251/93“):

„Zamestnanci vo verejnej službe autonómnej oblasti Navarra sa skladajú zo:

8

Podľa článku 12 DFL č. 251/93:

„Stáli úradníci vo verejnej službe autonómnej oblasti Navarra budú v súlade s kvalifikáciou požadovanou pre nástup do zamestnania a výkon ich úloh rozdelení do týchto platových tried…“

9

Článok 13 DFL č. 251/93 znie:

„1.   Každá platová trieda uvedená v predchádzajúcom článku zahŕňa sedem platových stupňov.

2.   Noví úradníci budú patriť do platového stupňa 1 príslušnej platovej triedy.

3.   Úradníci budú môcť byť v súlade s článkom 16 tohto služobného poriadku postupne povýšení z platového stupňa 1 až do platového stupňa 7 v rámci ich príslušnej platovej triedy.“

10

Článok 16 DFL č. 251/93 stanovuje:

„1.   Úradníci môžu byť povýšení postupne z platového stupňa 1 až do platového stupňa 7 v rámci ich príslušnej platovej triedy bez ohľadu na špecializáciu ich univerzitného vzdelania, ich vzdelanie alebo profesiu.

2.   Postup do vyššieho platového stupňa sa uskutočňuje každoročne takto:

11

Štvrté prechodné ustanovenie DFL č. 251/93 stanovuje:

„1. S účinnosťou od 1. januára 1992 až dovtedy, kým sa schváli právny predpis o úprave súčasného systému platových stupňov a odpracovaných rokov, na ktorý odkazuje článok 13 [Ley Foral 5/1991 de Presupuestos Generales de Navarra para 1991 (regionálny zákon č. 5/1991 o rozpočte autonómnej oblasti Navarra) z 26. februára 1991] sa dočasne pozastavuje systém postupu do vyššieho platového stupňa stanovený v článku 16 tohto služobného poriadku, a od uvedeného dátumu sa povyšovanie uskutoční nezávisle pre každého úradníka podľa počtu odpracovaných rokov v príslušnom platovom stupni takto:

2. V dôsledku ustanovení v predchádzajúcom odseku od uvedeného dátumu a s tým istým prechodným charakterom sa v prípadoch postupu do vyššej platovej triedy v rámci verejnej správy autonómnej oblasti Navarra podľa článku 17 tohto služobného poriadku zachovajú platový stupeň a počet odpracovaných rokov v tomto platovom stupni, ktoré boli dosiahnuté v platovej triede, z ktorej sa uskutočňuje povýšenie.“

12

Článok 40 ods. 2 DFL č. 251/93 stanovuje, že základná osobná odmena úradníka sa skladá z pôvodnej mzdy zodpovedajúcej platovej triede, v ktorej sa úradník nachádza, odmeny, ktorá zodpovedá dosiahnutému platovému stupňu a príplatku za odpracované roky. Tento článok spresňuje, že základná osobná odmena predstavuje nadobudnutý nárok, ktorý je vlastný postaveniu úradníka.

13

Podľa článku 11 Decreto Foral 68/2009 por el que se regula la contratación de personal en régimen administrativo en las Administraciones Públicas de Navarra (regionálny dekrét č. 68/2009, ktorý upravuje prijímanie zamestnancov na základe zmlúv vo verejnoprávnom režime vo verejnej správe v autonómnej oblasti Navarra) z 28. septembra 2009, v znení podľa Decreto Foral 21/2017 (regionálny dekrét č. 21/2017) z 29. marca (ďalej len „regionálny dekrét č. 68/2009“):

„Zmluvní zamestnanci prijatí na základe zmlúv vo verejnoprávnom režime poberajú odmenu zodpovedajúcu pracovnému miestu, ktoré obsadia, alebo funkcii, ktorú budú vykonávať, príplatok za počet odpracovaných rokov a rodinné prídavky. [Príplatok za] platový stupeň sa neuplatní, keďže predstavuje základnú osobnú odmenu vlastnú postaveniu úradníka.“

14

Na základe zmluvy vo verejnoprávnom režime bol pán Ustariz Aróstgui od septembra 2007 ministerstvom prijatý do zamestnania ako učiteľ na dobu určitú. Svoje úlohy odvtedy vykonáva vo viacerých vzdelávacích zariadeniach.

15

Dňa 1. júla 2016 pán Ustariz Aróstegui požiadal ministerstvo, aby mu v súlade s regionálnym dekrétom č. 68/2009 priznalo príplatok za platový stupeň priznaný učiteľom s rovnakým počtom odpracovaných rokov, ktorí sú úradníkmi, a to s retroaktívnym účinkom na štyri roky.

16

Dňa 18. októbra 2016 podal v správnom konaní opravný prostriedok proti implicitnému zamietnutiu jeho žiadosti. Tento opravný prostriedok bol 23. decembra 2016 zamietnutý rozhodnutím ministerstva.

17

Dňa 28. februára 2017 pán Ustariz Aróstegui podal proti tomuto rozhodnutiu na Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo no 1 de Pamplona (Provinčný správny súd Pamplona, Španielsko), vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, opravný prostriedok.

18

Vnútroštátny súd uvádza, že právna úprava, ktorá je v súčasnosti účinná v autonómnej oblasti Navarra, stanovuje ako jedinú podmienku pre vyplatenie príplatku za platový stupeň počet rokov odpracovaných v bezprostredne predchádzajúcom platovom stupni v trvaní šesť rokov a sedem mesiacov, čiže postup v platovom stupni je automatický v závislosti od plynutia času. Uvádza tiež, že vnútroštátne právne predpisy z dôvodu, že koncipujú platový stupeň ako mechanizmus kariérneho rastu vlastný úradníkom, považujú príplatok za platový stupeň za osobnú odmenu vlastnú postaveniu úradníka, pričom toto postavenie predstavuje subjektívnu podmienku jeho udelenia.

19

Pán Ustariz Aróstegui podľa vnútroštátneho súdu spĺňa objektívnu podmienku odpracovaných šiestich rokov a siedmich mesiacov, ale nespĺňa subjektívnu podmienku týkajúcu sa postavenia úradníka.

20

Spresňujúc, že neexistuje žiadny rozdiel medzi pracovnými funkciami, službami a povinnosťami, ktoré prináležia učiteľovi, ktorý má postavenie úradníka, a tými, ktoré prináležia učiteľovi, ktorý je zmluvným zamestnancom na základe zmluvy vo verejnoprávnom režime, sa vnútroštátny súd pýta, či charakter a účel príplatku za platový stupeň môžu predstavovať objektívny dôvod pre menej priaznivé zaobchádzanie so zmluvnými zamestnancami vo verejnoprávnom režime.

21

Za týchto podmienok Juzgado de lo Contencioso‑Administrativo no 1 de Pamplona (Provinčný správny súd Pamplona) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má sa doložka 4 [rámcovej dohody] vykladať v tom zmysle, že jej odporuje regionálna právna úprava, o akú ide [vo veci] samej, ktorá výslovne vylučuje priznanie a vyplatenie určitého príplatku k platu zamestnancom verejnej správy autonómnej oblasti Navarra v kategórii ‚zmluvní zamestnanci vo verejnoprávnom režime‘ – zamestnaným na dobu určitú – z dôvodu, že uvedený príplatok predstavuje odmenu za kariérny postup a rozvoj, ktorý je vyhradený a vlastný zamestnancom v kategórii ‚stáli úradníci‘ – ktorí sú zamestnaní na dobu neurčitú?“

22

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má doložka 4 bod 1 rámcovej dohody vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá vyhradzuje výhodu spočívajúcu v príplatku k platu učiteľov zamestnaných v rámci pracovnoprávneho vzťahu na dobu neurčitú ako stáli úradníci, pričom vylučuje predovšetkým učiteľov zamestnaných ako zmluvní zamestnanci vo verejnoprávnom režime na dobu určitú.

23

Treba pripomenúť, že pokiaľ ide o pracovnoprávne podmienky, doložka 4 bod 1 rámcovej dohody stanovuje zákaz znevýhodňovania pracovníkov na dobu určitú voči pracovníkom na dobu neurčitú, ktorí sú v porovnateľnej situácii iba z dôvodu, že pracujú na dobu určitú, pokiaľ na odlišné zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody.

24

V danom prípade treba po prvé uviesť, že v miere, v ktorej bol pán Ustariz Aróstegui zamestnaný ministerstvom ako učiteľ na základe zmluvy na dobu určitú vo verejnoprávnom režime, je nesporné, že spadá pod pojem „pracovníci na dobu určitú“ v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody v spojení s doložkou 3 bodom 1 rámcovej dohody, a teda spadá do pôsobnosti týchto ustanovení.

25

Po druhé, pokiaľ ide o pojem „pracovnoprávne podmienky“ v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody, z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že rozhodujúcim kritériom na určenie, či opatrenie spadá pod tento pojem, je práve kritérium zamestnania, teda pracovnoprávneho vzťahu založeného medzi pracovníkom a jeho zamestnávateľom (rozsudok z 5. júna 2018, Grupo Norte Facility, C‑574/16, EU:C:2018:390, bod 41 a citovaná judikatúra).

26

Súdny dvor rovnako rozhodol, že pod tento pojem spadajú aj trojročné príplatky za odpracované roky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. decembra 2010, Gavieiro Gavieiro a Iglesias Torres, C‑444/09 a C‑456/09, EU:C:2010:819, bod 50, ako aj uznesenie z 18. marca 2011, Montoya Medina, C‑273/10, neuverejnené, EU:C:2011:167, bod 32), šesťročné príplatky za celoživotné vzdelávanie (pozri v tomto smere uznesenie z 9. februára 2012, Lorenzo Martínez, C‑556/11, neuverejnené, EU:C:2012:67, bod 38), zaradenie do plánu pracovného hodnotenia a z neho vyplývajúce peňažné motivačné príplatky v prípade kladného ohodnotenia (uznesenie z 21. septembra 2016, Álvarez Santirso, C‑631/15, EU:C:2016:725, bod 36), ako aj účasť v režime horizontálneho odborného rastu, ktorá odôvodňuje priznanie príplatku k odmene (uznesenie z 22. marca 2018, Centeno Meléndez, C‑315/17, neuverejnené, EU:C:2018:207, bod 47).

27

Vzhľadom na to, že v danom prípade odpracovanie doby šiestich rokov a siedmich mesiacov v službe predstavuje jedinú objektívnu podmienku priznania uvedeného príplatku, ako vyplýva z informácií poskytnutých vnútroštátnym súdom, je tento príplatok vyplácaný práve z dôvodu pracovnoprávneho vzťahu, takže jeho priznanie treba za týchto podmienok považovať za „pracovnoprávnu podmienku“ v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody.

28

Po tretie treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora zásada nediskriminácie, ktorej osobitným vyjadrením je doložka 4 bod 1 rámcovej dohody, vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a aby sa s rôznymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ na takéto zaobchádzanie neexistujú objektívne dôvody (rozsudok z 5. júna 2018, Grupo Norte Facility, C‑574/16, EU:C:2018:390, bod 46 a citovaná judikatúra).

29

Ministerstvo v tejto súvislosti vo svojich písomných pripomienkach tvrdilo, že pokiaľ ide o vec samu, rozdiel v zaobchádzaní medzi stálymi úradníkmi a zmluvnými zamestnancami vo verejnoprávnom režime, na ktorý sa odvoláva pán Ustariz Aróstgui, nespadá do pôsobnosti zákazu uvedeného v doložke 4 bode 1 rámcovej dohody, keďže nárok na príplatok, o ktorý ide vo veci samej, nezávisí od určitej alebo neurčitej doby trvania pracovnoprávneho vzťahu, ale stálej alebo zmluvnej podstaty tohto vzťahu.

30

Španielska vláda a ministerstvo na pojednávaní pred Súdnym dvorom okrem toho uviedli, že učitelia zamestnaní na dobu neurčitú na základe zmlúv v súkromnoprávnom režime rovnako nemajú nárok na uvedený príplatok.

31

Treba však zdôrazniť, že zo znenia doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody vyplýva, že na to, aby sa pracovníci na dobu určitú mohli dôvodne dovolávať ochrany podľa tohto ustanovenia stačí, ak sú pracovníci na dobu určitú znevýhodňovaní voči pracovníkom na dobu neurčitú v porovnateľnej situácii.

32

Ako teda uviedla generálna advokátka v bode 31 svojich návrhov, na tento účel nie je potrebné, aby boli predmetní pracovníci na dobu určitú znevýhodňovaní voči všetkým kategóriám pracovníkov na dobu neurčitú.

33

Treba preto preskúmať, či sú stáli úradníci a zmluvní zamestnanci vo verejnoprávnom režime vo veci samej v porovnateľnej situácii.

34

Na posúdenie toho, či zamestnanci vykonávajú rovnakú alebo podobnú prácu v zmysle rámcovej dohody, treba v súlade s doložkou 3 bodom 2 a doložkou 4 bodom 1 rámcovej dohody preskúmať, či vzhľadom na všetky okolnosti, akými sú povaha práce, podmienky vzdelania a pracovnoprávne podmienky, možno týchto zamestnancov považovať za nachádzajúcich sa v porovnateľnej situácii (rozsudok z 5. júna 2018, Grupo Norte Facility, C‑574/16, EU:C:2018:390, bod 48 a citovaná judikatúra).

35

V prejednávanej veci prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorý má jediný právomoc posudzovať skutkový stav, aby určil, či sa stáli úradníci a zmluvní zamestnanci vo verejnoprávnom režime nachádzajú v porovnateľnej situácii (pozri analogicky rozsudok z 5. júna 2018, Grupo Norte Facility, C‑574/16, EU:C:2018:390, bod 49 a citovanú judikatúru).

36

Pritom z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že medzi úlohami, činnosťami a pracovnými povinnosťami učiteľa zamestnaného ako stály úradník a povinnosťami učiteľa ako zmluvného zamestnanca vo verejnoprávnom režime, akým je pán Ustariz Aróstegui, neexistuje žiadny rozdiel.

37

S výhradou overenia vnútroštátnym súdom s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti treba teda konštatovať, že situácia pracovníka na dobu určitú, akým je pán Ustariz Aróstegui, je porovnateľná so situáciou pracovníka na dobu neurčitú, ktorý pracuje v službách ministerstva.

38

Za týchto okolností je potrebné konštatovať, ako uviedla generálna advokátka v bode 44 svojich návrhov, že dochádza k sústavnému rozdielnemu zaobchádzaniu, ktoré spočíva v tom, že zmluvným zamestnancom vo verejnom sektore sa odopiera priznanie príplatku, o ktorý ide vo veci samej, zatiaľ čo stálym úradníkom v porovnateľnej situácii sa nárok na tento príplatok priznáva.

39

Po štvrté treba overiť, či existuje objektívny dôvod v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody, ktorý môže odôvodniť toto odlišné zaobchádzanie.

40

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pojem „objektívne dôvody“ vyžaduje, aby konštatované rozdielne zaobchádzanie odôvodňovala existencia presných a konkrétnych skutočností charakterizujúcich konkrétne pracovnoprávne podmienky v osobitnom kontexte, do ktorého patrí, a na základe objektívnych a transparentných kritérií, a to na účely overenia, či táto nerovnosť zodpovedá skutočnej potrebe, či je spôsobilá dosiahnuť sledovaný cieľ a či je na tento účel nevyhnutná. Uvedené skutočnosti môžu vyplývať najmä z osobitnej povahy úloh, na ktoré boli uzavreté zmluvy na dobu určitú, a z charakteristických vlastností vnútorne spätých s týmito úlohami, alebo prípadne zo sledovania legitímneho cieľa sociálnej politiky členského štátu (rozsudky z 13. septembra 2007, Del Cerro Alonso, C‑307/05, EU:C:2007:509, bod 53; z 22. decembra 2010, Gavieiro Gavieiro a Iglesias Torres, C‑444/09 a C‑456/09, EU:C:2010:819, bod 55, a z 5. júna 2018, Grupo Norte Facility, C‑574/16, EU:C:2018:390, bod 54).

41

Naopak, odvolávanie sa na samotnú dočasnú povahu práce zmluvných zamestnancov vo verejnoprávnom režime, akým je pán Ustariz Aróstegui, nevyhovuje týmto požiadavkám, a preto samo osebe nemôže predstavovať objektívny dôvod v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody. Ak by sa totiž pripustilo, že samotná dočasná povaha pracovného pomeru stačí na rozdielne zaobchádzanie medzi pracovníkmi na dobu určitú a pracovníkmi na dobu neurčitú, ciele smernice 1999/70 a rámcovej dohody by boli zbavené svojej podstaty a viedlo by to k zakonzervovaniu nepriaznivého postavenia zamestnancov na dobu určitú (rozsudok z 8. septembra 2011, Rosado Santana, C‑177/10, EU:C:2011:557, bod 74 a citovaná judikatúra).

42

V tejto súvislosti španielska vláda a ministerstvo vo svojich písomných pripomienkach tvrdili, že príplatok, o ktorý ide vo veci samej, tvorí základnú osobnú odmenu vlastnú postaveniu úradníka. Presnejšie je cieľom uvedeného príplatku odmeniť postup úradníka v rámci profesijného rozvoja, čo odôvodňuje vylúčenie predovšetkým zmluvných zamestnancov vo verejnoprávnom režime z udelenia tejto výhody, keďže u nich nie je možné predpokladať, že by postúpili v platovom stupni.

43

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vzhľadom na voľnú úvahu, ktorú majú členské štáty pri usporiadaní vlastnej verejnej správy, v zásade môžu, ak pritom neporušia smernicu 1999/70 ani rámcovú dohodu, stanoviť podmienky týkajúce sa prístupu k postaveniu úradníka v stálej službe, ako aj pracovnoprávne podmienky takýchto úradníkov (rozsudky z 18. októbra 2012, Valenza a i., C‑302/11 až C‑305/11, EU:C:2012:646, bod 57, a z 20. septembra 2018, Motter, C‑466/17, EU:C:2018:758, bod 43). V súvislosti s prístupom k určitým zamestnaniam majú teda členské štáty právo stanoviť podmienky počtu odpracovaných rokov alebo vyhradiť prístup k internému povýšeniu len pre stálych úradníkov, pokiaľ je to dôsledkom potreby zohľadniť objektívne požiadavky týkajúce sa daného zamestnania a nie doby trvania pracovnoprávneho vzťahu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2011, Rosado Santana, C‑177/10, EU:C:2011:557, body 76 a 79).

44

Všeobecná a abstraktná podmienka, podľa ktorej osoba musí mať postavenie stáleho úradníka na to, aby mohla požívať výhodnejšie pracovné podmienky, ako je to vo veci samej, bez toho, aby sa uvážili najmä konkrétna povaha vykonávaných úloh a typické vlastnosti, ktoré sú vnútorne späté s pracovnými podmienkami, nezodpovedá požiadavkám uvedeným v bodoch 40 a 41 tohto rozsudku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. septembra 2011, Rosado Santana, C‑177/10, EU:C:2011:557, bod 80).

45

Súdny dvor rovnako rozhodol, že verejný záujem, ktorý sa sám týka podmienok prístupu k verejnej službe, nemôže odôvodniť rozdielne zaobchádzanie (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. júla 2018, Vernaza Ayovi, C‑96/17, EU:C:2018:603, bod 46).

46

Preto, ako to uviedla generálna advokátka v bode 51 svojich návrhov, vylúčenie zmluvných zamestnancov vo verejnoprávnom režime zo zvýhodnenia spočívajúceho v príplatku, o ktorý ide vo veci samej, na základe regionálneho dekrétu č. 68/2009 nie je dôvodné, prinajmenšom pokiaľ prvky vlastné postaveniu úradníkov v skutočnosti nie sú rozhodujúce pre udelenie tohto zvýhodnenia.

47

V prejednávanej veci zo spisu predloženého Súdnemu dvoru vyplýva, že udelenie tohto príplatku nie je spojené s postupom dotknutého úradníka, pokiaľ ide o platové stupne, ale s počtom odpracovaných rokov. V tejto súvislosti skutočnosť, že účelom príplatku, o ktorý ide vo veci samej, bolo uznať zásluhy úradníkov v rámci profesijného rastu, čím sa odlišoval od opatrení, ktorých účelom bolo len odmeniť počet odpracovaných rokov, nemôže viesť k domnienke, že tento príplatok je vlastný postaveniu úradníkov, keďže podľa prechodných ustanovení uplatniteľných v čase, keď nastali okolnosti relevantné vo veci samej, bol systém povyšovaní do vyšších platových stupňov zrušený a nahradený predpismi, ktorých účelom je priznať uvedený príplatok po odpracovaní určitej doby služby, čím došlo k zániku rozdielov v porovnaní s obyčajným príplatkom za počet odpracovaných rokov. S výhradou overenia zo strany vnútroštátneho súdu sa teda príplatok, o ktorý ide vo veci samej, priznáva úradníkom výlučne na základe odpracovania požadovanej doby vo verejnej službe a nemá vplyv na ich postavenie v rámci systému profesijného rozvoja.

48

Okrem toho, pokiaľ ide o tvrdenie predložené španielskou vládou a ministerstvom, podľa ktorého existuje rozdiel v povahe úloh stálych úradníkov, ktorý môže odôvodniť preferenčné zaobchádzanie, ktorého sa im dostáva v porovnaní so zmluvnými zamestnancami vo verejnoprávnom režime, ktorí sú v porovnateľnej situácii, je potrebné poznamenať, že zo spisu predloženého Súdnemu dvoru v tejto súvislosti žiadne konkrétne a presné skutočnosti nevyplývajú. V každom prípade by takýto rozdiel mohol byť relevantný iba vtedy, ak by účelom príplatku bolo odmeniť výkon úloh, ktoré môžu vykonávať len úradníci, pričom zmluvní zamestnanci na dobu určitú by z ich výkonu boli vylúčení. Skutočnosť, ktorú potvrdilo ministerstvo na pojednávaní pred Súdnym dvorom, že obdobia odpracované v rámci zmlúv na dobu určitú vo verejnoprávnom režime sa v plnej miere zohľadňujú v prípade, že zmluvný zamestnanec je vymenovaný za úradníka, je však skôr v rozpore s tézou, že výkon týchto úloh je rozhodujúcim faktorom na účely udelenia príplatku, keďže zmluvný zamestnanec by nemohol takéto úlohy vykonávať predtým, ako by bol vymenovaný za úradníka (pozri analogicky uznesenie z 22. marca 2018, Centeno Meléndez, C‑315/17, neuverejnené, EU:C:2018:207, bod 75).

49

Preto treba konštatovať, že s výhradou overení, ktorých výkon v tejto súvislosti prislúcha vnútroštátnemu súdu, neexistuje v tomto prípade žiadny „objektívny dôvod“ v zmysle doložky 4 bodu 1 rámcovej dohody, ktorý by mohol odôvodniť vylúčenie zmluvných zamestnancov vo verejnoprávnom režime, ktorí splnili požadované obdobie služby, z priznania príplatku, o ktorý ide vo veci samej.

50

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položenú otázku odpovedať tak, že doložka 4 bod 1 rámcovej dohody sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá vyhradzuje nárok na príplatok k platu učiteľom zamestnaným v rámci pracovnoprávneho vzťahu na dobu neurčitú ako stáli úradníci, pričom vylučuje predovšetkým učiteľov zamestnaných ako zmluvní zamestnanci vo verejnoprávnom režime na dobu určitú, pokiaľ je splnenie určitej doby služby jedinou podmienkou priznania tohto príplatku.

51

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:

Doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, uzavretej 18. marca 1999 (ďalej len „rámcová dohoda“), ktorá sa nachádza v prílohe smernice Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá vyhradzuje nárok na príplatok k platu učiteľom zamestnaným v rámci pracovnoprávneho vzťahu na dobu neurčitú ako stáli úradníci, pričom vylučuje predovšetkým učiteľov zamestnaných ako zmluvní zamestnanci vo verejnoprávnom režime na dobu určitú, pokiaľ je splnenie určitej doby služby jedinou podmienkou priznania tohto príplatku.