1.

Vzhľadom na veľký rozsah a zložitosť mnohých schém pomoci Európskej únie v oblasti poľnohospodárstva sú členské štáty povinné kontrolovať, či tieto schémy spĺňajú podmienky pomoci a či sa riadne vykonávajú. Komisia preto môže výdavky, ktoré členský štát vynaložil na pomoc svojmu poľnohospodárstvu, krátiť alebo úplne vylúčiť z financovania až v okamihu, keď je zjavné, že konkrétne opatrenie alebo konkrétny predmet pomoci nie sú oprávnené na poskytnutie pomoci. Ak členský štát nevykonáva primeranú a účinnú kontrolu, na vykonanie opravy naopak stačí, aby všetky ním vykonávané opatrenia pomoci spĺňali podmienky na jej poskytnutie. ( 2 )

2.

Prejednávaným odvolaním Česká republika napáda rozsudok Všeobecného súdu z 13. septembra 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) ( 3 ), ktorým sa potvrdzuje vylúčenie niektorých výdavkov v určitej výške z financovania prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (ďalej len „EPZF“) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (ďalej len „EPFRV“). Predmetom sporu je určitá pomoc na plochu a pomoc vo forme investícií vo vinárskom sektore. Vylúčenie vynaložených výdavkov Komisia odôvodnila vo svojom vykonávacom rozhodnutí z 20. júna 2016 (ďalej len „sporné vykonávacie rozhodnutie“) ( 4 ) len tým, že Česká republika nevykonala dostatočné kontroly.

3.

Predmetom prejednávaného odvolania je po prvé otázka, ako sa má posudzovať účinnosť kontrol plôch oprávnených na pomoc. Po druhé je sporné, ako majú členské štáty kontrolovať realizáciu investícií vo vinárskom sektore.

4.

Rozhodný právny rámec v prejednávanej veci predstavuje nariadenie (ES) č. 73/2009 ( 5 ) a vykonávacie nariadenie (ES) č. 1122/2009 ( 6 ) vydané na jeho základe. Okrem toho je konkrétne pre vinársky sektor dôležité vykonávacie nariadenie (ES) č. 555/2008 ( 7 ), ktoré odkazuje na vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 65/2001 ( 8 ) relevantné pre EPFRV.

5.

Nariadenie č. 73/2009 upravovalo v čase rozhodnom pre prejednávaný spor priame platby v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Priame platby sa môžu vzťahovať na určité poľnohospodárske plochy, ktoré sú oprávnené na poskytnutie pomoci.

6.

Podľa článku 20 nariadenia č. 73/2009 ( 9 ) členské štáty overujú oprávnenosť plochy na poskytnutie pomoci takto:

„1.   Členské štáty vykonávajú administratívne kontroly žiadostí o podporu s cieľom overiť podmienky oprávnenosti na poskytnutie podpory.

2.   Administratívne kontroly doplňuje systém kontrol na mieste, aby sa overila oprávnenosť na poskytnutie podpory. Na tento účel vypracujú členské štáty plán výberu poľnohospodárskych podnikov na kontrolu.

Členské štáty môžu na uskutočňovanie kontrol poľnohospodárskych pozemkov na mieste využívať techniky diaľkového snímania…

3.   …“

7.

Nariadenie č. 1222/2009 obsahovalo vykonávacie pravidlá k nariadeniu č. 73/2009, pokiaľ ide o integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov. Článok 26 ods. 1 nariadenia č. 1122/2009 ( 10 ) stanovoval všeobecné zásady pre kontroly:

„Administratívne kontroly a kontroly na mieste ustanovené v tomto nariadení sa vykonávajú takým spôsobom, aby sa zaistilo efektívne overenie dodržiavania podmienok, podľa ktorých sa poskytuje pomoc, a požiadaviek a noriem rozhodujúcich pre krížové plnenie.“

8.

Pre kontroly na mieste stanovoval článok 30 tohto nariadenia ( 11 ) nasledujúce ustanovenia:

„1.   Celkový počet kontrol na mieste vykonaných každý rok sa vzťahuje najmenej na 5 % všetkých poľnohospodárov, ktorí predložili žiadosti o poskytnutie pomoci v rámci režimu jednotnej platby, režimu jednotnej platby na plochu alebo platby na plochu v rámci osobitnej podpory. Členské štáty zabezpečia, aby sa kontroly na mieste vzťahovali najmenej na 3 % poľnohospodárov, ktorí požiadali o poskytnutie pomoci v rámci každej z ostatných schém pomoci na plochu ustanovených podľa hláv III, IV, a V nariadenia (ES) č. 73/2009.

…

3.   Pokiaľ kontroly na mieste odhalia významné nezrovnalosti v súlade s danou schémou pomoci alebo v regióne alebo v časti regiónu, príslušný orgán počas aktuálneho roku primerane zvýši počet kontrol na mieste a primerane zvýši percento poľnohospodárov, u ktorých sa majú vykonať kontroly na mieste v nasledujúcom roku.

4.   Pokiaľ je ustanovené, že sa konkrétne prvky kontroly na mieste môžu vykonávať na základe vzorky, táto vzorka zaručuje spoľahlivú a reprezentatívnu úroveň kontroly. Členské štáty určia kritériá výberu vzorky. Ak kontroly na takejto vzorke odhalia nedostatky, rozsah vzorky sa primerane zväčší.“

9.

Článok 31 ods. 1 a 2 nariadenia č. 1122/2009 ( 12 ) stanovoval výber kontrolnej vzorky:

„1.   Kontrolné vzorky pre kontroly na mieste podľa tohto nariadenia vyberie príslušný orgán na základe analýzy rizika a reprezentatívnosti predložených žiadostí o poskytnutie pomoci.

Aby sa zabezpečila reprezentatívnosť, členské štáty náhodne vyberú 20 % až 25 % z minimálneho počtu poľnohospodárov, u ktorých sa má uskutočniť kontrola na mieste, ako sa ustanovuje v článku 30 ods. 1 a ods. 2.

…

2.   Efektivita analýzy rizika sa posudzuje a aktualizuje každý rok prostredníctvom:

10.

Článok 33 nariadenia č. 1122/2009 ( 13 ) stanovoval prvky kontrol na mieste:

„Kontroly na mieste sa vzťahujú na všetky poľnohospodárske parcely, na ktoré sa žiadalo o poskytnutie pomoci v rámci schém pomoci uvedených v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 73/2009, okrem tých, ktoré sa vzťahujú na žiadosti o poskytnutie pomoci na osivo v súlade s článkom 87 uvedeného nariadenia. Skutočné určenie plôch ako súčasť kontroly na mieste sa môže obmedziť na výber vzorky najmenej 50 % poľnohospodárskych parciel, na ktoré sa predložili žiadosti v rámci schém pomoci ustanovených v hlavách III, IV a V nariadenia (ES) č. 73/2009, pod podmienkou, že vzorka zaručuje spoľahlivú a reprezentatívnu úroveň kontroly, pokiaľ ide o skontrolovanú plochu, ako aj požadované poskytnutie pomoci. Ak kontrola vzorky odhalí anomálie, táto vzorka práve kontrolovaných poľnohospodárskych parciel sa zväčší.

Členské štáty môžu využiť diaľkové snímanie v súlade s článkom 35…, kde je to možné.“

11.

Článok 35 tohto nariadenia ( 14 ) podrobnejšie opisoval vykonávanie kontrol na mieste prostredníctvom diaľkového snímania:

„1.   Pokiaľ členský štát využije možnosť ustanovenú v druhom odseku článku 33, a to vykonať kontrolu na mieste prostredníctvom diaľkového snímania:

2.   Dodatočné kontroly uvedené v článku 30 ods. 3 sa vykonávajú pomocou tradičných kontrol na mieste, ak sa už počas aktuálneho roku nemôžu vykonať prostredníctvom diaľkového snímania.“

12.

Nariadenie č. 555/2008 obsahuje vykonávacie ustanovenia k nariadeniu Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom ( 15 ), najmä pokiaľ ide o kontroly vo vinárskom sektore. Článok 19 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 555/2008 upravuje finančné riadenie v súvislosti s podporou opatrení:

„Podpora sa vyplatí až po potvrdení, že sa jednotlivá operácia alebo všetky operácie, ktoré sú predmetom žiadosti o podporu, podľa toho, aký spôsob riadenia opatrenia si členský štát zvolil, vykonali a na mieste skontrolovali.“

13.

Článok 76 nariadenia č. 555/2008 stanovoval zásady kontrol vo vinárskom sektore:

„Bez toho, aby boli dotknuté konkrétne ustanovenia tohto nariadenia alebo iných právnych predpisov Spoločenstva, členské štáty zavedú kontroly a opatrenia, ak sú potrebné na zabezpečenie správneho uplatňovania nariadenia (ES) č. 479/2008 a tohto nariadenia. Tieto kontroly a opatrenia majú byť účinné, primerané a odradzujúce, aby poskytovali primeranú ochranu finančných záujmov Spoločenstiev.

Členské štáty predovšetkým zabezpečujú, aby:

…

…“

14.

Článok 77 ods. 3 a 5 tohto nariadenia obsahuje ďalej všeobecné zásady pre kontroly:

„3.   Okrem prípadov, ak sú systematické kontroly na mieste stanovené v nariadení (ES) č. 479/2008 alebo v tomto nariadení, vykonávajú príslušné orgány kontroly na mieste výberom vzorky z príslušného percenta príjemcov pomoci/výrobcov na základe analýzy rizika v súlade s článkom 79 tohto nariadenia.

…

5.   Pokiaľ ide o opatrenia ustanovené v článku 15 nariadenia (ES) č. 479/2008, články 26, 27 a 28 nariadenia (ES) č. 1975/2006 sa uplatňujú mutatis mutandis.“

15.

V článku 15 ods. 1 nariadenia č. 479/2008 ( 16 ) sa uvádzajú opatrenia „na hmotné alebo nehmotné investície do spracovateľských zariadení, infraštruktúry vinárskych závodov a uvádzania vína na trh“.

16.

Článok 77 ods. 5 nariadenia č. 555/2008 ( 17 ) odkazuje v súvislosti s kontrolou opatrení podľa článku 15 nariadenia č. 479/2008 na články 26 až 28 nariadenia (ES) č. 1975/2006 ( 18 ).

17.

Nariadenie č. 1975/2006 bolo 1. januára 2011 zrušené nariadením č. 65/2011 ( 19 ). Odkazy na nariadenie č. 1975/2006 sa podľa článku 34 ods. 2 nariadenia č. 65/2011 považujú za odkazy na posledné uvedené nariadenie a majú sa vykladať v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v jeho prílohe II. Články 26 až 28 nariadenia č. 1975/2006 zodpovedajú článku 4 ods. 5 a článkom 24 až 26 nariadenia č. 65/2011.

18.

Článok 25 ods. 1 prvá veta nariadenia č. 65/2011 ( 20 ) tiež obsahuje ustanovenie o kontrolách na mieste:

„Členské štáty organizujú na vhodnej kontrolnej vzorke kontroly schválených operácií na mieste.“

19.

Dňa 20. júna 2016 Komisia prijala sporné vykonávacie rozhodnutie. Týmto rozhodnutím vylúčila z financovania Únie výdavky v určitej výške, ktoré členské štáty nahlásili v rámci EPZF a EPFRV. Toto rozhodnutie je okrem iného určené Českej republike. Pokiaľ ide o výdavky vynaložené týmto členským štátom, Komisia vylúčila najmä tieto výdavky:

20.

Žalobou z 31. augusta 2016 Česká republika navrhla, aby Všeobecný súd zrušil vykonávacie rozhodnutie v rozsahu, v akom z financovania Úniou vylučuje výdavky vynaložené Českou republikou vo výške 30206401,58 eura. ( 22 )

21.

Všeobecný súd žalobe čiastočne vyhovel a vyhlásil sporné vykonávacie rozhodnutie za neplatné v rozsahu, v akom sa z dôvodu kontrol krížového plnenia za rozpočtový rok 2011 vylučujú platby vo výške 6356909,30 eura, ktoré Česká republika uskutočnila v rámci EPZF.

22.

Všeobecný súd v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

23.

Podaním z 27. novembra 2018 Česká republika podala návrh na začatie tohto odvolacieho konania proti napadnutému rozsudku. Navrhuje, aby Súdny dvor:

24.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:

25.

Účastníci konania podali v súvislosti s odvolaním svoje písomné pripomienky a na pojednávaní 29. januára 2020 predniesli svoje prednesy.

26.

Na podporu svojho odvolania Česká republika uvádza štyri odvolacie dôvody. Prvé dva odvolacie dôvody sa týkajú vylúčenia priamych platieb na plochu z financovania Úniou, zatiaľ čo predmetom tretieho a štvrtého odvolacieho dôvodu je vylúčenie výdavkov na investície vo vinárskom sektore.

27.

Na lepšie pochopenie prvých dvoch odvolacích dôvodov treba v krátkosti pripomenúť okolnosti vylúčenia výdavkov vynaložených na plochu. Komisia ho totiž odôvodňuje tým, že Česká republika nedostatočne kontrolovala, či poľnohospodárske plochy, na ktoré na pomoc vyplácala, spĺňajú podmienky pomoci.

28.

Prostredníctvom pomoci na plochu sa má podporovať určité poľnohospodárske využívanie plochy, pričom výška pomoci závisí od veľkosti parcely. Predmetom kontrol zo strany členského štátu je preto jednak využívanie parciel v súlade s ohlásením, ktoré urobil príjemca pomoci, a jednak skutočná veľkosť týchto parciel. Prípadné odchýlky od žiadostí o pomoc sa pritom označujú ako nezrovnalosti.

29.

Nariadenie č. 1122/2009 stanovuje v súvislosti s administratívnymi kontrolami dva druhy kontrol na mieste: „tradičné“ kontroly na mieste ( 23 ), teda fyzické inšpekcie v teréne, alebo kontroly na mieste prostredníctvom diaľkového snímania ( 24 ). Tieto kontroly musia byť podľa článku 26 ods. 1 nariadenia č. 1122/2009 účinné, to znamená, že musia zaistiť efektívne overenie dodržiavania podmienok, za ktorých sa poskytuje pomoc.

30.

Podľa judikatúry Súdneho dvora Komisia nemusí vyčerpávajúcim spôsobom preukázať nedostatky kontrol alebo nesprávnosť predložených údajov, pokiaľ zastáva názor, že členský štát nevykonáva účinné a primerané kontroly určitých schém pomoci. Musí len preukázať existenciu dôvodnej pochybnosti týkajúcej sa týchto kontrol alebo údajov. ( 25 ) Skutočnosť, že jej pochybnosti sú dôvodné, musí Komisia preukázať na základe určitých zistení. Tieto zistenia môžu spočívať napríklad v tom, že členský štát predložil rozporuplné údaje. ( 26 )

31.

Dotknutý členský štát však môže vyvrátiť zistenia Komisie tým, že preukáže, že tieto zistenia sú nesprávne a že jeho systém kontroly je v skutočnosti spoľahlivý a funkčný. ( 27 ) V opačnom prípade sa považuje za preukázané, že existujú závažné pochybnosti o primeranosti a účinnosti systému kontroly a dozoru tohto členského státu. ( 28 )

32.

Vo svojom prvom odvolacom dôvode Česká republika po prvé vytýka, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že Komisia preukázala dôvodné pochybnosti o účinnosti kontrol plôch, na ktoré bola poskytnutá pomoc. V dôsledku toho sa po druhé dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri preskúmaní, či Česká republika tieto pochybnosti vyvrátila, a napokon to v každom prípade neoprávnene zamietol.

33.

V centre prvého odvolacieho dôvodu stojí otázka, aký druh zistenia môže viesť k dôvodným pochybnostiam o účinnosti kontrol v zmysle judikatúry ( 29 ) citovanej v úvode.

34.

Konkrétne treba posúdiť, či sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 22 napadnutého rozsudku vychádzal z toho, že pochybnosti o účinnosti diaľkového snímania možno preukázať len tým, že táto kontrolná metóda v porovnaní s tradičnou kontrolou na mieste vykazuje nižšiu mieru nezrovnalostí. ( 30 ) Miera nezrovnalostí vyjadruje pomer medzi počtom odhalených nezrovnalostí a celkovým počtom kontrolovaných parciel.

35.

Podľa názoru Všeobecného súdu musia obe tieto varianty kontrol na mieste vykonávaných na reprezentatívnych vzorkách pokrývajúcich územie dotknutého členského štátu viesť „v zásade k podobným“ výsledkom. ( 31 )

36.

Inak povedané, Všeobecný súd zastáva názor, že už zo skutočnosti, že tak pri klasickej prehliadke terénu, ako aj pri diaľkovom snímaní sa vždy kontrolujú jednotlivé parcely (teda vzorky) z Českej republiky, vyplýva, že obe kontrolné metódy by mali odhaliť rovnakú mieru nezrovnalostí.

37.

Pravdepodobnosť nezrovnalostí sa pred výberom vzoriek vypočítava na základe analýzy rizika. Táto analýza rizík určuje na základe rôznych rizikových faktorov pravdepodobnosť, s akou sa skutočné užívanie alebo veľkosť parcely odchyľuje od toho, čo bolo uvedené v žiadosti o pomoc. Na pojednávaní bola ako rizikový faktor uvedená povaha terénu.

38.

Záver Všeobecného súdu nie je za týchto okolností presvedčivý. Tento záver by totiž mohol platiť len vtedy, pokiaľ by vzorky, ktoré možno vziať do úvahy pri kontrole prostredníctvom diaľkového snímania, a vzorky, ktoré sa kontrolujú prostredníctvom fyzickej inšpekcie, v priemere vykazovali rovnakú pravdepodobnosť nezrovnalostí.

39.

Na základe toho, čo Česká republika v konaní na prvom stupni a v prejednávanom odvolacom konaní uviedla, však nejde o tento prípad. Podľa vyjadrení tohto členského štátu je totiž pravdepodobnosť nezrovnalostí pri vzorkách, ktoré možno zmysluplne kontrolovať pomocou diaľkového snímania, systematicky nižšia ako pri vzorkách, ktoré sa kontrolujú tradičnými kontrolami na mieste.

40.

Konkrétne Česká republika po prvé uvádza, že vzorky, teda parcely pre kontroly vykonávané prostredníctvom diaľkového snímania, musí vybrať už pred podaním žiadostí na príslušný rok. Analýza rizík sa preto musí vykonať na základe údajov z predchádzajúceho roka. Pre fyzické inšpekcie sa naopak vyberajú tí žiadatelia, pri ktorých sa na základe údajov z aktuálnych žiadostí vypočítala najvyššia pravdepodobnosť nezrovnalostí.

41.

Po druhé Česká republika uvádza, že pre diaľkové snímanie je typické, že zahŕňa veľmi rozsiahle oblasti, a teda veľké množstvo parciel naraz. Z toho vyplýva, že diaľkové snímanie sa nemôže vzťahovať len na „vysoko rizikové“ plochy, keďže vždy automaticky zahŕňa aj susedné parcely s prípadne nižšou pravdepodobnosťou nezrovnalostí. Z toho automaticky vyplýva nižšia miera nezrovnalostí.

42.

Po tretie Česká republika uvádza, že diaľkové snímanie sa využíva len na kontrolu oblastí, pri ktorých poľnohospodárske využívanie plôch predstavuje minimálne 25 %. Na druhej strane je ale práve v prípade oblastí, v ktorých sa poľnohospodárske plochy vyskytujú len ojedinele a kontrolujú sa prostredníctvom prehliadok terénu, pravdepodobnosť nezrovnalostí často veľmi vysoká.

43.

Česká republika napokon uvádza, že základné celky, teda množstvo parciel, z ktorých možno vybrať vzorky na účely príslušnej kontrolnej metódy, sa líšia z dôvodu inherentných rozdielov medzi týmito dvoma metódami. Tieto základné celky okrem toho v priemere nevykazujú rovnakú pravdepodobnosť nezrovnalostí. Zistenie rôznej miery nezrovnalostí preto môže samo osebe vyvolať pochybnosti o účinnosti kontrol vykonávaných prostredníctvom diaľkového snímania.

44.

Podľa názoru Komisie naopak článok 31 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1122/2009 dokazuje, že výsledky kontrol, ktoré sa týkajú rôznych vzoriek, sú v každom prípade porovnateľné.

45.

Podľa tohto ustanovenia sa efektivita analýzy rizika, ktorá predchádza výberu vzoriek pre určitú kontrolnú metódu, overuje porovnaním výsledkov vzoriek vybraných na základe analýzy rizika a náhodných vzoriek. Komisia ale prehliadla skutočnosť, že základný celok, z ktorého sa vyberá raz náhodne a raz na základe analýzy rizika, je pritom ten istý. Práve to ale Česká republika spochybňuje vzhľadom na prehliadky terénu na jednej strane a diaľkové snímanie na druhej strane.

46.

Všeobecný súd sa týmito tvrdeniami nezaoberal. Predovšetkým nekonštatoval, že by argumentácia Českej republiky bola nesprávna a že by pre kontroly prostredníctvom diaľkového snímania a pre prehliadky terénu predsa len prichádzali do úvahy rovnaké vzorky alebo že je prinajmenšom priemerná pravdepodobnosť nezrovnalostí v oboch prípadoch približne rovnako vysoká.

47.

Ale len na základe skutočnosti, že tak kontroly na mieste, ako aj kontroly prostredníctvom diaľkového snímania sa vykonávajú na základe reprezentatívnych vzoriek pripadajúcich na plochu príslušného členského štátu, však Všeobecný súd nemohol dospieť k záveru, že tieto kontroly musia viesť k „v zásade podobnej miere nezrovnalostí“.

48.

Okrem toho diaľkové snímanie sa tiež nemôže považovať za menej efektívne z toho dôvodu, že vzorky, ktoré pre túto kontrolnú metódu prichádzajú do úvahy, vykazujú priemerne menšiu pravdepodobnosť nezrovnalostí.

49.

Efektivitu kontrolného systému totiž treba posudzovať ako celok. Parcely, ktoré napríklad nemožno kontrolovať prostredníctvom diaľkového snímania z dôvodu ich geografickej polohy, v žiadnom prípade nezostávajú bez kontroly. Naopak, vykonávajú sa na nich prehliadky terénu. Po druhé z povinnosti zaistiť efektívne overenie dodržiavania podmienok, za ktorých sa poskytuje pomoc, podľa článku 26 ods. 1 nariadenia č. 1122/2009, nevyplýva, že členské štáty musia pre určitú parcelu použiť určitú metódu, pokiaľ sa iná metóda zdá byť pre určité parcely vhodnejšia. Pri posudzovaní vhodnosti môžu v každom prípade zohrávať úlohu praktické a ekonomické hľadiská. ( 32 )

50.

Vyššie uvedené úvahy možno zhrnúť tak, že Všeobecný súd v bode 22 napadnutého rozsudku nesprávne usudzoval, že Komisia prostredníctvom konštatovania rozdielnych mier nezrovnalostí pri kontrolách prostredníctvom diaľkového snímania na jednej strane a pri tradičných kontrolách na mieste na druhej strane preukázala pochybnosti o účinnosti kontrol prostredníctvom diaľkového snímania. Toto konštatovanie totiž nemôže vyvolať pochybnosti o účinnosti dotknutej kontrolnej metódy.

51.

V dôsledku toho sa netreba zaoberať otázkou, či Česká republika tieto pochybnosti vyvrátila.

52.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že prvý odvolací dôvod je dôvodný.

53.

Podľa článku 61 odseku 1 prvej vety Štatútu Súdneho dvora Súdny dvor zruší rozsudok Všeobecného súdu, ak je odvolanie dôvodné. Dôvodnosť prvého odvolacieho dôvodu v prejednávanej veci sama osebe odôvodňuje zrušenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol žalobu v časti týkajúcej sa vylúčenia jednotných platieb na plochu vo výške 69054,23 eura. O túto sumu totiž boli znížené výdavky z dôvodu údajných nedostatkov v kontrolách prostredníctvom diaľkového snímania. ( 33 )

54.

Komisia v prvostupňovom konaní ale predložila ešte jednu námietku voči účinnosti českých kontrol prostredníctvom diaľkového snímania. Na základe tejto námietky pochybnosti o účinnosti vyplývajú aj z toho, že v roku 2012 bola miera nezrovnalostí, ktorá sa zistila na základe kontrol prostredníctvom diaľkového snímania na základe vzorky vybratej na základe analýzy rizík, nižšia ako tá, ktorá sa zistila na základe kontrol prostredníctvom diaľkového snímania na náhodne vybratých vzorkách. ( 34 )

55.

Z článku 31 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1122/2009 vyplýva, že takýto výsledok porovnania vyžaduje zlepšenie analýzy rizík. Z toho zase vyplýva, že takýto záver by v každom prípade mohol predstavovať konštatovanie, ktoré by mohlo vyvolať pochybnosti o efektivite analýzy rizík, a teda o účinnosti českých kontrol prostredníctvom diaľkového snímania ako takých. ( 35 ) O túto skutočnosť však Všeobecný súd neoprel svoj záver, že Komisia preukázala pochybnosti o účinnosti kontrol prostredníctvom diaľkového snímania.

56.

Súdny dvor síce môže nahradiť odôvodnenie Všeobecného súdu, pokiaľ sa záver zdá byť správny z iných právnych dôvodov, ako boli uvedené. ( 36 ) V prejednávanej veci však Všeobecný súd nezistil v potrebnom rozsahu skutkový stav v súvislosti s druhou námietkou Komisie. Konkrétne nekonštatoval, že v roku 2012 takáto odchýlka existovala a nevyvolala ju iná príčina, ako uviedla Komisia. Nahradenie odôvodnenia preto nie je možné.

57.

Vo svojom druhom odvolacom dôvode Česká republika vytýka porušenie článkov 33, 57 a 58 nariadenia č. 1122/2009. Všeobecný súd sa podľa nej dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vychádzal z toho, že vzorka kontrolovaných poľnohospodárskych parciel sa musí automaticky zväčšiť, keď sa zistí, že určitá plocha je v rozmedzí od 0,1 hektára do 2 hektárov alebo o 3 % menšia, než sa uvádza v žiadosti o pomoc. Všeobecný súd sa ďalej dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď vychádzal z toho, že členský štát nemôže pri svojom rozhodovaní prihliadnuť na okolnosti konkrétneho prípadu. Česká republika naopak v praxi rozhoduje, či v prípade odchýlok do 2 hektárov alebo 3 % v jednotlivom prípade treba vzorku zväčšiť. ( 37 )

58.

V tejto súvislosti treba najskôr konštatovať, že podľa článku 33 ods. 1 druhej vety nariadenia č. 1122/2009 sa musí v rámci skutočnej prehliadky terénu skontrolovať najmenej 50 % ohlásených parciel kontrolovaného podniku. Tretia veta tohto článku pritom stanovuje, že „vzorka práve kontrolovaných poľnohospodárskych parciel sa zväčší“, ak kontrola vzorky odhalí „anomálie“. Neuvádza sa tam však, či už aj jedna jediná zistená „anomália“, teda každé uvedenie väčšej plochy, zaväzuje členský štát na to, aby vzorku zväčšil.

59.

Na rozdiel od toho, čo uvádza Česká republika, však nemožno zo skutočnosti, že v článku 33 nariadenia č. 1122/2009 sa používa pojem „anomália“ v množnom čísle, vyvodiť, že členský štát musí kontrolnú vzorku zväčšiť len vtedy, ak sa zistia závažnejšie nezrovnalosti. Česká republika v tejto súvislosti usudzuje, že pojem „anomália“ by bol uvedený v jednotnom čísle, keby sa mali na mysli aj jednotlivé, a teda v konečnom dôsledku zanedbateľnejšie zistenia.

60.

O určitej zanedbateľnej hranici tu ale možno hovoriť, pričom Všeobecný súd ju v konečnom dôsledku stanovil v rozmedzí do 0,1 hektára. ( 38 ) Uvedenie väčšej plochy ako 2 hektáre alebo viac ako 3 % však nemožno považovať za zanedbateľné.

61.

Okrem toho znenie článku 33 nariadenia č. 1122/2009 takisto neponecháva žiaden priestor pre výklad, podľa ktorého členské štáty po celkovom posúdení okolností konkrétneho prípadu môžu rozhodnúť, či sa kontrolná vzorka zväčší, alebo nie. V prípade zväčšenia kontrolnej vzorky totiž ide o záväzné rozhodnutie („sa zväčší…“) ( 39 ) a nie o rozhodnutie prijaté na základe voľnej úvahy.

62.

Judikatúra, ktorú Česká republika v tejto súvislosti uvádza, podľa ktorej rozhodnutie musí vždy zohľadňovať všetky relevantné skutočnosti jednotlivého prípadu, sa pritom týka len rozhodnutí prijatých na základe voľnej úvahy. ( 40 )

63.

V dôsledku toho preto treba druhý odvolací dôvod zamietnuť.

64.

Tretí a štvrtý odvolací dôvod súvisí s vnútroštátnou schémou pomoci na podporu určitých investícií vo vinárskom sektore. Komisia v tejto súvislosti v spornom vykonávacom rozhodnutí na jednej strane vytýka, že Česká republika vyplatila prostriedky skôr, ako táto schéma pomoci vôbec nadobudla platnosť. Na druhej strane vytýka, že Česká republika nesprávne kontrolovala vykonávanie dotknutých investícií.

65.

Vo svojom treťom odvolacom dôvode Česká republika vytýka Všeobecnému súdu, že skreslil skutkový stav tým, že vychádzal z toho, že sporná oprava sa vzťahovala len na investície, ktoré sa vyplatili pred zavedením vnútroštátnej schémy pomoci. ( 41 ) Česká republika v tejto súvislosti už v prvostupňovom konaní uviedla, že Komisia z financovania vylúčila aj investície, na ktoré sa pomoc vyplácala po zavedení vnútroštátnej schémy pomoci, ale pred posúdením jednotlivých žiadostí o pomoc.

66.

Všeobecný súd túto námietku zamietol v bode 49 napadnutého rozsudku ako irelevantnú. Česká republika to považuje za nesprávne právne posúdenie.

67.

V skutočnosti nie je zjavné žiadne skreslenie skutkového stavu Všeobecným súdom. Komisia totiž v prvostupňovom konaní uviedla, že danú opravu vykonala len v súvislosti s platbami, ktoré sa vykonali pred zavedením vnútroštátnej schémy pomoci.

68.

Na podporu svojho názoru, že oprava sa v skutočnosti vzťahuje aj na výdavky, ktoré sa urobili po zavedení schémy pomoci, ale pred posúdením jednotlivých žiadostí, tak Česká republika uviedla len to, že aj pre tieto výdavky poskytla Komisii príslušné podklady.

69.

To však neumožňuje dospieť k záveru, že Komisia aj v tejto časti vykonala opravu. Česká republika neuviedla žiadne časti sporného vykonávacieho rozhodnutia, ktoré by sa týkali týchto výdavkov.

70.

Všeobecný súd pritom v tejto súvislosti v bode 43 napadnutého rozsudku uvádza, že oprava spočíva v tom, že ide o platby, ktoré sa vykonali pred posúdením jednotlivých žiadostí o pomoc. Ide o platby, ktoré sa ale v každom prípade vykonali aj pred zavedením vnútroštátnej schémy pomoci. ( 42 )

71.

Zamietnutím tejto námietky Českej republiky sa teda Všeobecný súd nedopustil ani nesprávneho právneho posúdenia, ani skreslenia skutkového stavu.

72.

Tretí odvolací dôvod preto nie je dôvodný.

73.

Vo svojom štvrtom odvolacom dôvode Česká republika vytýka porušenie článku 77 ods. 5 nariadenia č. 555/2008. Uvádza, že toto ustanovenie umožňuje členským štátom vykonávať kontroly na mieste schválených investícií na základe vzorky. Všeobecný súd však podľa nej nesprávne vychádzal z toho, že Česká republika je povinná podľa článku 19 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 555/2008 vykonávať systematické kontroly na mieste investícií vo vinárskom sektore.

74.

Jadrom tohto odvolacieho dôvodu je otázka, ktoré z týchto dvoch ustanovení sa má v prejednávanej veci použiť na kontroly investícií a v akom rozsahu – systematicky alebo výberom vzoriek – toto ustanovenie ukladá členským štátom povinnosť vykonávať kontroly.

75.

Podľa článku 77 ods. 3 nariadenia č. 555/2008 vykonávajú členské štáty kontroly na mieste výberom vzorky z príjemcov pomoci/výrobcov „okrem prípadov, ak sú systematické kontroly na mieste stanovené v [tomto] nariadení“. Všeobecný súd v tomto zmysle považoval článok 19 nariadenia č. 555/2008 za lex specialis vo vzťahu k článku 77 a vyvodil z toho povinnosť vykonávať systematické kontroly na mieste. ( 43 )

76.

Článok 19 ods. 1 prvý pododsek nariadenia č. 555/2008 stanovuje, že podpora pre určitú investíciu sa vyplatí „až po potvrdení, že sa jednotlivá operácia alebo všetky operácie, ktoré sú predmetom žiadosti o podporu, podľa toho, aký spôsob riadenia opatrenia si členský štát zvolil, vykonali a na mieste skontrolovali“.

77.

V tejto súvislosti treba konštatovať, že znenie článku 19 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 555/2008 na rozdiel od názoru Všeobecného súdu nepredpokladá systematické kontroly. ( 44 ) Článok 19 ods. 1 prvý pododsek len uvádza, že členské štáty musia vykonávané opatrenia na mieste kontrolovať. To nevylučuje, že kontrola na mieste sa bude vykonávať aj výberom vzoriek.

78.

Po druhé všeobecná štruktúra nariadenia č. 555/2008 dokazuje, že systematické kontroly sú výslovne nariadené vtedy, ak sú na to členské štáty zaviazané: napríklad článok 76 ods. 2 písm. e) nariadenia č. 555/2008, ktorý upravuje zásady kontrol vo vinárskom sektore, ponecháva členským štátom možnosť zvoliť si, či budú kontroly vykonávať systematicky, alebo prostredníctvom výberu vzorky. Článok 77 ods. 3 nariadenia č. 555/2008 stanovuje systematické kontroly na mieste výnimočne, zatiaľ čo jeho odsek 2 ukladá povinnosť vykonávať správne kontroly systematicky. Skutočnosť, že nariadenie č. 555/2008 nariaďuje systematické kontroly výslovne, dokazuje okrem iného aj jeho článok 78 ods. 1 tretia veta, podľa ktorého sa určitá výnimka použije v prípade, že „sa stanovujú systematické kontroly na mieste“. Takisto aj osobitné ustanovenie článku 12 nariadenia č. 555/2008 pre tzv. zelený zber je príkladom výslovne nariadených systematických kontrol na mieste. ( 45 )

79.

A po tretie pre všetky priame platby, ktoré podliehajú systému kontroly spoločnej poľnohospodárskej politiky, v zásade platí, že členské štáty vykonávajú kontroly na mieste na základe výberu vzorky. ( 46 ) Vzhľadom na rozsah pomoci a ich rozdelenie na malé časti by to v praxi len ťažko mohlo vyzerať inak. Aj z tohto pohľadu predstavujú systematické kontroly na mieste výnimku.

80.

Ale aj v prípade, že by z článku 19 ods. 1 prvého pododseku nariadenia č. 555/2008 chcel niekto odvodzovať povinnosť členských štátov vykonávať systematické kontroly investícií, systematické postavenie článkov 19 a 77 hovorí v prospech toho, aby sa posledný uvedený článok považoval za lex specialis a nie naopak.

81.

Všeobecné ustanovenie totiž spravidla stojí pred osobitným ustanovením. Okrem toho sa článok 19 nachádza v oddiele 6, nazvanom „Investície“, v kapitole II (Oprávnené opatrenia) hlavy II – Podporné programy. Článok 77 sa naproti tomu nachádza v hlave V, nazvanej „Kontroly vo vinárskom sektore“, a v nej v kapitole I (Zásady kontroly). Táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že článok 19 je všeobecným ustanovením pre investície, zatiaľ čo ich kontrola (a iných pomocí) je spresnená v hlave V, ktorá upravuje kontroly vo vinárskom sektore. Túto skutočnosť, že hlava, ktorá upravuje kontroly vo vinárskom sektore, v každom prípade zahŕňa aj kontroly investícií, dosvedčuje aj článok 77 ods. 5 nariadenia. Toto ustanovenie platí aj pre opatrenia stanovené v článku 15 nariadenia č. 479/2008. Všetky tieto opatrenia sú ale investície. ( 47 )

82.

Na rozdiel od názoru Všeobecného súdu ( 48 ) tomu nebráni ani skutočnosť, že článok 77 má názov „Všeobecné zásady“. Toto ustanovenie ale obsahuje všeobecné zásady pre kontroly vo vinárskom sektore. Okrem toho je však v tejto hlave ešte množstvo ďalších ustanovení, ktoré špecifikujú vykonávanie kontrol. ( 49 ) V tomto rozsahu je nutné článok 77 nariadenia č. 555/2008 chápať ako všeobecné ustanovenie v rámci osobitných ustanovení upravujúcich kontrolu vo vinárskom sektore.

83.

Pokiaľ by článok 19 nariadenia č. 555/2008 predstavoval lex specialis pre kontrolu investícií, a pokiaľ by členské štáty preto museli systematicky vykonávať kontroly investícií na mieste, pre článok 77 ods. 5 by už nezostal žiaden priestor na uplatnenie. Podľa tohto ustanovenia sa totiž pri investíciách obdobne použijú niektoré ustanovenia nariadenia č. 65/2011 ( 50 ), najmä jeho článok 25. Jeho odsek 1 prvá veta ale práve stanovuje kontroly na mieste na základe vhodnej vzorky. Tento odkaz nie je možné skĺbiť s povinnosťou systematických kontrol na mieste podľa článku 19 ods. 1 nariadenia č. 555/2008.

84.

Na rozdiel od názoru Všeobecného súdu ( 51 ) však niečo iné neplatí ani z toho dôvodu, že pre článok 25 nariadenia č. 65/2011 zostáva priestor na použitie mimo odkazu, ktorý je uvedený v nariadení č. 555/2008. Ako správne uvádza Česká republika, nič to totiž nemení na tom, že pre článok 77 ods. 5 nariadenia č. 555/2008 by v prípade, že by sa vychádzalo z názoru Všeobecného súdu, už nezostal žiadny priestor na uplatnenie.

85.

Z toho vyplýva, že článok 19 nepredstavuje lex specialis k článku 77 ods. 5 nariadenia č. 555/2008.

86.

Všeobecný súd sa preto dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď článok 19 nariadenia č. 555/2008 považoval za lex specialis k článku 77 a keď z toho vyvodil, že Česká republika mala povinnosť vykonávať systematické kontroly na mieste vykonávaných investícií.

87.

Štvrtý odvolací dôvod je preto dôvodný.

88.

Dôvodnosť štvrtého odvolacieho dôvodu odôvodňuje zrušenie napadnutého rozsudku v rozsahu, v akom Všeobecný súd zamietol žalobu proti vylúčeniu investícií vo výške 636516,20 eura. Na základe tohto nesprávneho právneho posúdenia totiž Všeobecný súd sporné vykonávacie rozhodnutie nespochybnil v časti, v ktorej Komisia považovala kontroly na mieste vo vinárskom sektore, ktoré Česká republika vykonávala prostredníctvom výberu vzoriek, za nedostatočné.

89.

Podľa článku 61 prvého odseku druhej vety Štatútu Súdneho dvora môže Súdny dvor v prípade zrušenia rozsudku sám vydať konečný rozsudok, ak to stav konania dovoľuje, alebo môže vec vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu.

90.

V prejednávanej veci stav konania nedovoľuje vydať konečné rozhodnutie.

91.

Pokiaľ ide o zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu dôvodnosti prvého odvolacieho dôvodu ( 52 ), vyplýva to zo skutočnosti, že na účely konečného rozhodnutia vo veci treba urobiť ďalšie skutkové zistenia. ( 53 )

92.

Pokiaľ ide o zrušenie napadnutého rozsudku z dôvodu dôvodnosti štvrtého odvolacieho dôvodu ( 54 ), treba konštatovať, že Komisia vylúčenie výdavkov vo výške 636516,20 eura v súvislosti s investíciami vo vinárskom sektore oprela nielen o nedostatočné kontroly na mieste, ale aj o skutočnosť, že finančné prostriedky boli vyplatené skôr, než vnútroštátna schéma pomoci nadobudla platnosť. ( 55 ) Všeobecnému súdu teda prináleží, aby posúdil, či vylúčenie výdavkov vo výške 636516,20 eura je opodstatnené aj len vzhľadom na túto poslednú uvedenú skutočnosť.

93.

V dôsledku toho treba tento spor vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu.

94.

Vzhľadom na to, že vec sa má vrátiť na rozhodnutie Všeobecnému súdu, o trovách konania sa rozhodne neskôr.

95.

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto: