1.

Balzam je aromatická olejovitá látka, ktorá vyteká ako miazga z rôznych rastlín. Po tisícročia sa používal ako základ do liekov, mastí a voňaviek. Používanie balzamu na tieto účely je v európskej tradícii a kultúre osvedčené. Viaceré zmienky o používaní balzamu na liečebné účely sa nachádzajú v Biblii i v Shakespearových hrách a, samozrejme, v poslednej Wagnerovej opere Parsifal sa dozvedáme, že utrpenie spôsobené silnou bolesťou raneného kráľa Amforta sa zmierni, len ak mu bude na inak nevyliečiteľnú ranu podaná ampulka balzamu z Arábie.

2.

Takto slovo „balzam“ (a príbuzné slová, v angličtine „balsam“ alebo „balm“) historicky vstúpilo do nášho súčasného chápania. Samozrejme, v súčasnosti sa slovo „balzam“ často spája s veľmi známym výrobkom „Aceto Balsamico di Modena“. Je to veľmi tmavý, koncentrovaný a ochutený ocot vyrábaný z koreneného (a čiastočne fermentovaného) hrozna, ktoré niekoľko rokov dozrieva vo viacerých drevených sudoch. ( 2 ) Samotný výrobok teda neobsahuje balzam, ale taliansky výraz „balsamico“ znamená „podobný balzamu“. Prídavné meno „balsamico“ sa teda na označenie octu („aceto“) používa s cieľom zdôrazniť liečivé alebo hojivé vlastnosti vo všeobecnosti podobné balzamu, ktoré sa výrobku pôvodne pripisovali.

3.

Všetko toto vyvoláva otázku, či samotný výraz „balsamico“ požíva ochranu ako zemepisné označenie. Ide o základnú otázku v rámci tohto návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko) do kancelárie Súdneho dvora 2. júla 2018 a ktorý sa týka výkladu článku 1 a prílohy I nariadenia č. 583/2009. Práve týmto nariadením bol názov „Aceto Balsamico di Modena (CHZO)“ zapísaný do registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení.

4.

Vnútroštátny súd sa svojou otázkou pýta, či sa ochrana udelená zápisom názvu „Aceto Balsamico di Modena (CHZO)“ v jeho celistvosti vzťahuje aj na používanie jeho jednotlivých zložiek, ktoré nemajú zemepisnú povahu, ( 3 ) konkrétne výrazov „Aceto“, „Balsamico“ a „Aceto Balsamico“. Skôr než preskúmam tieto otázky, musím najprv uviesť príslušné ustanovenia právnych predpisov.

5.

Nariadenie č. 583/2009 bolo prijaté na základe nariadenia Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o ochrane zemepisných označení a označení pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín. ( 4 ) Nariadenie č. 510/2006 je od 3. januára 2013 zrušené článkom 58 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1151/2012. ( 5 ) Podľa článku 58 ods. 2 nariadenia č. 1151/2012 sa majú odkazy okrem iného na zrušené nariadenie č. 510/2006 vykladať ako odkazy na nariadenie č. 1151/2012. ( 6 )

6.

Článok 3 bod 6 nariadenia č. 1151/2012 stanovuje, že „‚druhové výrazy‘ sú názvy výrobkov, ktoré sa napriek tomu, že odkazujú na miesto, región alebo krajinu, v ktorej sa výrobok pôvodne vyrábal alebo uvádzal na trh, stali bežnými názvami výrobku v Únii“.

7.

Článok 5 ods. 2 nariadenia č. 1151/2012 stanovuje:

„Na účely tohto nariadenia je ‚zemepisné označenie‘ názov, ktorým sa identifikuje výrobok:

8.

Článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1151/2012 stanovuje:

„Druhové názvy sa nesmú zapísať do registra ako chránené označenia pôvodu alebo chránené zemepisné označenia.“

9.

Článok 13 nariadenia č. 1151/2012, nazvaný „Ochrana“, stanovuje:

„1.   Názvy zapísané v registri sú chránené pred:

Ak chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie obsahuje názov výrobku, ktorý sa považuje za druhový, použitie takéhoto druhového názvu sa nepovažuje za použitie v rozpore s ustanoveniami písmena a) alebo b) prvého pododseku.

2.   Chránené označenia pôvodu a chránené zemepisné označenia sa nesmú stať druhovými.

…“

10.

Článok 41 nariadenia č. 1151/2012, nazvaný „Druhové výrazy“, stanovuje:

„1.   Bez toho, aby bol dotknutý článok 13, toto nariadenie nemá vplyv na používanie výrazov, ktoré sú v Únii druhové, ani keď je druhový výraz súčasťou názvu chráneného v rámci systému kvality.

2.   S cieľom stanoviť, či sa výraz stal, alebo nestal druhovým, je potrebné zohľadniť všetky relevantné faktory, najmä:

3.   S cieľom v plnej miere chrániť práva zainteresovaných strán je Komisia splnomocnená prijať v súlade s článkom 56 delegované akty, ktorými sa stanovia dodatočné pravidlá určenia druhového postavenia výrazov uvedených v odseku 1 tohto článku.“

11.

Odôvodnenia 2 až 5, 7, 8 a 10 nariadenia č. 583/2009 stanovujú:

…

…

12.

Článok 1 nariadenia č. 583/2009 stanovuje:

„Názov uvedený v prílohe I k tomuto nariadeniu sa zapisuje do registra.“

13.

V prílohe I nariadenia č. 583/2009 je uvedený názov „Aceto Balsamico di Modena (CHZO)“.

14.

Spoločnosť BALEMA GmbH (ďalej len „BALEMA“) vyrába výrobky na báze octu a uvádza ich na trh v regióne Bádensko (Nemecko). Už minimálne 25 rokov predáva výrobky s označením „Balsamico“ a „Deutscher Balsamico“. Etikety týchto výrobkov obsahujú opis „Theo der Essigbrauer, Holzfassreifung, Deutscher Balsamico traditionell, naturtrüb aus badischen Weinen“ [Theo – výrobca octu dozretého v drevených sudoch, tradičný nemecký balzamový ocot, prirodzene zakalený, vyrobený z bádenského vína] alebo „1. Deutsches EssigBrauhaus, Premium, 1868, Balsamico, Rezeptur No. 3“ [prvá nemecká výrobňa prémiového balzamového octu, 1868, receptúra č. 3].

15.

Je nesporné, že na výrobky spoločnosti BALEMA označené ako „Balsamico“ sa nevzťahuje zápis označenia „Aceto Balsamico di Modena (CHZO)“ podľa článku 1 a prílohy I nariadenia č. 583/2009, lebo nezodpovedajú špecifikácii výrobku uvedenej v prílohe II nariadenia.

16.

Consorzio Tutela Aceto Balsamico di Modena (ďalej len „konzorcium“) je konzorcium výrobcov výrobkov označených názvom „Aceto Balsamico di Modena“. Domnieva sa, že používanie označenia „Balsamico“ spoločnosťou BALEMA predstavuje porušenie chráneného zemepisného označenia „Aceto Balsamico di Modena“. Konzorcium preto vyzvalo spoločnosť BALEMA na zdržanie sa protiprávneho konania. Spoločnosť BALEMA zas podala na nemecké súdy proti konzorciu negatívnu určovaciu žalobu, ktorou sa domáhala určenia, že nedošlo k porušeniu ochrannej známky. Žaloba nebola úspešná.

17.

V odvolacom konaní sa spoločnosť BALEMA domáhala určenia, že sa nemusí zdržať používania označenia „Balsamico“ pre výrobky na báze octu vyrábané v Nemecku. Odvolanie bolo vo veci samej úspešné, lebo súd dospel k záveru, že používanie názvu „Balsamico“ v súvislosti s octom nie je v rozpore s článkom 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1151/2012. Podľa uvedeného súdu sa ochrana názvu „Aceto Balsamico di Modena“ udelená nariadením č. 583/2009 vzťahuje len na názov v jeho celistvosti, nie však na jednotlivé časti zloženého názvu bez zemepisnej povahy, a to aj v prípade, že by boli používané spoločne.

18.

Proti rozsudku bolo podané dovolanie na vnútroštátny súd.

19.

Vnútroštátny súd sa domnieva, že dovolanie bude úspešné, pokiaľ názvy „Balsamico“ a „Deutscher Balsamico“ používané spoločnosťou BALEMA porušujú článok 13 ods. 1 písm. a) alebo b) nariadenia č. 1151/2012. Podľa uvedeného súdu by na také konštatovanie bolo potrebné, aby sa ochrana celého názvu „Aceto Balsamico di Modena“ udelená článkom 1 nariadenia č. 583/2009 vzťahovala aj na jednotlivé zložky názvu v jeho celistvosti, ktoré nemajú zemepisnú povahu („Aceto“, „Balsamico“, „Aceto Balsamico“).

20.

Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) poukazuje na to, že z článku 13 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 1151/2012 a z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že podľa článku 13 ods. 1 písm. a) alebo b) nariadenia sa ochrana chráneného zemepisného označenia zloženého z viacerých slov vzťahuje nielen na používanie označenia v jeho celistvosti, ale aj na používanie jednotlivých častí tohto označenia. Článok 13 ods. 1 druhý pododsek nariadenia č. 1151/2012 upravuje špecifický prípad, v ktorom chránené zemepisné označenie obsahuje názov výrobku, ktorý sa považuje za druhový. Podľa tohto ustanovenia sa používanie druhového názvu nepovažuje za v rozpore s článkom 13 ods. 1 písm. a) alebo b) nariadenia. Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) poukazuje aj na to, že nariadenie Komisie, ktorým sa názov zapisuje do registra, môže obmedziť rozsah ochrany chráneného zemepisného označenia zloženého z viacerých výrazov tak, aby sa nevzťahovala na používanie jednotlivých častí označenia. V tomto smere skutočnosť, že žiadateľ môže uviesť, že nepožaduje ochranu všetkých zložiek názvu, svedčí o tom, že ochrana udelená zápisom môže byť obmedzená.

21.

Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) sa domnieva, že odôvodnenia 3, 5 a 10 nariadenia č. 583/2009 svedčia v prospech obmedzenia rozsahu ochrany na názov „Aceto Balsamico di Modena“ v jeho celistvosti s vylúčením jednotlivých zložiek, ktoré nemajú zemepisnú povahu. Ďalej sa domnieva, že na rozdiel od postoja vyjadreného v dovolaní predpoklad, že ochrana je udelená názvu „Aceto Balsamico di Modena“ v jeho celistvosti, neznamená nesúlad so zápisom chránených označení pôvodu „Aceto balsamico tradizionale di Modena“ a „Aceto balsamico tradizionale di Reggio Emilia“ podľa nariadenia Rady (ES) č. 813/2000 zo 17. apríla 2000, ktorým sa mení a dopĺňa príloha nariadenia Komisie (ES) č. 1107/96 o zápise zemepisných názvov a označení pôvodu na základe postupu ustanoveného v článku 17 nariadenia (EHS) č. 2081/92. ( 7 ) Na rozdiel od nariadenia č. 583/2009 odkazy na obmedzený rozsah ochrany v nariadení č. 813/2000, ktoré možno pripísať skutočnosti, že členské štáty v predchádzajúcom konaní o zápise nevzniesli námietky podľa článku 7 nariadenia Rady (EHS) č. 2081/92 ( 8 ) (teraz články 51 a 52 nariadenia č. 1151/2012), nebránia obmedzeniu ochranného účinku názvu „Aceto Balsamico di Modena“ v jeho celistvosti.

22.

Za týchto okolností sa Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Vzťahuje sa ochrana názvu ‚Aceto Balsamico di Modena‘ v jeho celistvosti na používanie jednotlivých častí zloženého názvu, ktoré nemajú zemepisnú povahu (‚Aceto‘, ‚Balsamico‘, ‚Aceto Balsamico‘)?“

23.

Písomné pripomienky predložilo konzorcium, talianska, grécka a španielska vláda a Komisia. Konzorcium, spoločnosť BALEMA, nemecká, grécka, španielska a talianska vláda, ako aj Komisia predniesli ústne prednesy na pojednávaní 23. mája 2019.

24.

Na úvod môžem poukázať na to, že v tejto veci – a tiež v ďalších podobných veciach – problém čiastočne vyplýva z trochu promiskuitného používania jedného slovného spojenia „druhové výrazy“ v dvoch odlišných významoch. Ako som už uviedol, slovné spojenie „druhové výrazy“ je vymedzené v článku 3 bode 6 nariadenia č. 1151/2012 ako názvy výrobkov, „ktoré sa napriek tomu, že odkazujú na miesto, región alebo krajinu, v ktorej sa výrobok pôvodne vyrábal alebo uvádzal na trh, stali bežnými názvami výrobku v Únii“. Súdy, sudcovia, právnici a komentátori však tento výraz používajú aj na jednoduché označenie bežných alebo zvyčajných slov, ktoré práve pre svoju druhovú povahu nespĺňajú podmienky na zápis do registra CHZO/CHOP. ( 9 ) Keďže je potrebné rozlišovať medzi týmito dvoma pojmami, navrhujem používať slovné spojenie „druhové výrazy“ v osobitnom význame vymedzenom v článku 3 bode 6 nariadenia č. 1151/2012, v ostatných prípadoch však jednoducho používať pojem „bežné výrazy“ na označenie slov alebo viet, ktoré by sa v inom kontexte mohli – alebo možno dokonca museli – označiť ako výrazy druhovej povahy.

25.

Článok 13 ods. 1 písm. a) až d) nariadenia č. 1151/2012 obsahuje postupný zoznam zakázaného konania vo vzťahu k názvom zapísaným podľa tohto nariadenia. ( 10 ) Článok 13 ods. 1 písm. a) až d) nariadenia č. 1151/2012 upravuje rôzne situácie, v ktorých je uvádzanie výrobku na trh sprevádzané výslovným alebo implicitným odkazom na zemepisné označenie za podmienok, ktoré môžu uviesť verejnosť do omylu či prinajmenšom vyvolať v jej mysli myšlienkovú asociáciu týkajúcu sa pôvodu výrobku, alebo hospodárskemu subjektu umožniť neoprávnene ťažiť z povesti predmetného zemepisného označenia. ( 11 )

26.

V rozsudku zo 7. júna 2018, Scotch Whisky Association (C‑44/17, EU:C:2018:415, bod 29), Súdny dvor konštatoval, že pojem „použitie“ v článku 16 písm. a) nariadenia č. 110/2008 v súvislosti s „každým priamym alebo nepriamym komerčným použitím, ak ide o produkty, ktoré nie sú zahrnuté do registrácie“, ( 12 )„si z hľadiska samotnej definície vyžaduje… aby sporné označenie používalo samotné chránené zemepisné označenie vo forme, v ktorej toto posledné uvedené označenie bolo zaregistrované alebo prinajmenšom vo forme majúcej tak úzke väzby s ním, z fonetického a/alebo vizuálneho hľadiska, že sporné označenie je od neho zjavne neoddeliteľné“. V bode 44 tohto rozsudku Súdny uviedol, že pojem „pripodobnenie“ [vyvolanie mylnej predstavy – neoficiálny preklad] ( 13 )„pokrýva prípad, keď pojem použitý na označenie výrobku zahŕňa časť chráneného zemepisného označenia, takže keď spotrebiteľ vidí názov predmetného výrobku, vybaví sa mu v mysli obraz výrobku, ktorého označenie je chránené“. ( 14 )

27.

Článok 13 ods. 1 druhý pododsek nariadenia č. 1151/2012 však stanovuje, že ak názov ( 15 ) zapísaný v registri chránených označení pôvodu (ďalej len „CHOP“) a chránených zemepisných označení („CHZO“) obsahuje druhový prvok, používanie tohto druhového prvku nepredstavuje porušenie ochrany uvedeného zapísaného názvu podľa článku 13 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia. Zo samotného znenia článku 13 ods. 1 druhého pododseku nariadenia č. 1151/2012 teda vyplýva, že samotný zložený názov zapísaný v registri CHOP a CHZO môže obsahovať druhové alebo iné nechránené prvky.

28.

Keď sa teda CHOP alebo CHZO skladá z viacerých prvkov/názvov, z ktorých jeden alebo viaceré predstavujú názov považovaný za druhový, používanie druhového prvku/názvu treťou stranou v zásade nie je v rozpore s ochranou udelenou článkom 13 ods. 1 písm. a) a b) ( 16 ) nariadenia č. 1151/2012 ( 17 ) proti priamemu alebo nepriamemu obchodnému používaniu názvu zapísaného v registri a zneužívaniu, napodobňovaniu alebo vyvolávaniu mylnej predstavy o tomto názve. ( 18 ) Tento bod môžem ilustrovať veľmi jasným príkladom. Označenie „Prosciutto di Parma“ (parmská šunka) bolo zapísané do registra CHOP, ( 19 ) nemožno však napríklad tvrdiť, že iní výrobcovia a dodávatelia nesmú používať slovo „prosciutto“/„šunka“.

29.

Túto dôležitú zásadu potvrdilo uznesenie zo 6. októbra 2015, Schutzgemeinschaft Milch und Milcherzeugnisse/Komisia (C‑517/14 P, EU:C:2015:700), v ktorom Súdny dvor uviedol, že vzhľadom na to, že Komisia v článku 1 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1121/2010 z 2. decembra 2010, ktorým sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení zapisuje názov [Edam Holland (CHZO)], ( 20 ) ktoré sa týka zápisu názvu „Edam Holland“, konštatovala, že názov „Edam“ je druhové označenie, toto slovo sa môže – bez ohľadu na zápis CHZO „Edam Holland“ – naďalej používať na území Európskej únie za predpokladu, že sa budú dodržiavať zásady a pravidlá právneho poriadku Únie. Súdny dvor tak rozhodol, že Všeobecný súd sa nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď okrem iného konštatoval, že nariadenie č. 1121/2010 stanovuje, že označenie „Edam“ sa môže pri uvádzaní syrov na trh používať aj naďalej. ( 21 )

30.

Vzhľadom na veľmi široký rozsah ochrany udelenej článkom 13 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 1151/2012, ( 22 ) pokiaľ ide o prejednávanú vec, je nutné pred určením prípadného porušenia týchto ustanovení určiť, či zložený názov zapísaný do registra CHOP a CHZO obsahuje druhové – a teda nechránené – prvky.

31.

Ako som už uviedol, vymedzenie pojmu „druhové výrazy“ v článku 3 bode 6 nariadenia č. 1151/2012 je podľa môjho názoru veľmi špecifické a má obmedzenú pôsobnosť. Znamená „názvy výrobkov, ktoré sa napriek tomu, že odkazujú na miesto, región alebo krajinu, v ktorej sa výrobok pôvodne vyrábal alebo uvádzal na trh, stali bežnými názvami výrobku v Únii“. ( 23 ) Vymedzenie tak odkazuje na výrazy, ktoré časom stratili svoj zemepisný význam. V rozsudku z 2. júla 2009, Bavaria a Bavaria Italia (C‑343/07, EU:C:2009:415, bod 107), Súdny dvor uviedol, že „pokiaľ teda ide o CHZO, názov sa stane druhovým len vtedy, ak priama spojitosť medzi zemepisným pôvodom výrobku na jednej strane a zvláštnou kvalitou tohto výrobku, jeho povesťou alebo inými vlastnosťami, ktoré možno pripísať uvedenému pôvodu, na druhej strane zanikla, takže názov už len opisuje druh alebo typ výrobkov“.

32.

Ako som už uviedol, v tejto veci – a tiež v ďalších podobných veciach – problém čiastočne vyplýva zo špecifického a obmedzeného vymedzenia pojmu „druhový“ v nariadení č. 1151/2012. Napriek tomu je jasné, že popri „druhových výrazoch“ v prísnom zmysle definície uvedenej v článku 3 bode 6 nariadenia č. 1151/2012 ani používanie bežných názvov alebo zvyčajných výrazov, ktoré nemajú bežný zemepisný význam – a ktoré sa často tiež označujú ako druhové výrazy v trochu odlišnom zmysle tohto pojmu –, nepredstavuje porušenie ochrany zapísaného názvu udelenej článkom 13 ods. 1 písm. a) a b) nariadenia č. 1151/2012.

33.

V tomto smere treba poukázať na to, že v bode 80 rozsudku zo 16. marca 1999, Dánsko a i./Komisia (C‑289/96, C‑293/96 a C‑299/96, EU:C:1999:141), Súdny dvor konštatoval, že slovné spojenie „názov, ktorý sa stal druhovým“ – uvedené v ustanovení zodpovedajúcom článku 41 nariadenia č. 1151/2012 v súvislosti s používaním druhových výrazov –, sa vzťahuje aj na názvy, ktoré vždy boli druhovými.

34.

Navyše v rozsudku z 9. júna 1998, Chiciak a Fol (C‑129/97 a C‑130/97, EU:C:1998:274, bod 37), Súdny dvor konštatoval, že ochrana udelená ustanovením zodpovedajúcim článku 13 ods. 1 nariadenia č. 1151/2012 sa nevzťahuje len na zložené označenie v jeho celistvosti, ale aj na každú jeho zložku, pokiaľ nejde o druhový alebo bežný výraz. ( 24 )

35.

Nemecká, grécka a španielska vláda, ako aj Komisia sa domnievajú, že označenia „Aceto“, „Balsamico“ a „Aceto Balsamico“ sú druhové a/alebo bežné výrazy. V konaní na Súdnom dvore napríklad tvrdili, že výraz „Balsamico“ je odvodený z latinského slova „balsamun“ alebo z gréckeho slova „βάλσαμον“, ( 25 ) používa sa v taliančine, španielčine a portugalčine a okrem iného označuje utišujúci prípravok používaný na liečebné účely.

36.

Pri posudzovaní, či je výraz druhový v osobitnom kontexte definície uvedenej v článku 3 bode 6 nariadenia č. 1151/2012, alebo či ide o bežný výraz (a teda druhový v širšom zmysle, ktorý som práve opísal), podľa môjho názoru nie je nevyhnutne rozhodujúce to, či má výraz konkrétny význam v danom jazyku, ( 26 ) ale skôr to, či nemá bežný zemepisný význam.

37.

V tomto smere musím poukázať na to, že napriek skutočnosti, že slovo „feta“ znamená v taliančine „plátok“, ( 27 ) a teda prinajmenšom na prvý pohľad by sa javilo ako bežný výraz, Súdny dvor v rozsudku z 25. októbra 2005, Nemecko a Dánsko/Komisia (C‑465/02 a C‑466/02, EU:C:2005:636, body 88 a 94), rozhodol, že názov „feta“ ako CHOP nie je druhový. ( 28 ) Súdny dvor konštatoval, že Komisia oprávnene dospela k záveru, že „feta“ je označenie pôvodu v súvislosti so syrom vyrábaným v Grécku. Toto rozhodnutie však treba chápať s prihliadnutím na špecifické a konkrétne skutkové zistenia v danej veci.

38.

V uvedenej veci Spolková republika Nemecko a Dánske kráľovstvo podali žalobu o neplatnosť nariadenia Komisie (ES) č. 1829/2002 zo 14. októbra 2002, ktorým sa mení a dopĺňa príloha k nariadeniu (ES) č. 1107/96 v súvislosti s názvom Feta, ( 29 ) pričom tvrdili, že okrem iného ide o druhový výraz v zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2081/92, t. j. predchodcu súčasného článku 3 bodu 6 a článku 41 ods. 2 nariadenia č. 1151/2012. Súdny dvor pri posudzovaní otázky, či je výraz „feta“ druhový, vzal do úvahy miesta, kde sa dotknutý výrobok vyrába v rámci členského štátu, ktorý dosiahol zápis predmetného názvu do registra, i mimo neho, spotrebu výrobku a jeho vnímanie spotrebiteľmi v danom členskom štáte i mimo neho, existenciu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá sa osobitne týka daného výrobku, a spôsob, akým sa názov používa v práve Spoločenstva. ( 30 )

39.

Súdny dvor v bodoch 86 až 90 svojho rozsudku uviedol:

40.

Ako teda konštatoval Súdny dvor, v uvedenej veci bola rozhodujúca skutočnosť, že pre drvivú väčšinu európskych spotrebiteľov je slovo „feta“ neoddeliteľne spojené s konkrétnym syrom vyrábaným v Grécku. Okrem talianskych hovorcov totiž tento výraz nemá pre týchto spotrebiteľov iný význam. Z toho teda vyplynulo, že Komisia oprávnene konštatovala, že výraz „feta“ nie je druhovým výrazom na účely článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2081/92, keďže má bežný zemepisný význam.

41.

Keby išlo iba o čisto osobný úsudok, myslím si, že by som v prejednávanej veci dospel k opačnému záveru. „Aceto“ je zjavne bežné talianske slovo, a hoci slovo „balsamico“ je určite v mysliach mnohých spotrebiteľov úzko spojené s výrobkom, ktorý vyrába konzorcium, jeho základnom je slovo „balzam“, ktoré je podľa môjho názoru skrátka príliš bežné a dobre známe na to, aby jednotlivo spĺňalo podmienky ochrany CHZO. Podľa môjho názoru nemožno tvrdiť ani to, že tieto slová majú bežný zemepisný význam, takže na základe toho ide o „druhové výrazy“ na účely článku 3 bodu 6 nariadenia 1151/2012.

42.

Kritériom je však v konečnom dôsledku spôsob, akým by tieto slová vnímal „riadne informovaný, primerane pozorný a obozretný priemerný spotrebiteľ“. ( 32 ) Túto otázku musí v konečnom dôsledku preskúmať a posúdiť vnútroštátny súd, možno na základe príslušných spotrebiteľných prieskumov a podobných podkladov. ( 33 )

43.

Bez takýchto zistení vnútroštátneho súdu sa za týchto okolností domnievam, že Súdny dvor jednoducho nie je v pozícii, aby sám rozhodol, či sú slová „aceto“ a „balsamico“ bežné výrazy v zmysle, ktorý som uviedol, alebo či ide aj o „druhové výrazy“ v osobitnom zmysle článku 3 bodu 6 nariadenia č. 1151/2012. Napriek tejto výhrade sa však domnievam, že Súdny dvor môže vo veci právoplatne rozhodnúť, pokiaľ na ňu bude nazerať z mierne odlišného hľadiska analýzy ustanovení nariadenia č. 583/2009. V tomto smere považujem za zvlášť poučné jeho odôvodnenia. Práve touto problematikou sa teraz chcem zaoberať.

44.

V súlade s článkom 1 a prílohou I nariadenia č. 583/2009 bol do registra zapísaný zložený názov „Aceto Balsamico di Modena (CHZO)“. Článok 1 ani príloha I nariadenia nestanovuje nijaké obmedzenie ani kvalifikáciu v súvislosti s rozsahom ochrany tohto zloženého názvu.

45.

Z odôvodnení 2, 3, 5 a 7 nariadenia č. 583/2009 však vyplýva, že Nemecko, Grécko ( 34 ) a Francúzsko vzniesli námietky voči zápisu názvu „Aceto Balsamico di Modena“. Podľa všetkého najmä Nemecko a Grécko sa domnievali, že okrem iného výraz „Aceto balsamico“ má druhovú povahu. (Z kontextu sa dá vyvodiť, že slovné spojenie „druhové výrazy“ sa používal synonymne v zmysle bežného alebo zvyčajného slova.)

46.

Navyše odôvodnenie 10 nariadenia č. 583/2009 okrem iného stanovuje: „Ochrana je však udelená zloženému názvu‚Aceto Balsamico di Modena‘. Jednotlivé časti zloženého názvu, ktoré nemajú zemepisný charakter, aj v prípade, že sa používajú spolu alebo v preloženej podobe, sa môžu v súlade so zásadami a pravidlami právneho systému Spoločenstva používať na celom území Spoločenstva“. ( 35 )

47.

Napriek obsahu dotknutých odôvodnení a zjavným kontroverziám, ktoré sprevádzali zápis CHZO „Aceto Balsamico di Modena“, treba pripomenúť, že Komisia v článku 1 ani v prílohe I nariadenia č. 583/2009 špecificky neurčila, či niektorý z výrazov „Aceto“, „Balsamico“ alebo „Aceto Balsamico“ predstavuje druhové označenie (v osobitnom zmysle podľa nariadenia alebo v alternatívnom širšom zmysle slova v dôsledku toho, že ide jednoducho o bežné výrazy) alebo zložku, ktorá nemá zemepisnú povahu, a teda sa bez ohľadu na zápis predmetného CHZO môže naďalej používať na území Európskej únie v súlade s článkom 13 ods. 1 druhým pododsekom nariadenia č. 1151/2012.

48.

Tento prístup je v protiklade so situáciou, ktorá panovala napríklad v súvislosti s nariadením č. 1121/2010, v ktorom nielen odôvodnenie 8 dotknutého nariadenia, ale aj jeho výroková časť jasne stanovuje, že názov „Edam“ je druhové označenie. ( 36 )

49.

Treba však poukázať na to, že v rozsudku z 9. júna 1998, Chiciak a Fol (C‑129/97 a C‑130/97, EU:C:1998:274, bod 39), Súdny dvor v súvislosti s použitím zložených výrazov v označení pôvodu ( 37 ) konštatoval, že skutočnosť, že v prílohe nariadenia, ktorým bolo predmetné označenie zapísané do registra, sa nenachádza poznámka pod čiarou stanovujúca, že zápis sa nepožaduje pre niektorú z častí tohto označenia, ( 38 )nevyhnutne neznamená, že každá z jeho častí je chránená. ( 39 ) Na rozdiel od rozsudku z 26. februára 2008, Komisia/Nemecko (C‑132/05, EU:C:2008:117, bod 31), Súdny dvor odmietol tvrdenie, že CHOP požíva ochranu iba presne v tej forme, v akej je zapísané do registra. ( 40 )

50.

Zhrniem to tak, že nemožno vyvodiť nijaký záver zo skutočnosti, že článok 1 a príloha I nariadenia č. 583/2009 špecificky nestanovujú, či niektorý z výrazov „Aceto“, „Balsamico“ alebo „Aceto Balsamico“ predstavuje druhové označenie (či už v osobitnom zmysle podľa článku 3 bodu 6 nariadenia alebo z dôvodu skutočnosti, že ide o bežné výrazy) alebo zložku, ktorá nemá zemepisnú povahu.

51.

Keďže zo znenia článku 1 a prílohy I nariadenia č. 583/2009 vykladaného z hľadiska vyššie uvedenej judikatúry nie je jasné, či niektorý z výrazov „Aceto“, „Balsamico“ alebo „Aceto Balsamico“ predstavuje druhové označenie (a znova buď v osobitnom zmysle podľa článku 3 bodu 6 nariadenia, alebo z dôvodu skutočnosti, že ide o bežné výrazy) alebo zložku, ktorá nemá zemepisnú povahu, domnievam sa, že tieto ustanovenia treba vykladať z hľadiska odôvodnení nariadenia. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že výrok aktu Európskej únie nemožno oddeliť od jeho odôvodnenia, a ak je to potrebné, musí sa vykladať tak, aby sa zohľadnili dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu. ( 41 )

52.

V tomto smere odôvodnenia 2 až 5, 7, 8 a 10 nariadenia č. 583/2009 jasne a jednoznačne stanovujú, že európsky normotvorca (v tomto prípade Komisia) na základe výslovných námietok vznesených Nemeckom, Gréckom a Francúzskom usúdil, že výrazy „Aceto“, „Aceto Balsamico“ a „Balsamico“ sú druhové označenia alebo zložky, ktoré nemajú zemepisnú povahu, a že ochrana sa má udeliť len celému názvu „Aceto Balsamico di Modena“, a nie jednotlivým jeho zložkám bez zemepisného charakteru.

53.

V odôvodnení 8 nariadenia č. 583/2009 je zdôraznená dobrá povesť názvu „Aceto Balsamico di Modena“ a v odôvodnení 10 je uvedené, že napriek námietkam voči zápisu výrazov „Aceto“, „Aceto Balsamico“ a „Balsamico“ vzneseným Nemeckom, Gréckom a Francúzskom nebola vznesená nijaká námietka v súvislosti s názvom „Aceto Balsamico di Modena“ v jeho celistvosti. Ako som už uviedol, odôvodnenie 10 stanovuje, že „ochrana je však udelená zloženému názvu‚Aceto Balsamico di Modena‘“, ( 42 ) a jednotlivé zložky tohto výrazu, ktoré nemajú zemepisnú povahu, sa v zásade môžu používať.

54.

Domnievam sa preto, že najmä z odôvodnenia 10 nariadenia č. 583/2009 vyplýva, že podľa európskeho normotvorcu sú výrazy „Aceto“, „Aceto Balsamico“ a „Balsamico“ druhové označenia (v oboch zmysloch slova) alebo zložky bez zemepisnej povahy, ktoré nie sú chránené a ktoré sa naďalej môžu používať za predpokladu dodržania zásad a pravidiel platných v právnom poriadku Európskej únie.

55.

Výklad nariadenia č. 583/2009, ktorý obmedzuje rozsah ním udelenej ochrany na celý názov „Aceto Balsamico di Modena“ a nerozširuje ochranu na jednotlivé jeho zložky bez zemepisnej povahy, je jasne podporený rozsudkami Súdneho dvora z 9. decembra 1981, Komisia/Taliansko (193/80, EU:C:1981:298), a z 15. októbra 1985, Komisia/Taliansko (281/83, EU:C:1985:407). V uvedených veciach Súdny dvor poukázal na to, že slovo „Aceto“ je taliansky výraz pre ocot, a konštatoval, že ide o druhový výraz. Keďže išlo o veci týkajúce sa voľného pohybu tovarov, Súdny dvor zjavne použil slovné spojenie „druhový výraz“ v tom zmysle, že slovo „aceto“ je jednoducho len bežný taliansky výraz pre ocot.

56.

Napriek tomu, že v článku 1 ani v prílohe I nariadenia č. 583/2009 nie je stanovené žiadne osobitné obmedzenie ochrany udelenej výrazu „Aceto“, tento bežný výraz vzhľadom na vyššie uvedenú judikatúru nemôže byť chránený nariadením. ( 43 )

57.

Navyše sa domnievam, že zápis názvu „Aceto balsamico tradizionale di Modena (CHOP)“ podľa nariadenia č. 813/2000, ktorý je do veľkej miery totožný s CHZO „Aceto Balsamico di Modena“ s výnimkou dodatočného výrazu „tradizionale“ ( 44 ) a použitia veľkého začiatočného „b“ v slove „balsamico“, podľa môjho názoru jasne svedčí v prospech konštatovania, že chránené je len označenie „Aceto Balsamico di Modena“ v jeho celistvosti a že výrazy „Aceto“, „balsamico“ a „Aceto balsamico“ sú len bežné výrazy. Taký prístup jednoznačne podporujú odôvodnenia 8 a 9 nariadenia č. 583/2009.

58.

Rovnako sa domnievam, že zápis označenia „Aceto balsamico tradizionale di Reggio Emilia (CHOP)“ podľa nariadenia č. 813/2000 tiež naznačuje, že výrazy „Aceto“, „balsamico“ a „Aceto balsamico“ sú bežné výrazy.

59.

Naopak, vzhľadom na zjavný zemepisný význam slova „Modena“ ( 45 ) sa domnievam, že použitie tohto výrazu alebo výrazu „di Modena“ v súvislosti s octom alebo inými ochucovadlami by podľa článku 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1151/2012 mohlo vyvolať mylnú predstavu nielen o označení „Aceto balsamico di Modena“, ale aj o označení „Aceto balsamico tradizionale di Modena“.

60.

Preto sa domnievam, že ochrana celého názvu „Aceto Balsamico di Modena“ podľa nariadenia č. 583/2009 sa nevzťahuje na používanie jednotlivých bežných výrazov alebo zložiek bez zemepisnej povahy, konkrétne „Aceto“, „Balsamico“ a „Aceto Balsamico“. ( 46 ) Jednotlivé tieto bežné výrazy alebo zložky bez zemepisnej povahy sa môžu používať, ak budú dodržané zásady a pravidlá platné v právnom poriadku Európskej únie.

61.

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na otázku, ktorú položil Bundesgerichtshof (Spolkový súdny dvor, Nemecko), takto:

Ochrana názvu „Aceto Balsamico di Modena“ v jeho celistvosti podľa nariadenia Komisie (ES) č. 583/2009 z 3. júla 2009 sa nevzťahuje na používanie jednotlivých bežných častí alebo zložiek, ktoré nemajú zemepisnú povahu, konkrétne „Aceto“, „Balsamico“ a „Aceto Balsamico“.