1. 

Tento návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný zo strany High Court of Justice (England and Wales) (Vrchný súd, Anglicko a Wales, Spojené kráľovstvo) nastoľuje niektoré dôležité otázky v oblasti práva ochranných známok EÚ. Táto problematika sa odráža aj v rozsudku vnútroštátneho súdu vydaného v pôvodnom konaní 6. februára 2018 ([2018] EWHC 155 (Ch), Arnold J), ktorý bol vydaný po päťdňovom súdnom konaní a ktorý má 94 strán (358 bodov) (ďalej len „rozsudok v pôvodnom konaní“).

2. 

V pôvodnom konaní žalobkyne (ďalej spoločne len „Sky“, ktoré sú v podstate prevádzkovateľkami satelitného a digitálneho televízneho vysielania) namietajú, že žalované (spoločne ďalej len „SkyKick“, pričom spoločnosť SkyKick Inc je start‑up spoločnosť, ktorá poskytuje služby cloudovej migrácie informačných technológií ( 2 )) porušili práva zo štyroch ochranných známok EÚ, ktorých majiteľkou je žalobkyňa v druhom rade (ďalej len „Sky AG“) a z ochrannej známky Spojeného kráľovstva, ktorej majiteľkou je žalobkyňa v prvom rade (ďalej len „Sky plc“) pozostávajúce zo slova SKY (ďalej len „ochranné známky“) prostredníctvom používania označenia „SkyKick“ a jeho variantov.

3. 

Vec je pomerne zložitá, ale SkyKick v podstate odmietajú porušenie práv z ochranných známok a podali protinávrh na vyhlásenie úplnej alebo čiastočnej neplatnosti zápisu ochranných známok z toho dôvodu, že: i) špecifikácie výrobkov a služieb nie sú jasné a presné a ii) prihlášky neboli podané v dobrej viere.

4. 

Táto vec je významná, pretože umožňuje, aby sa Súdny dvor zaoberal otázkami týkajúcimi sa mnohých nedostatkov, ktoré sa vyskytli v systéme ochranných známok EÚ. Ako uvádzajú SkyKick, všetkých päť prejudiciálnych otázok vnútroštátneho súdu sa týka jedného z najproblematickejších aspektov ochrannej známky – úlohy a funkcie takzvanej „špecifikácie“ výrobkov a služieb. Väčšina judikatúry Súdneho dvora v oblasti ochranných známok sa týkala označenia, ktoré je zapísané ako ochranná známka. Právna úprava je v tejto oblasti už pomerne ustálená. Zostávajú však medzery a nezrovnalosti v právnej úprave týkajúcej sa špecifikácií výrobkov a služieb. Ochrana ochranných známok EÚ je poskytovaná v súlade so zásadou špeciality ( 3 ), to znamená vo vzťahu ku konkrétnym výrobkom alebo službám, ktorých povaha a počet určujú rozsah ochrany, ktorú požíva majiteľ ochrannej známky v spojení s označením.

5. 

Vnútroštátny súd zdôrazňuje, že problémy spočívajú predovšetkým v tom, že sa nezdá, že by SkyKick mali obranu proti nárokom spoločností Sky vyplývajúcim z porušenia práv z ochranných známok podľa použiteľných právnych predpisov Únie a vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti ochranných známok. To vyvoláva otázku, či sa v právnej úprave v oblasti ochranných známok dospelo do bodu, ktorý priznáva majiteľovi ochrannej známky postavenie absolútneho monopolu, voči ktorému sa nemožno v konaní o porušení práv z ochranných známok brániť, a to napriek skutočnosti, že ochranná známka nebola používaná a pravdepodobne ani užívaná nebude, a to pre celý rad výrobkov a služieb, pre ktoré bola zapísaná. Táto vec teda ilustruje napätie, ktoré v súčasnosti existuje medzi rôznymi záujmami, ktoré musia byť vyvážené.

6.

Dotknuté ochranné známky spoločností Sky sú nasledujúce: i) obrazová ochranná známka EÚ č. 3166352 podaná 14. apríla 2003 a zapísaná 12. septembra 2012 (ďalej len „EU352“) vo vzťahu k tovarom a službám v triedach 9, 16, 18, 25, 28, 35, 38, 41 a 42; ii) obrazová ochranná známka EÚ č. 3203619 podaná 30. apríla 2003 a zapísaná 6. septembra 2012 (ďalej len „EU619“) vo vzťahu k tovarom a službám v triedach 9, 16, 18, 25, 28, 35, 38, 41 a 42; iii) slovná ochranná známka EÚ pre slovo SKY, č. 5298112, podaná 6. septembra 2006 a zapísaná 18. júna 2015 (ďalej len „EU112“) vo vzťahu k tovarom a službám v triedach 9, 16, 28, 35, 37, 38, 41; iv) slovná ochranná známka EÚ pre slovo SKY, č. 6870992, podaná 18. apríla 2008 a zapísaná 8. augusta 2012 (ďalej len „EU992“) vo vzťahu k tovarom a službám v triedach 3, 4, 7, 9, 11, 12, 16, 17, 18, 25, 28 a 35 až 45, a v) slovná ochranná známka Spojeného kráľovstva pre slovo SKY, č. 2500604, podaná 20. októbra 2008 a zapísaná 7. septembra 2012 (ďalej len „UK604“) vo vzťahu k tovarom a službám v triedach 3, 4, 7, 9, 11, 12, 16, 17, 18, 25, 28 a 35 až 45.

7.

Sky podali žalobu, v ktorej namietali, že SkyKick porušili práva z uvedených ochranných známok. Na účely nimi podaných nárokov vo vzťahu k porušeniu práv z ochrannej známky sa Sky odvolávajú na zápisy ochranných známok pre tieto tovary a služby (aj keď každá ochranná známka nie je zapísaná pre všetky uvedené výrobky a služby): i) počítačový softvér (trieda 9); ii) počítačový softvér dodaný z internetu (trieda 9); iii) počítačový softvér a telekomunikačné zariadenia umožňujúce pripojenie k databázam a internetu (trieda 9); iv) ukladanie dát (trieda 9); v) telekomunikačné služby (trieda 38); vi) služby elektronickej pošty (trieda 38); vii) služby internetových portálov (trieda 38), a viii) počítačové služby pre prístup a vyhľadávanie informácií/dát prostredníctvom počítača alebo počítačovej siete (trieda 38).

8.

Sky značne využívajú ochrannú známku SKY vo vzťahu k radu tovarov a služieb, a to najmä vo vzťahu k tovarom a službám týkajúcim sa hlavných oblastí obchodnej činnosti spoločností Sky, ktorými sú i) televízne vysielanie, ii) telefonovanie a iii) poskytovanie širokopásmového pripojenia. SkyKick pripúšťajú, že v novembri roku 2014 bol pojem SKY v Spojenom kráľovstve a Írsku všeobecne známym. Sky však neponúkajú žiadne výrobky ani služby migrácie e‑mailov ani cloudové zálohy, ani neexistujú žiadne dôkazy nasvedčujúce tomu, že by plánovali takéto služby v najbližšej budúcnosti poskytovať.

9.

SkyKick tvrdia, že každá z ochranných známok by mala byť vyhlásená za (čiastočne) neplatnú z dôvodu, že tieto ochranné známky sú zapísané pre výrobky a služby, ktoré nie sú špecifikované dostatočne jasne a presne.

10.

Vnútroštátny súd uvádza, že tieto tvrdenia vyvolávajú dve otázky. Prvá otázka znie, či možno tento dôvod neplatnosti uplatniť proti zapísanej ochrannej známke.

11.

Rozsudok z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys (C‑307/10, EU:C:2012:361), stanovil (a článok 33 ods. 2 nariadenia EÚ 2017/1001 ( 4 ) v súčasnosti stanovuje túto požiadavku), že tovary a služby, pre ktoré sa žiada o zápis ochrannej známky, identifikuje prihlasovateľ dostatočne jasne a presne, aby príslušným orgánom a hospodárskym subjektom umožnil určiť rozsah zamýšľanej ochrany len na tomto základe. Ak tak prihlasovateľ neurobí, príslušný úrad zamietne prihlášku, ak nebude doplnená špecifikácia tak, aby bola jasná a presná.

12.

Podľa vnútroštátneho súdu z toho však nevyhnutne nevyplýva, že ak to prihlasovateľ neurobí a príslušný úrad nezabezpečí, aby prihlasovateľ opravil nedostatok jasnosti alebo presnosti počas posudzovania prihlášky, môže byť ochranná známka na základe toho po jej zápise vyhlásená za neplatnú. Dôvody neplatnosti uvedené v nariadení neobsahujú žiadnu výslovnú požiadavku jasnosti a presnosti špecifikácie výrobkov a služieb v prihláške ochrannej známky EÚ. To isté v podstate platí aj pre národnú ochrannú známku.

13.

Podstatou druhej otázky položenej vnútroštátnym súdom je, či je v prípade, že je možné uplatniť dôvod neplatnosti, spochybniteľná špecifikácia akejkoľvek ochrannej známky.

14.

Vnútroštátny súd zastáva názor, že zápis ochrannej známky pre „počítačový softvér“ je príliš široký, neopodstatnený a v rozpore s verejným záujmom. Uvádza však tiež, že z toho nutne nevyplýva, že by tento výraz nespĺňal podmienku jasnosti a presnosti. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o výraz, ktorého význam je pomerne jasný a presný. Je teda dostatočne jasný a presný na to, aby bolo možné posúdiť, či sú výrobky spoločností SkyKick rovnaké. Na druhej strane je pre vnútroštátny súd ťažké pochopiť, prečo nie je odôvodnenie úradov priemyselného vlastníctva, ktoré tvoria Európsku sieť ochranných známok a priemyselných vzorov (TMDN), ako je uvedené v Spoločnom vyhlásení z 20. novembra 2013, týkajúcom sa „strojov“ v triede 7 rovnako tak použiteľné na „počítačový softvér“ ( 5 ).

15.

Vnútroštátny súd sa okrem toho pýta, či môže byť platnosť predmetných ochranných známok dotknutá neexistenciou dobrej viery prihlasovateľa v čase podania prihlášky ochrannej známky.

16.

SkyKick v pôvodnom konaní namietajú, že ochranné známky neboli zapísané v dobrej viere, pretože spoločnosti Sky nemali v úmysle tieto ochranné známky používať pre všetky tovary a služby uvedené v predmetných špecifikáciách. SkyKick pripúšťajú, že Sky mali v úmysle používať ochranné známky pre niektoré zo špecifikovaných výrobkov a služieb. Spoločnostiam SkyKick ide však v prvom rade o to, aby ochranné známky boli vyhlásené za neplatné v celom rozsahu. V druhom rade ide spoločnostiam SkyKick alternatívne o to, aby ochranné známky boli vyhlásené za neplatné v tom rozsahu, v akom špecifikácie zahŕňali výrobky a služby, vo vzťahu ku ktorým spoločnosti Sky nemali v úmysle ochranné známky používať.

17.

Vnútroštátny súd uvádza, že v porovnaní s judikatúrou súdov Európskej únie sa súdy Spojeného kráľovstva zamerali podrobnejšie na požiadavku existencie úmyslu používať, a to z dôvodu úlohy, ktorú zohráva § 32 ods. 3 zákona Spojeného kráľovstva o ochranných známkach z roku 1994 (ďalej len „zákon z roku 1994“) v systéme ochranných známok Spojeného kráľovstva. ( 6 )

18.

Vnútroštátny súd sa však pýta, či je toto ustanovenie zlučiteľné s právom Únie. Pokiaľ by sa konštatovalo, že toto ustanovenie zlučiteľné je, potom má vnútroštátny súd pochybnosti aj o rozsahu požiadavky na existenciu úmyslu používať ochrannú známku.

19.

Preto High Court of Justice (England and Wales), Chancery Division (Vrchný súd, Anglicko a Wales, oddelenie pre majetkové spory) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

20.

Sky, SkyKick, vláda Spojeného kráľovstva, fínska, francúzska, maďarská, poľská a slovenská vláda, ako aj Európska komisia podali Súdnemu dvoru písomné pripomienky. Okrem maďarskej, poľskej, slovenskej a fínskej vlády sa všetky zainteresované strany zúčastnili ústneho pojednávania.

21.

Sky tvrdia, že požiadavka jasnosti a presnosti, ktorá vyplýva z rozsudku z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys (C‑307/10, EU:C:2012:361), sa vzťahuje iba na prihlášku ochrannej známky. Jedinou možnou sankciou za nesplnenie tejto požiadavky je preto opatrenie uskutočnené orgánmi z úradnej moci na zabezpečenie toho, že prihláška nepovedie k zápisu výrobkov a služieb formulovaných spôsobom, ktorý nie je jasný a ani presný. Sky tvrdia, že dôvody zamietnutia a neplatnosti sú stanovené taxatívne vo vnútroštátnej právnej úprave a v práve Únie a že tieto dôvody nezahŕňajú požiadavku jasnosti a presnosti špecifikácie. Súdny dvor okrem toho v rozsudkoch zo 16. februára 2017, Brandconcern/EUIPO a Scooters India (C‑577/14 P, EU:C:2017:122, body 29 a 30), a z 11. októbra 2017, EUIPO/Cactus (C‑501/15 P, EU:C:2017:750, bod 38), konštatoval, že požiadavka jasnosti a presnosti vyplývajúca z rozsudku z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys (C‑307/10, EU:C:2012:361), by sa nemala uplatňovať na ochranné známky, ktoré už boli zapísané. Sky navrhujú, aby bola odpoveď na druhú otázku záporná, pretože pojmy, ako je „počítačový softvér“, na ktorom je založená žaloba pre porušenie práv zo zapísanej ochrannej známky, praktický test jasnosti a presnosti spĺňajú.

22.

SkyKick navrhujú, aby bola odpoveď na prvú otázku kladná. Inak by spoločnosti, akými sú napríklad SkyKick, nemali žiadnu skutočnú obranu alebo možnosť nápravy v konaniach o porušení práv z ochranných známok vedených voči nim, ak sa majiteľ ochrannej známky opiera o pojem, ktorý nemá jasnosť a presnosť požadovanú právom Únie. Súdny dvor preto objasnil, že smernica 2008/95/ES ( 8 ) [a analogicky nariadenie (ES) č. 207/2009 ( 9 )] vyžaduje, aby boli špecifikácie jasné a presné. Súdny dvor sa však výslovne nezaoberal dôsledkami toho, keď špecifikácie zapísanej ochrannej známky nespĺňajú uvedené požiadavky. Ak by Sky mali pravdu, potom by bol význam rozsudku z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys (C‑307/10, EU:C:2012:361), v praxi veľmi obmedzený.

23.

Podľa spoločností SkyKick možno požiadavku jasnosti a presnosti odvodiť z článku 4, článku 7 ods. 1 písm. a) a článku 8 nariadenia 2017/1001, ako aj z článkov 3, 4 a 5 smernice 2015/2436 vnímaných s prihliadnutím na rozsudok z 12. decembra 2002, Sieckmann (C‑273/00, EU:C:2002:748). SkyKick tvrdia, že je zrejmé, že samotný Súdny dvor v rozsudku z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys (C‑307/10, EU:C:2012:361, body 43 až 45), odkazuje na tieto ustanovenia a na skutočnosť, že stanovujú dôvody na zamietnutie alebo neplatnosť.

24.

SkyKick v podstate tvrdia, že odpoveď na druhú otázku by mala byť kladná. Uvádzajú, že nepresnosť spôsobená všeobecnosťou pojmu a vzťahovaniu sa na rôzne druhy výrobkov a služieb spadá pod vady identifikované v rozsudku z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys (C‑307/10, EU:C:2012:361).

25.

Vláda Spojeného kráľovstva, francúzska, maďarská, poľská, slovenská a fínska vláda navrhujú odpovedať na prvú otázku záporne, pretože dôvody zamietnutia zápisu ochrannej známky sú uvedené taxatívne a v žiadnom právnom predpise nie je stanovená žiadna výslovná požiadavka, že špecifikácia výrobkov a služieb musí byť jasná a presná. Z judikatúry okrem toho vyplýva (bod 21 vyššie), že požiadavka jasnosti a presnosti sa uplatní len vo fáze zápisu ochrannej známky.

26.

Vláda Spojeného kráľovstva a fínska vláda nepovažujú za potrebné odpovedať na druhú otázku, a to s ohľadom na odpoveď, ktorú navrhujú v prípade prvej prejudiciálnej otázky.

27.

Maďarská, francúzska, poľská a slovenská vláda v podstate tvrdia, že pojem „softvér“ nie je príliš všeobecný a neoznačuje výrobky, ktoré by boli príliš rôznorodé na účely identifikácie výrobkov a služieb, na ktoré sa vzťahuje zápis.

28.

Komisia na základe podobných argumentov, ako sú argumenty vlád, ktoré predložili pripomienky, v podstate uvádza, že odpoveď na prvú otázku by mala byť záporná. Komisia dodáva, že posúdenie rozlišovacej spôsobilosti je založené na vzťahu existujúcom medzi „označením“ a „výrobkami alebo službami“, a nie na presnosti či nepresnosti špecifikácie uvedených výrobkov a služieb. ( 10 ) Ak je špecifikácia výrobkov vágna, bude vykladaná na úkor majiteľa ochrannej známky a bude mať za následok nedostatočnú rozlišovaciu spôsobilosť. Komisia tvrdí, že vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku. Domnieva sa však, že spoločné oznámenie nie je ratione temporis použiteľné na napadnuté ochranné známky.

29.

Prostredníctvom prvej a druhej prejudiciálnej otázky, ktoré je vhodné posudzovať spoločne, sa vnútroštátny súd pýta, či môže byť nedostatočná jasnosť a presnosť pojmov určujúcich výrobky a služby, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka, dôvodom neplatnosti zapísanej ochrannej známky. Vnútroštátny súd sa v prípade kladnej odpovede pýta, či je pojem „počítačový softvér“, o ktorý ide vo veci samej, dostatočne jasný a presný na to, aby príslušné orgány a tretie osoby mohli len na základe tohto pojmu určiť rozsah ochrany poskytnutej ochrannou známkou.

30.

S prihliadnutím na vyššie však usudzujem, že posledná uvedená otázka by mala byť Súdnym dvorom zodpovedaná aj vtedy, keď bude odpoveď na prvú otázku záporná. Je to z toho dôvodu, že treba posúdiť, či môže byť nedostatočná jasnosť a presnosť špecifikácie výrobkov a služieb, na ktoré sa vzťahuje zapísaná ochranná známka, spätá s jedným z dôvodov neplatnosti, ktoré sú výslovne zakotvené v použiteľných právnych predpisoch Únie.

31.

Predtým, ako pristúpim k podstate otázok, bude musieť vnútroštátny súd pri posudzovaní uvedených otázok posúdiť, ktorý konkrétny právny rámec Únie je ratione temporis uplatniteľný, lebo v návrhu na začatie prejudiciálneho konania žiaľ neodkazuje na žiadny konkrétny predpis.

32.

Konanie sa na jednej strane týka ochranných známok EÚ a na druhej strane národných ochranných známok, a to počas obdobia od roku 2003 do roku 2018. Povaha žaloby vo veci samej (porušenie práv z ochranných známok) a protinávrhu na vyhlásenie neplatnosti spoločne znamenajú, že v konaní je použiteľné viac ako jedno nariadenie a smernica z právnej úpravy ochranných známok EÚ.

33.

Ako zdôraznila Komisia, relevantným dátumom pre posúdenie protinávrhu vzneseného v konaní o porušení práv z ochranných známok je dátum, kedy bola podaná prihláška ochrannej známky. Žalobkyne podávali prihlášky ochranných známok v období od 14. apríla 2003 do 20. októbra 2008. Pokiaľ ide o ochranné známky EÚ, znamenalo by to, že relevantným právnym predpisom je nariadenie (ES) č. 40/94 ( 11 ) (nie nariadenie č. 207/2009) a v prípade národnej ochrannej známky smernica 89/104/EHS ( 12 ) (nie smernica 2015/2436).

34.

Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa porušenia práv z ochranných známok, v prípade predmetných ochranných známok EÚ sa konanie týka obdobia, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 207/2009; v prípade národnej ochrannej známky je relevantným právnym predpisom smernica 2008/95.

35.

Z toho vyplýva, s výhradou overenia vnútroštátnym súdom, že pokiaľ ide o ochranné známky EÚ, nariadenie č. 207/2009 sa uplatňuje na porušenie práv z ochranných známok a nariadenie č. 40/94 sa uplatňuje na prihlášku; pokiaľ ide o národnú ochrannú známku, smernica 2008/95 sa uplatňuje na porušenie práv z ochrannej známky a smernica 89/104 na prihlášku.

36.

Pre lepšiu orientáciu je pre návrhy dostačujúce sa predovšetkým zaoberať ustanoveniami smernice 89/104 a nariadenia č. 40/94, v neposlednom rade preto, že na účely tejto veci nie je žiadny podstatný rozdiel medzi relevantnými ustanoveniami skoršieho nariadenia č. 40/94 a jeho nástupcom, nariadením č. 207/2009, hoci v niektorých prípadoch sa zmenilo číslovanie článkov; to isté platí aj pre smernicu 89/104 a smernicu 2008/95. ( 13 )

37.

Prvá prejudiciálna otázka požaduje, aby Súdny dvor objasnil pôsobnosť judikatúry vyplývajúcej z rozsudku z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys (C‑307/10, EU:C:2012:361). Vnútroštátny súd sa konkrétne pýta na dôsledky tejto judikatúry, ktoré majú byť vyvodené v prípade, keď zapísaná ochranná známka nespĺňa požiadavky jasnosti a presnosti.

38.

Dospel som k záveru – a v tejto súvislosti panuje široký konsenzus medzi všetkými zúčastnenými členskými štátmi a Komisiou – že odpoveď na prvú otázku by mala byť záporná.

39.

Dôvod je zrejmý: v relevantných právnych predpisoch nie je žiadne ustanovenie o neplatnosti zapísanej ochrannej známky z dôvodu, že niektoré alebo všetky pojmy obsiahnuté v špecifikácii výrobkov alebo služieb nie sú dostatočne jasné a presné.

40.

Aj keď je pravda, že nedostatok jasnosti a presnosti vyobrazenia označenia je dôvodom neplatnosti podľa článku 3 ods. 1 písm. a) smernice 89/104 (a smernice 2008/95) a článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94, nič to nemení na tom, že to tak nie je v prípade, keď ide o špecifikáciu výrobkov a služieb. Akýkoľvek iný výklad by zbavil podmienky v článku 2 smernice 89/104 a článku 4 uvedeného nariadenia väčšiny ich praktického účinku.

41.

Pokiaľ ide o národné ochranné známky, článok 3 smernice 89/104 (dôvody zamietnutia alebo neplatnosti) jednoducho nestanovuje konkrétny dôvod neplatnosti založený na nedostatočnej jasnosti alebo presnosti špecifikácie výrobkov alebo služieb, na ktoré sa vzťahuje zápis. Vnútroštátny súd konštatuje to isté (pozri bod 159 rozsudku v pôvodnom konaní).

42.

Judikatúra tiež zdôrazňuje, že „ako vyplýva zo siedmeho odôvodnenia smernice, táto upravuje úplný zoznam dôvodov na zamietnutie alebo výmaz ochrannej známky vyplývajúcich z vlastností samotnej ochrannej známky“ ( 14 ). Tiež objasňuje, pokiaľ ide o smernicu 2008/95, ktorá kodifikovala smernicu 89/104, že táto smernica „zakazuje členským štátom zaviesť iné dôvody zamietnutia alebo vyhlásenie neplatnosti, akými sú tie, ktoré sa nachádzajú v tejto smernici“ ( 15 ).

43.

Vzhľadom na to, že nedostatočná jasnosť a presnosť pojmov použitých v špecifikácii výrobkov a služieb, na ktoré sa vzťahuje zápis národnej ochrannej známky, nie je výslovne stanovená v článku 3 smernice 89/104, nie je možné sa domnievať, že predstavuje ďalší dôvod neplatnosti popri tých, ktoré sú už stanovené v uvedenom článku.

44.

Rovnako tak treba poznamenať, že pokiaľ ide o ochranné známky EÚ, zoznam absolútnych dôvodov neplatnosti stanovený v článku 51 nariadenia č. 40/94 a v článku 7 uvedeného nariadenia, na ktorý článok 51 odkazuje, nezahŕňa dôvod neplatnosti založený na nedostatočnej jasnosti alebo presnosti pojmov použitých pre špecifikáciu výrobkov a služieb, na ktoré sa vzťahuje zápis ochrannej známky EÚ.

45.

Článok 96 nariadenia č. 40/94, nazvaný „Protinároky“, stanovuje, že „protinárok na odvolanie alebo na vyhlásenie neplatnosti sa môže opierať iba o dôvody odvolania alebo neplatnosti uvedené v tomto nariadení“.

46.

Judikatúra citovaná v bode 42 vyššie sa nepochybne uplatňuje, aj pokiaľ ide o nariadenia o ochranných známkach EÚ a aj vo vzťahu k ochranným známkam EÚ.

47.

Z toho vyplýva, že výpočet absolútnych dôvodov neplatnosti v článku 51 nariadenia č. 40/94 je taxatívny a v prípade nedostatočnej jasnosti a presnosti v špecifikácii výrobkov a služieb, na ktoré sa vzťahuje zapísaná ochranná známka EÚ, sa nemožno domnievať, že predstavuje ďalší dôvod neplatnosti popri tých, ktoré sú už stanovené normotvorcom Únie v danom nariadení.

48.

Súhlasím teda s tým, že otázky, ako je nedostatočná jasnosť a presnosť, sú v práve upravujúcom ochranné známky dôležité, ale ide o otázky, ktoré musia posúdiť príslušné úrady priemyselného vlastníctva pri podaní prihlášky ochrannej známky.

49.

Hoci už existujúce zápisy, ktoré nespĺňajú požiadavku jasnosti a presnosti, nemôžu byť na tomto základe vyhlásené za neplatné, nič to nemení na tom, že takáto okolnosť bude mať vplyv na rozsah ochrany zapísanej ochrannej známky.

50.

Vyššie uvedená úvaha je podporená systematickou analýzou legislatívneho rámca Únie. Ako Komisia zdôraznila, je možné si položiť otázku, prečo normotvorca dospel k záveru, že nedostatočná jasnosť a presnosť vyobrazenia označenia by mala byť dôvodom neplatnosti, keď to tak nie je v prípade, keď ide o špecifikáciu výrobkov a služieb. Dôvod spočíva v tom, že hneď ako bola podaná prihláška ochrannej známky, nemožno v zásade meniť zobrazenie označenia (okrem niekoľkých mála výnimiek), a to z dôvodu právnej istoty. Zistenie, že označenie bolo prihlásené alebo zapísané v rozpore s článkom 3 ods. 1 písm. a) smernice 89/104 alebo článkom 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94 preto nemôže byť napravené ex post. Zamietnutie (pred zápisom) alebo zrušenie (po zápise) sú za daných okolností jedinými dostupnými možnosťami.

51.

Naopak podľa nariadenia č. 40/94 môže byť špecifikácia výrobkov a služieb vždy predmetom obmedzenia alebo čiastočného vzdania sa (majiteľ môže a posteriori ďalej špecifikovať a zúžiť zoznam tovarov a služieb a napraviť tak nedostatočnú jasnosť a presnosť, ale nikdy ho nesmie rozšíriť). Preto môže byť akákoľvek nedostatočná jasnosť a presnosť špecifikácie výrobkov a služieb napravená pred alebo po zápise. Smernica 89/104 stanovuje procesnú autonómiu, ktorá umožňuje členským štátom urobiť to isté.

52.

Teraz treba posúdiť, či môže byť nedostatočná jasnosť a presnosť v špecifikácii výrobkov a služieb, na ktoré sa vzťahuje zápis ochrannej známky, spätá s jedným z dôvodov neplatnosti, ktoré sú taxatívne stanovené v uplatniteľných právnych predpisoch Únie.

53.

SkyKick predkladajú v tomto smere dve možnosti.

54.

Po prvé tvrdia, že napriek tomu, že rozsudok z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys (C‑307/10, EU:C:2012:361), neuvádza, kde presne v texte uplatniteľných smerníc a nariadení by malo byť uvedené, že sa má uplatniť implicitná podmienka jasnosti v špecifikácii identifikovanej v uvedenej veci „veľmi jasne však konštatuje, že [jasnosť] je implicitnou požiadavkou zápisu a teda aj platnosti ochrannej známky ako podmienky zápisu“. Prirodzene sa takýto aspekt bude nachádzať v prípade národných ochranných známok v implicitnej podmienke v článku 2 v spojení s článkom 3 ods. 1 písm. a) smernice 89/104 a v prípade ochranných známok EÚ v článku 4 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 40/94.

55.

V rozsudku z 12. decembra 2002, Sieckmann (C‑273/00, EU:C:2002:748, body 51 a 52), Súdny dvor ku grafickému znázorneniu označení uviedol, že „hospodárske subjekty musia mať možnosť sa jasne a presne dozvedieť o uskutočnených zápisoch alebo prihláškach ich súčasných, či potenciálnych konkurentov a získať tak relevantné informácie o právach tretích osôb“ a „aby užívatelia tohto registra boli schopní určiť zo zápisu ochrannej známky jej presnú povahu, musí byť grafické znázornenie obsiahnuté v registri úplné, ľahko prístupné a zrozumiteľné“.

56.

SkyKick tvrdia, že to isté by malo platiť pre požiadavku jasnosti a presnosti v špecifikácii výrobkov a služieb, na ktoré sa vzťahuje zápis.

57.

Stačí uviesť, ako v podstate tvrdili všetky zúčastnené strany, okrem spoločností SkyKick, že bez ohľadu na váhu názoru Súdneho dvora judikatúra vyplývajúca z rozsudku z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys (C‑307/10, EU:C:2012:361), sa jednoducho nemôže vykladať tak, že by zavádzala nový dôvod neplatnosti, a to najmä preto, že samotná právna úprava je tak jasná, že zoznam dôvodov neplatnosti je taxatívny.

58.

Domnievam sa (rovnako ako Komisia), že keď Súdny dvor v rozsudku Chartered Institute of Patent Attorneys vychádzal analogicky z rozsudku z 12. decembra 2002, Sieckmann (C‑273/00, EU:C:2002:748), bol mimoriadne obozretný pri stanovení, že zmyslom požiadavky jasnosti a presnosti uplatňovanej na označenie bolo definovať predmet ochrany na zistenie rozsahu požadovanej ochrany. ( 16 ) O zápis označenia ako ochrannej známky musí byť vždy žiadané vo vzťahu k určitým tovarom alebo službám. Hoci účelom požiadavky grafického stvárnenia je najmä definovať samotnú ochrannú známku s cieľom určiť presný predmet ochrany poskytnutej zapísanou ochrannou známkou, ( 17 )rozsah tejto ochrany je určený povahou a počtom tovarov a služieb, ktoré sú špecifikované v uvedenej prihláške. Z rozsudku Chartered Institute of Patent Attorneys je zrejmé, že táto skutočnosť je len dôvodom na vznesenie námietok proti zápisu ochrannej známky a v uvedenom rozsudku nie je uvedený žiadny základ pre žalobu na vyhlásenie neplatnosti, ak už došlo k zápisu. Súdny dvor nerozhodoval o dôsledkoch zápisu ochrannej známky, ktorá by nespĺňala požiadavku jasnosti a presnosti.

59.

Po druhé SkyKick tvrdia, že táto požiadavka by mala tiež spadať pod dôvod zamietnutia alebo neplatnosti ochranných známok, ktoré sú v rozpore s verejným poriadkom stanoveným v článku 3 ods. 1 písm. f) smernice 89/104 a v článku 7 ods. 1 písm. f) nariadenia č. 40/94.

60.

Dospel som k záveru, že v prejednávanej veci to tak je, a ako vysvetlím nižšie (v bode 79 nižšie), súhlasím s vnútroštátnym súdom, že zápis ochrannej známky pre „počítačový softvér“ je neopodstatnený a je v rozpore s verejným záujmom.

61.

Z judikatúry je tiež možné vyvodiť, že ochranná známka, ktorá nespĺňa požiadavku jasnosti a presnosti, je v rozpore s verejným poriadkom (pozri najmä rozsudok z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys, C‑307/10, EU:C:2012:361, body 46 až 48).

62.

Okrem toho, ak je možné zápis dosiahnuť príliš jednoducho a/alebo ak je možné, aby bol takýto zápis príliš široký, povedie to k nárastu prekážok vstupu tretích strán na trh z dôvodu obmedzenej ponuky vhodných ochranných známok, zvýšenia nákladov, ktoré môžu byť prenášané na spotrebiteľov, a narušenia verejného sektora (pozri bod 95 nižšie).

63.

Zastávam názor, že po prvé v rozsudku z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys (C‑307/10, EU:C:2012:361), Súdny dvor výslovne uvažoval o tom, že širokým pojmom, ktoré môžu zahŕňať rôzne výrobky a služby, chýba jasnosť a presnosť. Po druhé, ako zdôraznili SkyKick, príliš všeobecné pojmy jednoducho vedú k rovnakým obavám o verejný poriadok ako iné formy vágnych a nepresných pojmov. Odôvodnenie 28 nariadenia 2017/1001 tento aspekt verejného poriadku uvádza. Po tretie umožnenie zápisu ochrannej známky pre tak široko definované spektrum výrobkov a služieb nie je v súlade so základnou funkciou ochrannej známky, ako je uvedené v rozsudku z 29. septembra 1998, Canon (C‑39/97, EU:C:1998:442, bod 28).

64.

Vnútroštátny súd uviedol, že za predpokladu, že by sa ochranné známky platne vzťahovali na dotknuté tovary a služby, bol by nútený konštatovať porušenie práv z ochrannej známky na základe porovnania medzi veľmi široko definovanými tovarmi a službami zapísanými spoločnosťami Sky (bez ohľadu na skutočné používanie zo strany spoločností Sky a dobré meno takýchto tovarov a služieb; v skutočnosti, ako bude zrejmé neskôr, možno hovoriť o ochranných známkach používaných pre „enormné množstvo a enormne rôznorodú škálu produktov“) a tovarmi a službami spoločností SkyKick. Vnútroštátny súd zjavne nepovažoval takýto záver za uspokojivý.

65.

Vnútroštátny súd urobil skutkové zistenia o rozsahu spektra tovarov a služieb špecifikovaných v prihláškach ochranných známok (pozri návrh vnútroštátneho súdu, bod 4): napríklad k dátumom podania prihlášok ochranných známok EÚ spoločnosťami Sky tieto spoločnosti nemali v úmysle používať svoje ochranné známky EÚ pre všetky tovary a služby zahrnuté v špecifikácii (pozri rozsudok v pôvodnom konaní, bod 250). Vyhlásenie spoločností Sky v súvislosti s ochrannými známkami Spojeného kráľovstva urobené na základe § 32 ods. 3 zákona z roku 1994 o tom, že používali ochrannú známku (alebo to mali v úmysle) v súvislosti s tovarmi/službami, pre ktoré žiadali o ochranu prostredníctvom ochrannej známky, bolo sčasti nepravdivé (pozri rozsudok v pôvodnom konaní, bod 254).

66.

Špecifikácie ďalej zahŕňajú tovary/služby, ktorých zápis Sky požadovali bez toho, aby pre to mali rozumné obchodné zdôvodnenie. Sudca prejednávajúci vec sám po posúdení všetkých dôkazov a po pojednávaní konštatoval, že „som nútený dospieť k záveru, že dôvodom pre zahrnutie takýchto tovarov a služieb bola stratégia spoločností Sky spočívajúca v snahe získať veľmi širokú ochranu ochranných známok, a to bez ohľadu na to, či je takáto stratégia z obchodného hľadiska opodstatnená“ (rozsudok v pôvodnom konaní, bod 250). Špecifikácie sú napríklad extrémne široké v prípade prihlášky pre EU112 (2836 výrazov), EU992 (8127 výrazov) a UK604 (8255 výrazov) (návrh vnútroštátneho súdu, bod 4). Svedok spoločností Sky často nebol schopný potvrdiť, že by spoločnosti Sky mali v úmysle používať ochranné známky v súvislosti s určitými tovarmi a službami zahrnutými v špecifikáciách (rozsudok v pôvodnom konaní, bod 246).

67.

V tomto ohľade zdôrazňujem, že vnútroštátny súd skúmal rôzne kategórie a vyvodil z tejto svojej analýzy závery, vypočul svedkov a zisťoval skutkové okolnosti, čo je vskutku ten spôsob preskúmania, ktorý by sa mal vykonávať vo veci, ako je táto.

68.

Domnievam sa, že hoci používanie nie je podmienkou zápisu ochrannej známky, vo svojej podstate funguje celý systém na základe dosiahnutia (určitého) skoršieho či neskoršieho používania.

69.

V tomto zmysle pripomínam odôvodnenie 9 smernice 2008/95 a odôvodnenie 10 nariadenia č. 207/2009.

70.

Súdny dvor ( 18 ) konštatoval, že „… z [týchto odôvodnení] vyplýva, že úmyslom normotvorcu Únie bolo podriadiť zachovanie práv spojených s ochrannou známkou… podmienke ich riadneho používania…. nepoužívaná ochranná známka [EÚ] môže brániť hospodárskej súťaži, keďže obmedzuje škálu označení, ktoré si tretie osoby môžu zapísať ako ochranné známky, a keďže zbavuje konkurentov možnosti používať túto alebo podobnú ochrannú známku pri uvádzaní tovarov alebo služieb, ktoré sú zhodné alebo podobné s tými, na ktoré sa predmetná ochranná známka vzťahuje, na vnútorný trh. Z toho vyplýva, že nepoužívanie ochrannej známky [EÚ] môže tiež obmedzovať voľný pohyb tovaru a slobodné poskytovanie služieb“. Aj keď je pravda, že sa tieto komentáre týkajú účelu zrušenia ochrannej známky po piatich rokoch jej nepoužívania, vyjadrené úvahy sa uplatnia aj na požiadavku používania v priebehu registrácie ochrannej známky, a tak obavy o zaberanie miesta v registri ďalej podporujú potrebu väčšej presnosti. ( 19 ) Súdny dvor už skôr konštatoval, že register ochranných známok musí byť „vhodný a presný“ ( 20 ). Zaplnený register totiž vytvára nerovnováhu medzi „obchodom“ s duševným vlastníctvom a verejným záujmom, čo vyžaduje od tých, ktorí žiadajú o ochranu, aby jasne špecifikovali, čo chcú platne chrániť. ( 21 )

71.

Okrem toho podotýkam, že nová smernica 2015/2436 je formulovaná dokonca prísnejšie. Jej odôvodnenia 31 a 32 znejú takto: „ochranné známky plnia svoj účel, ktorým je rozlišovať tovary alebo služby a umožňovať spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia, len ak sa skutočne používajú na trhu. Požiadavka používania je potrebná aj v záujme zníženia celkového počtu ochranných známok zapísaných a chránených v Únii, a teda aj množstva konfliktov, ktoré medzi nimi vznikajú. Je preto nevyhnutné vyžadovať, aby sa zapísané ochranné známky skutočne používali v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré sú zapísané, alebo ak nie sú v uvedenej súvislosti používané do piatich rokov odo dňa ukončenia konania o zápise ochrannej známky, aby existovala možnosť ich zrušenia“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát) a teda „zapísaná ochranná známka by preto mala byť chránená, len pokiaľ sa skutočne používa“. Nie je preto žiadny dôvod, prečo by ochranná známka EÚ mala byť chránená, ak nie je riadne používaná. ( 22 )

72.

Ak existujú pojmy, ktoré nepripadajú do úvahy, ale aj tak sú uvedené v registri a sú vágne a neurčité, potom to tiež povedie k odstrašujúcemu efektu pre konkurentov, ktorí zvažujú vstup na trh, ( 23 ) keďže spoločnosti, ako sú spoločnosti Sky, sa budú javiť na trhu väčšie, než v skutočnosti sú.

73.

Súhrnne treba konštatovať, že Sky nemali v úmysle používať ochranné známky pre tovary a služby, na ktoré sa vzťahuje zápis, a to v troch rôznych ohľadoch (rozsudok v pôvodnom konaní, bod 251): i) špecifikácie zahŕňajú konkrétne vymenované tovary a služby, vo vzťahu ku ktorým Sky nemali vôbec v úmysle ochranné známky používať, ako napríklad „bieliace prípravky“, „izolačné materiály“ a „biče“; ii) špecifikácie zahŕňajú kategórie tovarov a služieb, ktoré sú tak široké, že Sky nemali v úmysle používať ochranné známky v rozsahu celej danej kategórie: ukážkovým príkladom je „počítačový softvér“, ale sú tu aj iné, ako napríklad „telekomunikácie/telekomunikačné služby“ vo všetkých piatich zápisoch ochranných známok, a iii) špecifikácie mali zahŕňať všetky tovary/služby v relevantných triedach (napríklad v triede 9 mali byť zahrnuté všetky druhy počítačového softvéru, a to bez ohľadu na skutočnosť, že Sky neposkytovali a nikdy by ani nemohli poskytovať všetky druhy softvéru), ale Sky mali v úmysle zahrnúť všetky tovary v triede 9. Táto trieda zahŕňa stovky rôznych tovarov od elektrických domových zvončekov po časovače varenia vajíčok a hlásiče požiarov až po tavný drôt. Sky používali ochranné známky (a ďalšie ochranné známky, ktoré majú zapísané) na to, aby podávali námietky proti častiam prihlášok ochranných známok podaných tretími osobami, ktoré sa vzťahovali na tovary a služby, vo vzťahu ku ktorým Sky nemali v úmysle používať ochranné známky (rozsudok v pôvodnom konaní, bod 255).

74.

Hoci je v určitom zmysle pojem „počítačový softvér“ jasný (zahŕňa počítačový kód), nepochybne mu však chýba presnosť v tom zmysle, že sa vzťahuje na tovary, ktoré sú z hľadiska svojich funkcií a oblastí použitia príliš rôznorodé na to, aby boli kompatibilné s funkciou ochrannej známky.

75.

Ako Súdny dvor konštatoval v rozsudku z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys (C‑307/10, EU:C:2012:361, bod 54), „niektoré všeobecné označenia uvádzané v názvoch tried niceského triedenia… nie sú schopné splniť [požiadavku dostatočnej jasnosti a presnosti], keďže sú veľmi všeobecné a zahŕňajú príliš odlišné výrobky alebo služby na to, aby boli zlučiteľné s funkciou pôvodu ochrannej známky“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

76.

To je presne tá situácia, o ktorú ide v prejednávanej veci. Súhlasím totiž s vnútroštátnym súdom, že zápis ochrannej známky pre „počítačový softvér“ je príliš široký, a to z dôvodov, ktoré uviedol sudca Laddie vo veci Mercury v Mercury ( 24 ), ktoré sa teraz, o takmer štvrť storočie neskôr, uplatnia o to viac, keď je počítačový softvér ešte viac všadeprítomný, než to bolo v roku 1995.

77.

V tomto rozsudku sudca Laddie konštatoval, že „žalovaný tvrdí, že zápis ochrannej známky žalobcu v jeho súčasnom znení vytvára monopol pre ochrannú známku (a pre ochranné známky zameniteľným spôsobom podobné), keď je používaná na enormné množstvo a enormne širokú škálu výrobkov, vrátane výrobkov, pri ktorých nemá žalobca žiadny oprávnený záujem. V rámci argumentácie som [žalobcovi] oznámil, že zápis ochrannej známky pre ‚počítačový softvér‘ by sa vzťahoval na akýkoľvek súbor zaznamenaných digitálnych pokynov používaných pre kontrolu akéhokoľvek druhu počítača. Vzťahoval by sa nielen na druhy výrobkov žalobcu, ale aj na herný softvér, účtovný softvér, softvér pre navrhovanie genealogických tabuliek, softvér používaný v oblasti lekárskej diagnostiky, softvér používaný na kontrolu počítačov v satelitoch a softvér používaný v počítačoch riadiacich systém londýnskeho metra. Domnievam sa, že nakoniec pripustil, že niektoré z týchto softvérov boli tak vzdialené od výrobkov, ktoré jeho klient uvádzal na trh a o ktoré mal záujem, že by možno mohlo byť žiaduce obmedziť rozsah zápisu na vylúčenie niektorých nezvyklých výrobkov. V každom prípade, či už to bolo prijaté alebo nie, existuje tu podľa môjho názoru silný argument, že zápis ochrannej známky iba pre ‚počítačový softvér‘ by za normálnych okolností bol príliš široký. Podľa môjho názoru nie je určujúcou vlastnosťou počítačového softvéru médium, na ktorom je zaznamenaný, ani skutočnosť, že kontroluje počítač, či obchodné kanály, ktorými je prenášaný, ale sú ňou funkcie, ktoré vykonáva. Počítačový softvér, ktorý umožňuje, aby počítač fungoval ako letecký simulátor, je úplne odlišným výrobkom od softvéru, ktorý napríklad umožňuje počítaču opticky čítať text alebo navrhovať chemickú továreň. Podľa môjho názoru je úplne nežiaduce, aby obchodník, ktorý má záujmy v jednej obmedzenej oblasti počítačového softvéru, získal prostredníctvom zápisu zákonný monopol na dobu neurčitú zahŕňajúci všetky druhy softvéru, vrátane tých, ktoré sú úplne vzdialené od jeho vlastnej oblasti obchodných záujmov“.

78.

V tomto ohľade SkyKick správne uvádzajú, že prakticky neobmedzené množstvo „smart“ výrobkov v modernej spoločnosti obsahuje alebo je dodávané s počítačovým softvérom: herné konzoly, e‑knihy, domáce spotrebiče, hračky, televízory, hodiny, atď. (nehovoriac o takých aplikáciách, ako je kontrolný softvér pre riadenie veľkého hadrónového urýchľovača). Všetky obsahujú počítačový softvér, a napriek tomu ide o úplne odlišné druhy výrobkov. Nakoniec, nie je zámerom právnych predpisov o ochranných známkach EÚ, aby spoločnosť dodávajúca inteligentné chladničky bola posudzovaná z hľadiska porušenia práv z ochranných známok z dôvodu, že dodáva zhodné výrobky – počítačový softvér – ako dodávateľ platformy pre obchodovanie na trhu.

79.

Stručne povedané, podľa môjho názoru je zápis ochrannej známky pre „počítačový softvér“ neopodstatnený a je v rozpore s verejným záujmom, pretože jej majiteľovi priznáva mimoriadne široký monopol, ktorý nie je odôvodniteľný žiadnym legitímnym obchodným záujmom tohto majiteľa.

80.

Je pozoruhodné, ako uviedol vnútroštátny súd, že vyššie uvedený názor je tiež uznávaný praxou Úradu Spojených štátov pre patenty a ochranné známky („USPTO“) a v jeho Príručke o postupe pri posudzovaní ochranných známok („TMEP“) (v systéme ochranných známok Spojených štátov nie je prípustné prihlasovať „počítačový softvér“ ako taký – naopak v záujme presnosti musí prihlasovateľ uviesť tiež druh/účel softvéru a oblasť používania). ( 25 ) Dňa 21. júna 2012 podal posudzovateľ USPTO námietky proti pojmom „počítačový softvér“ a „počítačové služby“: „slovné spojenie ‚počítačový softvér‘… je neurčité a musí sa vysvetliť, pretože jeho účel musí byť uvedený vo výpočte…. Identifikácia počítačového softvéru musí uvádzať účel alebo funkciu softvéru“.

81.

Súhlasím aj s vnútroštátnym súdom, že je ťažké pochopiť, prečo nie je odôvodnenie TMDN týkajúce sa „strojov“ v triede 7 tiež použiteľné v tomto ohľade na „počítačový softvér“ (pozri poznámku pod čiarou 5 vyššie), „telekomunikačné služby“ (pozri rozsudok v pôvodnom konaní, bod 163) alebo „finančné služby“ ( 26 ).

82.

Dospel som k záveru, že počiatočný bod pre analýzu relevantných kritérií pre určenie jasnosti a presnosti je možné nájsť v existujúcej judikatúre súdov Európskej únie týkajúcej sa určenia toho, či bola splnená požiadavka „používania“ vo vzťahu k niektorým, ale nie ku všetkým tovarom alebo službám. Ako bolo uvedené v odbornej literatúre, ( 27 ) tento aspekt je dôležitý, pretože vysvetľuje, ako sú časti ochrannej známky, ktoré neboli používané, vyčleňované z tých častí, ktoré používané boli. Objasňuje úroveň konkrétnosti, ktorá by bola ideálne vyžadovaná pre platnosť ochrannej známky, a v každom prípade aj to, ako presná musí byť po piatich rokoch.

83.

Doteraz mal príležitosť hodnotiť túto otázku iba Všeobecný súd. V rozsudku zo 14. júla 2005, Reckitt Benckiser (España)/ÚHVT – Aladin (ALADIN) (T‑126/03, EU:T:2005:288; opravný prostriedok nebol podaný), ( 28 ) stanovil Všeobecný súd základný prístup k čiastočnému používaniu tovarov alebo služieb. Identifikoval dva aspekty obmedzujúce rozsah používania. Ak bola ochranná známka používaná iba v súvislosti s niektorými tovarmi alebo službami, potom ju nemožno považovať za ochrannú známku používanú pre všetky tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná (bod 44 daného rozsudku). Považujem tento prístup za správny v rozsahu, v akom sa týka konkrétnych tovarov v rámci kategórií a podkategórií. Používanie v rámci kategórie je dostačujúce pre zachovanie celej tejto kategórie, pokiaľ nemôže byť rozdelená na dostatočne odlišné podkategórie (body 45 a 46) inak ako svojvoľným spôsobom. ( 29 ) Je preto nevyhnutné určiť, či kategória obsahuje alebo neobsahuje autonómne podkategórie, aby mohol Súdny dvor rozhodnúť, či bolo používanie preukázané iba vo vzťahu k tejto podkategórii tovarov a služieb alebo na druhej strane, ak nemôže byť určená žiadna podkategória, môže byť používanie stanovené pre celú túto kategóriu. ( 30 )

84.

Z toho dôvodu sa domnievam, že Súdny dvor by mal rozhodnúť, že úmysel používať by mal odrážať zamietnutie z dôvodu nepoužívania. ( 31 )

85.

Komisia totiž navrhla takýto prístup už približne pred 11 rokmi vo veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 11. júna 2009, Chocoladefabriken Lindt & Sprüngli (C‑529/07, EU:C:2009:361, pozri body 31 a 32), ( 32 ) pričom EUIPO musí pri zápise označenia ako ochrannej známky overiť, či je takýto zápis vykonávaný s vidinou toho, že táto ochranná známka bude skutočne používaná. Naopak, ak EUIPO zapíše určité označenie ako ochrannú známku a táto ochranná známka sa následne účinne nepoužíva, tretie osoby môžu tiež na základe článku 51 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 v lehote piatich rokov namietať, že prihlasovateľ nekonal v okamihu zápisu tejto ochrannej známky v dobrej viere, a navrhnúť, aby sa táto ochranná známka z týchto dôvodov vyhlásila za neplatnú. Čo sa týka relevantných kritérií na účely určenia, či prihlasovateľ nekonal v dobrej viere, Komisia uvádza správanie prihlasovateľa na trhu, správanie ostatných subjektov v súvislosti s označením, ktoré sa prihlásilo, skutočnosť, že prihlasovateľ disponuje v okamihu prihlásenia súborom ochranných známok, ako aj všetky ostatné okolnosti vlastné prejednávanej veci.

86.

Toto je rozumný prístup vzhľadom na to, že „ak ku dňu podania prihlášky zamýšľané používanie ochrannej známky nebolo dostačujúce na to, aby sa vysporiadalo so žalobou na zrušenie ochrannej známky po piatich rokoch, súd by mal dospieť k záveru, že prihláška nebola podaná v dobrej viere. Nič by sa v priebehu posudzovania nezmenilo, Úrad priemyselného vlastníctva by stále nemal žiadnu povinnosť určiť, či existoval úmysel používať ochrannú známku po podaní prihlášky…, ale naopak by zostalo na tretích osobách, aby podali návrh na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky po jej zápise [alebo námietky na Úrade priemyselného vlastníctva, kde možno podať námietky z absolútnych dôvodov]. …V praxi by to (obvykle) znamenalo, že by bolo požadované vyhlásenie neplatnosti iba v prípade, ak by chcela tretia osoba skutočne používať nepoužívanú ochrannú známku [ako je to vo veci samej]; v opačnom prípade by nepoužívané ochranné známky (vrátane tých, pri ktorých nikdy neexistoval žiadny úmysel ich používať) jednoducho zostali zapísané v registri (tak ako teraz)“ ( 33 ).

87.

Sky tvrdia, že neexistujú žiadne iné požiadavky na používanie ochrannej známky zapísanej buď na úrovni členského štátu, alebo na úrovni Únie ako tie, ktoré sú výslovne stanovené uplatniteľnými právnymi predpismi Únie pre úplne objektívne posúdenie v súvislosti s inter partes návrhom na uloženie sankcií podaným po uplynutí neprerušeného päťročného obdobia nepoužívania. Uloženie sankcií za nepoužívanie nezávisí na existencii subjektívneho úmyslu majiteľa ochrannej známky. Sky dodávajú, že nie je prípustné prijímať alebo uplatňovať akýkoľvek právny predpis v tom zmysle, že ochrana ochranných známok prostredníctvom zápisu je alebo niekedy bola podmienená existenciou výslovného alebo implicitného „vyhlásenia o úmysle používať ochrannú známku“ k dátumu podania prihlášky, a to tak na úrovni členského štátu, ako aj na úrovni Únie. Spojené kráľovstvo nesmie prijať ani uplatňovať žiadne iné vlastné pravidlo na základe oznámenia, ktoré urobilo podľa pravidla 7 ods. 2 spoločných nariadení podľa madridskej dohody a madridského protokolu. ( 34 ) Nie je prípustné prijať alebo uplatňovať akékoľvek pravidlo v tom zmysle, že sa neexistencia dobrej viery môže jednoducho rovnať absencii úmyslu používať ochrannú známku pre tovary alebo služby zahrnuté do prihlášky tejto ochrannej známky podanej na úrovni členského štátu alebo na úrovni Únie.

88.

SkyKick v podstate tvrdia, že odpoveď na tretiu otázku by mala byť kladná v rozsahu, v akom Sky nekonali v dobrej viere.

89.

Vláda Spojeného kráľovstva navrhuje odpovedať na tretiu a štvrtú otázku spoločne, a to kladne.

90.

Francúzska vláda tvrdí, že tretia, štvrtá a piata prejudiciálna otázka by sa mali posudzovať spoločne a mala by byť na ne poskytnutá záporná odpoveď. Konkrétne uvádza, že Súdny dvor tiež vyžaduje, aby mal prihlasovateľ úmysel poškodiť tretiu osobu s tým dôsledkom, že samotná skutočnosť spočívajúca v podaní prihlášky ochrannej známky bez úmyslu túto ochrannú známku používať nepredstavuje dostatočný dôvod na preukázanie neexistencie dobrej viery. Uvedená vláda okrem toho tvrdí, že ak v priebehu päťročnej odkladnej doby nebude majiteľ ochrannú známku EÚ v súvislosti s tovarmi alebo službami, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, skutočne používať, potom táto ochranná známka podlieha sankcii pre nepoužívanie a takáto sankcia sa uplatní bez ohľadu na to, či má majiteľ ochrannej známky v úmysle používať tovary a služby uvedené v prihláške, alebo nie.

91.

Maďarská, poľská a slovenská vláda odpoveď na túto otázku nenavrhujú.

92.

Fínska vláda tvrdí, že tretia otázka by mala byť zodpovedaná záporne. Fínska vláda a Komisia uvádzajú podobné argumenty a tvrdia, že úmysel prihlasovateľa môže byť za určitých okolností „prejavom neexistencie dobrej viery“, kedy jediným cieľom je zabrániť tretej osobe vstúpiť na trh. Neexistencia skutočného úmyslu používať ochrannú známku môže „za určitých okolností“ podporovať záver, že prihláška nebola prihlasovateľom podaná v dobrej viere, ak je preukázané, že jediným cieľom, ktorý sledoval prihlasovateľ ochrannej známky, bolo zabrániť tretím osobám vo „vstupe na trh“ ( 35 ).

93.

Tretia otázka skúma, či ochranné známky neboli zapísané v dobrej viere z dôvodu, že Sky nemali v úmysle ich používať pre všetky výrobky a služby uvedené v príslušných špecifikáciách a v skutočnosti podali prihlášky niektorých ochranných známok bez akéhokoľvek úmyslu ich používať v súvislosti so špecifikovanými tovarmi alebo službami. V tejto veci preto bude musieť Súdny dvor rozhodnúť o zmysle a rozsahu pojmu „neexistencia dobrej viery“, ako je uvedený v článku 51 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 a článku 3 ods. 2 písm. d) smernice 89/104. ( 36 )

94.

Podľa môjho názoru ak vnútroštátny súd zistil, že prihlasovateľ – ako sú Sky v tejto veci – mal úmyselný zámer získať práva, ktoré nemal v úmysle využiť, okrem iného potenciálne pre zabránenie tretím osobám v používaní zapísanej ochrannej známky pre predaj týchto tovarov a služieb, potom v tomto prípade neexistuje dobrá viera. ( 37 ) Je to tak preto, že zámerné domáhanie sa zápisu ochrannej známky pre tovary a služby, ktoré nie je sprevádzané úmyslom obchodovať s nimi, odráža úmysel zneužívať systém ochranných známok. Umožnenie toho, aby bola ochranná známka vyhlásená za neplatnú z dôvodu neexistencie dobrej viery pre chýbajúci úmysel používať ju pre niektoré zo špecifikovaných tovarov a služieb je nielen v súlade so samotným cieľom nariadenia č. 40/94 a smernice 89/104 (a právnych predpisov, ktoré po nich nasledovali), ale aj s legislatívnou históriou tohto konceptu (pozri bod 115 nižšie).

95.

Vnútroštátny súd správne poukazuje na to, že dôležité aspekty sú tieto: okolnosti, za akých je možné dosiahnuť zápis ochrannej známky, a rozsah ochrany, ktorá bola takto dosiahnutá, sú kľúčové prvky akéhokoľvek systému ochranných známok a majú rozhodujúci význam pre rovnováhu tohto systému. Pripustenie zápisu ochranných známok, keď nie je vyžadované ich skutočné používanie, tak ako robí európsky systém (na rozdiel napríklad od systému USA), poskytuje nepochybne určité výhody. Dve z týchto kľúčových výhod spočívajú v tom, že je pre majiteľov značiek jednoduchšie získať ochranu svojich ochranných známok pred začatím ich komerčného využívania a že sa proces zápisu stáva jednoduchším, rýchlejším a lacnejším. Ak je však možné zápis dosiahnuť príliš jednoducho a/alebo ak môže byť takýto zápis príliš široký, ako je to v tejto veci, povedie to k nárastu prekážok vstupu tretích osôb z dôvodu obmedzenej ponuky vhodných ochranných známok, zvýšeniu nákladov, ktoré môžu byť prenášané na spotrebiteľov a narušeniu verejného sektora.

96.

Súhlasím tiež s názorom vnútroštátneho súdu, že ak podá prihlasovateľ prihlášku ochrannej známky, a nemá v úmysle ju používať v súvislosti so špecifikovanými tovarmi a službami, nemožno zápisu tejto ochrannej známky nijako brániť (za predpokladu, že táto ochranná známka je inak spôsobilá k zápisu). Jediná možnosť, ako dosiahnuť zrušenie zápisu alebo obmedzenie jeho rozsahu pôsobnosti pred uplynutím päťročného obdobia požadovaného pre napadnutie ochrannej známky z dôvodu jej nepoužívania, je založená na skutočnosti, že prihláška nebola podaná v dobrej viere. Ak bude možné, aby bola ochranná známka zapísaná bez akéhokoľvek úmyslu ju používať v súvislosti so všetkými špecifikovanými tovarmi a službami alebo s niektorými z nich, a ak nebude možné zápis napadnúť alebo obmedziť z dôvodu neexistencie dobrej viery, bude tento systém náchylný k zneužívaniu. Príklady takéhoto zneužívania možno nájsť v judikatúre. ( 38 )

97.

Pomerne príhodne boli tieto otázky posúdené Súdnym dvorom vo veci z nedávnej minulosti. Súhlasím s generálnou advokátkou Kokott, ktorá navrhuje kritérium na zistenie neexistencie dobrej viery na základe toho, že neexistencia dobrej viery je preukázaná od okamihu, keď účastník získa neoprávnenú výhodu zo systému ochranných známok EÚ. ( 39 )

98.

V rozsudku v tejto veci [rozsudok z 12. septembra 2019, Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret/EUIPO (C‑104/18 P, EU:C:2019:724, bod 45)] Súdny dvor najskôr pripomenul, že cieľom pravidiel ochranných známok EÚ je prispievať k systému nenarušenej hospodárskej súťaže v Európskej únii. V tomto systéme musí byť každý podnik schopný nechať si na to, aby si získal zákazníkov kvalitou svojich výrobkov alebo služieb, zapísať ako ochranné známky označenia umožňujúce spotrebiteľovi odlíšiť bez možnosti zámeny tieto tovary alebo služby od tovarov a služieb, ktoré majú iný pôvod.

99.

Potom v bode 46 tohto rozsudku uviedol, že v dôsledku toho „sa dôvod absolútnej neplatnosti uvedený v článku 52 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 uplatní, ak z relevantných a súhlasných nepriamych dôkazov vyplýva, že majiteľ ochrannej známky Európskej únie podal prihlášku tejto ochrannej známky nie s cieľom zúčastniť sa hospodárskej súťaže čestným spôsobom, ale s úmyslom poškodiť záujmy tretích osôb spôsobom, ktorý nie je v súlade s čestnými praktikami, alebo s úmyslom získať výlučné právo na iné účely, než sú tie, ktoré súvisia s funkciou ochrannej známky, predovšetkým základnou funkciou označenia pôvodu“.

100.

V tejto súvislosti Súdny dvor už uviedol, že „treba zdôrazniť, že neexistencia dobrej viery prihlasovateľa v zmysle článku 51 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 sa musí posudzovať globálne, pričom sa zohľadnia všetky faktory relevantné vo veci samej“ a že „úmysel prihlasovateľa v relevantnom okamihu je subjektívna okolnosť, ktorá sa musí určiť odkazom na objektívne okolnosti prejednávanej veci“ ( 40 ).

101.

Okrem toho v rozsudku z 12. septembra 2019, Koton Mağazacilik Tekstil Sanayi ve Ticaret/EUIPO (C‑104/18 P, EU:C:2019:724, bod 62 a nasl.), Súdny dvor tiež považoval za dôležité konštatovať, že v prejednávanej veci Všeobecný súd „nepreskúmal, či prihláška ochrannej známky obsahujúcej štylizované slovo ‚KOTON‑ pre výrobky a služby tried 25, 35 a 39 v zmysle Niceskej dohody mala vzhľadom na činnosti vedľajšieho účastníka konania obchodnú logiku“. Okrem toho konštatoval, že Všeobecný súd uviedol konštatovanie v tom zmysle, že „obchodná logika, do ktorej patrí podanie prihlášky“ a „časový sled udalostí, ktoré charakterizujú uvedené podanie“ sú skutočnosti, ktoré môžu byť relevantné, následne ich vo svojom rozsudku úplne nepreskúmal. Súdny dvor vyhovel odvolaciemu dôvodu a zrušil rozsudok Všeobecného súdu.

102.

Na rozdiel od judikatúry Súdneho dvora už existuje súbor judikatúry Všeobecného súdu týkajúcej sa neexistencie dobrej viery. Aj keď je pravda, že veľa prípadov môže závisieť na individuálnych skutočnostiach, judikatúra Všeobecného súdu tiež uznáva, že zápis ochrannej známky bez (skutočného) úmyslu ju používať môže aspoň za určitých okolností zakladať neexistenciu dobrej viery. ( 41 )

103.

Domnievam sa, že vyššie uvedená judikatúra Všeobecného súdu správne potvrdzuje, že je dôležité preskúmať obchodnú logiku prihlasovateľa pre podanie jeho prihlášky. ( 42 ) Všeobecný súd napríklad vychádzal z toho, že konanie, ktoré nebolo legitímnym obchodným správaním, ale naopak bolo v rozpore s cieľmi nariadenia č. 207/2009, nebolo konaním v dobrej viere, lebo nieslo znaky zneužitia práva. Tento rozsudok tiež podporuje názor, že podanie prihlášky ochrannej známky bez úmyslu ju používať v súvislosti so špecifikovanými tovarmi a službami v zásade zakladá neexistenciu dobrej viery. ( 43 )

104.

Na rozdiel od názoru francúzskej vlády sa domnievam, že môj prístup a výklad pojmu „neexistencia dobrej viery“ na strane prihlasovateľa – ktorý sa vzťahuje na prípady, keď prihlasovateľ zapíše označenie pre tovary a služby bez toho, aby mal v úmysle toto označenie pre tieto tovary a služby používať – nepredstavuje nebezpečenstvo v tom zmysle, že by bol zrušovací mechanizmus zbavený jeho potrebného účinku. Ako bolo vysvetlené na príklade predloženom na pojednávaní vládou Spojeného kráľovstva, ak niekto podá prihlášku ochrannej známky „Taxi“ pre tri druhy potravín: sušienky, jogurty a varené mäso, má v úmysle používať túto ochrannú známku pre všetky tri druhy potravín. Ak ju prihlasovateľ po dobu piatich rokov pre sušienky nepoužíval, potom tejto ochrannej známke hrozí, že bude pre sušienky zrušená v dôsledku nepoužívania. Inými slovami, prihlasovateľ bude mať problémy uplatňovať svoju ochrannú známku voči inému výrobcovi. V uvedenom príklade neexistuje žiadna nezlučiteľnosť s neexistenciou dobrej viery. Existoval obchodný dôvod spočívajúci v tom, že prihlasovateľ chcel zahrnúť možnosť používať alebo rozšíriť používanie svojej ochrannej známky na ďalšie výrobky v budúcnosti. Na druhej strane, ak podal prihlasovateľ prihlášku rovnakej ochrannej známky „Taxi“ pre sušienky, jogurty, varené mäso, lietadlá a chirurgické nástroje, potom by tento monopol bránil akémukoľvek výrobcovi lietadiel a chirurgických nástrojov, aby používal výraz „Taxi“ ako ochrannú známku svojej spoločnosti. Ak teda prihlasovateľ usiloval podaním prihlášky o to, aby zabránil tretím osobám v používaní tohto pojmu, hoci nemal žiadny úmysel používať tento pojem ako ochrannú známku, potom je prihláška ochrannej známky zneužívajúca, pretože nemá nič spoločné s obchodnými aktivitami prihlasovateľa.

105.

Okrem toho je dôraz kladený na motiváciu v čase podania prihlášky ochrannej známky, pričom pre zrušenie sa treba zamerať na používanie, ku ktorému dochádzalo alebo nedochádzalo v priebehu prvých piatich rokov.

106.

Zastávam totiž názor, že v skutočnosti je to práve zrušovací mechanizmus, ktorý predstavuje potenciálne nebezpečenstvo v tom zmysle, že by zbavil mechanizmus neexistencie dobrej viery jeho vlastného rozsahu pôsobnosti.

107.

Všeobecný súd tiež konštatoval, že „úmysel brániť tretej osobe v uvádzaní výrobku na trh môže predstavovať za určitých okolností prvok neexistencie dobrej viery na strane prihlasovateľa, keď sa následne ukáže, že prihlasovateľ podal prihlášku na zápis označenia ako ochrannej známky EÚ bez toho, aby mal v úmysle ju používať“ ( 44 ). Je to jasné rozhodnutie o tom, že podanie prihlášky ochrannej známky bez úmyslu ju používať v súvislosti so špecifikovanými tovarmi alebo službami zakladá samo osebe neexistenciu dobrej viery.

108.

Stotožňujem sa tiež s názorom obsiahnutým v judikatúre Spojeného kráľovstva ( 45 ), podľa ktorého neexistencia dobrej viery „zahŕňa nepoctivosť a… určité konanie, ktoré nespĺňa štandardy prijateľného obchodného správania dodržiavané rozumnými a skúsenými osobami v konkrétnej oblasti, ktorá je predmetom posudzovania“ ( 46 ).

109.

Z existujúcej judikatúry Súdneho dvora už možno vyvodiť, že zápis ochrannej známky bez úmyslu ju používať môže zakladať neexistenciu dobrej viery. ( 47 ) Domnievam sa (rovnako ako vnútroštátny súd), že po prvé, hoci sa v uplatniteľných nariadeniach ani smerniciach nenachádza žiadna výslovná požiadavka na existenciu úmyslu používať ochrannú známku a zapísaná ochranná známka nemôže byť zrušená z dôvodu nepoužívania pred uplynutím päťročného obdobia, je v judikatúre Súdneho dvora a Všeobecného súdu uvedené, že aspoň za určitých okolností môže podanie prihlášky ochrannej známky bez úmyslu ju používať vo vzťahu ku špecifikovaným tovarom a službám zakladať neexistenciu dobrej viery, a to v rozsahu, v akom ide o zneužitie systému ochranných známok (toto je tiež postoj vlády Spojeného kráľovstva a Komisie). Po druhé z judikatúry vyplýva, že pre preukázanie neexistencie dobrej viery nie je dostačujúce, že prihlasovateľ podal prihlášku ochrannej známky vo vzťahu k širokej škále tovarov alebo služieb, ak má prihlasovateľ rozumný obchodný dôvod pre požadovanie takejto ochrany, a to s ohľadom na používanie alebo zamýšľané používanie ochrannej známky.

110.

Doplním, že ak podá prihlasovateľ prihlášku ochrannej známky, pričom nemá v úmysle ju používať, potom opodstatnenie podania prihlášky zaniká. V takom prípade nejde o prihlášku ochrannej známky v zmysle jej základnej funkcie, ale podobá sa to skôr na podanie v rámci hospodárskej súťaže na účely zabránenia tretím osobám v tom, aby rozvíjali vlastnú obchodnú činnosť. To zjavne nie je cieľom systému ochranných známok.

111.

Súdny dvor tiež uznal, že podanie prihlášky ochrannej známky bez úmyslu ju používať v obchodnom styku, teda len na účely použiť ju pre registráciu názvu internetovej domény, môže zakladať neexistenciu dobrej viery. ( 48 ) Odvolateľ chcel v uvedenej veci zaregistrovať doménové meno „.eu“ pre nemecké slovo (pre automobilové pneumatiky) prostredníctvom zápisu tohto slova ako švédskej ochrannej známky (pre automobilové bezpečnostné pásy alebo „záchranné pásy“), a to na účely premeny tejto ochrannej známky na doménové meno na základe uplatniteľného nariadenia. Súdny dvor uplatnil pravidlo vo veci Lindt ( 49 ) a konštatoval, že z vnútroštátneho rozhodnutia vyplýva, že žalobkyňa, hoci si nechala zapísať slovnú ochrannú známku &R&E&I&F&E&N& vo Švédsku pre záchranné pásy, nemala žiadny úmysel používať túto ochrannú známku, lebo „mala v skutočnosti v úmysle prevádzkovať internetový portál venovaný predaju pneumatík, ktorého registráciu plánovala“. V tomto prípade preto v skutočnosti išlo skôr o pokus „obísť“ právne predpisy o ochranných známkach. ( 50 ) Inými slovami, Súdny dvor dospel k záveru, že podanie prihlášok ochranných známok na účely „cybersquatu“ môže zakladať neexistenciu dobrej viery v zmysle uvedeného nariadenia. Ako uvádzam v týchto návrhoch, podobné úvahy sa všeobecnejšie uplatnia aj na systém zápisu ochranných známok.

112.

Všeobecný súd tiež uznal, že podanie prihlášky ochrannej známky EÚ na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo v rámci stratégie blokovania môže zakladať neexistenciu dobrej viery. ( 51 )

113.

Všeobecný súd v bode 51 tohto rozsudku konštatoval, že „cieľom postupného vytvárania reťazca prihlášok národných ochranných známok pre to isté označenie pre tovary a služby patriace do tried, ktoré sú čiastočne totožné, je poskytnúť pánovi A. blokujúce postavenie. V prípade, že tretia osoba totiž podá prihlášku totožnej alebo podobnej ochrannej známky Európskej únie, pán A. podá prihlášku ochrannej známky Európskej únie, uplatní právo prednosti pre túto ochrannú známku, pričom sa oprie o posledný článok reťazca prihlášok národných ochranných známok a podá námietku, pričom vychádza z uvedenej prihlášky ochrannej známky Európskej únie. Cieľom postupného vytvárania reťazca prihlášok národných ochranných známok je teda poskytnúť pánovi A. blokujúce postavenie na obdobie, ktoré presahuje šesťmesačnú lehotu na zváženie stanovenú v článku 29 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 a takisto päťročnú dodatočnú lehotu stanovenú v článku 51 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia“.

114.

Domnievam sa, že ak prihlasovateľ nemá v úmysle používať ochrannú známku, nie je podstatné, či má v úmysle brániť v používaní ochrannej známky konkrétnej tretej osobe alebo všetkým tretím osobám. Za takýchto okolností sa usiluje prihlasovateľ neoprávnene o monopol na to, aby vylúčil potenciálnych konkurentov z používania označenia, ktoré on sám nemá v úmysle užívať. To predstavuje zneužitie systému ochranných známok.

115.

Nakoniec podľa môjho názoru prípravné práce podporujú uvedenú analýzu. O pojme neexistencia dobrej viery uvádzajú, že vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky z dôvodu neexistencie dobrej viery zahŕňa aj situácie, keď je prihláška takej ochrannej známky podaná bez úmyslu používať ju pre všetky/niektoré špecifikované tovary alebo služby. Nemecká delegácia v pracovnej skupine Rady pre nariadenie o ochrannej známke v roku 1984 výslovne navrhla požiadavku „existencie úmyslu používať ochrannú známku bona fide“ pri podaní prihlášky ochrannej známky EÚ (Schreiben der deutschen Delegation doc. 12. októbra 1984, 9755/84, s. 7 a 8). Tento návrh bol následne schválený v roku 1985 a v roku 1986 bol prijatý v článku 41 ods. 1 písm. b) ako absolútny dôvod neplatnosti. V neskorších verziách uvedeného ustanovenia bolo znenie chýbajúceho úmyslu používať ochrannú známku bona fide nahradené všeobecnejším výrazom neexistencie dobrej viery, ktorý nakoniec viedlo k článku 51 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 (teraz článok 59 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001).

116.

Niektorí autori odbornej literatúry ( 52 ) zastávajú názor, že nahradenie výslovnej požiadavky na existenciu úmyslu používať ochrannú známku bona fide len „neexistenciou dobrej viery“ bolo vykonané s cieľom vylúčiť požiadavku na existenciu úmyslu používať ochrannú známku z nariadenia (a smernice). Tento názor považujem za nesprávny.

117.

V prípravných prácach nenachádzam nič, z čoho by vyššie uvedené vyplývalo, a považujem za oveľa presvedčivejší názor iných autorov odbornej literatúry, ( 53 ) ktorí uvádzajú, že nahradenie výslovnej požiadavky všeobecnejšou „neexistenciou dobrej viery“ bolo vykonané s cieľom rozšíriť pôsobnosť daného ustanovenia v tom zmysle, že sa vychádza z toho, že zahŕňa úmysel používať ochrannú známku bona fide a aj ďalšie druhy neexistencie dobrej viery. ( 54 )

118.

Sky tvrdia, že ak je pripustená námietka z dôvodu neexistencie dobrej viery, musí byť uplatnená iba v prípade špecifikovaných tovarov alebo služieb. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že skúmanie dôvodov zamietnutia alebo neplatnosti sa musí týkať každého z tovarov alebo služieb, pre ktoré sa požadoval alebo bol dosiahnutý zápis ochrannej známky. ( 55 )

119.

Spoločnostiam SkyKick ide však v prvom rade o to, že ak bola podaná prihláška ochrannej známky bez úmyslu ju používať pre všetky výrobky a služby, pre ktoré prihlasovateľ žiadal o zápis, a pokiaľ tento prihlasovateľ usiloval o príliš široké práva v rámci premysleného strategického rozhodnutia, dôsledkom musí byť, že zápis je neplatný v celom rozsahu. SkyKick sa opierajú o článok 59 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001, ktorý stanovuje, že ochranná známka EÚ „sa vyhlási za neplatnú“, ak „prihlasovateľ nekonal pri podávaní prihlášky ochrannej známky v dobrej viere“. Tvrdia, že jediný rozsudok Súdneho dvora EÚ (ktorý im je známy), ktorý sa zaoberá priamo týmto aspektom, podporuje hlavné tvrdenia spoločností SkyKick. Všeobecný súd vo veci GRUPPO SALINI ( 56 ) uviedol, že „existencia zlej viery v okamihu podania prihlášky totiž so sebou prináša neplatnosť napadnutej ochrannej známky v celom jej rozsahu“. To je rovnako v súlade so zásadou fraus omnia corrumpit (podvod zneplatňuje/marí všetko), bežnú v právnych predpisoch mnohých členských štátov, vrátane anglického. ( 57 )

120.

V rámci svojej alternatívnej argumentácie SkyKick tvrdia, že odpoveď na otázku, či neexistencia dobrej viery spôsobuje neplatnosť ochrannej známky, závisí na analýze každého konkrétneho prípadu, ktorá ďalej závisí na analýze viacerých faktorov. Faktory, ktoré treba zohľadniť, zahŕňajú existenciu obchodného dôvodu; rozsah, v ktorom prihlasovateľ nerešpektoval právnu istotu tretích osôb a orgánov; veľkosť majiteľa ochrannej známky a zdroje, ktoré má k dispozícii; počet uvedených výrobkov a služieb a rozsah, v ktorom sa vzájomne prekrývajú; rozsah, v akom ochranná známka zahŕňa výrobky/služby, pri ktorých nemal prihlasovateľ úmysel ich používať; rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej známky; či sú dotknuté práva duplicitné alebo či bola „obnovená“; akékoľvek presadzovanie práv uskutočňované na základe ochranných známok vo vzťahu k výrobkom a službám, ktoré nemal v úmysle používať, a či má majiteľ ochrannej známky rozumný dôvod pre svoju prihlášku bez ohľadu na chýbajúci úmysel.

121.

Vláda Spojeného kráľovstva navrhuje odpoveď na túto otázku v rámci jej odpovede na tretiu otázku. Francúzska vláda navrhuje odpovedať na túto otázku spoločne s treťou a piatou otázkou. Maďarská, poľská a slovenská vláda odpoveď na túto otázku nenavrhujú.

122.

Fínska vláda a Komisia v podstate tvrdia, že odpoveď na štvrtú otázku musí byť kladná. Rozšíriť dopady dôvodu neplatnosti takisto na výrobky alebo služby, pre ktoré je ochranná známka riadne používaná, by bolo dôsledkom podobným sankcii, ktorý nie je podložený znením ustanovenia.

123.

Vzhľadom na to, že odpoveď na tretiu otázku je kladná, treba objasniť, aké dôsledky má skutočnosť, ak prihlasovateľ nekonal pri podaní prihlášky v dobrej viere, ak sa táto neexistencia dobrej viery vzťahuje len na časť tovarov a služieb zastrešených zápisom ochrannej známky.

124.

Podľa môjho názoru má vnútroštátny súd pravdu, keď tvrdí, že ochranná známka môže byť vyhlásená za čiastočne neplatnú, ak prihláška nebola z časti podaná v dobrej viere.

125.

Stačí uviesť, že z článku 51 ods. 3 nariadenia č. 40/94 a článku 13 smernice 89/104 jasne vyplýva, že ak existuje dôvod neplatnosti len vo vzťahu k niektorým z výrobkov alebo služieb, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, vyhlási sa známka za neplatnú len pre tieto výrobky alebo služby.

126.

Zastávam preto názor, že judikatúra Všeobecného súdu, ( 58 ) ktorá tvrdí opak (to znamená, že neexistencia dobrej viery so sebou nesie neplatnosť ochrannej známky ako celku), je nesprávna.

127.

Z toho vzhľadom na článok 13 smernice 89/104 a článok 51 ods. 3 nariadenia č. 40/94 vyplýva, že ak existuje dôvod neplatnosti len vo vzťahu k niektorým z výrobkov alebo služieb, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, vyhlási sa ochranná známka za neplatnú len pre tieto výrobky alebo služby.

128.

Sky tvrdia, že § 32 ods. 3 zákona z roku 1994 je nezlučiteľný so systémom právnych predpisov Únie uplatniteľných na ochranu ochranných známok prostredníctvom zápisu na úrovni členských štátov a na úrovni Únie. V každom prípade je neprípustné vykladať alebo uplatňovať vnútroštátne právne predpisy, ako je § 32 ods. 3: i) a v dôsledku toho dospieť k záveru o neexistencii dobrej viery, ktorý inak nie je podporovaný v rámci autonómnej právnej úpravy Únie pojmu neexistencie dobrej viery alebo ii) takto ustanoviť priamo alebo nepriamo inú alebo ťažšie splniteľnú požiadavku používania zapísanej ochrannej známky, ako je tá, ktorá je hmotnoprávne uložená a upravená právnymi predpismi Únie použiteľnými na zrušenie zápisov, a to s účinnosťou až od zápisu a po zápise, a „dôkaz používania“ ako predpoklad pre uplatňovanie práv udelených zápisom.

129.

Vláda Spojeného kráľovstva tvrdí, že táto otázka je neprípustná v rozsahu, v ktorom smernica 2015/2436 nebola doposiaľ prebratá do právnej úpravy Spojeného kráľovstva.

130.

SkyKick a vláda Spojeného kráľovstva (v rámci alternatívnej argumentácie) tvrdia, že článok 32 ods. 3 ukladá procesnú požiadavku, že v prihláške musí byť uvedené, že ochranná známka je riadne používaná, alebo že má prihlasovateľ v úmysle túto ochrannú známku používať a je preto zlučiteľný s právnymi predpismi Únie o národných ochranných známkach a ochranných známkach EÚ.

131.

Francúzska vláda navrhuje odpovedať na túto otázku spoločne s treťou a štvrtou otázkou. Maďarská, poľská, slovenská a fínska vláda odpoveď na túto otázku nenavrhujú.

132.

Komisia v podstate tvrdí, že § 32 ods. 3 zákona z roku 1994 je zlučiteľný s právom Únie.

133.

Vnútroštátny súd vysvetľuje, že súdy Spojeného kráľovstva sa domnievajú, že porušenie § 32 ods. 3 zákona z roku 1994 spočívajúce v tom, že bolo podané nepravdivé vyhlásenie, možno namietať v rámci návrhu na vyhlásenie neplatnosti ochrannej známky, ktorý je založený na zákaze konania v zlej viere. Inými slovami, v Spojenom kráľovstve je možné vyhlásenie podané podľa § 32 ods. 3 použiť ako dôkaz na preukázanie potenciálnej neexistencie dobrej viery prihlasovateľa, ktorá je absolútnym dôvodom neplatnosti.

134.

Vnútroštátny súd sa pýta na zlučiteľnosť daného ustanovenia so smernicou 2015/2436 a právnych predpisov, ktoré jej predchádzali, a teda je potrebné argumentáciu vlády Spojeného kráľovstva o neprípustnosti odmietnuť.

135.

Relevantné smernice ponechávajú procesnú autonómiu na členských štátoch, ale existujú aj určité podstatné záležitosti, ktoré nepodliehajú harmonizácii. Podľa odôvodnenia 5 smernice 89/104 (ktoré korešponduje s odôvodnením 6 smernice 2008/95), „členské štáty môžu okrem toho naďalej voľne určovať ustanovenia o postupe týkajúcom sa zápisu, výmazu a vyhlásenia neplatnosti ochranných známok získaných zápisom…, môžu napríklad určovať formu zápisu ochranných známok a postupy vyhlásenia ich neplatnosti alebo rozhodovať o tom, či pri postupe registrácie alebo pri postupe vyhlásenia neplatnosti alebo pri oboch postupoch treba odvolať predchádzajúce práva, a ak umožnia pri postupe registrácie odvolanie sa na predchádzajúce práva, či majú zavedené konanie o námietkach alebo prieskumové konanie ex officio alebo oba postupy; keďže členské štáty môžu naďalej určovať dôsledky výmazu ochrannej známky alebo jej vyhlásenia za neplatnú“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).

136.

Okrem toho odôvodnenie 7 tejto smernice (ktoré zodpovedá odôvodneniu 8 smernice 2008/95) okrem iného stanovuje, že „členské štáty môžu rozhodnúť, či ich ponechajú alebo ich zavedú do svojho zoznamu zákonných dôvodov na zamietnutie alebo výmaz súvisiacich s podmienkami získania a udržania ochrannej známky, pre ktoré neexistuje ustanovenie o aproximácii, a ktoré sa týkajú napríklad spôsobilosti ochrannej známky na zápis, obnovenie zápisu ochrannej známky alebo predpisov o poplatkoch, alebo ktoré sa týkajú prípadu nerešpektovania procesných predpisov“ ( 59 ).

137.

V každom prípade je na účely tejto veci dôležité, že podľa môjho názoru § 32 ods. 3 zákona z roku 1994 nestanovuje nový dôvod neplatnosti.

138.

Stanovuje skôr iba procesné požiadavky týkajúce sa prihlášok, pretože stanovuje podstatné náležitosti, ktoré musia byť uvedené v prihláške ochrannej známky. Ustanovenie, akým je § 32 ods. 3, môže tiež slúžiť na viacero účelov súvisiacich so zrušením alebo vyhlásením neplatnosti, vrátane nesplnenia procesných alebo hmotnoprávnych pravidiel.

139.

Aj keď je pravda, že porušenie procesnej povinnosti uvedenej v tomto článku môže spôsobiť neplatnosť zapísanej ochrannej známky, nič to nemení na tom, že takáto neplatnosť, ak bude preukázaná, bude založená na požiadavke neexistencie dobrej viery podľa § 3 ods. 2 písm. d) smernice 89/104.

140.

Domnievam sa (rovnako ako Komisia), že § 32 ods. 3 je ako taký len procesnou požiadavkou pri nesplnení povinnosti, ktorá prispieva k preukázaniu neexistencie dobrej viery za všetkých okolností prípadu. § 32 ods. 3 nestanovuje právne dôsledky nesprávneho vyhlásenia prihlasovateľa ochrannej známky. To by malo byť samo osebe postavené na roveň dôvodu neplatnosti, na základe ktorého je uznaná neexistencia dobrej viery, ak prihlasovateľ nemal v úmysle užívať bona fide ochrannú známku pre všetky špecifikované výrobky a služby. Inak povedané, dôvod neplatnosti na základe neexistencie dobrej viery nemožno konštatovať iba na základe urobenia nepravdivého vyhlásenia podľa § 32 ods. 3 zákona z roku 1994. Mohlo by však predstavovať súčasť dôkazov.

141.

Nevidím teda možnosť, ako by § 32 ods. 3 mohol byť prekážkou pre splnenie povinnosti vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátne právo v súlade so smernicou v rozsahu, v akom § 32 ods. 3 neustanovuje právne dôsledky nesprávneho vyhlásenia prihlasovateľa ochrannej známky.

142.

Z toho vyplýva, že § 32 ods. 2 zákona z roku 1994 je zlučiteľný so smernicou 89/104, a to za predpokladu, že nie je jediným dôvodom pre konštatovanie neexistencie dobrej viery.

143.

Z týchto dôvodov navrhujem Súdnemu dvoru, aby na prejudiciálne otázky položené zo strany High Court of Justice (England and Wales), Chancery Division (United Kingdom) (Vrchný súd, Anglicko a Wales, oddelenie pre majetkové spory, Spojené kráľovstvo) odpovedal takto: