1.

V tejto veci položil Arbeidshof te Gent (Odvolací pracovný súd Gent, Belgicko) Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu článku 3 ods. 1 smernice 2001/23/ES ( 2 ).

2.

Táto otázka bola predložená v rámci sporu, ktorého účastníkmi sú na jednej strane pani Sonia Govaertsová a na druhej strane spoločnosť ISS Facility Services NV, v ktorej bola zamestnaná, a spoločnosť Atalian NV, vo veci prepustenia pani Govaertsovej a jeho dôsledkov po tom, ako bola spoločnosti Atalian NV zadaná verejná zákazka, ktorú predtým realizovala ISS Facility Services NV.

3.

Preskúmanie tejto otázky vedie Súdny dvor k tomu, aby sa po prvýkrát zaoberal dôsledkami prevodu hospodárskeho subjektu na dvoch nadobúdateľov, pokiaľ ide o zachovanie práv a povinností zamestnancov priznaných článkom 3 ods. 1 smernice 2001/23.

4.

Odôvodnenie 3 smernice 2001/23 stanovuje:

„Je potrebné zabezpečiť ochranu zamestnancov pre prípad zmeny zamestnávateľa, najmä postarať sa o to, aby ich práva boli zachované.“

5.

Článok 1 ods. 1 písm. a) a b) tejto smernice stanovuje:

6.

Článok 2 ods. 2 uvedenej smernice znie:

„Táto smernica platí bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pracovnoprávne predpisy týkajúce sa definície pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu.

Členské štáty však nevylúčia z rozsahu pôsobnosti tejto smernice pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy len z dôvodu:

…“

7.

Podľa článku 3 ods. 1 prvého pododseku tej istej smernice:

„Práva a povinnosti prevádzateľa vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval ku dňu prevodu, sa z dôvodu tohto prevodu prevedú na nadobúdateľa.“

8.

Podľa článku 4 smernice 2001/23:

„1.   Prevod podniku, závodu alebo časti podniku alebo závodu nemôže byť automaticky dôvodom na prepúšťanie z práce zo strany prevádzateľa alebo nadobúdateľa. Toto ustanovenie však nebráni prepúšťaniu, ku ktorému môže dôjsť z hospodárskych, technických alebo organizačných dôvodov zahŕňajúcich zmeny týkajúce sa pracovníkov.

…

2.   Ak dôjde k zrušeniu pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu, že prevod má za následok zásadnú zmenu pracovných podmienok v neprospech zamestnanca, zodpovednosť za skončenie pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu sa bude pripisovať zamestnávateľovi.“

9.

Kolektívna zmluva č. 32a zo 7. júna 1985 o zachovaní práv zamestnancov pri zmene zamestnávateľa v dôsledku zmluvného prevodu podniku, ktorá upravuje práva zamestnancov prevzatých v prípade prevzatia majetku po konkurze alebo vyrovnaní prevodom aktív, ktorá sa stala záväznou na základe kráľovského nariadenia z 25. júla 1985 ( 3 ), zmenená kolektívnou zmluvou č. 32d z 13. marca 2002, ktorá sa stala záväznou na základe kráľovského nariadenia zo 14. marca 2002 ( 4 ) (ďalej len „kolektívna zmluva č. 32a“), preberá do belgického práva smernicu 2001/23.

10.

Podľa článku 1 kolektívnej zmluvy č. 32a:

„Cieľom tejto kolektívnej zmluvy je v prvom rade zabezpečiť:

Okrem toho táto zmluva upravuje informovanie zamestnancov dotknutých prevodom, ak v podniku nie sú zástupcovia zamestnancov.“

11.

Podľa článku 2 kolektívnej zmluvy č. 32a:

„Na účely uplatňovania tejto kolektívnej zmluvy sa rozumejú:

…“

12.

Článok 6 kolektívnej zmluvy č. 32a stanovuje:

„Táto kapitola sa vzťahuje na každú zmenu zamestnávateľa vyplývajúcu zo zmluvného prevodu podniku alebo časti podniku s výnimkou prípadov uvedených v kapitole III tejto kolektívnej zmluvy.

S výhradou ustanovení prvého odseku prevod v zmysle tejto zmluvy je, keď ide o prevod hospodárskeho subjektu, ktorý si ponecháva svoju identitu v zmysle organizovaného zoskupenia zdrojov, ktorého cieľom je pokračovať v hospodárskej činnosti, bez ohľadu na to, či je táto činnosť hlavná alebo doplnková.“

13.

Článok 7 kolektívnej zmluvy č. 32a znie:

„Práva a povinnosti prevádzateľa vyplývajúce z pracovných zmlúv, ktoré existovali ku dňu prevodu v zmysle článku 1 bodu 1, sa z dôvodu tohto prevodu prevedú na nadobúdateľa.“

14.

Článok 10 kolektívnej zmluvy č. 32a stanovuje:

„Keď sa pracovná zmluva ukončí z dôvodu podstatného zhoršenia pracovných podmienok zamestnanca po prevode podniku v zmysle článku 1 bodu 1, vychádza sa z toho, že pracovný pomer skončil zamestnávateľ.“

15.

Pani Govaertsová bola zamestnaná ako upratovačka od 16. novembra 1992 v spoločnosti Multiple Immo Services NV, a potom u jej právnych nástupcov, najprv spoločnosti CCA NV a neskôr spoločnosti ISS Facility Services. So zamestnávateľom mala uzatvorené tri rôzne pracovné zmluvy na čiastočný úväzok.

16.

Dňa 1. septembra 2004 pani Govaertsová uzavrela novú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú so spoločnosťou ISS Facility Services, pričom si zachovala odpracované roky získané od 16. novembra 1992. ISS Facility Services bola poverená upratovaním a údržbou rôznych budov mesta Gent rozdelených na tri časti. Prvá časť zahŕňala múzeá a historické budovy, druhá knižnice a obecné centrá a tretia administratívne budovy. Dňa 1. apríla 2013 sa pani Govaertsová stala správkyňou riadiaceho útvaru pre tieto tri pracoviská, zodpovedajúce týmto častiam. Bola práceneschopná od 23. apríla do 26. júla 2013.

17.

Mesto Gent vyhlásilo verejné obstarávanie týkajúce sa všetkých vyššie uvedených častí na obdobie od 1. septembra 2013 do 31. augusta 2016. Na konci tohto postupu, 13. júna 2013, nebola ISS Facility Services úspešná. Prvá a tretia časť zákazky bola zadaná spoločnosti Atalian, zatiaľ čo druhá časť bola zadaná spoločnosti Cleaning Masters.

18.

Dňa 1. júla 2013 ISS Facility Services oznámila spoločnosti Atalian, že vzhľadom na to, že pani Govaertsová pracovala na plný úväzok na týchto pracoviskách, ktoré Atalian prevzala v miere približne 85 %, má sa na ňu uplatňovať kolektívna zmluva č. 32a. Atalian napadla túto analýzu 3. júla 2013.

19.

Doporučeným listom z 30. augusta 2013 ISS Facility Services oznámila pani Govaertsovej, že z dôvodu prevodu podniku a jej pridelenia na pracoviská zodpovedajúce častiam 1 a 3 zákazky, vstúpi do pracovného pomeru so spoločnosťou Atalian od 1. septembra 2013, čo je dátum, keď už nebude zamestnancom ISS Facility Services. V dôsledku toho ISS Facility Services udelila pani Govaertsovej potvrdenie o rozviazaní pracovného pomeru uvádzajúce dátum 31. augusta 2013 ako posledný deň zamestnania.

20.

Doporučeným listom z 30. augusta 2013 ISS Facility Services oznámila spoločnosti Atalian, že pracovná zmluva pani Govaertsovej bude na ňu v plnom rozsahu prevedená od 1. septembra 2013 a že pani Govaertsová sa od pondelka 2. septembra 2013 bude môcť obrátiť len na Atalian.

21.

Dňa 3. septembra 2013 Atalian informovala ISS Facility Services, že sa nedomnieva, že došlo k prevodu podniku v zmysle kolektívnej zmluvy č. 32a, a preto nemá s pani Govaertsovou žiadny zmluvný vzťah.

22.

Dňa 18. novembra 2013 pani Govaertsová podala proti spoločnosti ISS Facility Services, ako aj spoločnosti Atalian na Arbeidsrechtbank te Gent (Pracovný súd Gent, Belgicko) žalobu s cieľom dosiahnuť vyplatenie náhrad za výpovednú dobu, prémie poskytovanej na konci roka v pomernej výške, ako aj príspevku na dovolenku za ročné referenčné obdobia 2012 a 2013.

23.

Rozsudkom z 15. októbra 2015 tento súd rozhodol, že prepustenie pani Govaertsovej je protiprávne a uložil spoločnosti ISS Facility Services povinnosť vyplatiť náhradu za výpovednú dobu vo výške 81561,07 eura, prémiu poskytovanú na konci roka vo výške 1841,92 eura a príspevok na dovolenku vo výške 4343,28 eura, pričom tieto tri sumy boli zvýšené o úroky. Žaloba podaná proti spoločnosti Atalian bola vyhlásená za neprípustnú.

24.

Tento súd najmä rozhodol, že kolektívna zmluva č. 32a sa na pani Govaertsovú neuplatňovala, keďže táto sa ako správkyňa riadiaceho útvaru venovala plánovaniu upratovacích prác a ich vykonávaniu, teda bola poverená administratívnymi a organizačnými úlohami, pričom na pracoviskách v meste Gent sa nepodieľala na upratovacích prácach, ktoré boli predmetom prevodu. V dôsledku toho pani Govaertsovej 1. septembra 2013 automaticky nevznikol pracovný pomer v spoločnosti Atalian.

25.

ISS Facility Services podala proti tomuto rozsudku odvolanie na Arbeidshof te Gent (Odvolací pracovný súd Gent). Tvrdí, že na základe kolektívnej zmluvy č. 32a bola pracovná zmluva pani Govaertsovej prevedená s účinnosťou od 1. septembra 2013 v miere 85 % na Atalian a v miere 15 % na Cleaning Masters.

26.

Na rozdiel od Arbeidsrechtbank te Gent (Pracovný súd Gent) sa vnútroštátny súd domnieva, že v prejednávanej veci bola identita hospodárskeho subjektu zachovaná v zmysle článku 1 smernice 2001/23, a teda že došlo k prevodu podniku v zmysle tohto ustanovenia. Vyvodzuje z toho, že v súlade s článkom 7 kolektívnej zmluvy č. 32a, ktorý preberá článok 3 ods. 1 smernice 2001/23, boli práva a povinnosti prevádzateľa vyplývajúce z pracovných zmlúv existujúcich ku dňu prevodu, teda k 1. septembru 2013, z dôvodu tohto prevodu prevedené v plnom rozsahu na Atalian a Cleaning Masters ako nadobúdateľov.

27.

Keďže sa úlohy pani Govaertsovej týkali výlučne pracovísk mesta Gent, vnútroštátny súd sa domnieva, že jej pracovné miesto bolo k 1. septembru 2013 súčasťou prevádzaného podniku. Vnútroštátny súd sa preto pýta na dôsledky tohto prevodu podniku, pokiaľ ide o pracovnú zmluvu pani Govaertsovej, vzhľadom na článok 3 ods. 1 smernice 2001/23.

28.

Za týchto podmienok Arbeidshof te Gent (Odvolací pracovný súd Gent, Belgicko) rozhodnutím zo 14. mája 2018, doručeným do kancelárie Súdneho dvora 25. mája 2018, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Majú sa ustanovenia článku 3 ods. 1 smernice [2001/23] vykladať v tom zmysle, že v prípade súčasného prevodu rôznych častí podniku v zmysle článku 1 ods. 1 [tejto] smernice, ktoré sú prevedené na rôznych nadobúdateľov, prechádzajú práva a povinnosti z pracovnej zmluvy zamestnanca, ktorý pracoval v každej z prevedených častí podniku, existujúcej v čase prevodu, na každého z nadobúdateľov, aj keď v pomere k rozsahu zamestnania uvedeného zamestnanca v príslušnej časti podniku nadobudnutej príslušným nadobúdateľom,

alebo [v tom zmysle], že uvedené práva a povinnosti prechádzajú ako celok na nadobúdateľa časti podniku, v ktorom je uvedený zamestnanec hlavne zamestnaný,

alebo [v tom zmysle], že ak ustanovenia [uvedenej] smernice nemožno vykladať jedným z vyššie uvedených spôsobov, práva a povinnosti z pracovnej zmluvy uvedeného zamestnanca neprechádzajú na žiadneho z nadobúdateľov, pričom to platí aj v prípade, ak nie je možné samostatne určiť rozsah zamestnania zamestnanca v jednotlivých prevedených častiach podniku?“

29.

Písomné pripomienky podali pani Govaertsová, ISS Facility Services, Atalian, ako aj Európska komisia. Každý z účastníkov konania predniesol aj svoje ústne vyjadrenia na pojednávaní, ktoré sa konalo 8. mája 2019.

30.

Prvé a druhé odôvodnenie smernice 77/187/EHS ( 5 ) stanovujú, že „hospodárske trendy na úrovni spoločenstva, ako aj na úrovni jednotlivých štátov prinášajú zmeny v štruktúre podnikov v dôsledku prevodov podnikov, závodov alebo častí závodov na iných zamestnávateľov v súvislosti so zmluvnými prevodmi alebo zlúčeniami [neoficiálny preklad]“ a že v tomto kontexte „je potrebné prijať ustanovenia na ochranu zamestnancov, najmä sa postarať sa o to, aby ich práva boli zachované [neoficiálny preklad]“.

31.

Tieto odôvodnenia boli prevzaté do smernice 2001/23, ktorá zrušila a nahradila smernicu 77/187 ( 6 ).

32.

Treba stručne pripomenúť, ako zdôraznil Súdny dvor vo svojej judikatúre, že cieľom smernice 77/187 je len čiastočná harmonizácia vnútroštátneho pracovného práva, a to tak, že sa v podstate rozšíri ochrana, ktorú zamestnancom zaručuje samostatne vnútroštátne právo jednotlivých členských štátov, takisto na prípad prevodu podniku. ( 7 ) Súdny dvor opakovane rozhodol, že účelom smernice 2001/23 je zaručiť zachovanie práv zamestnancov pri zmene zamestnávateľa ako podniku tým, že im dáva možnosť pokračovať v pracovnom pomere s novým zamestnávateľom za rovnakých podmienok, aké boli dohodnuté s prevádzateľom. ( 8 ) Podľa Súdneho dvora je cieľom smernice 2001/23 teda zabezpečiť v čo najväčšej možnej miere pokračovanie pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu s nadobúdateľom bez zmeny v úmysle zabrániť tomu, aby zamestnanci dotknutí prevodom podniku neboli v menej výhodnom postavení iba preto, že došlo k tomuto prevodu. ( 9 ) Smernica 2001/23 však nemá za cieľ vyhnúť sa reštrukturalizáciám podnikov, v dôsledku ktorých budú konkurencieschopnejšie a efektívnejšie. Táto smernica sa totiž zaoberá len sociálnymi dôsledkami takýchto reštrukturalizácií, a to zmiernením ich účinkov. Aj keď v súlade s účelom uvedenej smernice je namieste chrániť záujmy pracovníkov, ktorých sa prevod dotýka, nedá sa odhliadnuť ani od záujmov nadobúdateľa, ktorý musí mať možnosť vykonať úpravy a prispôsobenia potrebné pre ďalší výkon svojej činnosti. ( 10 ) Ako už takisto pripomenul Súdny dvor vo svojej judikatúre, cieľom smernice 2001/23 je nielen ochrana, pri prevode podniku, záujmov zamestnancov, ale aj zabezpečenie spravodlivej rovnováhy medzi záujmami posledných uvedených osôb na jednej strane a záujmami nadobúdateľa na druhej strane. ( 11 )

33.

Smernica 77/187 bola v prvom rade zmenená po vecnej stránke smernicou 98/50/ES ( 12 ) s cieľom zohľadniť judikatúru Súdneho dvora a následne bola kodifikovaná bez toho, aby bola z vecnej stránky zmenená, smernicou 2001/23. Najmä pojem „prevod podniku“ bol zavedený smernicou 98/50 a je uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice 2001/23. Preto sa judikatúra Súdneho dvora týkajúca sa smernice 77/187 zdá byť veľmi užitočná pre výklad ustanovení smernice 2001/23. Táto judikatúra, keďže je založená v podstate na tom, že každý jednotlivý prípad sa má posúdiť samostatne, je tiež užitočná na pochopenie pojmu „prevod podniku“ v zmysle smernice 2001/23 a dôsledkov takého prevodu na základe článku 3 ods. 1 tejto smernice na pracovníka.

34.

Zo skutkového a právneho rámca veci samej vyplýva, že pani Govaertsová bola zamestnaná v spoločnosti ISS Facility Services ako zodpovedná za upratovacie a údržbové služby poskytované týmto podnikom pre mesto Gent. Táto zákazka, ktorá sa týkala obecných budov rozdelených na tri časti, bola predmetom nového verejného obstarávania, v ktorom boli tieto časti pridelené dvom novým podnikom poskytujúcim upratovacie služby, a to jednak spoločnosti Atalian, ktorá získala dve časti, a jednak spoločnosti Cleaning Masters, ktorá získala jednu časť.

35.

Svojou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta Súdneho dvora, či sa článok 3 ods. 1 smernice 2001/23 má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej v situácii, ak sa uskutoční súčasný prevod viacerých častí podniku v zmysle článku 1 ods. 1 tejto smernice na viacerých nadobúdateľov, sa práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy existujúcej ku dňu prevodu, v prípade každej z častí prevádzaného podniku, prevedú na každého z nadobúdateľov v pomere k úlohám, ktoré zamestnanec plnil.

36.

S cieľom odpovedať na túto otázku treba najskôr určiť, či je smernica 2001/23 v prejednávanej veci uplatniteľná. Smernica 2001/23 sa totiž vo veci samej uplatní len vtedy, ak ide o „prevod podniku“ v zmysle článku 1 ods. 1 tejto smernice.

37.

Predovšetkým pripomínam, že posúdenia skutkových okolností, ktoré sú potrebné na preukázanie existencie alebo neexistencie prevodu podniku, patria do právomoci vnútroštátneho súdu, ktorý zohľadní výkladové prvky uvedené v judikatúre Súdneho dvora. ( 13 )

38.

Treba konštatovať, že hoci vnútroštátny súd vo svojom rozhodnutí nevyjadruje pochybnosti, pokiaľ ide o uplatniteľnosť smernice 2001/23 na spor vo veci samej, účastníci konania, ktorí predložili pripomienky Súdnemu dvoru, zastávali opačné stanovisko, pokiaľ ide o to, či ide alebo nejde o „prevod podniku“ v zmysle článku 1 ods. 1 tejto smernice.

39.

ISS Facility Services a Komisia tvrdia, že hospodársky subjekt bol prevedený v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2001/23. Naproti tomu pani Govaertsová a Atalian tvrdia, že v prípade, ak je hospodársky subjekt prevedený na viacerých nadobúdateľov, nemôže ísť o prevod podniku v zmysle tohto ustanovenia.

40.

Z toho vyplýva, že v prvom rade preskúmam uplatniteľnosť smernice 2001/23 predtým, ako v druhom rade objasním rozsah ochrany práv a povinností zamestnancov, ktoré priznáva článok 3 ods. 1 tejto smernice.

41.

Na úvod treba pripomenúť, že podľa článku 1 ods. 1 písm. c) smernice 2001/23 sa táto smernica uplatňuje na verejné a súkromné podniky vykonávajúce hospodársku činnosť, bez ohľadu na to, či boli založené s cieľom dosahovať zisk alebo nie. Okrem toho prevod hospodárskej činnosti z právnickej osoby založenej podľa verejného práva na právnickú osobu založenú podľa súkromného práva ( 14 ) alebo naopak zo súkromného podniku na verejný sektor ( 15 ) nie je vylúčený z pôsobnosti uvedenej smernice. Vylúčená je totiž len reorganizácia štruktúr verejnej správy alebo prevod správnych právomocí medzi orgánmi verejnej správy. ( 16 ) Z toho vyplýva, že skutočnosť, že jedna z dotknutých strán je, tak ako v spore vo veci samej, obec, teda v prejednávanej veci mesto Gent, sama osebe nebráni uplatneniu smernice 2001/23. ( 17 )

42.

Ďalej zo samotného znenia článku 1 ods. 1 písm. a) smernice 2001/23 vyplýva, že uplatnenie tejto smernice podlieha trom podmienkam: prevodom sa musí uskutočniť zmena zamestnávateľa, musí sa týkať podniku, závodu alebo časti závodu a musí vyplývať z dohody. Tieto tri podmienky už Súdny dvor skúmal v rozsiahlej judikatúre. V záujme prehľadnosti by som sa však rád vrátil krátko ku každej z nich tak, že sa obmedzím na aspekty súvisiace s osobitosťami prejednávanej veci.

43.

Pokiaľ ide o dve podmienky, podľa ktorých prevod musí súvisieť so zmenou zamestnávateľa a vyplývať z dohody, treba pripomenúť, že Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatoval, že pojem „zmluvný prevod“ v zmysle článku 1 ods. 1 písm. a) smernice 2001/23 sa má vykladať „dostatočne pružne, aby zodpovedal cieľu smernice, ktorým je ochrana zamestnancov v prípade prevodu ich podniku“ ( 18 ). Súdny dvor tak viackrát rozhodol, že pôsobnosť smernice 2001/23 sa vzťahuje na „všetky prípady zmeny v rámci zmluvných vzťahov fyzickej alebo právnickej osoby zodpovednej za prevádzku podniku, ktorá preberá záväzky zamestnávateľa voči zamestnancom podniku“ ( 19 ), bez toho, aby bolo potrebné vedieť, či je vlastníctvo podniku prevedené, alebo či existujú priame zmluvné vzťahy medzi prevádzateľom a nadobúdateľom. ( 20 ) V dôsledku toho Súdny dvor, vychádzajúc vždy z cieľa sledovaného smernicou 2001/23, rozhodol, že táto smernica sa môže uplatniť bez ohľadu na povahu právneho úkonu, ktorým podnik preberá iný podnik, a neexistenciu priamych zmluvných vzťahov medzi po sebe nasledujúcimi zamestnávateľmi. ( 21 ) Z tejto judikatúry jasne vyplýva, že podmienky prevodu sú irelevantné.

44.

Okrem toho Súdny dvor vo svojej judikatúre potvrdil uplatnenie smernice 2001/23 na zákazky na služby, ( 22 ) vrátane verejných zákaziek. ( 23 ) Ak teda verejná zákazka týkajúca sa služieb upratovania obecných budov, ako je to v prejednávanej veci, je predmetom nového verejného obstarávania, na konci ktorého je táto zákazka pridelená jednému alebo viacerým novým úspešným uchádzačom, uplatniteľnosť tejto smernice nie je v zásade vylúčená.

45.

Chcel by som tiež pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že okolnosť, že ustanovenia kolektívnej zmluvy ukladajú novému podniku prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovných zmlúv, je v každom prípade bez vplyvu na skutočnosť, že prevod sa týka hospodárskeho subjektu ( 24 ). Z tejto judikatúry vyplýva, že rozsah pôsobnosti smernice 2001/23 sa neobmedzuje len na prevody, ktoré sa vykonávajú dohodami uzavretými dobrovoľne medzi dotknutými stranami, a zahŕňa tiež prevody, ktoré sú založené na povinnosti stanovenej kolektívnou zmluvou.

46.

Preto skutočnosť, že prevod všetkých zamestnancov vykonávajúcich upratovacie práce nie je založený na autonómnej vôli dotknutých účastníkov konania, ale na povinnosti stanovenej odvetvovou kolektívnou zmluvou, nevylučuje túto vec z pôsobnosti tejto smernice ( 25 ).

47.

Pokiaľ ide o podmienku, podľa ktorej sa prevod musí týkať podniku, závodu alebo časti závodu, pani Govaertsová tvrdí, že na rozdiel od toho, ako rozhodol vnútroštátny súd, nemôže dôjsť k prevodu podniku v zmysle článku 1 smernice 2001/23, keď je hospodársky subjekt prevedený na viacerých nadobúdateľov. Pani Govaertsová tvrdí, pričom sa opiera o body 36 a 41 rozsudku CLECE ( 26 ) týkajúce sa prevodu podniku v rámci zadávania upratovacích služieb, ako aj o bod 16 rozsudku Botzen a i. ( 27 ), že prevod podniku nezahŕňa zamestnancov, ktorí – keďže boli pridelení na administratívnu službu podniku, ktorý nebol sám prevedený – vykonávali v prospech prevádzanej časti podniku určité úlohy. Pani Govaertsová z toho vyvodzuje ( 28 ), že vzhľadom na to, že nebola trvalo a osobitne pridelená do jednej alebo viacerých prevedených služieb, nepatrí do hospodárskeho subjektu, ktorý bol predmetom prevodu podniku. Spresňuje, že „takmer“ nepracovala na dotknutých pracoviskách upratovania vzhľadom na dátum, keď jej boli tieto pracoviská zverené, a jej práceneschopnosť počas obdobia od 23. apríla do 26. júla 2013.

48.

Túto argumentáciu, ktorá je podľa môjho názoru založená na nesprávnom výklade týchto rozsudkov, nepovažujem za presvedčivú.

49.

Po prvé chcem pripomenúť, že pojem „zamestnanec“ v zmysle smernice 2001/23 je definovaný v článku 2 ods. 1 písm. d) tejto smernice ako „každá osoba, ktorá je v danom členskom štáte chránená ako zamestnanec podľa vnútroštátnych pracovných predpisov o zamestnanosti“ ( 29 ). Takáto osoba, keďže je chránená ako zamestnanec vnútroštátnou právnou úpravou a má uzatvorenú pracovnú zmluvu k dátumu prevodu, môže byť považovaná za „zamestnanca“ a byť pod ochranou smernice 2001/23. ( 30 ) Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že kolektívna dohoda uplatniteľná v predmetnom prípade sa týka všetkých zamestnancov vykonávajúcich upratovacie práce na pracoviskách patriacich do jednej z troch častí zákazky mesta Gent. ( 31 ) Na druhej strane nevyplýva ani z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, ani zo spisu, ktorý má k dispozícii Súdny dvor, že by pani Govaertsová nebola chránená ako „zamestnanec“ vnútroštátnym právom, a preto nebola považovaná za „zamestnanca“.

50.

Po druhé podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora rozhodujúcim kritériom na určenie, či ide o „prevod“ podniku v zmysle článku 1 ods. 1 smernice 2001/23, je, či si predmetný subjekt zachoval svoju identitu, čo vyplýva najmä zo skutočného pokračovania prevádzky alebo jej obnovenia. ( 32 ) Táto formulácia bola zavedená smernicou 98/50 do znenia smernice 77/187 a je uvedená v článku 1 ods. 1 písm. b) smernice 2001/23.

51.

S cieľom určiť, či si takýto subjekt zachováva svoju identitu, je potrebné vziať do úvahy súbor skutkových okolností, ktoré charakterizujú predmetnú transakciu, medzi ktoré patrí najmä druh dotknutého podniku alebo závodu, to, či predmetom prevodu sú hmotné zložky podnikania ako budovy a hnuteľné veci, hodnota nehmotných zložiek podnikania v čase prevodu, či dochádza k prebratiu podstatnej časti zamestnancov novým vlastníkom podniku, či dochádza k prevodu zákazníkov, ako aj stupeň podobnosti činností vykonávaných pred prevodom a po ňom a dĺžka prípadného prerušenia týchto činností. Tieto prvky však podľa Súdneho dvora tvoria len čiastočné hľadiská celkového hodnotenia, ktoré je nutné vykonať, a v dôsledku tejto skutočnosti nemôžu byť posudzované samostatne. ( 33 )

52.

Súdny dvor takisto uviedol, že hospodársky subjekt môže v určitých odvetviach fungovať bez toho, aby mal značný hmotný alebo nehmotný majetok, takže zachovanie identity takého subjektu po jeho prevode nemôže závisieť od prevodu takéhoto majetku. ( 34 ) Od vydania rozsudku Süzen ( 35 ) Súdny dvor dospel k záveru, že keďže v určitých odvetviach, v ktorých činnosť spočíva v podstate v ručnej práci, ako je to najmä pri upratovacích činnostiach, skupinu zamestnancov, ktorých trvalo spája spoločná činnosť, možno považovať za hospodársky subjekt, „tento subjekt je spôsobilý zachovať si identitu aj po prevode, pokiaľ sa nový zamestnávateľ neuspokojí s pokračovaním v činnosti, ale preberie aj podstatnú časť, pokiaľ ide o počet a schopnosti, pracovnej sily, ktorú jeho predchodca vyčlenil na túto osobitnú činnosť“. V takom prípade Súdny dvor rozhodol, že „nový zamestnávateľ získa… organizovaný súbor prostriedkov, ktoré mu umožnia trvale pokračovať v činnostiach alebo v časti činností prevádzajúceho podniku“ ( 36 ).

53.

Po tretie treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora „[hospodársky subjekt] tvorí súbor osôb a prvkov, ktorý umožňuje výkon hospodárskej činnosti sledujúcej vlastný cieľ a je dostatočne štruktúrovaný a nezávislý“ ( 37 ). Na účely uplatnenia smernice 2001/23 tak dotknutý hospodársky subjekt musí byť už pred prevodom dostatočne funkčne samostatný, pričom výraz „samostatnosť“ označuje právomoci priznané vedúcim pracovníkom uvedenej skupiny relatívne slobodne a nezávisle organizovať prácu v rámci tejto skupiny, konkrétne právomoc dávať pokyny a prideľovať úlohy podriadeným zamestnancom v rámci dotknutej skupiny, a to bez priameho zásahu iných organizačných štruktúr zamestnávateľa. ( 38 )

54.

V dôsledku toho podľa môjho názoru vzhľadom na to, že – ako vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania – pani Govaertsová ako správkyňa útvaru bola súčasťou samostatnej skupiny prevedených zamestnancov, v súvislosti s ktorou mala ustanoviť osobitný rámec, tak na pracovisku, ako aj v sídle podniku, je zrejmé, ako správne uviedla Komisia, že táto pani bola súčasťou prevádzaného hospodárskeho subjektu. Situácia by bola odlišná, ak by pani Govaertsová nevykonávala väčšinu svojich činností v rámci dotknutého hospodárskeho subjektu, ale keďže „[bola určená] na administratívnu službu podniku, ktorý [nebol] sám prevedený, [vykonávala] určité úlohy v prospech prevedenej časti“ ( 39 ). V prejednávanej veci však o taký prípad nejde, pretože pani Govaertsová sa v rámci prevádzanej hospodárskej jednotky zaoberala plánovaním a organizovaním prác, ktoré mali byť vykonané na pracoviskách patriacich do troch častí zákazky mesta Gent, a teda bola neoddeliteľnou súčasťou zamestnancov, ktorých sa týka prevod podniku. Rozhodujúcim prvkom na určenie príslušnosti, teda či patrí pani Govaertsová do hospodárskeho subjektu, teda nie je dĺžka obdobia, počas ktorého bola táto pani prepojená s týmto hospodárskym subjektom pred prevodom, ale skutočnosť, že bola riadiacim pracovníkom pracoviska pre tri prevedené časti zákazky a že v dôsledku toho zabezpečovala koordináciu a riadenie upratovacích zamestnancov v rámci tohto hospodárskeho subjektu, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

55.

Nakoniec chcem tiež pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že okolnosť, že hospodársky subjekt je zrušený a jeho činnosti prevedené na dva iné subjekty, nepredstavuje sama osebe prekážku uplatniteľnosti smernice 2001/23. ( 40 ) Navyše v opačnom prípade by bolo jednoduché obísť uplatnenie tejto smernice.

56.

Z uvedeného vyplýva, že taký prevod, o aký ide vo veci samej, patrí do vecnej pôsobnosti smernice 2001/23. V tomto prípade prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na všetky vyššie uvedené výkladové prvky určil, či bola zachovaná identita prevádzaného subjektu.

57.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že okolnosť, že činnosti hospodárskeho subjektu, ktorých súčasťou bola pani Govaertsová, boli prevedené na dva ďalšie subjekty, a to na Atalian a Cleaning Masters, nebráni konštatovaniu, že došlo k prevodu podniku v zmysle článku 1 ods. 1 písm. a) smernice 2001/23.

58.

Treba však ešte preskúmať podstatnú otázku, a to aké sú dôsledky súčasného prevodu na dvoch nadobúdateľov, z hľadiska zachovania práv a povinností zamestnancov zaručených v článku 3 ods. 1 prvom pododseku smernice 2001/23. Presnejšie je potrebné určiť, či práva a povinnosti spoločnosti ISS Facility Services z uvedenej pracovnej zmluvy pani Govaertsovej, ktorá existovala ku dňu prevodu, boli prevedené na Atalian alebo na Cleaning Masters alebo na obe.

59.

Na tento účel článok 3 ods. 1 prvý pododsek smernice 2001/23 stanovuje, že práva a povinnosti prevádzateľa vyplývajúce z pracovnej zmluvy alebo z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý existoval ku dňu prevodu, sa z dôvodu tohto prevodu prevedú na nadobúdateľa. Toto ustanovenie však nespresňuje, ako má byť medzi tieto nové hospodárske subjekty prerozdelený prevedený personál.

60.

V prejednávanej veci vnútroštátny súd predkladá štyri možnosti výkladu článku 3 ods. 1 prvého pododseku smernice 2001/23. Čo sa týka účastníkov konania, ich stanoviská sa rozchádzajú, pokiaľ ide o výklad tohto ustanovenia.

61.

ISS Facility Services tvrdí, že práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej zmluvy sa prevedú na nadobúdateľa, ktorý nadobudol časť podniku, v ktorej bol dotknutý zamestnanec zamestnaný v hlavnom pracovnom pomere a do ktorej sa tento pracovník musí považovať za prideleného. Iba subsidiárne ISS Facility Services poukazuje na možnosť rozdeliť služby, ktoré pani Govaertsová uskutočnila vo vzťahu ku každej z dotknutých častí zákazky, tak, aby bolo možné domnievať sa, že táto je viazaná pracovnou zmluvou na kratší pracovný čas u každého nadobúdateľa. ( 41 ) V skutočnosti riešenie navrhované spoločnosťou ISS Facility Services sa zhoduje s druhou hypotézou, ktorú vyjadril vnútroštátny súd vo svojej otázke, zatiaľ čo riešenie, ktoré navrhuje subsidiárne, zodpovedá prvej hypotéze uvedenej v prejudiciálnej otázke. ( 42 )

62.

Pani Govaertsová sa domnieva, že za predpokladu, že by skutočne došlo k prevodu podniku, ( 43 ) sú práva a povinnosti v celom rozsahu prevedené na nadobúdateľa, ktorý nadobudol časť podniku, v ktorom bola trvalo zamestnaná. V prípade viacerých súbežných prevodov podniku by možnosť presunúť pracovníka na kratší pracovný čas do viacerých podnikov bola nielen nezlučiteľná s pojmom „prevod hospodárskeho subjektu, ktorý si ponecháva svoju identitu“, ale okrem toho ohrozila cieľ smernice 2001/23 chrániť zamestnancov v prípade zmeny podniku.

63.

Atalian sa v podstate zhoduje s pani Govaertsovou, pokiaľ ide o tento posledný bod, a dodáva, že podľa belgickej právnej úpravy nesmie byť týždenný pracovný čas čiastočného úväzku kratší ako jedna tretina dĺžky týždenného pracovného času na plný úväzok. Preto by pomerné rozdelenie práv a povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy medzi viaceré subjekty mohlo viesť k porušeniu vnútroštátneho práva.

64.

Nakoniec sa Komisia domnieva, ako vyplýva z jej písomných pripomienok, že na otázku položenú vnútroštátnym súdom možno nájsť odpoveď v rozsudku Botzen a i. ( 44 ). Domnieva sa teda, že postačuje rozdeliť pracovnú zmluvu na plný úväzok, o ktorú ide vo veci samej, na dve zmluvy na čiastočný úväzok v pomere k činnosti vykonávanej u každého z nadobúdateľov.

65.

Zastávam názor, že aj keď odpoveď na otázku položenú vnútroštátnym súdom, ktorú navrhuje Komisia, musí byť odlišná, tento rozsudok Súdneho dvora predstavuje východiskový bod, od ktorého treba začať preskúmanie tejto otázky.

66.

Aby sa správne pochopil dosah rozsudku Botzen a i. ( 45 ), v krátkosti pripomeniem skutkové okolnosti. Táto vec sa týkala prevodu bývalých zamestnancov spoločnosti, na ktorú bol vyhlásený konkurz, na novú spoločnosť. Táto spoločnosť bola založená najmä s cieľom zachrániť malú časť pracovných miest. Medzi týmito dvoma spoločnosťami bola uzatvorená dohoda, ktorá okrem iného stanovovala, že došlo k prevzatiu určitých oddelení spoločnosti v konkurze. Všeobecné a administratívne služby však z nej boli vylúčené. V tomto kontexte Súdny dvor skúmal, či smernica 77/187 zahŕňa aj práva a povinnosti vyplývajúce prevádzateľovi z pracovnej zmluvy existujúcej ku dňu prevodu, uzavretej so zamestnancami, ktorí, hoci nepatria do prevádzanej časti podniku, vykonávali určité činnosti, ktoré zahŕňajú používanie prevádzkových prostriedkov podniku určených pre túto časť, alebo ktorí boli pridelení na administratívnu službu podniku, ktorá ako taká nebola prevedená, ale vykonávali určité úlohy v prospech prevedenej časti. Vychádzajúc z kritéria, podľa ktorého „pracovný pomer je v podstate charakterizovaný ako vzťah, ktorý existuje medzi zamestnancom a časťou podniku alebo prevádzky, na ktorú bol pridelený na účely výkonu svojej úlohy“, Súdny dvor vyhlásil, že na účely posúdenia, či sú tieto práva a povinnosti prevedené na základe smernice 77/187, stačí „určiť, do ktorej časti podniku alebo prevádzkarne bol dotknutý pracovník pridelený“ ( 46 ). Súdny dvor vo svojom rozsudku odpovedal, že v rámci predmetného prevodu nie sú práva a povinnosti vyplývajúce pre prevádzateľa prevedené na nadobúdateľa.

67.

Je pravda, že vec, v ktorej bol vydaný rozsudok Botzen a i. ( 47 ), sa týkala prevodu podniku na jediného nadobúdateľa a bolo by možné sa domnievať, že nie je vhodná na analogické odôvodnenie. Tento rozsudok sa mi však zdá relevantný na účely posúdenia, či boli práva a povinnosti vyplývajúce prevádzateľovi z tohto pracovnoprávneho vzťahu prevedené (alebo nie) na nadobúdateľa z titulu tohto prevodu. Vzhľadom na to je dôležité vedieť, v ktorej časti podniku, či v tej, ktorá je predmetom prevodu alebo nie, zamestnanec vykonával svoju funkciu: ak teda zamestnanec vykonával svoje funkcie v časti podniku alebo hospodárskej jednotky, ktorá bola prevedená, práva a povinnosti vyplývajúce prevádzateľovi z pracovnej zmluvy tohto zamestnanca mali byť tiež prevedené.

68.

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že pani Govaertsová bola pridelená k prevádzanému hospodárskemu subjektu a že v súlade s článkom 7 kolektívnej zmluvy č. 32a práva a povinnosti, ktoré vyplývali spoločnosti ISS Facility Services z pracovných zmlúv zamestnancov, existujúcich ku dňu prevodu, boli z titulu tohto prevodu prevedené v plnom rozsahu na Atalian a Cleaning Masters.

69.

Vzniká teda otázka, či skutočnosť, že hospodársky subjekt v spore vo veci samej nebol prevedený na jeden, ale na dvoch nadobúdateľov, vylučuje uplatnenie kritéria väzby medzi zamestnancom a časťou podniku, ktorá sa prevedie na posúdenie, či sa práva a povinnosti, ktoré prevádzateľovi vyplývajú z pracovnej zmluvy, prevádzajú na uvedených nadobúdateľov.

70.

Nemyslím si to. Pokiaľ bol totiž hospodársky subjekt, ku ktorému bol zamestnanec pridelený, prevedený, práva a povinnosti prevádzateľa z pracovnej zmluvy sa prevedú na nadobúdateľa. Skutočnosť, že došlo k prevodu na nadobúdateľa alebo viacerých nadobúdateľov súčasne, nemá podľa môjho názoru vplyv na prevod práv a povinností. Ako uvádza vnútroštátny súd, keby tri časti zákazky mesta Gent boli pridelené len spoločnosti Atalian, je zrejmé, že práva a povinnosti spoločnosti ISS Facility Services vyplývajúce z pracovnej zmluvy pani Govaertsovej by boli prevedené na Atalian.

71.

Napriek tomu sa mi zdá, že Komisia išla ešte ďalej, keď sa domnievala, že kritérium väzby medzi zamestnancom a časťou prevádzaného podniku možno uplatniť aj v prípade prípadného rozdelenia pracovnej zmluvy zamestnanca prideleného do rôznych častí podniku, ktoré boli súčasne prevedené na dvoch nadobúdateľov. V tejto súvislosti Komisia tvrdí, že stačí rozdeliť pracovnú zmluvu na plný úväzok, o ktorú ide vo veci samej, na dve zmluvy na čiastočný úväzok v pomere k činnosti vykonávanej u každého nadobúdateľa.

72.

Treba pripomenúť, ako vyplýva z judikatúry citovanej v bode 32 vyššie, že cieľom smernice 2001/23 je zabezpečiť, aby zamestnanci dotknutí prevodom podniku boli chránení, pokiaľ ide o ich pracovnoprávne vzťahy s nadobúdateľom, rovnakým spôsobom, ako boli chránení vo svojich pracovnoprávnych vzťahoch s prevádzateľom, a to bez toho, aby sa neprihliadlo k záujmom nadobúdateľa. ( 48 ) Cieľom tejto smernice nie je len chrániť alebo zachovať pri prevode podniku výlučne záujmy zamestnancov, ale má sa zabezpečiť spravodlivá rovnováha medzi záujmami týchto zamestnancov na jednej strane a záujmami nadobúdateľa na druhej strane. ( 49 ) Na uvedenú smernicu sa však nemožno účinne odvolávať na získanie lepších podmienok odmeňovania alebo iných pracovnoprávnych podmienok pri príležitosti prevodu podniku. ( 50 )

73.

Z toho vyplýva, že vzhľadom na ciele smernice 2001/23 treba tvrdenie spoločnosti ISS Facility Services, podľa ktorého sú práva a povinnosti vyplývajúce z predmetnej pracovnej zmluvy prevedené v celom rozsahu na nadobúdateľa, ktorý nadobudol časť podniku, v ktorom bol dotknutý pracovník zamestnaný na hlavný pracovný úväzok, zamietnuť v rozsahu, v akom z neho vyplýva zlepšenie pracovných podmienok zamestnanca dotknutého prevodom. ( 51 )

74.

V prejednávanej veci bola pani Govaertsová správkyňou útvaru pre tri pracoviská, ktoré zodpovedali trom častiam zákazky, z ktorých boli dve zadané spoločnosti Atalian a jedna spoločnosti Cleaning Masters. Uplatnenie kritéria „podniku alebo časti podniku, v ktorom bol dotknutý pracovník zamestnaný na hlavný pracovný úväzok“, alebo kritéria „hlavného nadobúdateľa“, ktoré obhajuje ISS Facility Services, by viedlo k situácii, že by pani Govaertsová mala pracovnú zmluvu na plný úväzok so spoločnosťou Atalian, zatiaľ čo pred prevodom pracovala v rozsahu 66 % na pracoviskách zodpovedajúcich dvom častiam zákazky zadanej tejto spoločnosti. Nadobúdateľ by tak bol povinný prevziať v rozsahu 100 % zamestnanca, ktorý pracoval pre prevádzateľa len v rozsahu 66 % zodpovedajúcich týmto dvom častiam zákazky. Navyše, ako správne uviedla Komisia, uplatnenie tohto kritéria by bolo ešte ťažšie najmä za predpokladu, že by podnik bol prevedený na troch alebo štyroch nadobúdateľov.

75.

Naproti tomu rozdelenie pracovnej zmluvy na plný úväzok v nadväznosti na prevod podniku na viacero pracovných zmlúv na kratší pracovný čas a v dôsledku toho rozdelenie práv a povinností dotknutých zamestnancov, ktoré vyplývajú z uvedenej zmluvy s prevádzateľom, pomerne podľa funkcie vykonávanej zamestnancom, podľa môjho názoru, je v súlade s cieľom smernice 2001/23.

76.

Takéto riešenie je potvrdené znením článku 2 ods. 2 písm. a) smernice 2001/23, ktorý stanovuje, že „členské štáty však nevylúčia z rozsahu pôsobnosti tejto smernice pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy len z dôvodu… pracovného času, ktorý bol alebo má byť odpracovaný“. Z toho vyplýva, že pracovné pomery na kratší úväzok patria do vecnej pôsobnosti tejto smernice.

77.

Ďalej treba zohľadniť dôsledky takého riešenia vzhľadom na cieľ smernice 2001/23, ktorý spočíva v ochrane zamestnancov. Treba teda pripomenúť, že na túto smernicu sa rovnako, ako sa na ňu nemožno odvolávať s cieľom zlepšiť pracovné podmienky zamestnanca dotknutého prevodom podniku, nemožno odvolávať ani na účely zhoršenia týchto podmienok.

78.

Treba pripomenúť, že z článku 4 ods. 2 smernice 2001/23 vyplýva, že „ak dôjde k zrušeniu pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu, že prevod má za následok zásadnú zmenu pracovných podmienok v neprospech zamestnanca, zodpovednosť za skončenie pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu sa bude pripisovať zamestnávateľovi“ ( 52 ).

79.

Za predpokladu, že sa rozdelenie predmetnej pracovnej zmluvy medzi dvoch nadobúdateľov ukáže ako nemožné alebo sa dotkne zachovania práv zamestnancov zaručených uvedenou smernicou, alebo v prípade, že zamestnanec po prevode podniku odmietne rozdelenie svojej zmluvy, môže byť tak predmetná pracovná zmluva alebo predmetný pracovnoprávny vzťah skončený, pričom zodpovednosť za toto skončenie treba pripisovať nadobúdateľovi alebo nadobúdateľom podľa článku 4 ods. 2 smernice 2001/23. ( 53 ) Zdá sa mi totiž, že možnosť zamestnanca odmietnuť takéto rozdelenie svojej pracovnej zmluvy a dovolávať sa článku 4 ods. 2 uvedenej smernice je odôvodnená skutočnosťou, že toto rozdelenie môže už z hľadiska svojej povahy zahŕňať významné nevýhody pre zamestnanca, najmä pokiaľ ide o plnenie jeho úloh. ( 54 )

80.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálnu otázku, ktorú položil Arbeidshof te Gent (Odvolací pracovný súd Gent, Belgicko) takto: