1.

Zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím vnútroštátneho súdu, ktoré bolo vydané na poslednom stupni a ktoré porušuje právo Únie, sa riadi podmienkami stanovenými Súdnym dvorom, najmä v bode 51 rozsudku z 30. septembra 2003, Köbler (C-224/01, EU:C:2003:513), bez toho, aby bolo vylúčené, že zodpovednosť tohto štátu môže byť založená za menej prísnych podmienok na základe vnútroštátneho práva. Táto zodpovednosť nie je vylúčená tým, že dané rozhodnutie zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. V rámci uplatňovania tejto zodpovednosti prináleží vnútroštátnemu súdu, ktorému bol predložený návrh na náhradu škody, aby s ohľadom na všetky skutočnosti charakterizujúce dotknutú situáciu posúdil, či sa súd rozhodujúci v poslednom stupni dopustil dostatočne závažného porušenia práva Únie tým, že zjavným spôsobom porušil uplatniteľné právo Únie vrátane relevantnej judikatúry Súdneho dvora. Právo Únie naproti tomu bráni pravidlu vnútroštátneho práva, ktoré v takomto prípade všeobecne vylučuje náhradu škody, pokiaľ ide o náhradu nákladov spôsobených účastníkovi konania v dôsledku poškodzujúceho rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

2.

Právo Únie, najmä smernica Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 a smernica Rady 92/13/EHS z 25. februára 1992, ktorou sa koordinujú zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia o uplatňovaní právnych predpisov spoločenstva, o postupoch verejného obstarávania subjektov pôsobiacich vo vodnom, energetickom, dopravnom a telekomunikačnom sektore, v znení smernice 2007/66/ES, ako aj zásada ekvivalencie a efektivity, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá neumožňuje obnovu konania, v ktorom súd uvedeného členského štátu vydal rozsudok vytvárajúci prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorým rozhodol o žalobe o neplatnosť aktu verejného obstarávateľa bez toho, aby sa zaoberal otázkou, ktorá mala byť zohľadnená podľa skoršieho rozsudku Súdneho dvora vydaného v odpovedi na návrh na začatie prejudiciálneho konania predložený v konaní o tejto žalobe o neplatnosť alebo podľa skoršieho rozsudku Súdneho dvora vydaného v odpovedi na návrh na začatie prejudiciálneho konania v inej veci. Pokiaľ ale uplatniteľné vnútroštátne procesné pravidlá dávajú vnútroštátnemu súdu možnosť, aby zmenil rozsudok vytvárajúci prekážku právoplatne rozhodnutej veci tak, aby bol stav vzniknutý v dôsledku tohto rozsudku uvedený do súladu so skorším konečným vnútroštátnym súdnym rozhodnutím, o ktorom súd, ktorý uvedený rozsudok vydal, aj účastníci konania, v ktorom bol tento rozsudok vydaný, už predtým vedeli, musí byť táto možnosť v súlade so zásadami ekvivalencie a efektivity využitá za rovnakých podmienok tak, aby bol stav uvedený do súladu s právom Únie, tak ako bolo vyložené skorším rozsudkom Súdneho dvora.