|
15.11.2021 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 462/7 |
Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 9. septembra 2021 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesverwaltungsgericht – Rakúsko) – Adler Real Estate AG, Petrus Advisers LLP, GM/Finanzmarktaufsichtsbehörde (FMA)
(Vec C-605/18) (1)
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo pôsobiacom v rámci členského štátu - Povinnosť transparentnosti - Oznámenie o „významných podieloch“ nadobudnutých na základnom imaní spoločností „osobami konajúcimi v zhode“ - Smernica 2004/109/ES - Článok 3 ods. 1a štvrtý pododsek - Pojem „prísnejšie požiadavky“ - Smernica 2004/25/ES - „Dohľad“ vykonávaný orgánom určeným v súlade s článkom 4 tejto smernice)
(2021/C 462/04)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Bundesverwaltungsgericht
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Adler Real Estate AG, Petrus Advisers LLP, GM
Žalovaný: Finanzmarktaufsichtsbehörde (FMA)
Výrok rozsudku
Článok 3 ods. 1a štvrtý pododsek písm. iii) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2013/50/EÚ z 22. októbra 2013, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni právnej úprave členského štátu, ktorá podriaďuje držiteľov akcií alebo fyzické alebo právnické osoby uvedené v článku 10 a 13 smernice 2004/109, zmenenej smernicou 2013/50, prísnejším požiadavkám v zmysle tohto štvrtého pododseku týkajúcim sa oznámení o významných podieloch, ako sú požiadavky upravené smernicou 2004/109, zmenenou smernicou 2013/50, a ktoré vyplývajú zo zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení prijatých najmä v súvislosti s verejnými ponukami na prevzatie, avšak zároveň orgánu tohto členského štátu, ktorý bol určený v súlade s článkom 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie, nepriznáva právomoc potrebnú na zabezpečenie dodržiavania takýchto požiadaviek.