|
3.2.2020 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 36/7 |
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 3. decembra 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio – Taliansko) – Iccrea Banca SpA Istituto Centrale del Credito Cooperativo/Banca d’Italia
(Vec C-414/18) (1)
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Smernica 2014/59/EÚ - Banková únia - Ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností - Ročné príspevky - Výpočet - Nariadenie (EÚ) č. 806/2014 - Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/81 - Jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností - Správne konanie týkajúce sa vnútroštátnych orgánov a orgánu Únie - Výlučná rozhodovacia právomoc Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (JR) - Konanie na vnútroštátnych súdoch - Nepodanie žaloby o neplatnosť na súde Únie včas - Delegované nariadenie (EÚ) 2015/63 - Vylúčenie určitých záväzkov z výpočtu príspevkov - Vzájomné prepojenie medzi viacerými bankami)
(2020/C 36/09)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunale Amministrativo Regionale per il Lazio
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Iccrea Banca SpA Istituto Centrale del Credito Cooperativo
Žalovaná: Banca d’Italia
Výrok rozsudku
Článok 103 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, a článok 5 ods. 1 písm. a) a f) delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/63 z 21. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o príspevky ex ante do mechanizmov financovania riešenia krízových situácií, sa majú vykladať v tom zmysle, že záväzky, ktoré sú výsledkom transakcií medzi bankou druhého stupňa a členmi skupiny, ktorú tvorí s družstevnými bankami, ktorým poskytuje rôzne služby bez toho, aby ich kontrolovala, a nepokrývajúce úvery poskytnuté na nesúťažnom a neziskovom základe s cieľom podporiť ciele verejnej politiky ústrednej alebo regionálnej štátnej správy členského štátu, nie sú vylúčené z výpočtu príspevkov do vnútroštátneho fondu na riešenie krízových situácií uvedených v tomto článku 103 ods. 2.