Rozsudok Súdneho dvora (prvá. komora) z 11. septembra 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landgericht Bonn – Nemecko) – Antonio Romano, Lidia Romano/DSL Bank – pobočka DB Privat und Firmenkundenbank AG, predtým DSL Bank – operačná jednotka Deutsche Postbank AG

(Vec C-143/18) (1)

(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Ochrana spotrebiteľov - Smernica 2002/65/ES - Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená na diaľku - Právo na odstúpenie od zmluvy - Uplatnenie práva na odstúpenie od zmluvy po úplnom splnení zmluvy na výslovnú žiadosť spotrebiteľa - Oznámenie informácií o práve na odstúpenie od zmluvy spotrebiteľovi)

(2019/C 383/21)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landgericht Bonn

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobcovia: Antonio Romano, Lidia Romano

Žalovaný: DSL Bank – pobočka DB Privat und Firmenkundenbank AG, predtým DSL Bank – operačná jednotka Deutsche Postbank AG

Výrok rozsudku

Článok 6 ods. 2 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku a o zmene a doplnení smernice Rady 90/619/EHS a smerníc 97/7/ES a 98/27/ES v spojení s článkom 1 ods. 1 tejto smernice a s prihliadnutím na odôvodnenie 13 tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje vnútroštátna právna úprava, ako ju vykladá vnútroštátna judikatúra, ktorá, pokiaľ ide o zmluvu týkajúcu sa finančnej služby uzatvorenej na diaľku medzi podnikateľom a spotrebiteľom, nevylučuje právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy v prípade, ak obe zmluvné strany úplne splnili túto zmluvu na výslovnú žiadosť spotrebiteľa predtým, ako tento spotrebiteľ uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy. Vnútroštátnemu súdu prináleží zohľadniť vnútroštátne právo ako celok a uplatniť výkladové metódy, ktoré toto právo uznáva, s cieľom dospieť k riešeniu v súlade s týmto ustanovením, pričom v prípade potreby zmení ustálenú vnútroštátnu judikatúru, ak táto judikatúra vychádza z výkladu vnútroštátneho práva, ktorý je nezlučiteľný s uvedeným ustanovením.

Článok 5 ods. 1 smernice 2002/65 v spojení s článkom 3 ods. 1 bodom 3 písm. a) a článkom 6 ods. 2 písm. c) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že povinnosť podnikateľa, ktorý uzatvára zmluvu o finančnej službe na diaľku so spotrebiteľom, jasným a zrozumiteľným spôsobom informovať bežne informovaného a primerane pozorného a obozretného spotrebiteľa v súlade s požiadavkami práva Únie predtým, ako je tento spotrebiteľ viazaný zmluvou na diaľku alebo ponukou, o existencii práva na odstúpenie od zmluvy, nie je porušená, ak tento podnikateľ informuje tohto spotrebiteľa, že právo na odstúpenie od zmluvy sa neuplatňuje na zmluvu, ktorá je oboma stranami úplne splnená na výslovnú žiadosť spotrebiteľa predtým, ako tento spotrebiteľ uplatní svoje právo na odstúpenie od zmluvy, aj keď táto informácia nie je v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, ako ju vykladá vnútroštátna judikatúra, ktorá stanovuje, že v takomto prípade sa právo na odstúpenie od zmluvy uplatňuje.

(1) Ú. v. EÚ C 182, 28.5.2018.