1

Misia Eulex Kosovo bola založená jednotnou akciou Rady 2008/124/SZBP zo 4. februára 2008 o misii Európskej únie na podporu právneho štátu v Kosove, Eulex Kosovo (Ú. v. EÚ L 42, 2008, s. 92, ďalej len „Eulex Kosovo“). Jednotná akcia 2008/124 bola niekoľkokrát predĺžená. Rozhodnutím Rady 2014/349/SZBP z 12. júna 2014, ktorým sa mení jednotná akcia 2008/124 (Ú. v. EÚ L 174, 2014, s. 42), uplatniteľným na skutkové okolnosti v prejednávanej veci, bola predĺžená do 14. júna 2016.

2

Žalobkyňa SC bola zamestnaná v misii Eulex Kosovo ako prokurátorka na základe piatich po sebe nasledujúcich zmlúv na dobu určitú (ZDU) od 4. januára 2014 do 14. novembra 2016. Prvé dve ZDU obsahovali arbitrážnu doložku, ktorá v prípade sporu vyplývajúceho zo zmluvy určovala ako príslušné súdy v Bruseli (Belgicko). Tri posledné ZDU stanovovali v článku 21 príslušnosť „Súdneho dvora Európskej únie na základe článku 272 [ZFEÚ]“ pre všetky spory súvisiace so zmluvou.

3

Dňa 14. apríla 2014 mala žalobkyňa v rámci vypracovania jej hodnotiacej správy stretnutie s týmito tromi osobami: so svojím nadriadeným, ktorým bol generálny prokurátor misie Eulex Kosovo, so svojím priamym nadriadeným, ktorým bol vedúci tímu prokuratúry, a s pracovníkom oddelenia ľudských zdrojov. Počas tohto stretnutia bola žalobkyni odovzdaná kópia jej hodnotiacej správy. Žalobkyňa týmto osobám uviedla, že napadne hodnotiacu správu, lebo nesúhlasí s jej obsahom.

4

Dňa 28. apríla 2014 podala žalobkyňa sťažnosť proti hodnotiacej správe riaditeľovi oddelenia ľudských zdrojov. Touto sťažnosťou napadla hodnotenia, ktoré táto správa obsahovala, a vo všeobecnosti nezrovnalosti v postupe hodnotenia. Rozhodnutím z 12. augusta 2014 vedúci misie Eulex Kosovo (ďalej len „vedúci misie“) informoval žalobkyňu, že sťažnosť bola prijatá a že jej hodnotiaca správa zo 14. apríla 2014 bola zrušená.

5

Dňa 1. júla 2014 žalobkyňa dostala od svojho priameho nadriadeného oznámenie o vyhlásení interného výberového konania na funkciu prokurátora, keďže podľa operačného plánu (ďalej len „OPLAN“) by sa počet prokurátorov mal znížiť a článok 4.3 štandardizovaných operačných postupov týkajúcich sa reorganizácie stanovil v takýchto prípadoch výberové konanie. Interné výberové konanie prebehlo v lete 2014 a následne sa zrušilo.

6

Počas roka 2014 misia Eulex Kosovo vyzvala žalobkyňu, aby absolvovala skúšku z vedenia motorového vozidla. Žalobkyňa počas tohto obdobia preskúmania trikrát pri tejto skúške neuspela, naposledy 22. októbra 2014. V októbri 2014 žalobkyňa predložila oddeleniu ľudských zdrojov misie Eulex Kosovo dokumenty potvrdzujúce jej zdravotné postihnutie. V priebehu novembra 2015 a februára 2016 dostala žalobkyňa nové žiadosti, aby sa podrobila uvedenej skúške.

7

Dňa 24. júna 2016 bola žalobkyňa informovaná listom z oddelenia ľudských zdrojov misie Eulex Kosovo, že na júl 2016 bolo stanovené nové interné výberové konanie na funkciu prokurátora, a to výberové konanie „EK 30077“ (ďalej len „interné výberové konanie v roku 2016“), z dôvodu znižovania počtu dostupných pracovných miest. List uvádzal, že neúčasť na tomto výberovom konaní alebo nedostatočné výsledky budú mať za následok neobnovenie jej pracovnej zmluvy, ktorá mala byť ukončená 14. novembra 2016.

8

Dňa 5. júla 2016 sa žalobkyňa písomne obrátila na oddelenie ľudských zdrojov misie Eulex Kosovo s cieľom zistiť zloženie výberovej komisie interného výberového konania v roku 2016.

9

Dňa 19. júla 2016 mala žalobkyňa pohovor pred výberovou komisiou. Ako pred, tak aj počas pohovoru žalobkyňa spochybnila zloženie výberovej komisie vzhľadom na predchádzajúce vzťahy medzi ňou a predsedom výberovej komisie. Počas obdobia od 4. januára až do konca augusta 2014 bol predseda výberovej komisie, vo svojom postavení generálneho prokurátora misie Eulex Kosovo, nadriadeným žalobkyne.

10

Počas tohto obdobia žalobkyňa podala sťažnosť proti hodnotiacej správe vypracovanej a podpísanej jej nadriadeným, ktorá viedla ku zrušeniu tejto správy (pozri bod 4 vyššie). Okrem toho počas toho istého obdobia podala žalobkyňa 25. augusta 2014 sťažnosť proti výsledku výberového konania, ktorého sa zúčastnila v roku 2014. Spochybnila najmä prítomnosť svojho priameho nadriadeného v uvedenej výberovej komisii vzhľadom na jeho účasť v konaní o sťažnosti proti jej hodnotiacej správe – táto sťažnosť v tomto období ešte nebola prejednaná – ako aj vzhľadom na jeho zaujatosť voči nej. Vedúci misie tejto sťažnosti vyhovel z iného dôvodu, ktorý vychádzal zo skutočnosti, že dvaja členovia výberovej komisie mali rovnakú štátnu príslušnosť. Preto sa domnieval, že nebolo potrebné preskúmať tvrdenie žalobkyne týkajúce sa prítomnosti jej nadriadeného vo výberovej komisii.

11

Krátko pred pohovorom pred výberovou komisiou interného výberového konania v roku 2016 žalobkyňa uviedla, že zloženie uvedenej výberovej komisie nezodpovedá požiadavke nestrannosti stanovenej v štandardizovaných operačných postupoch (ďalej len „ŠOP“) a OPLAN.

12

Listom vedúceho oddelenia ľudských zdrojov z 30. septembra 2016 bola žalobkyňa informovaná o tom, že neuspela v internom výberovom konaní v roku 2016 (ďalej len „rozhodnutie o internom výberovom konaní v roku 2016“). V tom istom liste vedúci oddelenia žalobkyni potvrdil, že jej zmluva bude ukončená 14. novembra 2016, pričom ju informoval o svojom rozhodnutí neobnoviť jej zmluvu s tým, že postupy týkajúce sa tohto ukončenia jej budú oznámené (ďalej len „rozhodnutie o neobnovení pracovnej zmluvy“).

13

Listom z 10. októbra 2016 podala žalobkyňa sťažnosť u vedúceho misie proti rozhodnutiu o internom výberovom konaní v roku 2016 a rozhodnutiu o neobnovení jej pracovnej zmluvy.

14

Listom z 31. októbra 2016 vedúci misie uvedenú sťažnosť zamietol s odôvodnením, že zásady výberu zamestnancov neboli porušené. Vedúci misie zdôraznil, že nebolo možné zistiť žiadny konflikt záujmov a že pred interným výberovým konaním v roku 2016 žalobkyňa nepredložila žiadnu sťažnosť týkajúcu sa prípadného obťažovania alebo zastrašovania zo strany jej nadriadeného. Vedúci misie sa domnieval, že opakované hodnotenie svojich podriadených nepredstavovalo žiadny konflikt záujmov. Dodal, že z prílohy 13 k OPLAN vyplývalo, že vedúci výkonnej zložky a vedúci prokurátor misie Eulex Kosovo museli byť členmi výberovej komisie výberového konania a že táto komisia musela byť rovnaká pre všetkých uchádzačov.

15

Dňa 1. novembra 2016 poslala žalobkyňa e‑mail vedúcemu misie so žiadosťou o arbitráž podľa článku 20 ods. 2 zmluvy, ktorá ju viazala s misiou Eulex Kosovo. Táto žiadosť bola zamietnutá 14. novembra 2016, v deň skončenia platnosti jej pracovnej zmluvy.

16

Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 25. apríla 2017 podala túto žalobu. Žalobkyňa ďalej predložila žiadosť o anonymitu, ktorej sa vyhovelo rozhodnutím Všeobecného súdu z 19. septembra 2017.

17

Žalobkyňa vo svojej žalobe v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:

18

Osobitným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 24. augusta 2017 podala misia Eulex Kosovo námietku neprípustnosti na základe článku 130 ods. 1 a 7 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

19

Pokiaľ ide o námietku neprípustnosti, Eulex Kosovo navrhuje, aby Všeobecný súd:

20

Žalobkyňa 20. októbra 2017 predložila svoje pripomienky k tejto námietke neprípustnosti.

21

Vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti žalobkyňa v zásade navrhuje, aby Všeobecný súd vyhlásil žalobu za prípustnú.

22

Podľa článku 126 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu ak Všeobecný súd zjavne nie je príslušný rozhodnúť o žalobe alebo ak je žaloba zjavne neprípustná či zjavne bez právneho základu, na návrh sudcu spravodajcu môže kedykoľvek rozhodnúť odôvodneným uznesením bez ďalšieho konania.

23

Keďže Všeobecný súd sa v prejednávanej veci považuje za dostatočne oboznámený so stavom veci prostredníctvom spisového materiálu, prijal rozhodnutie bez toho, aby bolo potrebné pokračovať v konaní.

24

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, uplatniteľného na konanie pred Všeobecným súdom v zmysle článku 53 prvého odseku tohto štatútu, a podľa článku 76 písm. d) a e) rokovacieho poriadku žaloba musí obsahovať predmet konania, dôvody a tvrdenia, na ktorých je žaloba založená, ako aj stručné zhrnutie uvedených dôvodov a návrhy žalobcu. Tieto údaje musia byť dostatočne jasné a presné, aby žalovanému umožnili pripraviť si obranu a Všeobecnému súdu umožnili rozhodnúť o žalobe prípadne aj bez ďalších informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je pre prípustnosť žaloby nevyhnutné, aby základné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, vyplývali aspoň stručne, ale súvislo a zrozumiteľne z textu samotnej žaloby (pozri uznesenie z 27. marca 2017, Frank/Komisia, T‑603/15, neuverejnené, EU:T:2017:228, body 37 a 38 a citovanú judikatúru).

25

Pokiaľ ide konkrétnejšie o návrhy účastníkov konania, je potrebné zdôrazniť, že tieto vymedzujú predmet sporu. Preto je dôležité, aby účastníci konania výslovne a jednoznačne uviedli, čo navrhujú (pozri uznesenie z 27. marca 2017, Frank/Komisia, T‑603/15, neuverejnené, EU:T:2017:228, bod 39 a citovanú judikatúru).

26

Okrem toho v prípade, že žalobkyňa na podporu niektorého zo svojich žalobných návrhov neuvádza nijaký žalobný dôvod, nie je splnená podmienka stanovená v článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku, podľa ktorej musia byť uvádzané žalobné dôvody opísané zhrňujúcim spôsobom (rozsudky z 12. apríla 2013, Koda/Komisia, T‑425/08, neuverejnený, EU:T:2013:183, bod 71, a zo 16. septembra 2013, Dornbracht/Komisia, T‑386/10, EU:T:2013:450, bod 44).

27

Napokon je to žalobkyňa, komu prináleží vykonať výber právneho odôvodnenia svojej žaloby, zvoliac najvhodnejší právny základ, a nie súd Únie (pozri rozsudok z 9. novembra 2016, Trivisio Prototyping/Komisia, T‑184/15, neuverejnený, EU:T:2016:652, bod 41 a citovanú judikatúru).

28

V prejednávanej veci, pokiaľ ide o žalobné návrhy uvedené na podporu tejto žaloby, je potrebné poznamenať, že sú uvedené v žalobe dvakrát, a to na jej začiatku a na jej konci. Tieto žalobné návrhy však nie sú formulované rovnako.

29

Ďalej, pokiaľ ide o žalobné dôvody a tvrdenia uvedené na podporu žaloby, je potrebné poznamenať, že žaloba je formálne štruktúrovaná do dvoch častí, a to na návrh „podľa článku 272 ZFEÚ“ a návrh podľa „článku 340 ZFEÚ“. Prvá časť týkajúca sa návrhu založeného na „článku 272 ZFEÚ“ obsahuje päť žalobných dôvodov. Druhá časť týkajúca sa návrhu založeného na „článku 340 ZFEÚ“ pozostáva z troch podčastí, ktoré obsahujú v podstate dva žalobné dôvody týkajúce sa zmluvnej a mimozmluvnej zodpovednosti Európskej únie. Žaloba však neuvádza, ktorý žalobný dôvod je predložený na podporu ktorého žalobného návrhu.

30

Preto je opodstatnené sa domnievať, že napriek veľmi zmätenej štruktúre a formulácii žaloby podala žalobkyňa v skutočnosti po prvé návrh na zrušenie napadnutých rozhodnutí (tretí žalobný návrh), po druhé návrh na to, aby Všeobecný súd konštatoval, že misia Eulex Kosovo porušila svoje zmluvné a mimozmluvné záväzky (prvý žalobný návrh), po tretie návrh na to, aby Všeobecný súd konštatoval, že misia Eulex Kosovo porušila svoje mimozmluvné záväzky (druhý žalobný návrh), a po štvrté návrh na získanie náhrady na jednej strane majetkovej a nemajetkovej ujmy utrpenej z dôvodu napadnutých rozhodnutí a na druhej strane nemajetkovej ujmy z dôvodu „protiprávnych rozhodnutí a aktov“ misie Eulex Kosovo (štvrtý žalobný návrh).

31

Svojím tretím žalobným návrhom žalobkyňa v podstate navrhuje zrušenie napadnutých rozhodnutí, teda rozhodnutia týkajúceho sa interného výberového konania v roku 2016 a rozhodnutia o neobnovení pracovnej zmluvy.

32

Je potrebné konštatovať, že žalobkyňa formuluje tretí bod žalobných návrhov na zrušenie na základe „článku 272 ZFEÚ“. Na podporu tohto návrhu žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov, z ktorých prvý je založený na vadách konania v rámci interného výberového konania v roku 2016, druhý na konflikte záujmov, neodstúpení a zneužití právomoci predsedu výberovej komisie, tretí na porušení zásady nestrannosti a práva žalobkyne na riadnu správu vecí verejných, štvrtý na porušení práva žalobkyne na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jej zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť, ako aj na porušení požiadaviek formulovaných v oznámení o vyhlásení výberového konania v roku 2014 a práva na riadnu správu vecí verejných a piaty založený na porušení práva na primerané a spravodlivé pracovné podmienky.

33

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o štvrtý a piaty žalobný dôvod, žalobkyňa vytýka misii Eulex Kosovo, že sa dopustila na jednej strane protiprávnosti pri hodnotení vedenia vozidla a v spôsobe zachádzania s ňou z dôvodu jej zdravotného postihnutia a na druhej strane porušenia práva na primerané a spravodlivé pracovné podmienky. Je však potrebné konštatovať, že tieto tvrdenia nemajú priamu súvislosť s napadnutými rozhodnutiami, ani s tretím žalobným dôvodom, ktorým sa spochybňuje zákonnosť týchto rozhodnutí. Preto je ich potrebné preskúmať v rámci prvého a druhého žalobného návrhu.

34

Pokiaľ ide o prvý, druhý a tretí žalobný dôvod, žalobkyňa sa v podstate usiluje spochybniť rozhodnutie týkajúce sa interného výberového konania v roku 2016 a rozhodnutie o neobnovení pracovnej zmluvy.

35

Napriek tomu, že misia Eulex Kosovo vo svojej námietke neprípustnosti neuplatňovala v tejto súvislosti dôvod neprípustnosti, je potrebné najskôr preskúmať, či rozhodnutia, ktoré sú predmetom tretieho žalobného návrhu patria do pôsobnosti pravidiel upravujúcich predmetný zmluvný vzťah, aby bolo možné považovať žalobu v tejto súvislosti za podanú na základe článku 272 ZFEÚ.

36

V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že zmluvnú povahu majú akty, ktoré spadajú do rámca zmluvy, s ktorou sú neoddeliteľne spojené (pozri v tomto zmysle uznesenie z 31. augusta 2011, IEM/Komisia, T‑435/10, neuverejnené, EU:T:2011:410, bod 30). Naopak, ak akt vyvoláva záväzné právne účinky, ktoré nepatria do zmluvných vzťahov spájajúcich zmluvné strany a zahŕňajú výkon verejných právomocí zverených zmluvnej inštitúcii ako správnemu orgánu, takýto akt musí byť predmetom žaloby o neplatnosť na základe článku 263 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2015, Lito Maieftiko Gynaikologiko kai Cheirourgiko Kentro/Komisia, C‑506/13 P, EU:C:2015:562, bod 20).

37

V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že článok 21 pracovnej zmluvy, pokiaľ ide o posledné tri zmluvy uzatvorené na druhé obdobie od 15. októbra 2014 do 14. novembra 2016, stanovoval, že „spory vyplývajúce zo zmluvy alebo súvisiace so zmluvou [budú] predložené Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku 272 [ZFEÚ]“. Preto s cieľom určiť, či napadnuté rozhodnutia majú zmluvnú povahu alebo sú oddeliteľné od zmluvy, je potrebné overiť, či tieto rozhodnutia majú alebo nemajú svoj základ v zmluvných ustanoveniach platných počas druhého zmluvného obdobia.

38

V tejto súvislosti po prvé, pokiaľ ide o rozhodnutie týkajúce sa interného výberového konania v roku 2016, je potrebné pripomenúť, že listom z 30. septembra 2016 bola žalobkyňa informovaná, že neuspela v tomto výberovom konaní.

39

Je však nutné konštatovať, že také rozhodnutie nemá svoj základ v ustanoveniach pracovnej zmluvy, ktorá viazala žalobkyňu s misiou Eulex Kosovo, ale že bolo prijaté výberovou komisiou interného výberového konania v roku 2016.

40

Po prvé toto výberové konanie bolo organizované misou Eulex Kosovo v nadväznosti na rozhodnutie znížiť počet zamestnancov tejto misie, ktoré bolo prijaté po schválení OPLAN‑u 17. júna 2016 a plánu nasadenia misie Eulex Kosovo 20. júna 2016. Pokiaľ však ide o OPLAN, z článku 4 ods. 4 jednotnej akcie 2008/124 vyplýva, že OPLAN je vypracovaný plánovacím tímom Únie (EUPT Kosovo) a schvaľovaný Radou Európskej únie. Pokiaľ ide o plán nasadenia misie Eulex Kosovo schválený veliteľom civilných operácií, z článku 7 ods. 2 jednotnej akcie 2008/124 vyplýva, že veliteľ operácie vykonáva velenie a riadenie misie Eulex Kosovo na strategickej úrovni, pričom podlieha politickej kontrole a strategickému usmerňovaniu zo strany Politického a bezpečnostného výboru (PBV) a celkovej právomoci vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie zorganizovať výberové konanie v roku 2016 predstavuje správny akt a toto rozhodnutie nebolo prijaté na základe pracovnej zmluvy medzi žalobkyňou a misiou Eulex Kosovo.

41

Po druhé rozhodnutie o internom výberovom konaní v roku 2016 bolo prijaté výberovou komisiou v kontexte režimu opísaného v bode 40 vyššie. Nebolo teda prijaté na základe ustanovení pracovnej zmluvy medzi žalobkyňou a misiou Eulex Kosovo.

42

Z toho vyplýva, že rozhodnutie týkajúce sa interného výberového konania v roku 2016 je na jednej strane oddeliteľné od uvedenej zmluvy a na strane druhej predstavuje akt, ktorý môže byť predmetom žaloby o neplatnosť, keďže vyvoláva záväzné právne účinky, ktoré nepatria do zmluvných vzťahov spájajúcich zmluvné strany a ktoré vyplývajú z výkonu verejných právomocí zverených misii Eulex Kosovo ako správnemu orgánu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. septembra 2015, Lito Maieftiko Gynaikologiko kai Cheirourgiko Kentro/Komisia, C‑506/13 P, EU:C:2015:562, bod 20, a uznesenie z 29. septembra 2016, Investigación y Desarrollo en Soluciones y Servicios IT/Komisia, C‑102/14 P, neuverejnené, EU:C:2016:737, body 55 a 58).

43

Okrem toho je potrebné uviesť, že na podporu svojho návrhu predloženého v rámci tretieho žalobného návrhu na zrušenie napadnutých rozhodnutí, žalobkyňa neuvádza nijaký žalobný dôvod, výhradu alebo tvrdenie založené na ustanoveniach zmluvy medzi ňou a misiou Eulex Kosovo. Naopak, žalobkyňa uvádza žalobné dôvody vedúce k zrušeniu, založené na porušení pravidiel práva Únie, na účely určenia, že napadnuté rozhodnutia majú vady v zásade vlastné správnym aktom, akými sú najmä procesné vady v rámci interného výberového konania, nezrovnalosť pri zložení výberovej komisie tohto výberového konania, neexistencia nestrannosti uvedenej výberovej komisie, ako aj porušenie zásad riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania (pozri v tomto zmysle a analogicky uznesenie z 31. augusta 2011, IEM/Komisia, T‑435/10, neuverejnené, EU:T:2011:410, bod 39).

44

Po druhé, pokiaľ ide o rozhodnutie o neobnovení pracovnej zmluvy, žalobkyňa spochybňuje rozhodnutia misie Eulex Kosovo neponúknuť jej novú zmluvu.

45

V tejto súvislosti zo spisu vyplýva, že neponúknutie novej zmluvy žalobkyni bolo odôvodnené neúspechom žalobkyne v internom výberovom konaní v roku 2016. Platná ZDU stanovila vo svojom článku 16.1, že zmluva je dojednaná na obdobie od 15. júna do 14. novembra 2016. Táto zmluva však neobsahovala žiadne ustanovenie stanovujúce jej obnovenie. Je preto nutné konštatovať, že rozhodnutie ponúknuť alebo neponúknuť novú zmluvu žalobkyni nevyplývalo zo zmluvných ustanovení medzi žalobkyňou a misiou Eulex Kosovo, ale malo svoj základ v správnom rozhodnutí oddelenia ľudských zdrojov misie Eulex Kosovo, ktoré vyvodzovalo dôsledky z rozhodnutia o internom výberovom konaní v roku 2016 a neúspechu žalobkyne v tomto výberovom konaní. Prijatím tohto rozhodnutia misia Eulex Kosovo nekonala v rámci svojich práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy. Rozhodnutie o neobnovení pracovnej zmluvy teda predstavuje správne rozhodnutie, ktoré nemožno napadnúť na základe článku 272 ZFEÚ.

46

Vzhľadom na tieto okolnosti hoci žalobkyňa výslovne predložila návrhy na zrušenie na základe „článku 272 ZFEÚ“, je potrebné konštatovať, že tretí žalobný návrh tejto žaloby, ktorým sa žalobkyňa domáha zrušenia napadnutých rozhodnutí, je potrebné považovať za žalobu o neplatnosť podanú na základe článku 263 ZFEÚ.

47

V tomto ohľade pri rozhodovaní o žalobe o neplatnosť na základe ustanovení článku 263 ZFEÚ musí súd Únie posúdiť zákonnosť napadnutého aktu z hľadiska Zmluvy o FEÚ alebo z hľadiska akéhokoľvek právneho predpisu, ktorým sa vykonáva, teda z hľadiska práva Únie. Naopak, v rámci žaloby podanej na základe článku 272 ZFEÚ môže žalobca dotknutej inštitúcii vytýkať len porušenie ustanovení zmluvy alebo porušenie práva uplatniteľného na zmluvu (rozsudok z 27. septembra 2012, Applied Microengineering/Komisia, T‑387/09, EU:T:2012:501, bod 40).

48

Aj keby bolo možné podať žalobu o neplatnosť proti misii Eulex Kosovo podľa článku 263 prvého odseku ZFEÚ a aj keby Všeobecný súd mohol prekvalifikovať základ tretieho žalobného návrhu na žalobu o neplatnosť podanú podľa článku 263 ZFEÚ, je potrebné zdôrazniť, že žaloba o neplatnosť sa musí podľa znenia článku 263 šiesteho odseku ZFEÚ podať do dvoch mesiacov od zverejnenia daného opatrenia, alebo jeho oznámenia žalobcovi, alebo ak toto chýba, odo dňa, keď sa o ňom žalobca dozvedel. V súlade s článkom 60 rokovacieho poriadku sa táto lehota predlžuje o desaťdňovú lehotu zohľadňujúcu vzdialenosť.

49

Po prvé rozhodnutie týkajúce sa interného výberového konania v roku 2016 bolo žalobkyni oznámené 30. septembra 2016. Rozhodnutie vedúceho misie o sťažnosti podanej žalobkyňou jej bolo oznámené 31. októbra 2016. Za týchto podmienok je dátum 31. október 2016 začiatkom plynutia lehoty na podanie žaloby proti rozhodnutiu o výberovom konaní.

50

Po druhé, pokiaľ ide o rozhodnutie o neobnovení pracovnej zmluvy, žalobkyni bolo doručené 30. septembra 2016. Keďže žalobkyňa dostala oznámenie o zamietnutí žiadosti o arbitráž 14. novembra 2016, tento deň predstavuje začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby.

51

Keďže žalobkyňa podala túto žalobu 25. apríla 2017, je zjavné, že ju žalobkyňa podala po uplynutí lehoty, v ktorej je možné spochybniť zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

52

Z toho vyplýva, že tretí žalobný návrh sa musí zamietnuť ako zjavne neprípustný.

53

Svojím prvým a druhým žalobným návrhom sa žalobkyňa domáha, aby Všeobecný súd konštatoval porušenie zmluvných a mimozmluvných záväzkov, ktorého sa údajne dopustila misia Eulex Kosovo, s cieľom dosiahnuť náhradu škody, ktorá jej vznikla.

54

V tejto súvislosti na jednej strane keďže žalobkyňa žiada náhradu ujmy, ktorá jej údajne vznikla v dôsledku neúspechu vo výberovom konaní v roku 2016 a neobnovenia zmluvy od 14. novembra 2016, v skutočnosti sa snaží dosiahnuť ten istý výsledok, aký by jej zabezpečila žaloba o neplatnosť napadnutých rozhodnutí.

55

Je však potrebné pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry ak návrhy na náhradu škody úzko súvisia s návrhmi na zrušenie, ktoré samotné boli vyhlásené za neprípustné, sú neprípustné aj návrhy na náhradu škody (pozri v tomto zmysle a analogicky uznesenia z 24. marca 1993, Benzler/Komisia, T‑72/92, EU:T:1993:27, bod 21, a z 9. júna 2004, Camós Grau/Komisia, T‑96/03, EU:T:2004:172, bod 44).

56

Na druhej strane, keďže žalobkyňa uvádza porušenie „zmluvných zásad spravodlivosti a dobrej viery“, ako aj práva na primerané a spravodlivé pracovné podmienky, zdá sa, že sa odvoláva na tvrdenia uvedené v štvrtom a piatom žalobnom dôvode, ktoré uviedla na podporu tretieho žalobného návrhu a ktoré boli opísané v bode 32 vyššie.

57

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o štvrtý žalobný dôvod, žalobkyňa sa dovoláva porušení pri jej hodnotení vedenia vozidla a v spôsobe zaobchádzania s ňou z dôvodu jej zdravotného postihnutia, pričom uvádza, že bola obeťou obťažovania. Domnieva sa, že skutočnosť, že sa vyžadovalo, aby vykonala vodičskú skúšku, bola v rozpore s oznámením o vyhlásení výberového konania v roku 2014 a s protokolom o rozhodnutí vedúceho misie z 26. januára 2011 týkajúceho sa „návrhu na zavedenie posúdenia schopnosti vedenia motorových vozidiel“, že misia Eulex Kosovo nezohľadnila jej zdravotné postihnutie a že sa voči nej dopustila obťažovania vo veci tejto skúšky. Z toho vyplýva, že misia Eulex Kosovo porušila právo žalobkyne na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jej zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť, a právo na riadnu správu vecí verejných.

58

Z ustálenej judikatúry však vyplýva, že vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie za protiprávny postup jej orgánov v zmysle článku 340 druhého odseku ZFEÚ je podmienený súčasným splnením viacerých podmienok, ktorými sú protiprávnosť konania vytýkaného inštitúciám, skutočná existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi namietaným konaním a údajnou škodou. Keďže tieto tri podmienky sú kumulatívne, nesplnenie čo len jednej z nich stačí na zamietnutie žaloby o náhradu škody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. januára 2015, Ziegler a Ziegler Relocation/Komisia, T‑539/12 a T‑150/13, neuverejnený, EU:T:2015:15, body 59 a 60, a uznesenie z 1. februára 2018, Collins/Parlament, T‑919/16, neuverejnené, EU:T:2018:58, bod 43).

59

Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa existencie škody, je potrebné pripomenúť, že zodpovednosť vo vzťahu k Únii možno založiť len vtedy, ak žalobcovi skutočne vznikla „skutočná a určitá“ škoda. Z tohto dôvodu prináleží žalobcovi, aby súdu Únie predložil presvedčivé dôkazy s cieľom preukázať ako existenciu, tak aj rozsah takejto ujmy (pozri rozsudky zo 16. júla 2009, SELEX Sistemi Integrati/Komisia, C‑481/07 P, neuverejnený, EU:C:2009:461, bod 36 a citovanú judikatúru, a z 8. novembra 2011, Idromacchine a i./Komisia, T‑88/09, EU:T:2011:641, bod 25 a citovanú judikatúru).

60

V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že žaloba neobsahuje žiadnu skutočnosť, ktorá by umožnila Všeobecnému súdu zistiť povahu a rozsah ujmy, ktorú žalobkyňa údajne utrpela z dôvodu vykonania skúšky z vedenia motorového vozidla. Žalobkyňa totiž nevysvetľuje jasne a jednoznačne, koherentne a zrozumiteľne skutočnosti predstavujúce údajnú ujmu.

61

Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa príčinnej súvislosti, podľa ustálenej judikatúry táto podmienka stanovená v článku 340 druhom odseku ZFEÚ predpokladá existenciu dostatočne priamej príčinnej súvislosti medzi konaním inštitúcií a škodou (rozsudky z 18. marca 2010, Trubowest Handel a Makarov/Rada a Komisia, C‑419/08 P, EU:C:2010:147, bod 53, a zo 14. decembra 2005, Beamglow/Parlament a i., T‑383/00, EU:T:2005:453, bod 193; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok zo 4. októbra 1979, Dumortier a i./Rada, 64/76, 113/76, 167/78, 239/78, 27/79, 28/79 a 45/79, EU:C:1979:223, bod 21). Žalobcovi prináleží predložiť dôkaz o existencii príčinnej súvislosti medzi vytýkaným konaním a uvádzanou ujmou (pozri rozsudok z 30. septembra 1998, Coldiretti a i./Rada a Komisia, T‑149/96, EU:T:1998:228, bod 101 a citovanú judikatúru).

62

Je potrebné konštatovať, že žaloba a najmä bod VIII D, obsahujúci štvrtý žalobný dôvod, neobsahuje v tejto súvislosti nijaký dôkaz. V rámci časti týkajúcej sa podmienok vzniku mimozmluvnej zodpovednosti sa žalobkyňa obmedzuje na tvrdenie, že „existuje priama a určitá príčinná súvislosť medzi týmito rozhodnutiami a nezákonnými aktmi a vzniknutou škodou“, avšak bez toho, aby vysvetlila, v čom spočíva táto súvislosť, a bez toho, aby uviedla akýkoľvek dôkaz.

63

Za týchto podmienok je namieste sa domnievať, že zjavne chýba príčinná súvislosť medzi vytýkaným správaním a uvádzanou škodou. Štvrtý žalobný dôvod preto nie je náležite podložený v rozsahu, v akom sa týka mimozmluvnej zodpovednosti misie Eulex Kosovo.

64

Pokiaľ ide o zmluvnú zodpovednosť misie Eulex Kosovo, k štvrtému žalobnému dôvodu týkajúcemu sa povinnosti žalobkyne zložiť skúšku z vedenia motorového vozidla a údajného obťažovania, ktoré z toho vyplýva, je potrebné konštatovať, aj za predpokladu, že Všeobecný súd by mal právomoc posúdiť skutkový stav, ku ktorému došlo počas prvého zmluvného obdobia, že oznámenie o vyhlásení výberového konania na funkciu prokurátora, v rámci ktorého žalobkyňa podala svoju kandidatúru, spresnilo, že úspešní uchádzači musia mať platné vodičské preukazy a byť schopní viesť motorové vozidlo s náhonom na všetky štyri kolesá. Tieto podmienky boli súčasťou pracovnej zmluvy žalobkyne a nemôže sa dovolávať porušenia zmluvy zo strany misie Eulex Kosovo, pokiaľ ide o požiadavku zložiť skúšku z vedenia motorového vozidla.

65

Pokiaľ ide o piaty žalobný dôvod, žalobkyňa namieta porušenie jej práva na primerané a spravodlivé pracovné podmienky uvedené v článku 31 Charty základných práv Európskej únie. V tejto súvislosti uvádza, že:

„[Počas celého obdobia jej zamestnania v rámci misie Eulex Kosovo,]

66

Žalobkyňa sa domnieva, že tieto skutočnosti ju „urážali“ a „ponižovali“ a „predstavovali nespravodlivé zaobchádzanie pri porušení jej práva na primerané a spravodlivé pracovné podmienky“.

67

Je potrebné konštatovať, že žalobkyňa nepredkladá nijaký dôkaz na podporu svojich tvrdení.

68

Takže aj za predpokladu, že Všeobecný súd by mal právomoc posúdiť skutkový stav, ku ktorému došlo počas prvého zmluvného obdobia, štvrtý a piaty žalobný dôvod sú nepodložené.

69

V dôsledku toho sa prvý a druhý žalobný návrh musí zamietnuť ako čiastočne zjavne neprípustný a čiastočne ako zjavne bez akéhokoľvek právneho základu.

70

Po prvé sa žalobkyňa domnieva, že protiprávne konania, ktorých sa dopustila misia Eulex Kosovo v rámci výberového konania v roku 2016, jej spôsobili ujmu v dôsledku rozhodnutia o neobnovení jej pracovnej zmluvy. Z tohto titulu navrhuje, aby Všeobecný súd uložil misii Eulex Kosovo v súlade s článkom 340 ZFEÚ povinnosť nahradiť majetkovú ujmu. Žalobkyňa sa okrem toho domnieva, že rozhodnutie týkajúce sa výberového konania v roku 2016 tiež zakladá nemajetkovú ujmu z dôvodu odôvodnenia týkajúceho sa nedostatočnej výkonnosti uvedeného pri pohovore.

71

V tejto súvislosti, ako bolo pripomenuté v bode 55 vyššie, keďže návrhy na náhradu škody úzko súvisia s návrhmi na zrušenie, ktoré samotné boli vyhlásené za neprípustné, návrhy na náhradu škody sú tiež neprípustné.

72

Aj keď v prejednávanej veci žalobkyňa žiada náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktorá jej vznikla v dôsledku neúspechu vo výberovom konaní v roku 2016 a neobnovenia zmluvy od 14. novembra 2016, v skutočnosti sa snaží dosiahnuť ten istý výsledok, aký by jej zabezpečila žaloba o neplatnosť napadnutých rozhodnutí. Takže žalobné návrhy na náhradu škody úzko súvisia s návrhmi na zrušenie. Ako však vyplýva z bodov 35 až 51 vyššie, tretí žalobný návrh v rozsahu, v akom smeruje k zrušeniu napadnutých rozhodnutí, je zjavne neprípustný.

73

V dôsledku toho návrh na náhradu škody, ktorý smeruje k náhrade majetkovej alebo nemajetkovej ujmy z dôvodu neúspechu vo výberovom konaní v roku 2016 a neobnovenia zmluvy od 14. novembra 2016, je neprípustný.

74

Po druhé v časti žaloby týkajúcej sa mimozmluvnej zodpovednosti založenej na článku 340 druhom odseku ZFEÚ žalobkyňa tvrdí, že utrpela nemajetkovú ujmu v dôsledku „protiprávnych rozhodnutí a aktov“ misie Eulex Kosovo. Konkrétne uvádza, že „protiprávne rozhodnutia a akty [misie Eulex Kosovo], najmä tie, ktoré boli objektívne urážlivé a ponižujúce pre žalobkyňu, poškodzovali jej dôstojnosť, čo zakladá nárok na odškodnenie“, že „mali výrazný vplyv na odbornú integritu a dobrú povesť žalobkyne, ako aj na jej kariérne vyhliadky“ a že „nemajetková ujma vyplýva aj z účinkov rozhodnutia nevybrať žalobkyňu na pozíciu prokurátora, odôvodneného údajným zlým výkonom pri pohovore“.

75

Ako však bolo konštatované v bode 67 vyššie, je potrebné konštatovať, že žalobkyňa nepredkladá nijaký dôkaz na podporu svojich tvrdení. Obmedzuje sa na jednoduché tvrdenia bez presných odkazov na údajne porušené predpisy, ako aj bez faktických odkazov na podporu svojich tvrdení.

76

V dôsledku toho je potrebné zamietnuť štvrtý žalobný návrh ako zjavne bez právneho základu.

77

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva bez toho, aby bolo potrebné skúmať námietku neprípustnosti, ktorú vzniesla misia Eulex Kosovo, že žalobu je potrebné zamietnuť ako čiastočne zjavne neprípustnú a čiastočne zjavne bez právneho základu.

78

Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

79

Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom misie Eulex Kosovo.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)

nariadil: