201711170461556072017/C 412/536962017TC41220171204SK01SKINFO_JUDICIAL20171009373821

Vec T-696/17: Žaloba podaná 9. októbra 2017 – Havenbedrijf Antwerpen a Maatschappij van de Brugse Zeehaven/Komisia


C4122017SK3710120171009SK0053371382

Žaloba podaná 9. októbra 2017 – Havenbedrijf Antwerpen a Maatschappij van de Brugse Zeehaven/Komisia

(Vec T-696/17)

2017/C 412/53Jazyk konania: holandčina

Účastníci konania

Žalobkyne: Havenbedrijf Antwerpen NV (Antverpy, Belgicko) a Maatschappij van de Brugse Zeehaven NV (Zeebrugge, Belgicko) (v zastúpení: P. Wytinck, W. Panis a I. Letten, advocaten)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

vyhlásil žalobu o neplatnosť za prípustnú,

—

zrušil rozhodnutie Európskej Komisie K(2017) 5174 final z 27. júla 2017 o schéme štátnej pomoci SA.38393 (2016/C, ex 2015/E) vykonávanej Belgickom – Zdaňovanie prístavov v Belgicku

—

subsidiárne priznal prechodné obdobie do okamihu, kým Komisia neukončí svoje preskúmanie daňových právnych úprav pre rozličné prístavy v EÚ, v každom prípade však na celý rok,

—

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby, žalobkyne uvádzajú štyri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ZFEÚ a článku 296 ZFEÚ

—

Komisia porušila článok 107 ZFEÚ, pretože sa nesprávne domnievala, že ide o „trh“, na ktorom prístavné orgány ponúkajú svoje služby.

—

Hlavná činnosť prístavných orgánov, konkrétne sprostredkovať prístup k prístavu a poskytnúť pozemky prostredníctvom verejných koncesií, sa týka činností, ktoré vo svojej podstate nie sú hospodárske. Opačný záver Komisia za porušenia článku 296 ZFEÚ prinajmenšom dostatočne neodôvodnila.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ZFEÚ, pretože Komisia nesprávne považovala opatrenie za selektívne.

Odchýlením od „referenčnej právnej úpravy“ nie je skutočnosť, že prístavné orgány podliehajú systému dane z príjmov právnických osôb, pretože táto daň je pre právnické osoby referenčnou právnou úpravou. Skutočnosť, že prístavné orgány podliehajú dani z príjmov právnických osôb, možno vysvetliť tým, že správa prístavov je ako verejná oblasť verejnou úlohou, ktorá nepodlieha dani z príjmov spoločností. Prístavné orgány v zásade stále poskytujú neziskovú verejnú službu podľa zákonných podmienok a pod úradným dohľadom.

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 107 ZFEÚ, pretože odchýlenie sa od referenčnej právnej úpravy je v každom prípade protiprávne.

Aj keby sa daň z príjmov spoločností mala považovať za belgickú referenčnú právnu úpravu (čo tak nie je), je odôvodnené, aby prístavné orgány nepodliehali tejto právnej úprave. Vyplýva to z celkovej koherencie daňového systému a z okolnosti, že sa žalobkyne nenachádzajú v skutočnej a právnej situácii porovnateľnej so situáciou podnikov podliehajúcich dani z príjmov spoločností. Navyše by malo nepriaznivé následky, keby podliehali dani z príjmov spoločnosti.

4.

Štvrtý žalobný dôvod uplatňovaný subsidiárne: Návrh na priznanie prechodného obdobia do okamihu do okamihu, kým Komisia neukončí svoje preskúmanie daňových právnych úprav pre rozličné prístavy v EÚ, v každom prípade však na celý rok.

—

V konaní priznala Komisia holandskému zákonodarcovi jeden rok na prispôsobenie právneho stavu a dotknutým prístavom tiež rok, aby sa pripravili na novú situáciu. Neexistuje dôvod, prečo by sa žalobkyniam malo poskytnúť menej času na prispôsobenie sa novej situácii.

—

Medzitým nie je v oblasti „level playing field“ medzi prístavmi (nie prístavnými orgánmi) prospešné, aby opatrenie bolo v jednom členskom štáte zakázané, zatiaľ čo prístavy v iných členských štátoch z neho ešte majú prospech. Namiesto odstránenia nerovnosti sa medzi prístavmi v rozličných členských štátoch naopak vytvára nerovnosť.