20.11.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 392/32

Žaloba podaná 17. augusta 2017 – Algebris (UK) a iní/Komisia

(Vec T-570/17)

(2017/C 392/42)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Algebris (UK) Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo), Anchorage Capital Group LLC (New York, New York, Spojené štáty), Ronit Capital LLP (Londýn) (v zastúpení: T. Soames, lawyer, R. East, solicitor, N. Chesaites, barrister, a J. Vandenbussche, lawyer)

Žalovaná: Európska komisia

Návrh

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1246 zo 7. júna 2017, ktorým sa schvaľuje program riešenia krízových situácií prijatý jednotnou radou rozhodnutím SRB/EES/2017/08 zo 7. júna 2017 vo vzťahu k banke Banco Popular Español S.A. (1) ako celok, alebo subsidiárne článok 1 tohto rozhodnutia;

—

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyne uvádzajú šesť žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia si úplne alebo čiastočne nesplnila svoju právnu povinnosť posúdiť diskrečné aspekty programu riešenia krízových situácií.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia primerane neodôvodnila napadnuté rozhodnutie.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila závažnych porušení zásady dôvernosti a služobného tajomstva v rozpore s článkom 339 ZFEÚ, článkom 88 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 týkajúceho sa mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií (2) a judikatúrou Súdneho dvora, čím porušila právo žalobkýň na riadnu správu vecí verejných zakotvené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení pri uplatnení článkov 14, 18, 20, 21, 22 a 24 nariadenia č. 806/2014.

—

V tomto ohľade žalobkyne tvrdia. že ohodnotenie banky Banco Popular, ktoré bolo základom opatrení riešenia krízových situácií prijatých na základe programu riešenia krízových situácií, bolo nespravodlivé, neobozretné a nespoľahlivé, a že bolo v rozpore so „zásadou nezhoršenia postavenia žiadneho veriteľa“. Toto ohodnotenie teda nepredstavovalo vhodný, spoľahlivý a konzistentný dôkaz, na ktorom by sa mohol zakladať program riešenia krízových situácií, a nebolo spôsobilé na podoprenie napadnutého rozhodnutia. Okrem toho a z tých istých dôvodov program riešenia krízových situácií (a teda napadnuté rozhodnutie) bol zjavne neprimeraný a prekračoval rámec toho, čo bolo nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na tom, že program riešenia krízových situácií, ktorý schválilo napadnuté rozhodnutie, porušuje vlastnícke právo žalobkýň, ako ho zakotvujú všeobecné zásady práva Únie a článok 17 Charty základných práv Európskej únie.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na tom, že Komisia prijala a schválila program riešenia krízových situácií v rozpore s právom žalobkýň na vypočutie na základe článku 41 Charty základných práv Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora.

(1)  Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1246 zo 7. júna 2017, ktorým sa schvaľuje program riešenia krízových situácií banky Banco Popular Español S.A. [oznámené pod číslom K(2017) 4038] (Ú. v. EÚ L 178, 2017, s. 15).

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014 , ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 2014, s. 1).