2.10.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 330/14 |
Žaloba podaná 1. augusta 2017 – Opere Pie d’Onigo/Komisia
(Vec T-491/17)
(2017/C 330/19)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Istituzione Pubblica di Assistenza e Beneficienza „Opere Pie d’Onigo“ (Pederobba, Taliansko) (v zastúpení: G. Maso, avvocato)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
v plnom rozsahu alebo čiastočne zrušil rozhodnutie Komisie prijaté 27. marca 2017 (SA.38825) Štátna pomoc – Taliansko, týkajúce sa údajnej štátnej pomoci pre súkromných poskytovateľov sociálnych a zdravotníckych služieb.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza štyri žalobné dôvody.
1. |
Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 107 ZFEÚ a na nesprávnom posúdení Komisie, ktorá považovala za odôvodnené to, že prišlo k selektívnemu vylúčeniu verejných poskytovateľov sociálnych a zdravotníckych služieb z poistenia v materstve INPS (národný orgán sociálneho zabezpečenia) a z platových náhrad počas neprítomnosti zamestnancov, ktorí opatrujú rodinných príslušníkov s ťažkým zdravotným postihnutím. |
2. |
Druhý žalobný dôvod založený na štátnom pôvode pomoci, keďže podľa žalobkyne zdroje určené na pokrytie nákladov súkromných podnikov na poistenie v materstve a platové náhrady počas neprítomnosti zamestnancov, ktorí opatrujú rodinných príslušníkov s ťažkým zdravotným postihnutím, sú hradené INPS a teda Talianskou republikou prostredníctvom štátnych zdrojov. |
3. |
Tretí žalobný dôvod založený na skutočnosti, že podľa názoru žalobkyne tieto opatrenia uprednostňujú súkromné spoločnosti a poskytujú im výhodu v porovnaní s verejnými poskytovateľmi rovnakých služieb, ktorí musia ešte v plnej miere niesť náklady týkajúce sa obdobia neprítomnosti z dôvodu materskej dovolenky a opatrovania rodinných príslušníkov s ťažkým zdravotným postihnutím, čo má vážne finančné dôsledky. |
4. |
Štvrtý žalobný dôvod založený na skutočnosti, že podľa názoru žalobkyne majú tieto opatrenia dopad na obchod medzi členskými štátmi, pretože uprednostňujú nadnárodné skupiny a talianske spoločnosti so zahraničným kapitálom, ktoré v Taliansku investujú na účely zisku, a naopak znevýhodňujú menších verejných poskytovateľov, ktorí sú činní na neziskové účely, čím skresľujú štruktúru zamestnaneckých nákladov. |