1

Žalobkyňa Kwizda Holding GmbH podala 20. marca 2015 na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) prihlášku ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 78, 2009, s. 1), ktoré bolo zmenené [nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie (Ú. v. EÚ L 154, 2017, s. 1)].

2

Ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, je slovné označenie UROAKUT.

3

Tovary uvedené v prihláške patria do triedy 5 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „Výživové doplnky a dietetické prípravky; Lekárske a zverolekárske prípravky a potreby“.

4

Prihláška ochrannej známky bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 2015/058 z 26. marca 2015.

5

Dňa 26. júna 2015 podal vedľajší účastník konania Dermapharm GmbH na základe článku 41 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 46 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001] námietku proti zápisu ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, pre všetky tovary uvedené v bode 3 vyššie.

6

Námietka bola založená na týchto starších ochranných známkach:

7

Na podporu námietky bol uvedený dôvod stanovený v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001].

8

Dňa 3. mája 2016 námietkové oddelenie vyhovelo námietke v celom rozsahu, zamietlo prihlášku a zaviazalo žalobkyňu na náhradu trov konania.

9

Žalobkyňa podala 4. júla 2016 proti rozhodnutiu námietkového oddelenia pred EUIPO odvolanie na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009 (teraz články 66 až 71 nariadenia 2017/1001).

10

Rozhodnutím zo 7. marca 2017 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát EUIPO odvolanie zamietol a potvrdil zamietnutie predmetnej žiadosti o zápis. Po tom, ako konštatoval, že príslušná skupina verejnosti je tvorená širokou verejnosťou hovoriacou nemecky, obyvateľov Nemecka a Rakúska, ktorá je riadne informovaná a primerane pozorná a obozretná, a verejnosťou špecializovanou v lekárskej a farmaceutickej oblasti, ktorá má vyšší stupeň pozornosti, odvolací senát potvrdil, že dotknuté tovary sú rovnaké alebo sú si vysoko podobné. V druhom rade odvolací senát potvrdil záver námietkového oddelenia, podľa ktorého sa predmetné označenia vyznačujú priemerným stupňom podobnosti z vizuálneho a fonetického hľadiska z dôvodu spoločného začiatočného prvku „uro“, svojej zhodujúcej sa štruktúry a podobnej dĺžky. Pokiaľ ide o koncepčné hľadisko, odvolací senát sa domnieval, že označenia posudzované ako celok nemali žiadny význam pre príslušnú skupinu verejnosti, takže len zhoda začiatkov označení bola dôvodom „určitej koncepčnej podobnosti“. Preto vzhľadom na priemernú rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok odvolací senát dospel k záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny, a to aj pre špecializovanú verejnosť, ktorej stupeň pozornosti bol vyšší.

11

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

12

EUIPO a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:

13

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

14

V podstate tvrdí, že odvolací senát dospel k nesprávnemu záveru, že s ohľadom na staršie ochranné známky a ochrannú známku, ktorá je predmetom prihlášky, existuje pravdepodobnosť zámeny vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti.

15

EUIPO a vedľajší účastník konania tvrdenia žalobkyne spochybňujú.

16

Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa na základe námietky majiteľa staršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nezapíše, ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so staršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je staršia ochranná známka chránená. Pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so staršou ochrannou známkou.

17

Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, že sa verejnosť môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od toho istého podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. V súlade s tou istou judikatúrou sa pravdepodobnosť zámeny má posudzovať celkovo podľa toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma označenia a dotknuté tovary alebo služby s prihliadnutím na všetky relevantné okolnosti prejednávanej veci, najmä vzájomnú súvislosť medzi podobnosťou označení a podobnosťou označených tovarov alebo služieb [pozri rozsudky z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 33 a citovanú judikatúru, a z 22. septembra 2016, Sun Cali/EUIPO – Abercrombie & Fitch Europe (SUN CALI), T‑512‑15, EU:T:2016:527, bod 44 a citovanú judikatúru].

18

Na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 predpokladá pravdepodobnosť zámeny súčasne zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich ochranných známok a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, ktoré označujú. Ide o kumulatívne podmienky [pozri rozsudok z 22. januára 2009, Commercy/ÚHVT – easyGroup IP Licensing (easyHotel), T‑316/07, EU:T:2009:14, bod 42 a citovanú judikatúru; rozsudok z 22. septembra 2016, SUN CALI, T‑512/15, EU:T:2016:527, bod 45].

19

Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné preskúmať, či odvolací senát správne rozhodol, že existuje pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

20

Z bodu 12 napadnutého rozhodnutia možno jasne vyvodiť, že odvolací senát sa domnieval, že relevantným územím boli územia Nemecka a Rakúska, t. j. územia, na ktorých boli staršie ochranné známky chránené. Toto posúdenie, ktoré navyše nie je spochybnené, treba potvrdiť.

21

Podľa judikatúry treba v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny zobrať do úvahy priemerného spotrebiteľa kategórie predmetných tovarov, ktorý je riadne informovaný a primerane pozorný a obozretný. Rovnako treba zohľadniť skutočnosť, že stupeň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa líši v závislosti od kategórie predmetných tovarov alebo služieb [rozsudok z 3. septembra 2009, Aceites del Sur‑Coosur/Koipe, C‑498/07 P, EU:C:2009:503, bod 74; pozri tiež rozsudok z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T‑256/04, EU:T:2007:46, bod 42 a citovaná judikatúra].

22

V prejednávanej veci odvolací senát v bodoch 12 a 21 napadnutého rozhodnutia konštatoval, že príslušná skupinu verejnosti predstavuje nemecky hovoriacu verejnosť v Nemecku a Rakúsku a že predmetné tovary patriace do triedy 5 sú určené jednak širokej verejnosti, ktorú je potrebné považovať za riadne informovanú a primerane pozornú a obozretnú s priemernou úrovňou pozornosti, a jednak verejnosti špecializovanej v lekárskej a farmaceutickej oblasti, ktorá má vyšší stupeň pozornosti.

23

Hoci žalobkyňa nespochybňuje definíciu príslušnej skupiny verejnosti, spochybňuje posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého dotknutý priemerný spotrebiteľ patrí do „širokej verejnosti“, ktorá preukazuje priemernú úroveň pozornosti. Žalobkyňa tvrdí, že lekárske alebo dietetické prípravky a výživové doplnky oslovujú skupinu verejnosti, ktorá má osobitné dietetické potreby, takže tak špecializovaná verejnosť, ako aj priemerný spotrebiteľ bude mať zvýšený alebo vyšší stupeň pozornosti vo vzťahu k dotknutým výrobkom, a to nezávisle od toho, či sú, alebo nie sú predávané na lekársky predpis.

24

EUIPO a vedľajší účastník konania tvrdenia žalobkyne spochybňujú.

25

Na úvod treba pripomenúť, že v prípade, keď predmetné tovary sú liekmi alebo farmaceutickými výrobkami, príslušná skupina verejnosti sa skladá jednak z odborníkov z lekárskeho odboru a jednak z pacientov ako konečných spotrebiteľov uvedených tovarov [pozri rozsudky z 15. decembra 2010, Novartis/ÚHVT – Sanochemia Pharmazeutika (TOLPOSAN), T‑331/09, EU:T:2010:520, bod 21 a citovanú judikatúru, a z 5. októbra 2017, Forest Pharma/EUIPO – Ipsen Pharma (COLINEB), T‑36/17, neuverejnený, EU:T:2017:690, bod 49]. Túto definíciu príslušnej skupiny verejnosti, ako ju konštatoval odvolací senát, treba preto potvrdiť.

26

Z judikatúry ďalej vyplýva, že na jednej strane odborníci v oblasti medicíny vynakladajú pri predpisovaní liekov vyšší stupeň pozornosti. Na druhej strane z nej vyplýva, že pokiaľ ide o konečných spotrebiteľov, v prípade, že farmaceutické výrobky sa predávajú bez predpisu, možno predpokladať, že o tieto tovary sa zaujímajú spotrebitelia, ktorí sa považujú za riadne informovaných a primerane pozorných a obozretných, keďže tieto tovary majú vplyv na ich zdravotný stav a u týchto spotrebiteľov existuje menšia pravdepodobnosť, že by si pomýlili rôzne druhy tovarov. Navyše aj za predpokladu, že je lekársky predpis povinný, budú spotrebitelia vynakladať vyšší stupeň pozornosti v prípade predpísania predmetných tovarov vzhľadom na skutočnosť, že ide o farmaceutické výrobky. Lieky vydávané na základe lekárskeho predpisu alebo bez neho možno považovať za výrobky, ktorým riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní spotrebitelia venujú zvýšený stupeň pozornosti (pozri rozsudok z 15. decembra 2010, TOLPOSAN, T‑331/09, EU:T:2010:520, bod 26 a citovanú judikatúru).

27

Z rovnakej judikatúry vyplýva, že tieto úvahy platia aj vtedy, keď dotknuté farmaceutické výrobky sú určené na liečbu ochorení a menších porúch [rozsudok z 13. mája 2015, Ferring/ÚHVT – Kora (Koragel), T‑169/14, neuverejnený, EU:T:2015:280, bod 31], čo je prípad niektorých zápalov močových ciest.

28

To isté platí aj pre dietetické výrobky, ako aj pre potravinové doplnky, ktoré nie sú liekmi v užšom slova zmysle, ale predstavujú produkty patriace do oblasti zdravotníctva, keďže sú vo všeobecnosti určené na zlepšenie zdravotného stavu, a pri ktorých sa možno domnievať, že spotrebitelia riadne informovaní a primerane pozorní a obozretní pri nich vynakladajú vyšší stupeň pozornosti [rozsudok z 26. novembra 2015, Bionecs/ÚHVT – Fidia farmaceutici (BIONECS), T‑262/14, neuverejnený, EU:T:2015:888, bod 19; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 15. decembra 2009, Trubion Pharmaceuticals/ÚHVT – Merck (TRUBION), T‑412/08, neuverejnený, EU:T:2009:507, bod 28].

29

V prejednávanej veci tovary, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka, patriace do triedy 5, majú spoločné to základné určenie, že sa predávajú na lekársky predpis alebo prostredníctvom odborníka v oblasti zdravotníctva, predpisujúceho lekára, lekárnika alebo veterinára. Vzhľadom na ich priamy vplyv na zdravie používateľa a osobitosť ochorení, ktoré majú liečiť, treba vychádzať z toho, že spotrebitelia budú vo všeobecnosti dobre informovaní a mimoriadne pozorní a obozretní, v tom zmysle, že príslušná skupina verejnosti bude vynakladať vyšší stupeň pozornosti, a to či už široká verejnosť, ako aj odborníci [pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. apríla 2014, Farmaceutisk Laboratorium Ferring/ÚHVT – Tillotts Pharma (OCTASA), T‑501/12, neuverejnený, EU:T:2014:194, bod 32, a z 13. decembra 2017, Laboratorios Ern/EUIPO – Ascendo Medienagentur (SLIMDYNAMICS), T‑700/16, neuverejnený, EU:T:2017:896, bod 24].

30

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací senát sa dopustil chyby, keď v bode 21 napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že časť príslušnej skupiny verejnosti bude preukazovať len priemerný stupeň pozornosti.

31

Podľa ustálenej judikatúry treba pri posudzovaní podobnosti medzi tovarmi alebo službami zohľadniť všetky relevantné okolnosti, ktorými sa vzťah medzi tovarmi alebo službami vyznačuje. Tieto okolnosti zahŕňajú predovšetkým ich povahu, určenie, používanie, ako aj konkurenčný alebo doplňujúci charakter. Môžu sa tiež zohľadniť iné okolnosti, ako napríklad distribučné kanály dotknutých tovarov [pozri rozsudky z 21. januára 2016, Hesse/ÚHVT, C‑50/15 P, EU:C:2016:34, bod 21 a citovanú judikatúru, a z 11. júla 2007, El Corte Inglés/ÚHVT – Bolaños Sabri (PiraÑAM diseño original Juan Bolaños), T‑443/05, EU:T:2007:219, bod 37 a citovanú judikatúru].

32

V prejednávanej veci odvolací senát dospel v bodoch 14 a 15 napadnutého rozhodnutia k záveru, že namietané tovary uvedené v triede 5 sú buď zhodné, alebo vysoko podobné s tovarmi, na ktoré sa vzťahujú staršie ochranné známky.

33

S týmito tvrdeniami, ktoré navyše neboli žalobkyňou spochybnené, treba súhlasiť.

34

Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny, pokiaľ ide o vizuálnu, fonetickú alebo koncepčnú podobnosť kolidujúcich označení, musí byť založené na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vyvolávajú, s prihliadnutím najmä na ich rozlišujúce a dominantné prvky. Rozhodujúcu úlohu pri celkovom posúdení tejto pravdepodobnosti zohráva skutočnosť, ako ochranné známky vníma priemerný spotrebiteľ predmetných tovarov alebo služieb. V tejto súvislosti priemerný spotrebiteľ zvyčajne vníma ochrannú známku ako celok a neskúma jej jednotlivé detaily (pozri rozsudok z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 35 a citovanú judikatúru).

35

Na účely určenia rozlišovacej spôsobilosti prvku ochrannej známky treba skúmať, či tento prvok je viac alebo menej spôsobilý prispieť k identifikácii tovarov alebo služieb, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, ako tovarov či služieb pochádzajúcich od určitého podniku, a tak odlíšiť tieto tovary alebo služby od tovarov alebo služieb iných podnikov. V rámci tohto posúdenia je potrebné zohľadňovať predovšetkým vnútorné vlastnosti dotknutého prvku s ohľadom na otázku, či vo vzťahu k tovarom alebo službám, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná, tento prvok má alebo nemá opisnú povahu [rozsudky z 13. júna 2006, Inex/ÚHVT – Wiseman (Vyobrazenie kravskej kože), T‑153/03, EU:T:2006:157, bod 35, a z 12. júla 2012, Winzer Pharma/ÚHVT ‑ Alcon (BAÑOFTAL), T‑346/09, neuverejnený, EU:T:2012:368, bod 78].

36

V prejednávanej veci dospel odvolací senát k záveru, že kolidujúce označenia majú priemernú vizuálnu a fonetickú podobnosť, ako aj „určitú koncepčnú podobnosť“. Odvolací senát dodal v bode 22 napadnutého rozhodnutia, že vnútorná rozlišovacia spôsobilosť starších ochranných známok bola priemerná a že neexistoval jasný dôkaz o tom, že by celý výraz „urocys“ mal opisný význam.

37

Žalobkyňa toto tvrdenie spochybňuje, pričom uvádza, že prvok „uro“ má čisto opisný charakter a že existujú podstatné rozdiely z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska medzi kolidujúcimi označeniami.

38

EUIPO a vedľajší účastník konania tvrdenia žalobkyne spochybňujú.

39

Predovšetkým treba zdôrazniť, že hoci priemerný spotrebiteľ obvykle vníma ochrannú známku ako celok a nepristupuje k skúmaniu jej rozličných detailov, faktom ostáva, že pri vnímaní slovného označenia ho rozdelí na slovné prvky, ktoré pre neho majú konkrétny význam alebo ktoré sa podobajú na slová, ktoré pozná [pozri rozsudok zo 6. septembra 2013, Eurocool Logistik/ÚHVT – Lenger (EUROCOOL), T‑599/10, neuverejnený, EU:T:2013:399, bod 104 a citovanú judikatúru].

40

Navyše hoci sa kolidujúce označenia zhodujú v začiatočnom prvku „uro“, z ustálenej judikatúry vyplýva, že posúdenie podobnosti medzi dvoma označeniami sa nemôže obmedziť na zohľadnenie len jednej zložky zloženého označenia a jej porovnanie s iným označením. Naopak, porovnanie sa musí uskutočniť preskúmaním každého dotknutého označenia preskúmaného každého ako celku, čo nevylučuje, že celkovému dojmu môže za určitých okolností dominovať jedna alebo viac jej zložiek (pozri rozsudok z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 41 a citovanú judikatúru).

41

Skutočnosť, že jedna zo zložiek kombinovanej ochrannej známky je totožná s inou ochrannou známkou, umožňuje dospieť k záveru o podobnosti týchto ochranných známok, len ak táto zložka je prevládajúcim prvkom v celkovom dojme, ktorý vytvára kombinovaná ochranná známka [pozri rozsudok z 13. mája 2015, easyGroup IP Licensing/ÚHVT – TUI (easyAir‑tours), T‑608/13, neuverejnený, EU:T:2015:282, bod 50 a citovanú judikatúru]. Posúdenie podobnosti na základe jednej dominantnej zložky možno vykonať len vtedy, ak všetky ostatné zložky ochrannej známky sú zanedbateľné (rozsudok z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, EU:C:2007:333, bod 42).

42

V prejednávanej veci treba konštatovať, že je nesporné, že prvok „uro“ odkazuje na oblasť urológie. Ako v podstate tvrdí EUIPO, keďže príslušná skupina verejnosti spozná tento prvok ako odkaz na urológiu, nebude vnímaný ako priamo opisný dotknutým tovarom, ale nanajvýš ako náznakový. Preto odvolací senát dospel správne v bode 18 napadnutého rozhodnutia k záveru, že prvok „uro“ predstavoval v náznakoch odkaz na oblasť urológie.

43

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že „náznakové“ ochranné známky sú bežné v odvetví liekov. Odkazy na oblasť pôsobnosti a účinné zložky tovarov sa totiž častejšie vyskytujú v oblasti farmakológie [rozsudok zo 14. júla 2011, Winzer Pharma/ÚHVT – Alcon (OFTAL CUSI), T‑160/09, neuverejnený, EU:T:2011:379, bod 80]. Príslušná skupina verejnosti pochopí, že prípravky a lieky, ktorých meno sa začína slovným prvkom „uro“, sú určené na liečbu zápalov močových ciest. V dôsledku toho uvedená skupina verejnosti bude vnímať tento prvok ako odkaz na určenie tovaru, a nie ako označenie jeho obchodného pôvodu. Začiatočný prvok „uro“ má nízku rozlišovaciu spôsobilosť v rozsahu, v akom odkazuje na vlastnosti dotknutých tovarov.

44

Pokiaľ ide o dodatočný prvok „akut“ ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, treba konštatovať, že na rozdiel od tvrdenia žalobkyne ho nemožno považovať za odkaz v náznakoch, ktoré by si vyžadovalo značné výkladové úsilie. Pre nemecky hovoriacu príslušnú skupinu verejnosti sa tento opisný výraz používaný v nemčine na všeobecné účely prekladá ako „urgentný, akútny, naliehavý“.

45

Pokiaľ ide o prvok „cys“ starších ochranných známok, treba konštatovať, že špecializovaná lekárska a farmaceutická verejnosť ho bude prinajmenšom chápať ako odkaz v náznakoch na pojmy „cystitída“ (zápal močového mechúra) alebo „cysteín“. Odvolací senát sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď v bode 22 napadnutého rozhodnutia uviedol, že staršie ochranné známky mali priemernú vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť a že neexistoval jasný dôkaz o tom, že by celý pojem „urocys“ nemal zjavný opisný význam.

46

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na účely porovnania kolidujúcich označení je potrebné vziať do úvahy tieto označenia ako celok vrátane dodatočných prvkov „akut“ ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, a „cys“ starších ochranných známok.

47

Pokiaľ ide o porovnanie označení z vizuálneho hľadiska, treba predovšetkým pripomenúť, že nič nebráni tomu, aby sa overila existencia vizuálnej podobnosti medzi slovnou a obrazovou ochrannou známkou, keďže tieto dva typy ochranných známok sú graficky zobrazené tak, že môžu vyvolať vizuálny dojem [pozri rozsudok zo 4. mája 2005, Chum/ÚHVT – Star TV (STAR TV), T‑359/02, EU:T:2005:156, bod 43 a citovanú judikatúru].

48

Odvolací senát v bode 18 napadnutého rozhodnutia uviedol, že nemecky hovoriaca verejnosť vníma kolidujúce označenia ako kombináciu pôvodného prvku „uro“ a dodatočného prvku „akut“ alebo „cys“. Odvolací senát dodal, že tento začiatočný prvok nemožno zanedbať, a to tým skôr, že sa nachádza na začiatku označení a výrazne prispieva k stanoveniu celkového dojmu, ktorý tieto označeniami vyvolávajú. Napriek rozdielom medzi prvkami „akut“ a „cys“, pokiaľ ide o počet písmen a slabík, odvolací senát konštatoval, že v celkovom dojme sa označenia zhodovali, pokiaľ ide o ich začiatok a štruktúru, a mali približne rovnakú dĺžku, takže z toho vyplýva priemerná vizuálna podobnosť.

49

Žalobkyňa popiera toto posúdenie, pričom poznamenáva, že prvky „cys“ starších ochranných známok“ a „akut“ ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, nemajú žiadne spoločné písmeno a majú rozdielnu dĺžku, počet písmen, poradie písmen a štruktúru slabík. Žalobkyňa dodáva, že odvolací senát nezohľadnil „polo‑obrazovú“ povahu starších ochranných známok a nevzal do úvahy obrazovú osobitnosť veľkého písmena „C“ v strede slova starších ochranných známok, ktoré označenie „urocys“ z vizuálneho hľadiska“ rozdelili, zatiaľ čo výraz „uroakut“ sa považoval za rovnorodý.

50

EUIPO a vedľajší účastník konania tvrdenia žalobkyne spochybňujú.

51

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že hoci sa už rozhodlo, že začiatočná časť ochrannej známky má obvykle silnejší vplyv z vizuálneho hľadiska než jej záverečná časť [pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. septembra 2010, Companhia Muller de Bebidas/ÚHVT – Missiato Industria e Comercio (61 A NOSSA ALEGRIA), T‑472/08, EU:T:2010:347, bod 62, a z 20. novembra 2017, Stada Arzneimittel/EUIPO – Urgo recherche innovation a développement (Immunostad), T‑403/16, neuverejnený, EU:T:2017:824, bod 31 a citovanú judikatúru], takže spotrebiteľ vo všeobecnosti venuje väčšiu pozornosť začiatočnej časti ochrannej známky než jej koncu [pozri rozsudok z 19. mája 2011, PJ Hungary/ÚHVT – Pepekillo (PEPEQUILLO), T‑580/08, EU:T:2011:227, bod 77 a citovanú judikatúru], táto úvaha nemusí platiť vo všetkých prípadoch [pozri rozsudok zo 16. mája 2007, Trek Bicycle/ÚHVT – Audi (ALLTREK), T‑158/05, neuverejnený, EU:T:2007:143, bod 70 a citovanú judikatúru].

52

V prejednávanej veci samotná prítomnosť spoločného prvku „uro“ neumožňuje dospieť k záveru o vizuálnej podobnosti kolidujúcich označení [pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. februára 2018, International Gaming Projects/EUIPO – Zitro IP (TRIPLE TURBO), T‑210/17, neuverejnený, EU:T:2018:91, bod 51].

53

Okrem toho treba konštatovať, že kolidujúce označenia majú z vizuálneho hľadiska viaceré rozdiely. Prvky „akut“ v ochrannej známke, ktorá je predmetom prihlášky, a „cys“ v starších ochranných známkach sú navzájom veľmi rozdielne, priťahujú osobitnú pozornosť verejnosti a nie sú zanedbateľné na účely vizuálneho porovnania kolidujúcich označení.

54

Po prvé treba uviesť, že výrazy „akut“ a „cys“ nemajú nijaké spoločné písmeno. Po druhé, zatiaľ čo prvok „akut“ ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, je dlhší ako začiatočný prvok „uro“ a zodpovedá štyrom zo siedmich písmen slova „uroakut“, pojem „urocys“ sa z polovice skladá z prvku „uro“. Po tretie obrazový prvok starších ochranných známok, ktorý pozostáva z veľkého písmena „C“ v strede slova, zavádza rozdelenie z vizuálneho hľadiska, zatiaľ čo výraz „uroakut“ bude vnímaný ako rovnorodý.

55

Z tohto dôvodu, hoci treba uviesť, že kolidujúce označenia sú čiastočne zhodné pre zhodu začiatočného prvku „uro“, čo žalobkyňa navyše nespochybňuje, ich vizuálna podobnosť sa obmedzuje len na prítomnosť tohto spoločného prvku. Rozdiely medzi kolidujúcimi označeniami z dôvodu prítomnosti ďalších prvkov „akut“ a „cys“ prispievajú do značnej miery k celkovému dojmu, ktorý vytvárajú kolidujúce ochranné známky.

56

Vzhľadom na vyššie uvedené treba potvrdiť konštatovanie odvolacieho senátu, podľa ktorého kolidujúce označenia majú z vizuálneho hľadiska priemernú podobnosť.

57

Pokiaľ ide o fonetické porovnanie, treba poznamenať, že odvolací senát vychádzal z tých istých úvah, ako sú uvedené v bode 48 vyššie.

58

Žalobkyňa tvrdí, že pri vyslovovaní starších ochranných známok je významný rozlišovací prvok „cys“, ktorý nemá nič spoločné so slovným prvkom „akut“. Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením, že písmeno „c“ sa vyslovuje ako „k“, a trvá na tom, že je rozdiel medzi počtom slabík, pretože staršie ochranné známky sa skladajú z troch slabík a ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, sa skladá zo štyroch slabík, pričom ich intonácie sa výrazne líšia.

59

EUIPO a vedľajší účastník konania tvrdenia žalobkyne spochybňujú.

60

Je potrebné uviesť, že staršie ochranné známky sa skladajú z troch slabík, konkrétne „u“, „ro“ a „cys“, kým ochranná známka, ktorá je predmetom prihlášky, sa skladá zo štyroch slabík, konkrétne „u“, „ro“, „a“ a „kut“, takže ich dĺžka, rytmus a intonácia sú rôzne a kolidujúce označenia sú zhodné z fonetického hľadiska len svojimi prvými dvoma slabikami. Okrem toho možná výslovnosť písmena „c“ v prvku „cys“ starších ochranných známok ako sykavá spoluhláska môže zdôrazniť fonetický rozdiel medzi kolidujúcimi označeniami.

61

Naproti tomu už bolo rozhodnuté, že skutočnosť, že počet slabík je rozdielny, nestačí na vylúčenie existencie fonetickej podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 2011, PEPEQUILLO, T‑580/08, EU:T:2011:227, bod 79 a citovanú judikatúru). V prejednávanej veci sú však prvé dve slabiky „u“ a „ro“ kolidujúcich označení totožné. Navyše je nesporné, že sa vyslovujú rovnako.

62

Vzhľadom na zhodnosť kolidujúcich označení z fonetického hľadiska vyplývajúcu zo spoločného prvku „uro“ rozdiely konštatované v bode 60 vyššie nie sú dostatočné na to, aby sa u príslušného spotrebiteľa vylúčil dojem, že tieto ochranné známky posudzované celkovo preukazujú z fonetického hľadiska určitú podobnosť.

63

V prejednávanej veci odvolací senát uznal len priemerný stupeň fonetickej podobnosti medzi kolidujúcimi označeniami práve z dôvodu rozdielu vo výslovnosti ostatných prvkov prihlasovanej ochrannej známky, ktorý treba preto potvrdiť.

64

Pokiaľ ide o koncepčnú podobnosť, odvolací senát konštatoval, že príslušná skupina verejnosti, a to tak špecializovaná verejnosť, ako aj cieľový konečný spotrebiteľ, vníma začiatočný prvok „uro“ ako odkaz v náznakoch na skutočnosť, že dotknuté výrobky majú spojitosť s oblasťou urológie. Odvolací senát uznal rozdiely medzi prvkami „akut“ a „cys“, pričom prvý je opisný v tom zmysle, že niečo nastane náhle a rozšíri sa rýchlo a intenzívne, a druhý môže byť vnímaný prinajmenšom špecializovanou verejnosťou v náznakoch ako odkaz na pojmy „cystitída“ alebo „cysteín“. Hoci odvolací senát v bode 19 napadnutého rozhodnutia uviedol, že kolidujúce označenia nemajú ako celok pre nemecky hovoriacu širokú verejnosť žiadny význam, dospel k záveru, že existuje „určitý stupeň koncepčnej podobnosti“ vzhľadom na zhodu v začiatočnom prvku „uro“.

65

Žalobkyňa toto posúdenie spochybňuje, pričom zdôrazňuje zjavné koncepčné rozdiely medzi prvkom „akut“ prihlasovanej ochrannej známky, ktorý predstavuje podľa nej odkaz v náznakoch, a nie čisto opisný odkaz na skutočnosť, že tovar môže byť použitý najmä v prípade chorôb, ktoré nastanú náhle alebo sa rýchlo a intenzívne rozšíria, a prvkom „cys“ starších ochranných známok, ktorý odkazuje na prípravky používané na preventívne účely. Pokiaľ ide o ochrannú známku, ktorá je predmetom prihlášky, žalobkyňa dodáva, že nemecky hovoriaca verejnosť rozumie významu slova „akut“, no nie už prvku „cys“, pretože priemerný spotrebiteľ nie je oboznámený s pojmami „cystitída“ alebo „cysteín“.

66

EUIPO a vedľajší účastník konania tvrdenia žalobkyne spochybňujú.

67

S ohľadom na príslušnú skupinu verejnosti treba potvrdiť posúdenie odvolacieho senátu, ktoré navyše nie je spochybnené žalobkyňou, podľa ktorej prvok „uro“, spoločný pre kolidujúce označenia, môže byť vnímaný ako odkaz na urológiu.

68

Treba tiež konštatovať, že odvolací senát správne v bode 18 napadnutého rozhodnutia uviedol, že prvok „cys“ by sa mohol chápať, aspoň špecializovanou verejnosťou ako odkaz v náznakoch na pojmy „cystitída“ alebo „cysteín“, čo žalobkyňa navyše nespochybňuje. Okrem toho, ako už bolo konštatované v bode 44 vyššie, slovný prvok „akut“ ochrannej známky, ktorá je predmetom prihlášky, používaný v nemčine na všeobecné účely sa prekladá ako „urgentný, akútny, naliehavý“.

69

V každom prípade kolidujúce označenia majú nepatrnú koncepčnú podobnosť vyplývajúcu z rozdielnych významov, ktoré prinášajú dodatočné prvky „akut“ a „cys“.

70

V prejednávanej veci treba poznamenať, že odvolací senát iba konštatoval existenciu „určitej koncepčnej podobnosti“ pre príslušnú skupinu verejnosti, čo treba teda potvrdiť.

71

Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny predpokladá určitú vzájomnú súvislosť medzi zohľadňovanými skutočnosťami, a najmä medzi podobnosťou ochranných známok a podobnosťou označených tovarov alebo služieb. Nízky stupeň podobnosti medzi označenými tovarmi alebo službami teda môže byť vyvážený vysokým stupňom podobnosti ochranných známok a naopak [rozsudky z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, EU:C:1998:442, bod 17, a zo 14. decembra 2006, Mast‑Jägermeister/ÚHVT – Licorera Zacapaneca (VENADO s rámcom a i.), T‑81/03, T‑82/03 a T‑103/03, EU:T:2006:397, bod 74].

72

Ako vyplýva z odôvodnenia 8 nariadenia č. 207/2009 (teraz odôvodnenie 11 nariadenia 2017/1001), posúdenie pravdepodobnosti zámeny závisí od mnohých prvkov, medzi ktoré patrí najmä známosť ochrannej známky u verejnosti na relevantnom trhu. Keďže pravdepodobnosť zámeny je tým vyššia, čím má ochranná známka vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť, ochranné známky, ktoré majú vysokú rozlišovaciu spôsobilosť, a to či už v dôsledku svojej povahy, alebo z dôvodu uznania verejnosťou, požívajú širšiu ochranu než tie, ktorých rozlišovacia spôsobilosť je nižšia (pozri analogicky rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95, EU:C:1997:528, bod 24; z 29. septembra 1998, Canon, C‑39/97, EU:C:1998:442, bod 18, a z 22. júna 1999, Lloyd Schuhfabrik Meyer, C‑342/97, EU:C:1999:323, bod 20).

73

V tomto prípade po tom, ako odvolací senát uviedol, že vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok bolo treba považovať za priemernú, dospel v bode 23 napadnutého rozhodnutia k záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny vo vnímaní príslušnej skupiny verejnosti, a to aj pre špecializovanú verejnosť, ktorej pozornosť je vysoká. Odvolací senát odôvodnil tento záver existenciou priemernej vizuálnej a fonetickej podobnosti a určitej koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení, ako aj rovnakou či vysoko podobnou povahou dotknutých tovarov.

74

Žalobkyňa tvrdí, že samotná zhoda v opisnom prvku „uro“ neumožňuje dospieť k záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny, ak neexistujú iné podobnosti, a to tým skôr, ak kolidujúce označenia vykazujú značné rozdiely z fonetického, vizuálneho a koncepčného hľadiska.

75

Žalobkyňa dodáva, že čisto opisný charakter prvku „uro“ vyslovene „oslabuje“ rozlišovaciu spôsobilosť starších ochranných známok, čo údajne má za následok zníženie rozsahu ich ochrany.

76

EUIPO a vedľajší účastník konania tvrdenia žalobkyne spochybňujú.

77

V prejednávanom prípade z vyššie uvedeného vyplýva, že jednak predmetné výrobky patriace do triedy 5 sú zhodné alebo sú si vysoko podobné a jednak, ako vyplýva z bodov 34 až 70 vyššie, kolidujúce ochranné známky, posudzované ako celok, majú určitý stupeň podobnosti z vizuálneho, fonetického a koncepčného hľadiska.

78

Podľa judikatúry v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny nemajú vizuálne, fonetické alebo koncepčné znaky kolidujúcich označení vždy tú istú váhu, pričom dôležitosť prvkov podobnosti alebo odlišnosti medzi označeniami môže závisieť od ich vnútorných vlastností [pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. októbra 2004, New Look/ÚHVT – Naulover (NLSPORT, NLJEANS, NLACTIVE a NLCollection), T‑117/03 až T‑119/03 a T‑171/03, EU:T:2004:293, bod 49].

79

Okrem toho, ak podobnosť dvoch označení spočíva v skutočnosti, že majú spoločnú určitú časť, ktorá má slabú rozlišovaciu spôsobilosť, vplyv týchto podobných prvkov na celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny je nízky [pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. decembra 2007, Cabrera Sánchez/ÚHVT – Industrias Cárnicas Valle (el charcutero artesano), T‑242/06, neuverejnený, EU:T:2007:391, bod 85; z 13. júla 2012, Caixa Geral de Depósitos/ÚHVT ‑ Caixa d’Estalvis i Pensions de Barcelona (la Caixa), T‑255/09, neuverejnený, EU:T:2012:383, bod 79, a zo 4. marca 2015, FSA/ÚHVT – Motokit Veículos e Acessórios (FSA K‑FORCE), T‑558/13, neuverejnený, EU:T:2015:135, body 49 až 52].

80

V prejednávanej veci treba však pripomenúť, že už bolo konštatované v bode 43 vyššie, že začiatočný prvok „uro“, spoločný pre kolidujúce označenia, má nízku rozlišovaciu spôsobilosť.

81

Navyše, ako vyplýva najmä z bodov 53, 60 a 69 vyššie, vizuálne, fonetické a koncepčné rozdiely týkajúce sa dodatočných prvkov „akut“ a „cys“ kolidujúcich označení nie sú zanedbateľné v celkovom dojme označení pre príslušnú skupinu verejnosti, ale kompenzujú vizuálne, fonetické a koncepčné podobnosti, ktoré jednoducho vyplývajú z prítomnosti spoločného prvku „uro“ a myšlienky, na ktorú tento prvok odkazuje, a to o to viac, že príslušná skupina verejnosti bude venovať zvýšenú úroveň pozornosti.

82

Treba preto dospieť k záveru, že kolidujúce označenia sú celkovo rozdielne v celkovom dojme pre príslušnú skupinu verejnosti, takže odvolací senát nesprávne dospel k záveru o existencii pravdepodobnosti zámeny vo vedomí príslušnej skupiny verejnosti pre tovary patriace do triedy 5 označené kolidujúcimi označeniami.

83

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.

84

Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na zmenu napadnutého rozhodnutia a zamietnutie námietky, treba uviesť, že žalobkyňa sa týmto žalobným návrhom domáha, aby Všeobecný súd v podstate prijal rozhodnutie, ktoré podľa jej názoru mal prijať ÚHVT, a teda rozhodnutie, že podmienky na vyhovenie námietke podanej vedľajším účastníkom konania nie sú splnené. Žalobkyňa preto navrhuje, aby Všeobecný súd vykonal svoju právomoc zmeniť rozhodnutie tak, ako je stanovená v článku 65 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 72 ods. 3 nariadenia 2017/1001).

85

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že právomoc na zmenu priznaná Všeobecnému súdu na základe článku 65 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 neznamená, že mu je priznaná právomoc vykonať posúdenie, ktoré ešte nevykonal sám odvolací senát. Výkon právomoci zmeniť rozhodnutie sa preto v zásade musí obmedzovať na situácie, v ktorých Všeobecný súd po preskúmaní posúdenia vykonaného odvolacím senátom môže na základe preukázaných skutkových a právnych okolností stanoviť, aké rozhodnutie mal uvedený senát povinnosť prijať (rozsudok z 5. júla 2011, Edwin/ÚHVT, C‑263/09 P, EU:C:2011:452, bod 72).

86

V prejednávanej veci sú splnené podmienky na výkon právomoci Všeobecného súdu zmeniť rozhodnutie. Z úvah uvedených v bodoch 21 až 83 vyššie totiž vyplýva, že odvolací senát mal v rozpore s rozhodnutím námietkového oddelenia konštatovať, že v danom prípade neexistovala pravdepodobnosť zámeny. V dôsledku toho je potrebné námietku zamietnuť.

87

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

88

Keďže EUIPO nemal vo veci úspech, znáša svoje vlastné trovy konania a je potrebné mu uložiť povinnosť nahradiť trovy konania žalobkyne v súlade s jej návrhmi.

89

Podľa článku 138 ods. 3 rokovacieho poriadku vedľajší účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania.

90

Okrem toho žalobkyňa navrhla uložiť EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré jej vznikli v konaní pred odvolacím senátom. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na základe článku 190 ods. 2 rokovacieho poriadku sa náklady nevyhnutne vynaložené účastníkmi konania v súvislosti s konaním pred odvolacím senátom považujú za trovy konania, ktoré sa nahrádzajú, takže takýto návrh žalobkyne je prípustný.

91

Nie je to však tak pri nákladoch vynaložených v súvislosti s konaním pred námietkovým oddelením. Návrh žalobkyne, pokiaľ ide o trovy konania týkajúce sa konania pred námietkovým oddelením, ktoré nepredstavujú trovy konania, ktoré možno nahradiť, je tak neprípustný.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol takto: