Spojené veci C‑142/17 a C‑143/17

Manuela Maturi a i. proti Fondazione Teatro dell’Opera di Roma,

Fondazione Teatro dell’Opera di Roma proti Manuele Maturiovej a i.

a

Catia Passeri proti Fondazione Teatro dell’Opera di Roma

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Corte suprema di cassazione)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania – Smernica 2006/54/ES – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje dočasnú možnosť pracovníkov divadiel, ktorí dosiahli vek odchodu do dôchodku, aby zotrvali v pracovnom pomere do dovŕšenia predtým platnej vekovej hranice odchodu do dôchodku, teda 47 rokov pre ženy a 52 rokov pre mužov“

Abstrakt – Uznesenie Súdneho dvora (desiata komora) zo 7. februára 2018

Sociálna politika – Pracovníci mužského a ženského pohlavia – Prístup k zamestnaniu a pracovné podmienky – Rovnosť zaobchádzania – Smernica 2006/54 – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje dočasnú možnosť pracovníkov divadiel, ktorí dosiahli vek odchodu do dôchodku, aby zotrvali v pracovnom pomere do dovŕšenia vekovej hranice odchodu do dôchodku stanovenej predchádzajúcou právnou úpravou – Stanovenie rôznej vekovej hranice pre vznik nároku na tento dôchodok podľa pohlavia – Priama diskriminácia na základe pohlavia – Neprípustnosť

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54, článok 2 ods. 1 písm. b) a článok 14 ods. 1 písm. c)]

Článok 14 ods. 1 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania sa má vykladať v tom zmysle, že taká vnútroštátna právna úprava, akou je právna úprava obsiahnutá v článku 3 ods. 7 zákonného dekrétu č. 64 z 30. apríla 2010, zmeneného na zákon č. 100 z 29. júna 2010 v znení účinnom v rozhodnom čase z hľadiska skutkového stavu v konaní vo veci samej, podľa ktorej pracovníci zamestnaní ako tanečníci, ktorí dosiahli dôchodkový vek stanovený v tomto právnom predpise, teda 45 rokov pre ženy aj pre mužov, majú právo v prechodnom období dvoch rokov uplatniť opciu, ktorá im umožní zotrvať v zamestnaní až do dosiahnutia vekovej hranice na skončenie pracovného pomeru stanovenej v predchádzajúcej právnej úprave, teda 47 rokov pre ženy a 52 rokov pre mužov, predstavuje priamu diskrimináciu z dôvodu pohlavia, ktorú táto smernica zakazuje.

V tomto smere je potrebné pripomenúť, že smernica 2006/54 rozlišuje medzi diskrimináciou priamo založenou na pohlaví a takzvanou „nepriamou“ diskrimináciou v tom zmysle, že priama diskriminácia nemôže byť zdôvodnená legitímnym cieľom. Naopak, podľa článku 2 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice sa môžu ustanovenia, kritériá a prax spôsobilé vyvolať nepriamu diskrimináciu vyhnúť tomu, aby boli označené za diskrimináciu, ak sú „objektívne zdôvodnené legitímnym cieľom a prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a potrebné“ (rozsudok z 18. novembra 2010, Kleistová,C‑356/09, EU:C:2010:703, bod 41).

Z toho vyplýva, že také rozdielne zaobchádzanie, akým je zaobchádzanie, o aké ide v konaniach vo veciach samých, nemôže byť teda odôvodnené zámerom nevystaviť dotknutých pracovníkov prudkému obmedzeniu predchádzajúceho režimu trvania pracovného pomeru.

(pozri body 38 – 40 a výrok)