Vec C‑36/17

Daher Muse Ahmed

proti

Bundesrepublik Deutschland

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Minden)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 99 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora – Nariadenie (EÚ) č. 604/2013 – Určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov – Žiadosť o medzinárodnú ochranu, podaná štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorý má postavenie osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Uplatniteľnosť postupu týkajúceho sa spätného prijatia“

Abstrakt – Uznesenie Súdneho dvora (tretia komora) z 5. apríla 2017

Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu – Nariadenie č. 604/2013 – Postup týkajúci sa spätného prijatia – Rozsah – Žiadosť o medzinárodnú ochranu podaná štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom členskom štáte počas požívania postavenia osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu v inom členskom štáte – Vylúčenie

[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 604/2013, článok 18 ods. 1 písm. b) až d) a článok 23 ods. 1)]

Ustanovenia a zásady nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov, upravujúce priamym alebo nepriamym spôsobom lehoty na predloženie dožiadania o prijatie späť, nie sú uplatniteľné v situácii, o akú ide vo veci samej, v ktorej štátny príslušník tretej krajiny podal žiadosť o medzinárodnú ochranu v členskom štáte po tom, čo mu bola v inom členskom štáte priznaná doplnková ochrana.

V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že tieto pravidlá, ktoré majú za cieľ upraviť postup spätného prijatia stanovený týmto nariadením tým, že zabezpečia, že dožiadanie o prijatie späť bude podané v primeranej lehote, sú vzhľadom na svoju povahu uplatniteľné iba na situácie, v ktorých tento postup môže byť v zásade oprávnene začatý podľa tohto nariadenia. Z článku 23 ods. 1 tohto nariadenia vyplýva, že v týchto situáciách sa postup o spätné prijatie môže týkať iba odovzdania osoby uvedenej v článku 18 ods. 1 písm. b), c) a d) tohto nariadenia. Tieto tri posledné ustanovenia sa týkajú žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania, štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorí vzali svoju posudzovanú žiadosť späť, a štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ktorých žiadosť bola zamietnutá.

V tomto smere treba samozrejme uviesť, že článok 18 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 604/2013 nespresňuje, či zamietnutá „žiadosť“, na ktorú sa tu odkazuje, je žiadosťou o medzinárodnú ochranu, alebo žiadosťou o azyl stricto sensu. Pokiaľ by sa tak toto ustanovenie malo vykladať tak, že odkazuje na zamietnutie žiadosti o azyl, mohlo by sa prípadne uplatňovať na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu, keďže v zmysle článku 10 ods. 2 smernice 2013/32 toto postavenie možno priznať až po rozhodnutí, že žiadateľ nespĺňa podmienky na priznanie postavenia utečenca. Tento výklad článku 18 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 604/2013 však nemožno prijať.

Z tohto dôvodu z článku 23 ods. 1 nariadenia č. 604/2013 v spojení s článkom 18 ods. 1 písm. d) tohto nariadenia vyplýva, že členský štát nemôže účinne dožiadať iný členský štát, aby v rámci postupov definovaných týmto nariadením prijal späť štátneho príslušníka tretej krajiny, o akého ide vo veci samej, ktorý v tomto prvom členskom štáte podal žiadosť o medzinárodnú ochranu po tom, čo mu bola týmto druhým členským štátom priznaná doplnková ochrana.

(pozri body 25, 27, 28, 30 – 32, 41, 42 a výrok)