4.9.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 293/27 |
Odvolanie podané 26. júla 2017: Landeskreditbank Baden-Württemberg – Förderbank proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) zo 16. mája 2017 vo veci T-122/15, Landeskreditbank Baden-Württemberg – Förderbank/Európska centrálna banka
(Vec C-450/17 P)
(2017/C 293/31)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Odvolateľka: Landeskreditbank Baden-Württemberg – Förderbank (v zastúpení: A. Glos, T. Lübbig a M. Benzing, Rechtsanwälte)
Ďalší účastníci konania: Európska centrálna banka (ECB), Európska komisia
Návrhy odvolateľky
— |
zrušiť rozsudok Všeobecného súdu zo 16. mája 2017 vo veci T-122/15; |
— |
zrušiť rozhodnutie ECB z 5. januára 2015 (ECB/SSM/15/1 – 0SK1ILSPWNVBNQWU0W18/3) a nariadiť zachovanie účinkov nahradzovaného rozhodnutia ECB z 1. septembra 2014 (ECB/SSM/14/1 – 0SK1ISPWNVBNQWU0W18/1); |
— |
subsidiárne, zrušiť uvedený rozsudok Všeobecného súdu a vec mu vrátiť; |
— |
zaviazať ECB na náhradu trov konania. |
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
1. |
Prvý odvolací dôvod: Porušenie práva Únie pri výklade a uplatnení článku 6 ods. 4 nariadenia JMD (1) a článku 70 nariadenia o rámci JMD (2) Všeobecný súd nesprávne vyložil relevantné ustanovenia článku 6 ods. 4 podods. 2 nariadenia JMD v spojení s článkom 70 ods. 1 nariadenia o rámci JMD. Nesprávne prišiel k záveru, že „osobitné okolnosti“, ktoré musia viesť ku klasifikácii inštitúcie ako menej dôležitej inštitúcie existujú iba v prípade, keď priamy dohľad vykonaný vnútroštátnymi orgánmi prispieva viac k dosiahnutiu cieľov nariadenia JMD než priamy dohľad ECB. Všeobecný súd vychádzal pri svojom výklade iba z anglického znenia nariadenia o rámci JMD a porušil tým zásadu, že všetky jazykové znenia sú rovnako záväzné. Všeobecný súd nesprávne neuskutočnil výklad noriem vo svetle predpisov vyššej právnej sily, čo predstavuje zásadu proporcionality uplatňovanú v oblasti právomoci. Nesprávne odmietol existenciu zjavne nesprávneho posúdenia pri ohodnotení skutkových okolností, ktorého sa dopustila ECB a rovnako ako predtým ECB dostatočne nepreskúmal, či sa má odvolateľka na základe ňou predložených špecifických a skutkových okolností kvôli „osobitným okolnostiam“ podľa článku 6 ods. 4 podods. 2 nariadenia JMD v spojení s článkom 70 ods. 1 nariadenia o rámci JMD klasifikovať ako menej dôležitá inštitúcia. Všeobecný súd tým porušil svoju povinnosť uskutočniť úplné preskúmanie, či nedošlo k omylu v posúdení v napadnutom rozhodnutí. |
2. |
Druhý odvolací dôvod: Skreslenie napadnutého rozhodnutia a nesprávne posúdenie požiadaviek odôvodnenia Všeobecný súd skreslil odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nahradil odôvodnenie ECB svojím vlastným odôvodnením. Keďže skreslil obsah napadnutého rozhodnutia, nebral do úvahy, že rozhodnutie nenaplnilo požiadavku práva Únie v súvislosti s povinnosťou odôvodnenia: odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je logické a je vnútorne rozporuplné. |
3. |
Tretí odvolací dôvod: Všeobecný súd sa dopustil vád konania zavedením aspektov, ktoré nie sú predmetom konania Rozsudok Všeobecného súdu porušuje právo odvolateľky byť vypočutá a zásadu kontradiktórnosti konania. Odôvodnenie rozsudku uvádza základné aspekty pre rozhodnutie sporu, ktoré ako také neboli predmetom prerokovania v súdnom konaní. |
(1) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami (Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63).
(2) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) (Ú. v. EÚ L 141, 2014, s. 1).