|
14.8.2017 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
C 269/12 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tallinna Ringkonnakohus (Estónsko) 13. júna 2017 – Eesti Pagar AS/Ettevõtluse Arendamise Sihtasutus, Majandus- ja Kommunikatsiooniministeerium
(Vec C-349/17)
(2017/C 269/17)
Jazyk konania: estónčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tallinna Ringkonnakohus.
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolateľka: Eesti Pagar AS
Odporcovia: Ettevõtluse Arendamise Sihtasutus, Majandus- ja Kommunikatsiooniministeerium
Prejudiciálne otázky
|
a) |
Má sa článok 8 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 (1) zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) vykladať v tom zmysle, že v kontexte tohto ustanovenia sa s prácou na „projekte alebo činnosťou“ začalo vtedy, keď činnosť, ktorú je potrebné podporiť, spočíva napríklad v nadobudnutí zariadenia a bola uzatvorená kúpna zmluva na príslušné zariadenie? Majú orgány členského štátu právomoc posudzovať porušenie kritéria, ktoré upravuje toto ustanovenie, podľa nákladov na odstúpenie od zmluvy, ktorá je v rozpore s požiadavkou stimulačného účinku? V prípade, že orgány členského štátu majú takúto právomoc, pri akej výške nákladov (vyjadrenej percentuálne), ktoré pripadajú na odstúpenie od zmluvy, možno potom vychádzať z toho, že z hľadiska splnenia požiadavky stimulačného účinku sú dostatočne marginálne? |
|
b) |
Je orgán členského štátu povinný vymáhať pomoc, ktorú poskytol protiprávne, aj vtedy, keď Európska komisia nevydala príslušné rozhodnutie? |
|
c) |
Môže orgán členského štátu, ktorý rozhoduje o poskytnutí pomoci, za nesprávneho predpokladu, že ide o pomoc, ktorá je v súlade s podmienkami skupinových výnimiek, zatiaľ čo v skutočnosti poskytuje protiprávnu pomoc, vzbudiť u príjemcov pomoci legitímnu dôveru? Postačuje na vzbudenie legitímnej dôvery u príjemcov predovšetkým skutočnosť, že orgánu členského štátu sú pri poskytnutí protiprávnej pomoci známe okolnosti, ktoré spôsobujú, že na pomoc nevzťahujú skupinové výnimky? V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, je potrebné navzájom porovnať verejný záujem a záujem jednotlivca? Je v kontexte príslušného porovnania relevantné, že Európska komisia vydala v súvislosti s uvedenou pomocou rozhodnutie, ktorým ju vyhlásila za nezlučiteľnú so spoločným trhom? |
|
d) |
Aká je dĺžka premlčacej lehoty, počas ktorej môže orgán členského štátu vymáhať protiprávnu pomoc? Je dĺžka tejto lehoty 10 rokov, analogicky ako obdobie, po ktorom sa pomoc v zmysle článkov 1 a 15 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (2) z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES stáva existujúcou pomocou a už ju viac nemožno vymáhať, alebo 4 roky podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (3) z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev? Čo predstavuje právny základ pre takéto vymáhanie, ak bola pomoc poskytnutá zo štrukturálneho fondu: článok 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev? |
|
e) |
Keď orgán členského štátu vymáha protiprávne poskytnutú pomoc, je pri tom povinný vyžadovať od príjemcu aj úroky z protiprávnej pomoci? Ak áno, ktoré pravidlá sa potom uplatnia na výpočet úrokov, okrem iného v súvislosti s úrokovou sadzbou a s obdobím, za ktoré sa počítajú úroky? |
(1) Ú. v. EÚ L 214, 2008, s. 3.
(2) Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339.
(3) Ú. v. ES L 312, 1995, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340.