14.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 269/12


Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tallinna Ringkonnakohus (Estónsko) 13. júna 2017 – Eesti Pagar AS/Ettevõtluse Arendamise Sihtasutus, Majandus- ja Kommunikatsiooniministeerium

(Vec C-349/17)

(2017/C 269/17)

Jazyk konania: estónčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Tallinna Ringkonnakohus.

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Odvolateľka: Eesti Pagar AS

Odporcovia: Ettevõtluse Arendamise Sihtasutus, Majandus- ja Kommunikatsiooniministeerium

Prejudiciálne otázky

a)

Má sa článok 8 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 800/2008 (1) zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách) vykladať v tom zmysle, že v kontexte tohto ustanovenia sa s prácou na „projekte alebo činnosťou“ začalo vtedy, keď činnosť, ktorú je potrebné podporiť, spočíva napríklad v nadobudnutí zariadenia a bola uzatvorená kúpna zmluva na príslušné zariadenie? Majú orgány členského štátu právomoc posudzovať porušenie kritéria, ktoré upravuje toto ustanovenie, podľa nákladov na odstúpenie od zmluvy, ktorá je v rozpore s požiadavkou stimulačného účinku? V prípade, že orgány členského štátu majú takúto právomoc, pri akej výške nákladov (vyjadrenej percentuálne), ktoré pripadajú na odstúpenie od zmluvy, možno potom vychádzať z toho, že z hľadiska splnenia požiadavky stimulačného účinku sú dostatočne marginálne?

b)

Je orgán členského štátu povinný vymáhať pomoc, ktorú poskytol protiprávne, aj vtedy, keď Európska komisia nevydala príslušné rozhodnutie?

c)

Môže orgán členského štátu, ktorý rozhoduje o poskytnutí pomoci, za nesprávneho predpokladu, že ide o pomoc, ktorá je v súlade s podmienkami skupinových výnimiek, zatiaľ čo v skutočnosti poskytuje protiprávnu pomoc, vzbudiť u príjemcov pomoci legitímnu dôveru? Postačuje na vzbudenie legitímnej dôvery u príjemcov predovšetkým skutočnosť, že orgánu členského štátu sú pri poskytnutí protiprávnej pomoci známe okolnosti, ktoré spôsobujú, že na pomoc nevzťahujú skupinové výnimky?

V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku, je potrebné navzájom porovnať verejný záujem a záujem jednotlivca? Je v kontexte príslušného porovnania relevantné, že Európska komisia vydala v súvislosti s uvedenou pomocou rozhodnutie, ktorým ju vyhlásila za nezlučiteľnú so spoločným trhom?

d)

Aká je dĺžka premlčacej lehoty, počas ktorej môže orgán členského štátu vymáhať protiprávnu pomoc? Je dĺžka tejto lehoty 10 rokov, analogicky ako obdobie, po ktorom sa pomoc v zmysle článkov 1 a 15 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (2) z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 93 Zmluvy o ES stáva existujúcou pomocou a už ju viac nemožno vymáhať, alebo 4 roky podľa článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (3) z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev?

Čo predstavuje právny základ pre takéto vymáhanie, ak bola pomoc poskytnutá zo štrukturálneho fondu: článok 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie alebo nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev?

e)

Keď orgán členského štátu vymáha protiprávne poskytnutú pomoc, je pri tom povinný vyžadovať od príjemcu aj úroky z protiprávnej pomoci? Ak áno, ktoré pravidlá sa potom uplatnia na výpočet úrokov, okrem iného v súvislosti s úrokovou sadzbou a s obdobím, za ktoré sa počítajú úroky?


(1)  Ú. v. EÚ L 214, 2008, s. 3.

(2)  Ú. v. ES L 83, 1999, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339.

(3)  Ú. v. ES L 312, 1995, s. 1; Mim. vyd. 01/001, s. 340.