Odvolanie podané 31. mája 2017: Cryo-Save AG proti rozsudku Všeobecného súdu (šiesta komora) z 23. marca 2017 vo veci T-239/15, Cryo-Save AG/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo

(Vec C-327/17 P)

(2017/C 330/03)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Odvolateľka: Cryo-Save AG (v zastúpení: C. Onken, Rechsanwältin)

Ďalší účastníci konania: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo, MedSkin Solutions Dr. Suwelack AG

Návrhy odvolateľky

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Odvolateľka svojím dôvodom tvrdí, že došlo k porušeniu článku 64 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (1), pravidla 50 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (2) v spojení s článkom 56 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a pravidiel 37, 39 nariadenia č. 2868/95, článkom 76 ods. 1. nariadenia č. 207/2009. Porušenie spočíva v tom, že Všeobecný súd považoval prvý žalobný dôvod žalobkyne a terajšej odvolateľky za neprípustný.

Svojím prvým žalobným dôvodom namietala žalobkyňa a odvolateľka neprípustnosť návrhu na zrušenie svojej ochrannej známky Únie. Ako odôvodnenie uviedla, že návrh nebol, v rozpore s článkom 56 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a pravidlom 37 písm. b) bodom iv) nariadenia č. 2868/95, dostatočne odôvodnený.

Všeobecný súd rozhodol, že prvý žalobný dôvod žalobkyne a odvolateľky je neprípustný, keďže žalobkyňa a odvolateľka sa v konaní pred odvolacím senátom nedomáhala žiadneho porušenia formálnych požiadaviek článku 56 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 v spojení s pravidlom 37 písm. b) bodom iv) nariadenia č. 2868/95, preskúmanie odvolania bolo obmedzené na riadne používanie a odvolací senát preto nemusel nutne preskúmať otázku riadneho podania návrhu na zrušenie. Preskúmanie prvého žalobného dôvodu Všeobecným súdom sa rovná podľa jeho názoru rozšíreniu skutkového a právneho rámca, ktorým sa zaoberal odvolací senát.

Žalobkyňa a odvolateľka s tým nesúhlasí a tvrdí, že prípustnosť návrhu na zrušenie predstavuje podmienku na rozhodnutie vo veci samej, čo musí žalovaný v každom štádiu konania ex offo preskúmať (článok 76 ods. 2 prvá veta nariadenia č. 207/2009, pravidlo 39 ods. 1, pravidlo 40 ods. 1 druhá veta nariadenia č. 2868/95, článok 64 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, pravidlo 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95). Preto nie je rozhodujúce, či žalobkyňa a odvolateľka osobitne predložila otázku prípustnosti návrhu na zrušenie na odvolacom senáte.

Okrem toho zrušovacie oddelenie ex offo preskúmalo prípustnosť návrhu žalovanej na zrušenie a vyslovene považovalo podmienky článku 56 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a pravidla 37 nariadenia č. 2868/95 za splnené. Odvolateľka uvádza, že podľa judikatúry Všeobecného súdu uznaná zásada funkčnej kontinuity nariaďuje odvolaciemu senátu úplné preskúmanie rozhodnutia zrušovacieho oddelenia, vrátane posúdenia prípustnosti návrhu na zrušenie. Na podporu svojho názoru sa žalobkyňa opiera okrem iného o judikatúru Všeobecného súdu vo veci KLEENCARE, rozsudok z 23. septembra 2003, T-308/01, body 24 – 26, 28, 29 a 32 (3) a HOOLIGAN, rozsudok z 1. februára 2005, T-57/03, body 22 a 25 (4).

Nakoniec žalobkyňa a odvolateľka spochybnila prípustnosť návrhu na zrušenie, hoci inými slovami, tak v konaní pred zrušovacím oddelením, ako aj v konaní pred odvolacím senátom.

Zo všetkých troch vyššie uvedených dôvodov bola otázka prípustnosti návrhu na zrušenie časťou skutkového aj právneho rámca konania pred odvolacím senátom. Preskúmanie prípustnosti návrhu na zrušenie Všeobecným súdom neprekračuje tento rámec. V tomto smere sa námietka neprípustnosti návrhu na zrušenie odlišuje od uplatňovania nových dôvodov na zrušenie alebo vyhlásenie neplatnosti, resp. od omeškanej požiadavky preukázania riadneho používania skoršej ochrannej známky.

(1)  Ú. v. ES L 78, 2009, s. 1.

(2)  Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189.

(3)  ECLI:EU:T:2003:241.

(4)  ECLI:EU:T:2005:29.