6.6.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 178/3

Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesverwaltungsgericht Oberösterreich (Rakúsko) 14. februára 2017 – Gmalieva s.r.o. a i./Landespolizeidirektion Oberösterreich

(Vec C-79/17)

(2017/C 178/03)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Landesverwaltungsgericht Oberösterreich

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Navrhovatelia: Gmalieva s.r.o., Celik KG, PBW GmbH, Antoaneta Claudia Gruber, Play For Me, GmbH, Haydar Demir

Odporca: Landespolizeidirektion Oberösterreich

Prejudiciálne otázky

1.

Treba považovať vnútroštátny právny režim monopolu na hazardné hry za režim, ktorý je v súlade s článkami 56 a nasl. ZFEÚ, s prihliadnutím na súdne konania, v ktorom

a)

možno skutkový stav zisťovať a posudzovať s využitím dôkazov predkladaných verejnými orgánmi a súkromnoprávnymi osobami, ktoré sú účastníci konania, ako aj na základe verejne známych skutočností (v tejto súvislosti pozri vec C-685/15) a

b)

právne stanovisko iných súdov v rámci vnútroštátnej súdnej sústavy, ktoré sa neopiera o nezávislé preskúmanie súdržnosti, nie je záväzné (v tejto súvislosti pozri vec C-589/16),

a ktoré je aj napriek týmto uvedeným výhradám považované za konanie, ktoré zodpovedá zásade spravodlivého procesu, ktorá je zakotvená v článku 6 EDĽP a v článku 47 Charty základných práv Európskej únie,

a ktoré vymedzilo hlavné body kontextu, v ktorom sa nachádza tento právny režim, tým, že stanovilo, že

—

hráčska závislosť nepredstavuje spoločenský problém, ktorý by odôvodňoval zásah štátu,

—

zakázané hazardné hry nie sú považované za trestnú činnosť, ale iba (hoci často) za správny priestupok proti verejnému poriadku, ktorý rieši polícia,

—

príjmy, ktoré plynú štátu z hazardných hier, dosahujú každoročne viac než 500 miliónov eur (t. j. 0,4 % celkového štátneho rozpočtu) a

—

cieľom propagácie uskutočňovanej držiteľmi licencie je predovšetkým nabádať k hraniu hazardných hier osoby, ktoré ich doteraz nehrali?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku: treba považovať taký režim, v súvislosti s ktorým nie sú právnou úpravou výslovne stanovené ciele, ktoré uvedený režim sleduje, a štátu nie je uložená povinnosť preukázať ich účinné plnenie, ale ktorý ponecháva na vnútroštátnych súdoch, aby vymedzili a overili základné kritéria súdržnosti, takže v konečnom dôsledku nemožno s istotou zaručiť, že bude dodržaný spravodlivý proces, ktorý sa vyžaduje podľa článku 6 ods. 1 EDĽP a článku 47 Charty základných práv Európskej únie, za režim, ktorý je v súlade so zmyslom článkov 56 a nasledujúcich ZFEÚ?

3.

V prípade kladnej odpovede na prvú a/alebo druhú otázku: treba taký režim považovať za primeraný v zmysle článkov 56 a nasledujúcich ZFEÚ s prihliadnutím na zákonom stanovené široké právomoci úradníkov správnych orgánov, na ktoré sa nevzťahuje žiadne predbežné povolenie ani súdne preskúmanie?

4.

V prípade kladnej odpovede na prvú, druhú a tretiu otázku: treba taký režim považovať za primeraný v zmysle článkov 56 a nasledujúcich ZFEÚ, ak je známe, že pokiaľ by bola stanovená samostatná definícia prísnych podmienok pre prístup bez súčasného stanovenia počtu licencií, ktoré sa majú vydať, bol by vplyv na voľný pohyb služieb porovnateľne menší?

5.

V prípade zápornej odpovede na niektorú z vyššie uvedených otázok: musí vnútroštátny súd, ktorý konštatoval, že režim monopolu GSpG (Glücksspielgesetz, zákon o hazardných hrách) nie je v súlade s právom Únie, konštatovať, že z tohto dôvodu sú protiprávne nie len opatrenia zasahujúce do práv a povinností, ktoré boli prijaté vo veci, ktorú prejednáva, ale z úradnej povinnosti (napr. obnovou konaní) zrušiť tiež súvisiace sankcie, ktoré nadobudli právoplatnosť (napríklad správne sankcie)?