ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

zo 17. januára 2019 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Konečné zúčtovanie v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov – Smernica 98/26/ES – Pôsobnosť – Pojem ‚prevodný príkaz‘ – Platobný príkaz adresovaný majiteľom bežného účtu úverovej inštitúcii, ktorá bola neskôr vyhlásenú za nesolventnú“

Vo veci C‑639/17,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko) z 8. novembra 2017 a doručený Súdnemu dvoru 15. novembra 2017, ktorý súvisí s konaním:

SIA „KPMG Baltics“, konajúca ako správca konkurznej podstaty spoločnosti AS „Latvijas Krājbanka“,

proti

SIA „Ķipars AI“,

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda siedmej komory T. von Danwitz (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu štvrtej komory, sudcovia K. Jürimäe, C. Lycourgos, E. Juhász a C. Vajda,

generálny advokát: M. Szpunar,

tajomník: A. Calot Escobar,

so zreteľom na písomnú časť konania,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

SIA „KPMG Baltics“, konajúca ako správca konkurznej podstaty spoločnosti AS „Latvijas Krājbanka“, v zastúpení: J. Ozoliņš,

lotyšská vláda, v zastúpení: I. Kucina a E. Petrocka‑Petrovska, splnomocnené zástupkyne,

česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a O. Serdula, splnomocnení zástupcovia,

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Rocchitta, avvocato dello Stato,

Európska komisia, v zastúpení: H. Tserepa‑Lacombe a I. Rubene, splnomocnené zástupkyne,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 1998, s. 45; Mim. vyd. 06/003, s. 107), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009 (Ú. v. EÚ L 146, 2009, s. 37) (ďalej len „smernica 98/26“).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou SIA „KPMG Baltics“, konajúcou ako správca konkurznej podstaty spoločnosti AS „Latvijas Krājbanka“, a spoločnosťou SIA „Ķipars AI“, ktorý sa týka vykonania platobného príkazu adresovaného spoločnosťou SIA „Ķipars AI“ spoločnosti Latvijas Krājbanka.

Právny rámec

3

Odôvodnenia 1 až 4 smernice 98/26 stanovujú:

„(1)

keďže Lamfalussyho správa z roku 1990 guvernérom centrálnych bánk skupiny desiatich krajín demonštrovala závažné systémové riziko spočívajúce v platobných systémoch, ktoré fungujú na základe niekoľkých právnych typov zúčtovania platieb, najmä mnohostranného nettingu; keďže znižovanie právnych rizík spojených s účasťou v systémoch hrubého zúčtovania v reálnom čase má rozhodujúci význam vzhľadom na zvyšujúci sa rozvoj týchto systémov;

(2)

keďže je tiež nanajvýš dôležité znižovať riziko spojené so zapojením sa do zúčtovacích systémov cenných papierov, najmä tam, kde existuje úzke spojenie medzi takýmito systémami a platobnými systémami;

(3)

keďže táto smernica sa zameriava na to, aby prispievala k účinnému a nákladovo účinnému fungovaniu cezhraničných platobných zúčtovacích dohôd a dohôd o zúčtovaní cenných papierov, ktoré upevňujú voľný pohyb kapitálu na vnútornom trhu;…

(4)

keďže je žiaduce, aby sa zákony členských štátov zameriavali na minimalizovanie prerušenia systému, spôsobovaného konaniami vo veci nesolventnosti voči účastníkovi v tomto systéme“.

4

Podľa článku 1 tejto smernice:

„Ustanovenia tejto smernice sa budú uplatňovať na:

a)

akýkoľvek systém podľa definície v článku 2 písm. a), ktorý sa spravuje právnymi predpismi členského štátu a funguje v akejkoľvek mene, EUR alebo v rôznych menách, ktoré systém vzájomne konvertuje;

b)

akéhokoľvek účastníka v takomto systéme;

c)

zabezpečenie zárukou poskytnuté v súvislosti s:

účasťou v systéme alebo

operáciami centrálnych bánk členských štátov alebo Európskej centrálnej banky v súvislosti s ich úlohami centrálnych bánk.“

5

Článok 2 uvedenej smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

a)

‚systém‘ znamená formálne usporiadanie:

medzi tromi alebo viacerými účastníkmi, nepočítajúc systémového prevádzkovateľa tohto systému, prípadného zúčtovacieho agenta, prípadnú centrálnu protistranu, prípadný zúčtovací ústav alebo prípadného nepriameho účastníka, so spoločnými pravidlami a štandardizovanými úpravami pre zúčtovanie cez centrálnu protistranu alebo bez nej alebo vykonávanie prevodných príkazov medzi účastníkmi,

spravujúce sa právom členského štátu zvoleným účastníkmi; avšak účastníci si môžu vybrať iba právo členského štátu, v ktorom má aspoň jeden z nich svoje ústredie, a

označené bez toho, aby tým boli dotknuté prísnejšie podmienky stanovené všeobecnými vnútroštátnymi právnymi predpismi, ako systém a oznámené Komisii členským štátom, ktorého právo je uplatniteľné, po tom, ako tento členský štát bude súhlasiť s primeranosťou pravidiel systému.

b)

‚inštitúcia‘ znamená:

úverovú inštitúciu v zmysle článku 4 ods. 1 [smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií (Ú. v. EÚ L 177, 2006, s. 1)] vrátane inštitúcií uvedených v článku 2 uvedenej smernice,

investičnú spoločnosť v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 1 [smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi, o zmene a doplnení smerníc Rady 85/611/EHS a 93/6/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/12/ES a o zrušení smernice Rady 93/22/EHS (Ú. v. EÚ L 145, 2004, s. 1; Mim. vyd. 06/007, s. 263)] s výnimkou inštitúcií uvedených v zozname v článku 2 ods. 1 uvedenej smernice,

verejnoprávne inštitúcie a podniky so štátnou zárukou, alebo

akýkoľvek podnik, ktorého ústredie je mimo [Únie] a ktorého funkcie zodpovedajú tým, ktoré majú úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti spoločenstva v zmysle definície v prvej a druhej zarážke,

ktoré sa podieľajú na systéme a ktoré sú zodpovedné za splnenie finančných záväzkov vyplývajúcich z prevodných príkazov v rámci tohto systému.

c)

‚centrálna protistrana‘ znamená subjekt, ktorý je sprostredkovateľom medzi inštitúciami v systéme a ktorý pôsobí ako výlučná protistrana týchto inštitúcií, pokiaľ ide o ich prevodné príkazy;

d)

‚zúčtovací agent‘ znamená subjekt zabezpečujúci inštitúciám a/alebo centrálnej protistrane zúčastnených na systémoch zúčtovacie účty, pomocou ktorých sú zúčtované prevodné príkazy v rámci takýchto systémov, a podľa okolností poskytujúci úver týmto inštitúciám a/alebo centrálnym protistranám na účely zúčtovania;

e)

‚zúčtovací ústav‘ znamená subjekt zodpovedný za výpočet čistých pozícií inštitúcií, možnej centrálnej protistrany a/alebo možného zúčtovacieho agenta;

f)

‚účastník‘ znamená inštitúciu, centrálnu protistranu, zúčtovacieho agenta, zúčtovací ústav alebo systémového prevádzkovateľa.

Podľa pravidiel systému môže ten istý účastník pôsobiť ako centrálna protistrana, zúčtovací agent alebo zúčtovací ústav alebo vykonávať časť alebo všetky tieto úlohy.

Členský štát môže rozhodnúť, že na účely tejto smernice môže byť za účastníka považovaný nepriamy účastník, ak je to odôvodnené na základe systémového rizika. V prípadoch, keď sa nepriamy účastník považuje za účastníka na základe systémového rizika, neobmedzuje sa tým zodpovednosť účastníka, prostredníctvom ktorého nepriamy účastník zadáva prevodné príkazy do systému;

g)

‚nepriamy účastník‘ znamená inštitúciu, centrálnu protistranu, zúčtovacieho agenta, zúčtovací ústav alebo systémového prevádzkovateľa so zmluvným vzťahom s účastníkom systému vykonávajúceho prevodné príkazy, čo umožňuje nepriamemu účastníkovi zadávať prevodné príkazy cez systém, pokiaľ je nepriamy účastník systémovému prevádzkovateľovi známy;

i)

‚prevodný príkaz‘ znamená:

akýkoľvek pokyn účastníka poskytnúť príjemcovi čiastku peňazí prostredníctvom účtovného zápisu na účty úverovej inštitúcie, centrálnej banky, centrálnej protistrany alebo zúčtovacieho agenta alebo akýkoľvek pokyn, ktorý vedie k prevzatiu alebo plneniu platobnej povinnosti vymedzenej pravidlami systému, alebo

pokyn účastníka previesť vlastnícke právo alebo práva k cennému papieru alebo cenným papierom prostredníctvom zápisu do registra, alebo iným spôsobom;

p)

‚systémový prevádzkovateľ‘ znamená subjekt alebo subjekty právne zodpovedné za prevádzkovanie systému. Systémový prevádzkovateľ môže pôsobiť aj ako zúčtovací agent, centrálna protistrana alebo zúčtovací ústav.“

6

Podľa článku 3 tej istej smernice:

„1.   Prevodné príkazy a vysporiadanie sú právne vynútiteľné a záväzné pre tretie strany aj v prípade konkurzného konania voči účastníkovi pod podmienkou, že prevodné príkazy vstúpili do systému pred okamihom začatia takéhoto konkurzného konania, ako je vymedzené v článku 6 ods. 1 To platí aj v prípade konkurzného konania voči účastníkovi (v príslušnom alebo interoperabilnom systéme) alebo voči systémovému prevádzkovateľovi interoperabilného systému, ktorý nie je účastníkom.

3.   Okamih vstupu prevodného príkazu do systému sa určí podľa pravidiel tohto systému. Ak vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa spravuje systém, upravujú okamih vstupu, pravidlá tohto systému musia byť v súlade s takýmito ustanoveniami.

…“

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

7

Dňa 17. novembra 2011 Ķipars AI, majiteľka bežného účtu vedeného v spoločnosti Latvijas Krājbanka, adresovala spoločnosti Latvijas Krājbanka príkaz na prevod všetkých disponibilných finančných prostriedkov na tomto bežnom účte na iný účet, ktorého majiteľkou bola v inej bankovej inštitúcii. Tento príkaz bol zadaný do vnútorného zúčtovacieho systému, pričom finančné prostriedky boli odpísané z bežného účtu spoločnosti Ķipars IA a na účely prevodu boli zaznamenané na sprostredkovateľský účet spoločnosti Latvijas Krājbanka. Platobný príkaz však nebol dokončený, pretože o niekoľko hodín neskôr Finanšu un kapitāla tirgus komisija (Komisia pre finančné a kapitálové trhy, Lotyšsko) zakázala, aby Latvijas Krājbanka vykonávala akékoľvek operácie týkajúce sa súm prevyšujúcich 100000 eur, a pretože následne bola táto banka vyhlásená za nesolventnú. KPMG Baltics bola určená ako správca konkurznej podstaty spoločnosti Latvijas Krājbanka.

8

Keďže súd prvého stupňa a odvolací súd vyhovel žalobe, ktorú podala Ķipars IA s cieľom, aby sa platobný príkaz vykonal, KPMG Baltics podala kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. V rámci konania o kasačnom opravnom prostriedku sa Ķipars AI dovoláva najmä ustanovení smernice 98/26. Aj keď vnútroštátny súd v zásade zastáva názor, že táto smernica sa neuplatňuje vo vzťahoch medzi jednotlivcami a úverovými inštitúciami, a teda na platobný príkaz, o ktorý ide vo veci samej, má však o tejto otázke pochybnosti, keďže sa domnieva, že pojem „prevodný príkaz“ v zmysle uvedenej smernice by mohol vzhľadom na povahu prevodu finančných prostriedkov zahŕňať aj takýto platobný príkaz.

9

Za týchto podmienok Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.

Zahŕňa pojem ‚prevodný príkaz‘ v zmysle [smernice 98/26] platobný príkaz adresovaný vkladateľom úverovej inštitúcii, ktorý sa týka prevodu finančných prostriedkov do inej úverovej inštitúcie?

2.

V prípade kladnej odpovede na prvú otázku, má sa článok 3 ods. 1 [smernice 98/26], ktorý stanovuje, že ‚prevodné príkazy a vysporiadanie sú právne vynútiteľné a záväzné pre tretie strany aj v prípade konkurzného konania voči účastníkovi pod podmienkou, že prevodné príkazy vstúpili do systému pred okamihom začatia takéhoto konkurzného konania, ako je vymedzené v článku 6 ods. 1 To platí aj v prípade konkurzného konania voči účastníkovi (v príslušnom alebo interoperabilnom systéme) alebo voči systémovému prevádzkovateľovi interoperabilného systému, ktorý nie je účastníkom‘, vykladať v tom zmysle, že taký príkaz, o aký ide vo veci samej, sa má považovať za príkaz, ktorý ‚vstúpil do systému‘ a ktorý sa má vykonať?“

O právomoci Súdneho dvora

10

KPMG Baltics a lotyšská vláda v podstate spochybňujú právomoc Súdneho dvora odpovedať na prejudiciálne otázky z dôvodu, že platobný príkaz, o ktorý ide vo veci samej, nepatrí do pôsobnosti smernice 98/26, a teda že spor vo veci samej nemá súvislosť s právom Únie.

11

V tomto ohľade je na jednej strane potrebné zdôrazniť, že svojou prvou otázkou má vnútroštátny súd záujem zistiť, či platobný príkaz, o ktorý ide vo veci samej, spadá alebo nespadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle smernice 98/26, a teda do jej pôsobnosti. Argumentácia spoločnosti KPMG Baltics a lotyšskej vlády, podľa ktorej tento platobný príkaz nepatrí do tejto pôsobnosti, je neoddeliteľne spojená s odpoveďou, ktorú treba dať na prvú otázku vo veci samej, a teda nemá vplyv na právomoc Súdneho dvora odpovedať na ňu [pozri analogicky rozsudky z 10. septembra 2015, Wojciechowski, C‑408/14, EU:C:2015:591, bod 29, a z 26. septembra 2018, Staatssecretaris van Veiligheid en justitie (Odkladný účinok odvolania), C‑180/17, EU:C:2018:775, bod 19 a citovanú judikatúru].

12

Na druhej strane, pokiaľ ide o druhú otázku, táto je položená len pre prípad kladnej odpovede na prvú otázku, teda len pre prípad, že platobný príkaz, o ktorý ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti smernice 98/26. Za týchto podmienok sa tiež nemožno domnievať, že druhá otázka nespadá do právomoci Súdneho dvora.

13

Z toho vyplýva, že Súdny dvor má právomoc odpovedať na položené otázky.

O prejudiciálnych otázkach

14

Prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či taký platobný príkaz, o aký ide vo veci samej, ktorý bol adresovaný majiteľom bežného účtu úverovej inštitúcii a ktorý sa týka prevodu finančných prostriedkov do inej úverovej inštitúcie, spadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle smernice 98/26, a teda do jej pôsobnosti.

15

Ako to vyplýva z odôvodnení 1 až 4 tejto smernice, cieľom tejto smernice je znížiť systémové riziko a zabezpečiť stabilitu platobných a zúčtovacích systémov cenných papierov minimalizovaním prerušenia systému spôsobovaného konaniami vo veci nesolventnosti voči jednému z jeho účastníkov.

16

Na tento účel uvedená smernica konkrétne vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že prevodné príkazy sú právne vynútiteľné a záväzné pre tretie strany aj v prípade konkurzného konania voči účastníkovi pod podmienkou, že prevodné príkazy vstúpili do systému pred okamihom začatia konkurzného konania.

17

V prejednávanej veci platobný príkaz, o ktorý ide vo veci samej, adresovala Ķipars AI, majiteľka bežného účtu vedeného v spoločnosti Latvijas Krājbanka, spoločnosti Latvijas Krājbanka na účely prevodu všetkých disponibilných finančných prostriedkov na tomto bežnom účte na účet, ktorého majiteľkou bola Ķipars AI v inej úverovej inštitúcii. S cieľom zistiť, či taký platobný príkaz spadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle smernice 98/26, a teda do jej pôsobnosti, je potrebné odvolať sa na článok 1 tejto smernice týkajúci sa jej pôsobnosti, ako aj na definície uvedené v jej článku 2.

18

V tomto ohľade podľa článku 1 smernice 98/26 sa jej ustanovenia uplatňujú na akýkoľvek systém podľa definície v článku 2 písm. a) akéhokoľvek účastníka v takomto systéme, ako aj zabezpečenie zárukou poskytnuté v súvislosti s účasťou v takom systéme alebo v súvislosti s operáciami centrálnych bánk členských štátov alebo Európskej centrálnej banky v súvislosti s ich úlohami centrálnych bánk.

19

Článok 2 písm. a) uvedenej smernice definuje pojem „systém“ tak, že v podstate znamená formálne usporiadanie najmenej medzi tromi účastníkmi so spoločnými pravidlami a štandardizovanými úpravami pre zúčtovanie alebo vykonávanie prevodných príkazov medzi účastníkmi.

20

Pokiaľ ide o pojem „prevodný príkaz“, z článku 2 písm. a), b) a i) smernice 98/26 vyplýva, že sa vzťahuje len na pokyny vedúce k finančným povinnostiam, ktoré zadávajú účastníci takéhoto systému v rámci tohto systému iným účastníkom, ktorí zodpovedajú za ich vykonanie. Tento pojem sa naopak nevzťahuje na pokyny vedúce k finančným povinnostiam, ktoré vydávajú tretie osoby mimo takého systému.

21

Tento význam pojmu „prevodný príkaz“ má oporu v článku 3 ods. 1 tejto smernice, ktorý podmieňuje ochranu stanovenú v tomto ustanovení pre prevodné príkazy tým, že tieto prevodné príkazy „vstúpili do systému“.

22

Okrem toho a predovšetkým uvedený význam je potvrdený okolnosťou, ako to vyplýva z bodu 15 tohto rozsudku, že uvedená smernica sleduje presne určený a vymedzený cieľ spočívajúci v znížení systémového rizika a zabezpečení stability systémov uvedených v tejto smernici, a to minimalizovaním dôsledkov konaní vo veci nesolventnosti pre tieto systémy. Pokiaľ totiž pokyn vedúci k finančným povinnostiam nebol zadaný do takého systému jedným z jeho účastníkov, jeho nevykonanie z dôvodu konkurzného konania nevytvára systémové riziko a neovplyvňuje stabilitu takého systému. Rozšírenie ochrany stanovenej touto smernicou na prevodné príkazy vydané účastníkmi takýchto systémov v rámci týchto systémov na pokyny vedúce k finančným povinnostiam, ktoré vydali tretie osoby, a to mimo takýchto systémov, by preto išlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou 98/26.

23

Na účely zistenia, či taký platobný príkaz, o aký ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti smernice 98/26, je potrebné overiť, či sa možno domnievať, že bol vydaný v rámci takého systému, ako je vymedzený v článku 2 písm. a) tejto smernice, jedným z jeho účastníkov.

24

Článok 2 písm. f) smernice 98/26 vyčerpávajúcim spôsobom vymenúva subjekty patriace pod pojem „účastník“. Týmito subjektmi môžu byť „inštitúcia“, „centráln[a] protistran[a]“, „zúčtovac[í] agen[t]“, „zúčtovací ústav“ alebo „systémov[ý] prevádzkovate[ľ]“. Tieto subjekty sú presne vymedzené v článku 2 bodoch b) až e) a p) tejto smernice.

25

Z definícií uvedených v týchto ustanoveniach, ako boli pripomenuté v bode 5 tohto rozsudku, pritom vyplýva, že taký majiteľ bežného účtu, ako je Ķipars AI, nezodpovedá žiadnemu z uvedených subjektov. Takýto majiteľ bežného účtu konkrétne nespadá pod pojem „inštitúcia“, keďže tento pojem sa v súlade s článkom 2 písm. b) uvedenej smernice vzťahuje len na subjekty, ktoré môžu byť zodpovedné za splnenie finančných povinností vyplývajúcich z prevodných príkazov vydaných v rámci systému, medzi ktorými figurujú najmä úverové inštitúcie a investičné spoločnosti.

26

Je pravda, že článok 2 písm. f) tretí pododsek smernice 98/26 priznáva členským štátom možnosť rozhodnúť, že na účely tejto smernice môže byť za účastníka považovaný nepriamy účastník, ak je to odôvodnené na základe systémového rizika. Zo žiadnej písomnosti v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však nemožno vyvodiť, že by Lotyšská republika túto možnosť využila. V každom prípade z vymedzenia pojmu „nepriamy účastník“ uvedeného v článku 2 písm. g) uvedenej smernice vyplýva, že subjekty, ktoré môžu spadať pod tento pojem, sú rovnaké ako subjekty, na ktoré sa vzťahuje pojem „účastník“, ako sú pripomenuté v bode 24 tohto rozsudku, pričom rozdiel medzi účastníkom a nepriamym účastníkom spočíva v skutočnosti, že účastník je so systémom spojený priamo, zatiaľ čo nepriamy účastník len zmluvným vzťahom s účastníkom. Keďže taký majiteľ bežného účtu, ako je Ķipars AI, nezodpovedá žiadnemu z týchto subjektov, nemožno ho považovať za nepriameho účastníka v zmysle článku 2 písm. f) tej istej smernice.

27

Nemožno sa teda domnievať, že platobný príkaz zadaný takýmto majiteľom bežného účtu bol vydaný účastníkom systému v zmysle článku 2 písm. a) a f) smernice 98/26. Z toho vyplýva, ako to navyše tvrdia všetci účastníci konania, ktorí predložili pripomienky pred Súdnym dvorom, že taký platobný príkaz nespadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle uvedenej smernice, a teda ani do jej pôsobnosti.

28

Vzhľadom na uvedené úvahy je potrebné na prvú otázku odpovedať tak, že taký platobný príkaz, o aký ide vo veci samej, ktorý bol adresovaný majiteľom bežného účtu úverovej inštitúcii a ktorý sa týka prevodu finančných prostriedkov do inej úverovej inštitúcie, nespadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle smernice 98/26, a teda ani do jej pôsobnosti.

29

Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

O trovách

30

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

 

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto:

 

Taký platobný príkaz, o aký ide vo veci samej, ktorý bol adresovaný majiteľom bežného účtu úverovej inštitúcii a ktorý sa týka prevodu finančných prostriedkov do inej úverovej inštitúcie, nespadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009, a teda ani do jej pôsobnosti.

 

Podpisy


( *1 ) Jazyk konania: lotyština.