ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)
zo 17. januára 2019 ( *1 )
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Konečné zúčtovanie v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov – Smernica 98/26/ES – Pôsobnosť – Pojem ‚prevodný príkaz‘ – Platobný príkaz adresovaný majiteľom bežného účtu úverovej inštitúcii, ktorá bola neskôr vyhlásenú za nesolventnú“
Vo veci C‑639/17,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko) z 8. novembra 2017 a doručený Súdnemu dvoru 15. novembra 2017, ktorý súvisí s konaním:
SIA „KPMG Baltics“, konajúca ako správca konkurznej podstaty spoločnosti AS „Latvijas Krājbanka“,
proti
SIA „Ķipars AI“,
SÚDNY DVOR (štvrtá komora),
v zložení: predseda siedmej komory T. von Danwitz (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu štvrtej komory, sudcovia K. Jürimäe, C. Lycourgos, E. Juhász a C. Vajda,
generálny advokát: M. Szpunar,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– |
SIA „KPMG Baltics“, konajúca ako správca konkurznej podstaty spoločnosti AS „Latvijas Krājbanka“, v zastúpení: J. Ozoliņš, |
– |
lotyšská vláda, v zastúpení: I. Kucina a E. Petrocka‑Petrovska, splnomocnené zástupkyne, |
– |
česká vláda, v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil a O. Serdula, splnomocnení zástupcovia, |
– |
talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Rocchitta, avvocato dello Stato, |
– |
Európska komisia, v zastúpení: H. Tserepa‑Lacombe a I. Rubene, splnomocnené zástupkyne, |
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 |
Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 1998, s. 45; Mim. vyd. 06/003, s. 107), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009 (Ú. v. EÚ L 146, 2009, s. 37) (ďalej len „smernica 98/26“). |
2 |
Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou SIA „KPMG Baltics“, konajúcou ako správca konkurznej podstaty spoločnosti AS „Latvijas Krājbanka“, a spoločnosťou SIA „Ķipars AI“, ktorý sa týka vykonania platobného príkazu adresovaného spoločnosťou SIA „Ķipars AI“ spoločnosti Latvijas Krājbanka. |
Právny rámec
3 |
Odôvodnenia 1 až 4 smernice 98/26 stanovujú:
|
4 |
Podľa článku 1 tejto smernice: „Ustanovenia tejto smernice sa budú uplatňovať na:
|
5 |
Článok 2 uvedenej smernice stanovuje: „Na účely tejto smernice:
…
…
|
6 |
Podľa článku 3 tej istej smernice: „1. Prevodné príkazy a vysporiadanie sú právne vynútiteľné a záväzné pre tretie strany aj v prípade konkurzného konania voči účastníkovi pod podmienkou, že prevodné príkazy vstúpili do systému pred okamihom začatia takéhoto konkurzného konania, ako je vymedzené v článku 6 ods. 1 To platí aj v prípade konkurzného konania voči účastníkovi (v príslušnom alebo interoperabilnom systéme) alebo voči systémovému prevádzkovateľovi interoperabilného systému, ktorý nie je účastníkom. … 3. Okamih vstupu prevodného príkazu do systému sa určí podľa pravidiel tohto systému. Ak vnútroštátne právne predpisy, ktorými sa spravuje systém, upravujú okamih vstupu, pravidlá tohto systému musia byť v súlade s takýmito ustanoveniami. …“ |
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
7 |
Dňa 17. novembra 2011 Ķipars AI, majiteľka bežného účtu vedeného v spoločnosti Latvijas Krājbanka, adresovala spoločnosti Latvijas Krājbanka príkaz na prevod všetkých disponibilných finančných prostriedkov na tomto bežnom účte na iný účet, ktorého majiteľkou bola v inej bankovej inštitúcii. Tento príkaz bol zadaný do vnútorného zúčtovacieho systému, pričom finančné prostriedky boli odpísané z bežného účtu spoločnosti Ķipars IA a na účely prevodu boli zaznamenané na sprostredkovateľský účet spoločnosti Latvijas Krājbanka. Platobný príkaz však nebol dokončený, pretože o niekoľko hodín neskôr Finanšu un kapitāla tirgus komisija (Komisia pre finančné a kapitálové trhy, Lotyšsko) zakázala, aby Latvijas Krājbanka vykonávala akékoľvek operácie týkajúce sa súm prevyšujúcich 100000 eur, a pretože následne bola táto banka vyhlásená za nesolventnú. KPMG Baltics bola určená ako správca konkurznej podstaty spoločnosti Latvijas Krājbanka. |
8 |
Keďže súd prvého stupňa a odvolací súd vyhovel žalobe, ktorú podala Ķipars IA s cieľom, aby sa platobný príkaz vykonal, KPMG Baltics podala kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. V rámci konania o kasačnom opravnom prostriedku sa Ķipars AI dovoláva najmä ustanovení smernice 98/26. Aj keď vnútroštátny súd v zásade zastáva názor, že táto smernica sa neuplatňuje vo vzťahoch medzi jednotlivcami a úverovými inštitúciami, a teda na platobný príkaz, o ktorý ide vo veci samej, má však o tejto otázke pochybnosti, keďže sa domnieva, že pojem „prevodný príkaz“ v zmysle uvedenej smernice by mohol vzhľadom na povahu prevodu finančných prostriedkov zahŕňať aj takýto platobný príkaz. |
9 |
Za týchto podmienok Augstākā tiesa (Najvyšší súd, Lotyšsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
|
O právomoci Súdneho dvora
10 |
KPMG Baltics a lotyšská vláda v podstate spochybňujú právomoc Súdneho dvora odpovedať na prejudiciálne otázky z dôvodu, že platobný príkaz, o ktorý ide vo veci samej, nepatrí do pôsobnosti smernice 98/26, a teda že spor vo veci samej nemá súvislosť s právom Únie. |
11 |
V tomto ohľade je na jednej strane potrebné zdôrazniť, že svojou prvou otázkou má vnútroštátny súd záujem zistiť, či platobný príkaz, o ktorý ide vo veci samej, spadá alebo nespadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle smernice 98/26, a teda do jej pôsobnosti. Argumentácia spoločnosti KPMG Baltics a lotyšskej vlády, podľa ktorej tento platobný príkaz nepatrí do tejto pôsobnosti, je neoddeliteľne spojená s odpoveďou, ktorú treba dať na prvú otázku vo veci samej, a teda nemá vplyv na právomoc Súdneho dvora odpovedať na ňu [pozri analogicky rozsudky z 10. septembra 2015, Wojciechowski, C‑408/14, EU:C:2015:591, bod 29, a z 26. septembra 2018, Staatssecretaris van Veiligheid en justitie (Odkladný účinok odvolania), C‑180/17, EU:C:2018:775, bod 19 a citovanú judikatúru]. |
12 |
Na druhej strane, pokiaľ ide o druhú otázku, táto je položená len pre prípad kladnej odpovede na prvú otázku, teda len pre prípad, že platobný príkaz, o ktorý ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti smernice 98/26. Za týchto podmienok sa tiež nemožno domnievať, že druhá otázka nespadá do právomoci Súdneho dvora. |
13 |
Z toho vyplýva, že Súdny dvor má právomoc odpovedať na položené otázky. |
O prejudiciálnych otázkach
14 |
Prvou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či taký platobný príkaz, o aký ide vo veci samej, ktorý bol adresovaný majiteľom bežného účtu úverovej inštitúcii a ktorý sa týka prevodu finančných prostriedkov do inej úverovej inštitúcie, spadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle smernice 98/26, a teda do jej pôsobnosti. |
15 |
Ako to vyplýva z odôvodnení 1 až 4 tejto smernice, cieľom tejto smernice je znížiť systémové riziko a zabezpečiť stabilitu platobných a zúčtovacích systémov cenných papierov minimalizovaním prerušenia systému spôsobovaného konaniami vo veci nesolventnosti voči jednému z jeho účastníkov. |
16 |
Na tento účel uvedená smernica konkrétne vo svojom článku 3 ods. 1 stanovuje, že prevodné príkazy sú právne vynútiteľné a záväzné pre tretie strany aj v prípade konkurzného konania voči účastníkovi pod podmienkou, že prevodné príkazy vstúpili do systému pred okamihom začatia konkurzného konania. |
17 |
V prejednávanej veci platobný príkaz, o ktorý ide vo veci samej, adresovala Ķipars AI, majiteľka bežného účtu vedeného v spoločnosti Latvijas Krājbanka, spoločnosti Latvijas Krājbanka na účely prevodu všetkých disponibilných finančných prostriedkov na tomto bežnom účte na účet, ktorého majiteľkou bola Ķipars AI v inej úverovej inštitúcii. S cieľom zistiť, či taký platobný príkaz spadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle smernice 98/26, a teda do jej pôsobnosti, je potrebné odvolať sa na článok 1 tejto smernice týkajúci sa jej pôsobnosti, ako aj na definície uvedené v jej článku 2. |
18 |
V tomto ohľade podľa článku 1 smernice 98/26 sa jej ustanovenia uplatňujú na akýkoľvek systém podľa definície v článku 2 písm. a) akéhokoľvek účastníka v takomto systéme, ako aj zabezpečenie zárukou poskytnuté v súvislosti s účasťou v takom systéme alebo v súvislosti s operáciami centrálnych bánk členských štátov alebo Európskej centrálnej banky v súvislosti s ich úlohami centrálnych bánk. |
19 |
Článok 2 písm. a) uvedenej smernice definuje pojem „systém“ tak, že v podstate znamená formálne usporiadanie najmenej medzi tromi účastníkmi so spoločnými pravidlami a štandardizovanými úpravami pre zúčtovanie alebo vykonávanie prevodných príkazov medzi účastníkmi. |
20 |
Pokiaľ ide o pojem „prevodný príkaz“, z článku 2 písm. a), b) a i) smernice 98/26 vyplýva, že sa vzťahuje len na pokyny vedúce k finančným povinnostiam, ktoré zadávajú účastníci takéhoto systému v rámci tohto systému iným účastníkom, ktorí zodpovedajú za ich vykonanie. Tento pojem sa naopak nevzťahuje na pokyny vedúce k finančným povinnostiam, ktoré vydávajú tretie osoby mimo takého systému. |
21 |
Tento význam pojmu „prevodný príkaz“ má oporu v článku 3 ods. 1 tejto smernice, ktorý podmieňuje ochranu stanovenú v tomto ustanovení pre prevodné príkazy tým, že tieto prevodné príkazy „vstúpili do systému“. |
22 |
Okrem toho a predovšetkým uvedený význam je potvrdený okolnosťou, ako to vyplýva z bodu 15 tohto rozsudku, že uvedená smernica sleduje presne určený a vymedzený cieľ spočívajúci v znížení systémového rizika a zabezpečení stability systémov uvedených v tejto smernici, a to minimalizovaním dôsledkov konaní vo veci nesolventnosti pre tieto systémy. Pokiaľ totiž pokyn vedúci k finančným povinnostiam nebol zadaný do takého systému jedným z jeho účastníkov, jeho nevykonanie z dôvodu konkurzného konania nevytvára systémové riziko a neovplyvňuje stabilitu takého systému. Rozšírenie ochrany stanovenej touto smernicou na prevodné príkazy vydané účastníkmi takýchto systémov v rámci týchto systémov na pokyny vedúce k finančným povinnostiam, ktoré vydali tretie osoby, a to mimo takýchto systémov, by preto išlo nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa sledovaného smernicou 98/26. |
23 |
Na účely zistenia, či taký platobný príkaz, o aký ide vo veci samej, patrí do pôsobnosti smernice 98/26, je potrebné overiť, či sa možno domnievať, že bol vydaný v rámci takého systému, ako je vymedzený v článku 2 písm. a) tejto smernice, jedným z jeho účastníkov. |
24 |
Článok 2 písm. f) smernice 98/26 vyčerpávajúcim spôsobom vymenúva subjekty patriace pod pojem „účastník“. Týmito subjektmi môžu byť „inštitúcia“, „centráln[a] protistran[a]“, „zúčtovac[í] agen[t]“, „zúčtovací ústav“ alebo „systémov[ý] prevádzkovate[ľ]“. Tieto subjekty sú presne vymedzené v článku 2 bodoch b) až e) a p) tejto smernice. |
25 |
Z definícií uvedených v týchto ustanoveniach, ako boli pripomenuté v bode 5 tohto rozsudku, pritom vyplýva, že taký majiteľ bežného účtu, ako je Ķipars AI, nezodpovedá žiadnemu z uvedených subjektov. Takýto majiteľ bežného účtu konkrétne nespadá pod pojem „inštitúcia“, keďže tento pojem sa v súlade s článkom 2 písm. b) uvedenej smernice vzťahuje len na subjekty, ktoré môžu byť zodpovedné za splnenie finančných povinností vyplývajúcich z prevodných príkazov vydaných v rámci systému, medzi ktorými figurujú najmä úverové inštitúcie a investičné spoločnosti. |
26 |
Je pravda, že článok 2 písm. f) tretí pododsek smernice 98/26 priznáva členským štátom možnosť rozhodnúť, že na účely tejto smernice môže byť za účastníka považovaný nepriamy účastník, ak je to odôvodnené na základe systémového rizika. Zo žiadnej písomnosti v spise, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, však nemožno vyvodiť, že by Lotyšská republika túto možnosť využila. V každom prípade z vymedzenia pojmu „nepriamy účastník“ uvedeného v článku 2 písm. g) uvedenej smernice vyplýva, že subjekty, ktoré môžu spadať pod tento pojem, sú rovnaké ako subjekty, na ktoré sa vzťahuje pojem „účastník“, ako sú pripomenuté v bode 24 tohto rozsudku, pričom rozdiel medzi účastníkom a nepriamym účastníkom spočíva v skutočnosti, že účastník je so systémom spojený priamo, zatiaľ čo nepriamy účastník len zmluvným vzťahom s účastníkom. Keďže taký majiteľ bežného účtu, ako je Ķipars AI, nezodpovedá žiadnemu z týchto subjektov, nemožno ho považovať za nepriameho účastníka v zmysle článku 2 písm. f) tej istej smernice. |
27 |
Nemožno sa teda domnievať, že platobný príkaz zadaný takýmto majiteľom bežného účtu bol vydaný účastníkom systému v zmysle článku 2 písm. a) a f) smernice 98/26. Z toho vyplýva, ako to navyše tvrdia všetci účastníci konania, ktorí predložili pripomienky pred Súdnym dvorom, že taký platobný príkaz nespadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle uvedenej smernice, a teda ani do jej pôsobnosti. |
28 |
Vzhľadom na uvedené úvahy je potrebné na prvú otázku odpovedať tak, že taký platobný príkaz, o aký ide vo veci samej, ktorý bol adresovaný majiteľom bežného účtu úverovej inštitúcii a ktorý sa týka prevodu finančných prostriedkov do inej úverovej inštitúcie, nespadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle smernice 98/26, a teda ani do jej pôsobnosti. |
29 |
Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku. |
O trovách
30 |
Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené. |
Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: |
Taký platobný príkaz, o aký ide vo veci samej, ktorý bol adresovaný majiteľom bežného účtu úverovej inštitúcii a ktorý sa týka prevodu finančných prostriedkov do inej úverovej inštitúcie, nespadá pod pojem „prevodný príkaz“ v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/44/ES zo 6. mája 2009, a teda ani do jej pôsobnosti. |
Podpisy |
( *1 ) Jazyk konania: lotyština.