Vec C‑617/17

Powszechny Zakład Ubezpieczeń na Życie S.A.

proti

Prezes Urzędu Ochrony Konkurencji i Konsumentów

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sąd Najwyższy)

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 3. apríla 2019

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Článok 82 ES – Zneužitie dominantného postavenia – Nariadenie (ES) č. 1/2003 – Článok 3 ods. 1 – Uplatnenie vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže – Rozhodnutie vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže, ktorým sa ukladá pokuta na základe vnútroštátneho práva a pokuta na základe práva Únie – Charta základných práv Európskej únie – Článok 50 – Zásada ne bis in idem – Uplatniteľnosť“

1. Dominantné postavenie – Pravidlá Únie – Vnútroštátna právna úprava – Súbežné uplatnenie – Dôsledky – Uplatnenie vnútroštátneho práva v prípade nezačatia konania zo strany Komisie týkajúceho sa prijatia rozhodnutia podľa nariadenia č. 1/2003 – Povinnosť vnútroštátnych orgánov uplatniť aj článok 82 ES

   (Článok 82 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 3 ods. 1)

   (pozri body 25, 26)

2. Hospodárska súťaž – Pokuty – Rozhodnutie vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže, ktorým sa ukladá pokuta na základe vnútroštátneho práva a pokuta na základe práva Únie – Porušenie zásady ne bis in idem – Neexistencia – Podmienka – Dodržiavanie zásady proporcionality

   (Články 10 a 82 ES; Charta základných práv Európskej únie, článok 50;nariadenie Rady č. 1/2003, článok 3 ods. 1 a článok 5)

   (pozri body 28 – 39 a výrok)

Zhrnutie

Súdny dvor sa v rozsudku Powszechny Zakład Ubezpieczeń na Życie (C‑617/17), vydanom 3. apríla 2019, v podstate vyjadril k výkladu zásady ne bis in idem uvedenej v článku 50 Charty základných práv Európskej únie. V tomto rozsudku sa rozhoduje o spore medzi podnikom Powszechny Zakład Ubezpieczeń na Życie S.A., poisťovacou spoločnosťou, a poľským orgánom hospodárskej súťaže, ktorý sa týka rozhodnutia poľského orgánu hospodárskej súťaže uložiť poisťovacej spoločnosti jednak pokutu za porušenie vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže a jednak pokutu za porušenie práva Únie týkajúceho sa hospodárskej súťaže z dôvodu zneužívania dominantného postavenia.

V tomto kontexte Súdny dvor rozhodol, že zásada ne bis in idem nebráni tomu, aby vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže v rámci toho istého rozhodnutia uložil podniku jednak pokutu za porušenie vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže a jednak pokutu za porušenie článku 82 ES. V takomto prípade sa však vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže musí ubezpečiť, že spolu uložené pokuty sú primerané povahe porušenia.

Súdny dvor v tejto súvislosti zdôraznil, že z jeho judikatúry vyplýva, že uvedená zásada má zabrániť tomu, aby bol podnik znovu odsúdený alebo stíhaný, čo predpokladá, že tento podnik bol skorším rozhodnutím, proti ktorému už nie je možný opravný prostriedok, odsúdený alebo bolo určené, že nie je zodpovedný.

Súdny dvor teda dospel k záveru, že zásada ne bis in idem sa neuplatní v takom prípade, keď vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže podľa článku 3 ods. 1 nariadenia č. 1/2003 ( 1 ) paralelne uplatňuje vnútroštátne právo hospodárskej súťaže a pravidlá Únie týkajúce sa hospodárskej súťaže a podľa článku 5 tohto nariadenia sankcionuje podnik tým spôsobom, že mu v tom istom rozhodnutí uloží pokutu za porušenie tohto vnútroštátneho práva a za porušenie týchto pravidiel Únie.

( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).