–

Bundesamt für Güterverkehr, v zastúpení: A. Marquardt, splnomocnený zástupca,

–

grécka vláda, v zastúpení: M. Tassopoulou a D. Tsagkaraki, splnomocnené zástupkyne,

–

rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyňa,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Braun a J. Hottiaux, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 19 ods. 2 prvého pododseku nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, 2006, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci konania o žalobe pána Josefa Baumgartnera proti pokute, ktorú mu ako konateľovi spoločnosti Transporte Josef Baumgartner GmbH & Co KG (ďalej len „spoločnosť“) so sídlom v Rakúsku uložil Bundesamt für Güterverkehr (Spolkový úrad pre nákladnú dopravu, Nemecko) za porušenie nariadenia č. 561/2006, ku ktorému malo dôjsť v členskom štáte sídla podniku.

3

Podľa odôvodnení 14, 19 a 26 nariadenia č. 561/2006:

…

…

4

Článok 10 ods. 5 nariadenia č. 561/2006 stanovuje:

5

Článok 19 ods. 1 a 2 nariadenia č. 561/2006 znie:

„1   Členské štáty ustanovia predpisy o sankciách vzťahujúcich sa na porušenie tohto nariadenia a nariadenia (EHS) č. 3821/85 a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonania. Tieto sankcie musia byť účinné, primerané, odrádzajúce a nediskriminačné. Žiadne porušenie tohto nariadenia a nariadenia (EHS) č. 3821/85 nemôže byť predmetom viac ako jednej sankcie alebo postupu. Členské štáty informujú Komisiu o týchto opatreniach a predpisoch o sankciách do dňa určeného v druhom pododseku článku 29. Komisia zodpovedajúcim spôsobom informuje členské štáty.

2.   Členský štát umožní príslušným orgánom uložiť sankciu podniku a/alebo vodičovi za porušenie tohto nariadenia zisteného [zistené – neoficiálny preklad] na svojom území, za ktoré ešte nebola sankcia uložená, a to aj vtedy, ak k danému porušeniu došlo na území iného členského štátu alebo tretej krajiny.

Výnimočne pri zistení porušenia, ktoré:

môže do 1. januára 2009 členský štát namiesto uloženia sankcie oznámiť skutočnosti porušenia príslušnému orgánu v členskom štáte alebo tretej krajine, kde je podnik usadený alebo kde je miesto výkonu zamestnania vodiča.“

6

Článok 13 nariadenia č. 3821/85, zmeneného nariadením Komisie (EÚ) č. 1266/2009 zo 16. decembra 2009 (Ú. v. EÚ L 339, 2009, s. 3), stanovoval:

„Zamestnávateľ a vodiči zabezpečia správnu činnosť a vhodné používanie záznamového zariadenia na jednej strane a na strane druhej karty vodiča, keď vodič riadi vozidlo vybavené záznamovým zariadením zhodným s požiadavkami prílohy IB.“

7

Príloha I B kapitoly I tohto nariadenia stanovovala:

„V tejto prílohe:

…

8

Ustanovenie § 2 ods. 5 druhá veta Verordnung zur Durchführung des Fahrpersonalgesetzes (nariadenie, ktorým sa vykonáva zákon o pracovníkoch v cestnej doprave, ďalej len „Fahrpersonalverordnung“) v podstate stanovuje, že v súvislosti s vozidlami, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 561/2006, musí dopravca zabezpečiť, aby všetky údaje z kariet vodiča boli v podniku stiahnuté najneskôr 28 dní po ich zaznamenaní.

9

Gesetz über Ordnungswidrigkeiten (zákon o správnych priestupkoch, ďalej len „OWiG“) v § 5 stanovuje:

„Ak tento zákon nestanovuje inak, možno uložiť sankciu iba za správne priestupky spáchané v rámci územnej pôsobnosti tohto zákona alebo mimo rámca jeho pôsobnosti na lodi alebo palube lietadla, ktoré majú právo používať spolkovú zástavu alebo označenie štátnej príslušnosti k Spolkovej republike Nemecko.“

10

Ustanovenie § 9 OWiG v podstate stanovuje, že zástupca fyzickej alebo právnickej osoby môže byť potrestaný za skutky napĺňajúce znaky skutkovej podstaty priestupku spáchaného zastúpenou osobou.

11

Pri cestnej kontrole vykonanej v Nemecku 19. novembra 2015 konštatovali príslušné orgány pri jednom z vozidiel spoločnosti dve porušenia nariadenia č. 561/2006.

12

Na jednej strane údaje z karty vodiča neboli stiahnuté v lehote stanovenej v článku 10 ods. 5 písm. a) bode i) nariadenia č. 561/2006 v spojení s § 2 ods. 5 Fahrpersonalverordnung. Na druhej strane do záznamového zariadenia uvedeného vozidla nebola vložená podniková karta.

13

Dňa 15. februára 2016 bol pán Baumgartner ako konateľ spoločnosti vyzvaný, aby sa vyjadril k vytýkaným skutkom. Vzhľadom na to, že na výzvu nereagoval, vydal Spolkový úrad pre nákladnú dopravu rozhodnutie, ktorým mu za tieto dve porušenia uložil pokutu vo výške 406,25 eura.

14

Pán Baumgartner podal proti tomuto rozhodnutiu na uvedený úrad odvolanie, v ktorom namieta jeho miestnu príslušnosť na uloženie sankcií za zistené priestupky.

15

Pán Baumgartner uviedol, že podľa § 2 ods. 5 druhej vety Fahrpersonalverordnung sa povinnosť sťahovať údaje z karty vodiča a vkladať zámky podniku vzťahuje len na sídlo podniku. Vzhľadom na to, že spoločnosť má sídlo v Rakúsku, pán Baumgartner sa domnieva, že vytýkaný priestupok bol spáchaný mimo územnej pôsobnosti § 5 OWiG.

16

Vnútroštátny súd, Amtsgericht Köln (Okresný súd Kolín, Nemecko), ktorý rozhoduje o žalobe pána Baumgartnera, v rozhodnutí uvádza, že Oberlandsgericht Köln (Vyšší krajinský súd Kolín, Nemecko) v uznesení z 31. júla 2017 v obdobnej veci vyložil vnútroštátnu právnu úpravu spôsobom uvedeným v predchádzajúcom bode.

17

Oberlandsgericht Köln (Vyšší krajinský súd Kolín) ďalej v tomto uznesení nepriznal nemeckým orgánom právomoc uložiť sankcie na základe článku 19 ods. 2 nariadenia č. 561/2006.

18

Oberlandsgericht Köln (Vyšší krajinský súd Kolín) síce uznal, že nariadenie č. 561/2006 je priamo uplatniteľné, zodpovedajúce pojmu „zákon“ v zmysle výrazu „ak tento zákon nestanovuje inak“ použitého v § 5 OWiG, ale dospel k záveru, že článok 19 ods. 2 uvedeného nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát, ktorý zistil porušenie, splnomocňuje na jeho potrestanie orgány iného členského štátu nezávisle od miesta, kde k porušeniu došlo, takže Spolkový úrad pre nákladnú dopravu nebol v predmetnej veci príslušný, aby za zistené porušenie sám uložil sankciu.

19

Podľa vnútroštátneho súdu sa však článok 19 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 561/2006 má vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie splnomocňuje členské štáty na uloženie sankcie za porušenie uvedeného nariadenia zistené na ich území, aj keď k týmto porušeniam došlo na území iného členského štátu.

20

Uvedený súd sa domnieva, že takýto výklad je podporený článkom 19 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia č. 561/2006. Podľa tohto ustanovenia mohol totiž členský štát v prípade zistenia porušenia, ku ktorému nedošlo na jeho území, do 1. januára 2009 namiesto uloženia sankcie oznámiť okolnosti daného porušenia príslušnému úradu v členskom štáte alebo tretej krajine, v ktorých má podnik sídlo alebo v ktorých mal vodič miesto výkonu zamestnania.

21

Za týchto podmienok Amtsgericht Köln (Okresný súd Kolín) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúcu prejudiciálnu otázku:

„Má sa článok 19 ods. 2 [prvý pododsek] nariadenia č. 561/2006 vykladať v tom zmysle, že sankciu podniku alebo konateľovi podniku v zmysle § 30, 9 a 130 [OWiG] za správny priestupok, ku ktorému došlo v mieste sídla podniku, môže uložiť iba členský štát, na ktorého území má podnik svoje sídlo? Alebo môžu aj iné členské štáty uložiť sankciu za správny priestupok, ak sa zistil na ich území?“

22

Vnútroštátny súd sa svojou otázkou v podstate pýta, či sa článok 19 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 561/2006 má vykladať v tom zmysle, že priamo splnomocňuje príslušné orgány členského štátu uložiť sankciu podniku alebo konateľovi podniku za porušenie tohto nariadenia zistené na jeho území, aj keď k tomuto porušeniu došlo na území iného členského štátu, v ktorom má tento podnik svoje sídlo.

23

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora treba pri výklade ustanovenia práva Únie zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. decembra 2017, Vaditrans, C‑102/16, EU:C:2017:1012, bod 20 a citovanú judikatúru).

24

Podľa článku 19 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 561/2006 členský štát umožní príslušným orgánom uložiť sankciu podniku a/alebo vodičovi za porušenie tohto nariadenia zistené na svojom území, za ktoré ešte nebola sankcia uložená, a to aj vtedy, ak k danému porušeniu došlo na území iného členského štátu alebo tretej krajiny.

25

Napriek tomu, ako uviedla rakúska vláda a Komisia vo svojich pripomienkach, z gramatického hľadiska je prípustný na jednej strane výklad zastávaný vnútroštátnym súdom a na druhej strane výklad zastávaný žalobcom, keďže uvedené ustanovenie jednoznačne neuvádza, ktorému členskému štátu podliehajú „príslušné orgány“.

26

Súdny dvor už uviedol, že článok 19 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 561/2006 výslovne upravuje možnosť príslušných orgánov členského štátu uložiť sankciu podniku a/alebo vodičovi za porušenie tohto nariadenia, aj keď k danému porušeniu došlo na území iného členského štátu alebo tretej krajiny (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2016, Eurospeed, C‑287/14, EU:C:2016:420, bod 33).

27

Súdny dvor okrem toho rozhodol, že okrem zlepšení pracovných podmienok zamestnancov v odvetví cestnej dopravy sleduje nariadenie č. 561/2006 tiež cieľ celkového zlepšenia bezpečnosti na cestách vo všeobecnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2016, Eurospeed, C‑287/14, EU:C:2016:420, bod 39).

28

Vzhľadom na tento cieľ a na účely zaručenia účinného vykonania ustanovení nariadenia č. 561/2006, ako to potvrdzuje jeho odôvodnenie 14, je nevyhnutné, aby príslušné orgány pri výkone cestných kontrol a po prechodnom období boli schopné zistiť, či boli časy jazdy a doby odpočinku dodržané v deň kontroly a v predchádzajúcich 28 dňoch.

29

Ako uviedol Spolkový úrad pre nákladnú dopravu vo svojich pripomienkach, na účinné vykonanie nariadenia č. 561/2006 v záujme bezpečnosti na cestách je nevyhnutné nielen kontrolovať dodržiavanie ustanovení tohto nariadenia, ale tiež je potrebné, aby členské štáty mohli v prípade, že zistia porušenie, uložiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie, ako to stanovuje článok 19 ods. 1 tohto nariadenia.

30

Ďalej treba konštatovať, že vzhľadom na cezhraničnú povahu cestnej dopravy bude s cieľmi sledovanými nariadením č. 561/2006 v súlade skôr taký výklad jeho článku 19 ods. 2 prvého pododseku, podľa ktorého členské štáty umožnia svojim príslušným orgánom uložiť sankciu za porušenie zistené na ich území, aj keď k tomuto porušeniu došlo na území iného členského štátu alebo tretej krajiny.

31

Naopak, výklad článku 19 ods. 2 prvého pododseku nariadenia č. 561/2006, podľa ktorého by členský štát, ktorý zistil porušenie, ku ktorému došlo na území iného členského štátu alebo tretej krajiny, mal umožniť prostredníctvom povolenia príslušným orgánom iného členského štátu, aby uložili sankciu za toto porušenie, bez ohľadu na to, kde k tomuto porušeniu došlo, nemôže spĺňať uvedené ciele.

32

V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že členský štát, na území ktorého došlo k porušeniu nariadenia č. 561/2006, je v každom prípade oprávnený uložiť zaň sankciu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. júna 2016, Eurospeed, C‑287/14, EU:C:2016:420, bod 33), takže sa nevyžaduje, aby príslušný orgán iného členského štátu udelil povolenie.

33

Výklad uvedený v bode 31 tohto rozsudku by viedol k tomu, že príslušné orgány určitého členského štátu by boli splnomocnené uložiť sankciu za porušenie, ku ktorému ani nedošlo na území tohto členského štátu a ani na jeho území nebolo zistené. Nemožno pritom predpokladať, že by mal normotvorca Únie v úmysle priznať článku 19 ods. 2 prvému pododseku nariadenia č. 561/2006 takúto pôsobnosť.

34

Čo sa ďalej týka článku 19 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 561/2006, toto ustanovenie odchylne stanovilo, že ak bolo zistené porušenie, ku ktorému nedošlo na území dotknutého členského štátu a ktorého sa dopustil podnik so sídlom v inom členskom štáte alebo tretej krajine, alebo vodič, ktorého miesto výkonu zamestnania sa nachádzalo v inom členskom štáte alebo tretej krajine, mohol členský štát dotknutý týmto porušením oznámiť okolnosti porušenia príslušnému úradu členského štátu alebo tretej krajiny, v ktorej mal podnik sídlo alebo vodič miesto výkonu zamestnania. Toto ustanovenie je založené na predpoklade, že dotknutým členským štátom, ktorý do 1. januára 2009 mohol „namiesto uloženia sankcie“ oznámiť okolnosti tohto porušenia, bol členský štát, na území ktorého bolo porušenie zistené.

35

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať tak, že článok 19 ods. 2 prvý pododsek nariadenia č. 561/2006 sa má vykladať v tom zmysle, že priamo splnomocňuje príslušné orgány členského štátu uložiť sankciu podniku alebo jeho konateľovi za porušenie tohto nariadenia zistené na jeho území, a za ktoré doposiaľ nebola uložená sankcia, aj keď k tomuto porušeniu došlo na území iného členského štátu, v ktorom má tento podnik sídlo.

36

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (siedma komora) rozhodol takto:

Článok 19 ods. 2 prvý pododsek nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85, sa má vykladať v tom zmysle, že priamo splnomocňuje príslušné orgány členského štátu uložiť sankciu podniku alebo jeho konateľovi za porušenie tohto nariadenia zistené na jeho území, a za ktoré doposiaľ nebola uložená sankcia, aj keď k tomuto porušeniu došlo na území iného členského štátu, v ktorom má tento podnik sídlo.