Vec C‑457/17
Heiko Jonny Maniero
proti
Studienstiftung des deutschen Volkes eV
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Rovnosť zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod – Smernica 2000/43/ES – Článok 3 ods. 1 písm. g) – Pôsobnosť – Pojem ‚vzdelanie‘ – Poskytovanie štipendií súkromnou nadáciou na podporu výskumných alebo študijných projektov v zahraničí – Článok 2 ods. 2 písm. b) – Nepriama diskriminácia – Poskytovanie týchto štipendií pod podmienkou predchádzajúceho absolvovania prvej štátnej skúšky z práva (Erste Juristische Staatsprüfung) v Nemecku“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 15. novembra 2018
Právo Európskej únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Rovnosť zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod – Smernica 2000/43 – Pôsobnosť – Pojem vzdelanie – Poskytovanie štipendií súkromnou nadáciou na podporu výskumných alebo študijných projektov v zahraničí – Zahrnutie – Podmienka – Dostatočne úzka súvislosť medzi poskytovanými finančnými príspevkami a účasťou na týchto výskumných alebo študijných projektoch, ktoré samotné spadajú pod tento pojem vzdelanie
[Smernica Rady 2000/43, článok 3 ods. 1 písm. g)]
Právo Európskej únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Rovnosť zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod – Smernica 2000/43 – Vnútroštátne opatrenie obsahujúce nepriamu diskrimináciu – Pojem znevýhodnenie – Poskytovanie štipendií súkromnou nadáciou na podporu výskumných alebo študijných projektov v zahraničí len žiadateľom, ktorí v tomto členskom štáte absolvovali skúšku z práva – Neexistencia uvedenej diskriminácie
[Smernica Rady 2000/43, článok 2 ods. 2 písm. b)]
Článok 3 ods. 1 písm. g) smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod, sa má vykladať v tom zmysle, že poskytovanie štipendií na podporu výskumných alebo študijných projektov v zahraničí súkromnou nadáciou spadá pod pojem „vzdelanie“ v zmysle tohto ustanovenia, ak existuje dostatočne úzka súvislosť medzi poskytovanými finančnými príspevkami a účasťou na týchto výskumných alebo študijných projektoch, ktoré samotné spadajú pod tento pojem „vzdelanie“. Platí to najmä v prípade, ak tieto finančné príspevky súvisia s účasťou potenciálnych žiadateľov na takomto výskumnom alebo študijnom projekte, ak majú za cieľ odstrániť všetky potenciálne finančné prekážky takejto účasti alebo ich časť a ak sú spôsobilé dosiahnuť tento cieľ.
Na úvod je potrebné poznamenať, ako to uviedla generálna advokátka v bodoch 22 a 23 svojich návrhov, že pojem „vzdelanie“ sa v obvyklom význame v rámci bežného jazyka vníma ako akty alebo procesy odovzdávania alebo získavania najmä informácií, poznatkov, porozumenia, postojov, hodnôt, zručností, kompetencií alebo správania.
Ako však uviedla generálna advokátka v bodoch 32 a 34 svojich návrhov, teleologický výklad pojmu „vzdelanie“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. g) smernice 2000/43 po prvé vyžaduje, aby sa prístup k vzdelaniu považoval za jeden z podstatných aspektov tohto pojmu, keďže nejde o vzdelanie bez možnosti prístupu k nemu, a teda že by nebolo možné dosiahnuť cieľ tejto smernice, ktorým je boj proti diskriminácii v oblasti vzdelania, ak by bola diskriminácia povolená vo fáze prístupu k vzdelaniu.
Po druhé náklady spojené s účasťou na výskumnom projekte alebo programe vzdelávania sa musia považovať za súčasť prístupu k vzdelaniu, ktorá je teda zahrnutá do pojmu „vzdelanie“, keďže dostupnosť finančných zdrojov potrebných na takúto účasť môže podmieniť prístup k uvedenému projektu alebo programu.
(pozri body 31, 37, 38, 44, bod 1 výroku)
Článok 2 ods. 2 písm. b) smernice 2000/43 sa má vykladať v tom zmysle, že skutočnosť, že súkromná nadácia so sídlom v členskom štáte vyhradzuje poskytovanie štipendií na podporu výskumných alebo študijných projektov v oblasti práva v zahraničí pre žiadateľov, ktorí v tomto členskom štáte absolvovali takú skúšku z práva, o akú ide v konaní vo veci samej, nepredstavuje nepriamu diskrimináciu z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu v zmysle tohto ustanovenia.
Podľa tohto článku sa za nepriamu diskrimináciu považuje prípad, ak by v dôsledku navonok neutrálneho predpisu, kritéria alebo zvyklosti bola znevýhodnená osoba určitej rasy alebo etnického pôvodu v porovnaní s inými osobami, ibaže by uvedený predpis, kritérium alebo zvyklosť boli objektívne odôvodnené legitímnym cieľom a prostriedky na jeho dosiahnutie by boli primerané a nevyhnutné.
Pojem „znevýhodnená“ v zmysle tohto ustanovenia sa má chápať tak, že znamená, že z dôvodu dotknutého predpisu, kritéria alebo praxe sú znevýhodnené predovšetkým osoby danej rasy alebo daného etnického pôvodu (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 2015, ČEZ Razpredelenie Bălgarija, C‑83/14, EU:C:2015:480, bod 100, a zo 6. apríla 2017, Jyske Finans, C‑668/15, EU:C:2017:278, bod 27).
(pozri body 46, 47, 52, bod 2 výroku)