–

H. Löber, v zastúpení: L. Aigner, Rechtsanwalt,

–

Barclays Bank plc, v zastúpení: H. Bielesz, Rechtsanwalt,

–

grécka vláda, v zastúpení: G. Papadaki, S. Papaioannou a T. Papadopoulou, splnomocnené zástupkyne,

–

Európska komisia, v zastúpení: M. Wilderspin a M. Heller, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 5 bodu 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Ú. v. ES L 12, 2001, s. 1; Mim. vyd. 19/004, s. 42).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pani Helgou Löberovou a bankou Barclays Bank plc na základe žaloby o náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu podanej proti tejto banke.

3

Odôvodnenia 11 a 12 nariadenia č. 44/2001 uvádzajú:

4

Článok 2 ods. 1 tohto nariadenia stanovuje:

„Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.“

5

Článok 5 body 1 a 3 tohto nariadenia stanovujú:

„Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte:

6

Barclays Bank je banka so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo), ktorá má pobočku vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko).

7

Táto banka vydala certifikáty X1 Global EUR Index (ďalej len „certifikáty“) vo forme dlhopisov na doručiteľa, ktoré upísali inštitucionálni investori, ktorí ich následne predávali na sekundárnom trhu, najmä spotrebiteľom v Rakúsku.

8

Certifikáty boli emitované na základe nemeckého základného prospektu z 22. septembra 2005, ktorý bol oznámený Österreichische Kontrollbank (rakúska banka dohľadu), a všeobecných obchodných podmienok z 20. decembra 2005. Verejná ponuka na upisovanie prebiehala od 20. decembra 2005 do 24. februára 2006. Certifikáty boli emitované 31. marca 2006.

9

Suma, ktorá sa má vrátiť, teda hodnota certifikátov, sa určuje podľa indexu, ktorý je tvorený portfóliom viacerých cieľových fondov, v dôsledku čoho je táto hodnota priamo spojená s týmto portfóliom. Toto portfólio malo byť vytvorené a spravované spoločnosťou X1 Fund Allocation GmbH so sídlom v Nemecku. Peniaze investované do certifikátov však boli použité v schéme pyramídového podvodu a z veľkej časti boli stratené, takže certifikáty už nemajú žiadnu hodnotu.

10

Pani Löberová s bydliskom vo Viedni (Rakúsko) investovala do certifikátov celkovú sumu 28648,43 eura prostredníctvom dvoch rozdielnych rakúskych bánk, jednej so sídlom v Salzburgu (Rakúsko) a druhej so sídlom v Grazi (Rakúsko).

11

Ako poškodený investor podala pani Löberová na Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň, Rakúsko) žalobu proti banke Barclays Bank o zaplatenie sumy 34459,06 eura, určenie zodpovednosti banky Barclays Bank zo zmluvného a iného ako zmluvného vzťahu, ako aj uverejnenie finančnej situácie tejto banky. Na podporu svojej argumentácie predovšetkým tvrdila, že informácie uvedené v prospekte týkajúcom sa certifikátov boli neúplné.

12

Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň) uznesením z 18. júla 2016 vyhlásil, že nemá právomoc rozhodovať o tejto žalobe a odmietol ju najmä z dôvodu, že pokiaľ ide o podmienky uplatnenia článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001, pani Löberová nepoukázala na skutočnosť, že predmetná škoda vznikla priamo na bankovom účte, ktorý jej bolo možné pripísať, otvorený v banke vo Viedni (Rakúsko). Keďže pani Löberová nadobudla certifikáty prostredníctvom bánk so sídlom v Grazi alebo Salzburgu, podľa tohto súdu táto škoda vznikla v týchto posledných usadených miestach, a nie na mieste v obvode príslušnosti uvedeného súdu.

13

Pani Löberová podala proti tomuto uzneseniu odvolanie na Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň, Rakúsko), ktorý ho uznesením zo 6. decembra 2016 potvrdil, pričom na základe článku 5 bodu 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001 dospel k záveru o nedostatku právomoci rakúskych súdov.

14

Pani Löberová podala dovolanie proti uzneseniu Oberlandesgericht Wien (Vyšší krajinský súd Viedeň) na vnútroštátnom súde, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, aby uvedený súd konštatoval právomoc Handelsgericht Wien (Obchodný súd Viedeň) najmä na základe článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001.

15

Za týchto podmienok Oberster Gerichtshof (Najvyšší súd, Rakúsko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Má podľa článku 5 bodu 3 [nariadenia č. 44/2001] vo veci mimozmluvných nárokov založených na zodpovednosti za prospekt, v prípade, keď

16

Svojou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, akým spôsobom je potrebné vykladať článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 s cieľom určiť právomoc súdov členského štátu ako súdov podľa miesta, kde bola spôsobená škoda v zmysle tohto ustanovenia, na rozhodnutie o žalobe o náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu podanej proti banke so sídlom v jednom členskom štáte, ktorý vydala certifikát, z dôvodu nedostatočnosti informácií uvedených v prospekte týkajúcom sa takéhoto certifikátu, podanej investorom, ktorý má bydlisko v inom členskom štáte a ktorý investoval do tohto certifikátu, ak škoda uvádzaná týmto investorom spočíva vo finančnej ujme vzniknutej na jeho bankovom účte v banke so sídlom na území členského štátu, kde sa nachádza jeho bydlisko.

17

Najskôr je potrebné pripomenúť, že pravidlo osobitnej právomoci upravené v článku 5 bode 3 tohto nariadenia sa má vykladať samostatne a striktne (rozsudky z 28. januára 2015, Kolassa, C‑375/13, EU:C:2015:37, bod 43; z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide, C‑352/13, EU:C:2015:335, bod 37, a z 21. apríla 2016, Austro‑Mechana, C‑572/14, EU:C:2016:286, bod 29).

18

Právomoc stanovená v článku 2 uvedeného nariadenia, teda právomoc súdov členského štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko, je totiž všeobecným pravidlom. Iba ako výnimku z tohto pravidla upravuje toto nariadenie pravidlá osobitnej právomoci výlučne v taxatívne vypočítaných prípadoch, v ktorých žalovaný môže byť alebo podľa okolností musí byť žalovaný na súde iného členského štátu (rozsudku z 13. júla 2006, Reisch Montage, C‑103/05, EU:C:2006:471, bod 22, a z 12. mája 2011, BVG, C‑144/10, EU:C:2011:300, bod 30).

19

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pojem „nárok[y] na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu“ zahŕňa akúkoľvek žalobu, ktorej cieľom je vyvodiť zodpovednosť žalovaného a ktorá nespadá pod „zmluvné veci“ v zmysle článku 5 bodu 1 písm. a) nariadenia č. 44/2001 (rozsudky z 27. septembra 1988, Kalfelis, 189/87, EU:C:1988:459, body 17 a 18; z 13. marca 2014, Brogsitter, C‑548/12, EU:C:2014:148, bod 20; z 21. apríla 2016, Austro‑Mechana, C‑572/14, EU:C:2016:286, bod 32, ako aj zo 16. júna 2016, Universal Music International Holding, C‑12/15, EU:C:2016:449, bod 24).

20

Súdny dvor konkrétne rozhodol, že článok 5 bod 3 tohto nariadenia sa uplatňuje na žalobu o vyvodeniu zodpovednosti emitenta certifikátu za prospekt k takémuto certifikátu, ako aj za porušenie ostatných zákonných povinností tohto emitenta v oblasti informovania, pokiaľ táto zodpovednosť nepatrí pod „zmluvné veci“ v zmysle článku 5 bodu 1 písm. a) uvedeného nariadenia (rozsudok z 28. januára 2015, Kolassa, C‑375/13, EU:C:2015:37, bod 57).

21

Pokiaľ ide o spor vo veci samej, stačí na jednej strane uviesť, že vnútroštátny súd uvádza, že zodpovednosť za prospekt, ktorá bola uplatnená v konaní pred ním, nepatrí pod tieto zmluvné veci, a na druhej strane, že žalobou vo veci samej sa pani Löberová snaží najmä o vyvodenie zodpovednosti banky Barclays Bank z iného ako zmluvného vzťahu.

22

Pokiaľ ide o pojem „miesto, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok“, uvedený v článku 5 bode 3 nariadenia č. 44/2001, treba pripomenúť, že tento pojem sa týka tak miesta, kde vznikla škoda, ako aj miesta, kde došlo k príčinnej udalosti, ktorá viedla k tejto škode, takže žalovaného možno žalovať podľa výberu žalobcu pred súdom jedného alebo druhého z týchto dvoch miest (rozsudky z 10. júna 2004, Kronhofer, C‑168/02, EU:C:2004:364, bod 16; z 28. januára 2015,Kolassa, C‑375/13, EU:C:2015:37, bod 45; z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide, C‑352/13, EU:C:2015:335, bod 38, a zo 16. júna 2016, Universal Music International Holding, C‑12/15, EU:C:2016:449, bod 28).

23

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že pojem „miesto, kde došlo ku skutočnosti súvisiacej so škodou“ nemožno vykladať extenzívne v tom zmysle, že zahŕňa každé miesto, kde môžu byť pociťované škodlivé následky tejto skutočnosti spôsobujúcej škodu, ktorá sa skutočne objavila na inom mieste (rozsudky z 19. septembra 1995, Marinari, C‑364/93, EU:C:1995:289, bod 14; z 10. júna 2004, Kronhofer, C‑168/02, EU:C:2004:364, bod 19, a zo 16. júna 2016, Universal Music International Holding, C‑12/15, EU:C:2016:449, bod 34), a že tento pojem sa nevzťahuje na miesto, kde má žalobca bydlisko, alebo na miesto, kde je sústredený jeho majetok, len z dôvodu, že údajne utrpel finančnú ujmu v dôsledku straty časti svojho majetku, ku ktorej došlo v inom zmluvnom štáte (rozsudky z 10. júna 2004, Kronhofer, C‑168/02, EU:C:2004:364, bod 21, a zo 16. júna 2016, Universal Music International Holding, C‑12/15, EU:C:2016:449, bod 35).

24

Samotná skutočnosť, že finančné následky majú vplyv na žalobcu, teda neodôvodňuje priznanie právomoci súdu podľa miesta jeho bydliska, pokiaľ tak miesto, kde došlo k príčinnej udalosti, ako aj miesto, kde vznikla škoda, sa nachádzajú na území iného členského štátu (rozsudok z 28. januára 2015, Kolassa, C‑375/13, EU:C:2015:37, bod 49).

25

Takéto priznanie právomoci je naopak opodstatnené, pokiaľ je bydlisko žalobcu skutočne miestom, kde došlo k príčinnej udalosti, alebo miestom, kde vznikla škoda (rozsudok z 28. januára 2015, Kolassa, C‑375/13, EU:C:2015:37, bod 50).

26

V danom prípade sa spor vo veci samej týka určenia miesta vzniku škody.

27

Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že týmto miestom je miesto, kde sa údajná škoda konkrétne prejaví (rozsudok z 21. mája 2015, CDC Hydrogen Peroxide, C‑352/13, EU:C:2015:335, bod 52).

28

Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že podľa článku 5 bodu 3 nariadenia č. 44/2001 súdy v mieste bydliska žalobcu majú na základe miesta, kde vznikla škoda, právomoc rozhodovať o žalobe o vyvodenie zodpovednosti emitenta certifikátu za prospekt k takémuto certifikátu, ako aj za porušenie ostatných informačných povinností tohto emitenta, najmä pokiaľ k uvedenej škode dôjde priamo na bankovom účte tohto žalobcu v banke so sídlom v obvode príslušnosti týchto súdov (rozsudok z 28. januára 2015, Kolassa, C‑375/13, EU:C:2015:37, bod 57).

29

Vo svojom rozsudku zo 16. júna 2016, Universal Music International Holding (C‑12/15, EU:C:2016:449), Súdny dvor spresnil, že toto konštatovanie patrí do konkrétneho kontextu, ktorý sa vyznačuje existenciou okolností svedčiacich v prospech určenia právomoci uvedených súdov (rozsudok zo 16. júna 2016, Universal Music International Holding, C‑12/15, EU:C:2016:449, bod 37).

30

Rozhodol tak, že článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že za „miesto, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody“ nemožno v prípade neexistencie iných kritérií väzby považovať miesto v členskom štáte, kde škoda vznikla, ak táto škoda pozostáva výlučne z finančných strát, ktoré sa priamo prejavia na bankovom účte žalobcu a ktoré sú priamym následkom protiprávneho konania, ku ktorému došlo v inom členskom štáte (rozsudok zo 16. júna 2016, Universal Music International Holding, C‑12/15, EU:C:2016:449, bod 40).

31

V prejednávanej veci je zrejmé, že osobitné okolnosti veci samej ako celok svedčia v prospech určenia právomoci rakúskych súdov.

32

Ako totiž vyplýva z návrhu na začatie prejudiciálneho konania, pani Löberová má bydlisko v Rakúsku a všetky platby týkajúce sa investičnej transakcie dotknutej vo veci samej boli vykonané z rakúskych bankových účtov, a to z osobného bankového účtu pani Löberovej a z vyrovnávacích účtov osobitne určených na vykonanie tejto transakcie.

33

Navyše okrem skutočnosti, že v rámci tejto transakcie pani Löberová prišla do styku iba s rakúskymi bankami, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania tiež vyplýva, že nadobudla certifikáty na rakúskom sekundárnom trhu, že informácie, ktoré jej boli poskytnuté v súvislosti s certifikátmi, sú informáciami uvedenými v prospekte týkajúcom sa týchto certifikátov tak, ako bol oznámený Österreichische Kontrollbank (rakúska banka dohľadu), a že to bolo v Rakúsku, kde na základe týchto informácií zmluvne súhlasila s povinnosťou investovať, ktorá s konečnou platnosťou zaťažila jej majetok.

34

Okrem toho za okolností, ako sú tie vo veci samej, je priznanie právomoci rakúskym súdom v súlade s cieľom predvídateľnosti pravidiel na určenie právomoci upravenom nariadením č. 44/2001, cieľom blízkosti medzi súdmi určenými týmito pravidlami a sporom, ako aj cieľom riadneho výkonu spravodlivosti, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 11 a 12 tohto nariadenia.

35

V tejto súvislosti je predovšetkým potrebné pripomenúť, že určiť za miesto, kde vznikla škoda, miesto, kde má sídlo banka, v ktorej je otvorený bankový účet žalobcu, na ktorom priamo došlo k tejto škode, zodpovedá cieľu nariadenia č. 44/2001, ktorým je posilniť právnu ochranu osôb usadených v Únii tým, že sa žalobcovi umožní ľahko určiť súd, na ktorý sa môže obrátiť, a žalovanému rozumne predvídať, na ktorom súde môže byť žalovaný, lebo emitent certifikátu, ktorý nesplní svoje zákonné povinnosti v súvislosti s prospektom, musí, pokiaľ sa rozhodne oznámiť prospekt súvisiaci s týmto certifikátom v iných členských štátoch, počítať s tým, že do tohto certifikátu budú investovať nedostatočne informovaní investori, ktorí majú bydlisko v týchto členských štátoch, a že im môže vzniknúť škoda (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2015, Kolassa, C‑375/13, EU:C:2015:37, bod 56).

36

Za týchto podmienok je potrebné odpovedať na položenú otázku tak, že článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, ako je situácia vo veci samej, v ktorej investor podáva žalobu o náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu proti banke vydávajúcej certifikát, do ktorého investoval, z dôvodu prospektu týkajúceho sa tohto certifikátu, majú právomoc na rozhodnutie o tejto žalobe súdy v mieste bydliska tohto investora ako súdy podľa miesta, kde bola spôsobená škoda, v zmysle tohto ustanovenia, ak uvádzaná škoda spočíva vo finančnej ujme vzniknutej priamo na bankovom účte uvedeného investora v banke so sídlom v mieste príslušnosti týchto súdov a ostatné osobitné okolnosti tejto situácie tiež svedčia v prospech určenia právomoci uvedených súdov.

37

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 5 bod 3 nariadenia č. 44/2001 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii, ako je situácia vo veci samej, v ktorej investor podáva žalobu o náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu proti banke vydávajúcej certifikát, do ktorého investoval, z dôvodu prospektu týkajúceho sa tohto certifikátu, majú právomoc na rozhodnutie o tejto žalobe súdy v mieste bydliska tohto investora ako súdy podľa miesta, kde bola spôsobená škoda, v zmysle tohto ustanovenia, ak uvádzaná škoda spočíva vo finančnej ujme vzniknutej priamo na bankovom účte uvedeného investora v banke so sídlom v mieste príslušnosti týchto súdov a ostatné osobitné okolnosti tejto situácie tiež svedčia v prospech určenia právomoci uvedených súdov.