1

Svojím odvolaním Mast‑Jägermeister SE navrhuje zrušiť rozsudok Všeobecného súdu Európskej únie z 9. februára 2017, Mast‑Jägermeister/EUIPO (Poháre) (T‑16/16, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2017:68), ktorým Všeobecný súd zamietol jej žalobu o zrušenie rozhodnutia tretieho odvolacieho senátu Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) zo 17. novembra 2015 (vec R 1842/2015‑3), týkajúceho sa prihlášky pohárov ako dizajnu Spoločenstva (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

2

Parížsky dohovor na ochranu priemyslového vlastníctva bol podpísaný v Paríži 20. marca 1883, naposledy revidovaný v Štokholme 14. júla 1967 a zmenený 28. septembra 1979 (Zbierka dohovorov Organizácie spojených národov, zv. 828, č. 11851, s. 305, ďalej len „Parížsky dohovor“). Článok 4 bod A tohto dohovoru, ktorý upravuje právo prednosti vyplývajúce z prihlášky práva duševného vlastníctva, stanovuje:

3

Článok 36 nariadenia Rady (ES) č. 6/2002 z 12. decembra 2001 o dizajnoch spoločenstva (Ú. v. ES L 3, 2002, s. 1; Mim. vyd. 13/027, s. 142), nazvaný „Náležitosti, ktoré musia spĺňať prihlášky“, stanovuje:

„1.   Prihláška na zapísaný dizajn spoločenstva obsahuje:

2.   Prihláška ďalej obsahuje určenie výrobku, v ktorom má byť dizajn stelesnený, alebo na ktorom má byť použitý.

…

5.   Prihláška je v súlade s náležitosťami uvedenými vo vykonávacom predpise.

…“

4

Článok 38 ods. 1 tohto nariadenia definuje deň podania prihlášky dizajnu Spoločenstva takto:

„Dňom podania prihlášky na zapísaný dizajn spoločenstva je deň, kedy prihlasovateľ podal dokumenty obsahujúce údaje uvedené v článku 36 ods. 1 na [EUIPO]…“

5

Článok 41 uvedeného nariadenia, nazvaný „Právo prednosti“, stanovuje:

„1.   Osoba, ktorá riadne podala prihlášku na právo na dizajn alebo prihlášku úžitkového vzoru v štáte alebo vo vzťahu k štátu, ktorý je zmluvnou stranou Parížskeho dohovoru na ochranu priemyselného vlastníctva, alebo dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie [(WTO) podpísanej v Marrákeši 15. apríla 1994], alebo u jeho právnych nástupcov, má pre účely podania prihlášky na zapísaný dizajn spoločenstva v súvislosti so zhodným dizajnom alebo úžitkovým vzorom právo prednosti počas šiestich mesiacov odo dňa podania prvej prihlášky.

2.   Každé podanie, ktoré je rovnocenné s riadnym národným podaním podľa vnútroštátnych právnych predpisov štátu, kde sa podanie uskutočnilo, alebo podľa dvojstranných alebo viacstranných dohôd, sa uznáva za podanie, ktoré vedie k vzniku práva prednosti.

3.   ‚Riadne národné podanie‘ znamená akékoľvek podanie, ktoré je dostatočné na určenie dňa, kedy bola prihláška podaná bez ohľadu na jej výsledok.

…“

6

Hlava V tohto nariadenia, nazvaná „Konanie o zápise“, obsahuje články 45 až 50.

7

Článok 45 nariadenia č. 6/2002, nazvaný „Prieskum formálnych podmienok podania“, stanovuje:

„1.   [EUIPO] preskúma, či prihláška spĺňa podmienky uvedené v článku 36 ods. 1 na priznanie dňa podania.

2.   [EUIPO] preskúma, či:

3.   Podmienky preskúmania formálnych požiadaviek podania sú uvedené vo vykonávacom predpise.“

8

Článok 46 tohto nariadenia, nazvaný „Odstrániteľné nedostatky“, stanovuje:

„1.   Ak pri vykonávaní prieskumu podľa článku 45 [EUIPO] zistí nedostatky, ktoré je možné odstrániť, požiada prihlasovateľa, aby ich do určeného obdobia odstránil.

2.   Ak sa nedostatky týkajú podmienok uvedených v článku 36 ods. 1 a prihlasovateľ vyhovie požiadavke [EUIPO] v určenej lehote, [EUIPO] prizná ako deň podania deň, ku ktorému boli nedostatky odstránené. Ak nedostatky nie sú odstránené v určenej lehote, prihláška sa nebude považovať za prihlášku o zapísaný dizajn spoločenstva.

3.   Ak sa nedostatky týkajú podmienok, vrátane úhrady poplatkov, uvedených v článku 45 ods. 2 písm. a), b) a c) a prihlasovateľ vyhovie požiadavke [EUIPO] v určenej lehote, [EUIPO] prizná ako deň podania deň, kedy bola prihláška pôvodne podaná. Ak nedostatky alebo neuhradenie poplatkov nie sú odstránené v určenej lehote, úrad prihlášku zamietne.

4.   Ak sa nedostatky týkajú podmienok uvedených v článku 45 ods. 2 písm. d), ich neodstránenie v určenej lehote vedie k strate práva prednosti pre prihlasovateľa.“

9

Článok 47 uvedeného nariadenia, nazvaný „Výluky zo zápisu“, spresňuje:

„1.   Ak [EUIPO] pri vykonávaní prieskumu podľa článku 45 zistí, že dizajn, pre ktorý sa požaduje ochrana:

prihlášku zamietne.

2.   Prihláška sa nezamietne bez toho, aby prihlasovateľ nemal možnosť prihlášku vziať späť alebo pozmeniť a doplniť alebo sa vyjadriť.“

10

Článok 4 nariadenia Komisie (ES) č. 2245/2002 z 21. októbra 2002, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 6/2002 (Ú. v. ES L 341, 2002, s. 28; Mim. vyd. 13/031, s. 14), nazvaný „Vyobrazenie dizajnu“, v odseku 1 stanovuje:

„Vyobrazenie dizajnu pozostáva z grafickej a z fotografickej reprodukcie dizajnu buď v čiernobielom, alebo vo farebnom vyhotovení. Musí spĺňať nasledujúce požiadavky:

…

11

Článok 10 tohto nariadenia, nazvaný „Preskúmanie požiadaviek dátumu prijatia prihlášky a formálnych požiadaviek“, vo svojich odsekoch 1 a 2 stanovuje:

„1.   [EUIPO] oznámi prihlasovateľovi, že dátum prijatia prihlášky nemôže byť priznaný, ak prihláška neobsahuje:

2.   Ak budú nedostatky uvedené v odseku 1 odstránené do dvoch mesiacov od prijatia oznámenia, za dátum podania sa bude považovať dátum, ku ktorému boli odstránené všetky nedostatky.

Ak nedostatky nebudú odstránené pred uplynutím tejto lehoty, s prihláškou sa nebude zaobchádzať ako s prihláškou na dizajn spoločenstva. Všetky poplatky sa budú refundovať.“

12

Článok 12 uvedeného nariadenia s názvom „Vzatie späť alebo oprava prihlášky“ vo svojom odseku 2 stanovuje:

„Opravovať sa môže iba meno a adresa prihlasovateľa, chyby v znení alebo pri kopírovaní a reprodukovaní alebo evidentné chyby na žiadosť prihlasovateľa a za predpokladu, že takáto oprava nebude mať za následok zmenu vyobrazenia dizajnu.“

13

Dňa 17. apríla 2015 podala odvolateľka, Mast‑Jägermeister, na EUIPO prihlášky dvoch dizajnov Spoločenstva podľa nariadenia č. 6/2002.

14

Tovarmi, pre ktoré boli prihlášky podané, sú „poháre“ v triede 07.01 v zmysle dohody podpísanej v Locarne 8. októbra 1968, ktorou sa zavádza medzinárodné triedenie priemyselných vzorov, v znení neskorších zmien.

15

Vo svojej prvej zápisnici z preskúmania vyhotovenej 17. apríla 2015 prieskumný pracovník informoval odvolateľku, že pre dva dizajny, a to „poháre“, pre ktoré sa žiadala ochrana, označenie tovaru nezodpovedalo predloženým vyobrazeniam z dôvodu, že vyobrazovali aj fľaše. Odvolateľke preto navrhol doplniť k dvom dizajnom aj označenie „Fľaše“ v triede 09.01 v zmysle Locarnskej dohody. Prieskumný pracovník doplnil, že v rozsahu, v akom „Poháre“ a „Fľaše“ patrili do rôznych tried, mala byť hromadná prihláška rozdelená. Spresnil, že ak sa nedostatky neodstránia v stanovenej lehote, prihláška sa zamietne.

16

Listom z 21. apríla 2015 odvolateľka odpovedala, že pre fľaše na vyobrazeniach sa nepožadovala nijaká ochrana, a navrhla spresniť označenie tovarov takto: „Poháre na pitie ako nádoby na fľašu, ktorá je súčasťou pohárov“. Doplnila, že trieda 07.01 Locarnskej dohody bola tiež vhodná pre toto označenie.

17

Druhou zápisnicou z preskúmania z 25. júna 2015 prieskumný pracovník odpovedal, že v nadväznosti na list z 21. apríla 2015 a telefonický rozhovor, ktorý mal s odvolateľkou, bolo zrejmé, že odvolateľka nepožadovala nijakú ochranu pre fľaše. Napriek tomu podľa prieskumného pracovníka boli tieto fľaše jasne viditeľné na vyobrazeniach, pričom z nového preskúmania vyplynulo, že prihlášky neobsahovali vyobrazenia v súlade s ustanoveniami článku 4 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 2245/2002. Dospel preto k záveru, že z dôvodu prítomnosti fliaš neboli vlastnosti, ktorých ochrana sa požadovala, jasne viditeľné. Doplnil, že nedostatky sa mohli odstrániť predložením nových pohľadov, v ktorých by boli požadované vlastnosti vymedzené čiarkovanými líniami alebo farebnými okrajmi. Spresnil, že žiadostiam nebolo možné priznať nijaký deň podania, pokiaľ nebudú nedostatky odstránené. Dospel k záveru, že ak by sa nedostatky odstránili v stanovenej lehote, deň predloženia nových pohľadov by sa uznal za deň podania, ale v prípade neodstránenia nedostatkov sa prihlášky budú považovať za nepodané.

18

Listom zo 14. júla 2015 odvolateľka odpovedala, že podmienky priznania dňa podania boli splnené, pretože predložené vyobrazenia znázorňovali dizajny pred neutrálnym pozadím. Spresnila, že článok 4 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 2245/2002 sa vzťahoval na kvalitu vyobrazení, a nie na ich obsah. Nové pohľady preto nepredložila.

19

V tretej zápisnici z preskúmania zo 16. júla 2015 prieskumný pracovník uviedol, že ponechá v platnosti svoju zápisnicu z preskúmania z 25. júna 2015, keďže vyobrazenia znázorňovali pohár a fľašu.

20

Listom z 21. augusta 2015 odvolateľka s odkazom na telefonický rozhovor, ktorý mala s prieskumným pracovníkom, odpovedala, že nechápala, prečo deň podania mohol byť zachovaný v prípade doplnenia označenia tovaru alebo rozdelenia hromadnej prihlášky, ale nie pre pôvodne predložené pohľady. Odvolateľka žiadala o prijatie rozhodnutia, ktoré možno napadnúť opravným prostriedkom pre prípad, že rozhodnutie o preskúmaní nebude zrušené.

21

Štvrtou zápisnicou z preskúmania z 24. augusta 2015 prieskumný pracovník odvolateľku informoval, že nedostatky prihlášky možno odstrániť buď predložením nových pohľadov, alebo doplnením označenia „Fľaše“ a rozdelením hromadnej prihlášky.

22

Listom z 28. augusta 2015 odvolateľka žiadala o prijatie rozhodnutia, ktoré možno napadnúť opravným prostriedkom.

23

V rozhodnutí z 31. augusta 2015 prieskumný pracovník uviedol, že odvolateľka neodstránila uvedené nedostatky, pretože nepostupovala v súlade so zápisnicou z preskúmania. V súlade s článkom 46 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 a článkom 10 ods. 2 nariadenia č. 2245/2002 uviedol, že prihlášky dvoch predmetných dizajnov sa nemôžu považovať za prihlášky dizajnov Spoločenstva, takže nebolo možné priznať nijaký deň podania. Okrem toho nariadil vrátanie zaplateného poplatku.

24

Dňa 15. septembra 2015 sa odvolateľka proti rozhodnutiu prieskumného pracovníka odvolala na EUIPO na základe článkov 55 až 60 nariadenia č. 6/2002.

25

Tretí odvolací senát EUIPO v bode 15 sporného rozhodnutia potvrdil, že vyobrazenia dotknutých dvoch dizajnov neumožňovali určiť, či sa ochrana žiadala pre pohár, fľašu alebo kombináciu oboch. V bode 16 sporného rozhodnutia spresnil, že vyobrazenie, ktoré sa má predložiť spolu s prihláškou v súlade s článkom 36 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002, slúži na identifikáciu dizajnu, ktorého ochrana sa žiada, a je podmienkou priznania dňa podania v súlade s článkom 38 ods. 1 uvedeného nariadenia. Deň podania určuje senioritu prihláseného dizajnu a novosť a individuálne vlastnosti sú určené pomocou skorších dizajnov uverejnených pred dňom podania. Odvolací senát doplnil, že v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 2245/2002 musia z vyobrazenia jasne vyplývať všetky detaily predmetu, o ktorého ochranu sa žiada.

26

V bodoch 17 a 18 sporného rozhodnutia odvolací senát doplnil, že tvrdenie, podľa ktorého predmet ochrany podaných prihlášok jasne vyplýva z vyobrazení, bolo v rozpore s vysvetlením samotnej odvolateľky a že jej návrh označiť dotknuté tovary nebol spôsobilý odstrániť nedostatky vyobrazenia dizajnov, keďže nemohol byť použitý na určenie rozsahu ochrany.

27

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 19. januára 2016 podala Mast‑Jägermeister žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia.

28

Na podporu svojej žaloby uviedla odvolateľka dva žalobné dôvody. Prvý žalobný dôvod bol založený na porušení článkov 45 a 46 nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkom 36 tohto nariadenia a druhý žalobný dôvod bol založený na porušení práva na obranu.

29

Všeobecný súd napadnutým rozsudkom tieto dva žalobné dôvody zamietol, a v dôsledku toho zamietol žalobu v celom rozsahu. Všeobecný súd najmä použil výklad článku 36 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002, ako ho uplatnil EUIPO, podľa ktorého sa uplatnenie tohto ustanovenia vzťahuje aj na nepresnosti alebo nedostatok istoty či jasnosti, pokiaľ ide o predmet ochrany dizajnu, ktorého zápis sa žiada.

30

Mast‑Jägermeister svojím odvolaním navrhuje, aby Súdny dvor:

31

EUIPO navrhuje, aby Súdny dvor:

32

Mast‑Jägermeister uvádza na podporu svojho odvolania jediný odvolací dôvod, založený na porušení článkov 45 a 46 nariadenia č. 6/2002 v spojení s článkami 36 a 38 toto nariadenia.

33

Podľa spoločnosti Mast‑Jägermeister zo zmyslu a účelu článkov 36 a 38 nariadenia č. 6/2002 a článku 4 ods. 1 písm. e), ako aj článku 10 ods. 1 písm. c) a článku 10 ods. 2 nariadenia č. 2245/2002 vyplýva, že na priznanie dňa podania sa má vyobrazenie dizajnu preskúmať iba z hľadiska fyzickej kvality vyobrazenia určeného na reprodukciu.

34

Mast‑Jägermeister sa na úvod opiera o znenie článku 36 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002, ako aj návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o dizajnoch Spoločenstva (Ú. v. ES C 29, 1994, s. 20) na podporu toho, že toto ustanovenie sa týka len fyzickej kvality vyobrazenia dizajnu na reprodukciu, aby mohlo byť uverejnené v registri dizajnov Spoločenstva.

35

Mast‑Jägermeister tvrdí, že otázka, či vyobrazenia dizajnov, ktorých zápis sa žiadal, neumožňujú určiť, či v prejednávanej veci sa požaduje ochrana pre pohár, fľašu alebo kombináciu oboch, je zameraná na posúdenie rozsahu ochrany zapísaného dizajnu v rámci prípadného konania o porušení, a teda nebráni priznaniu dňa podania. V tejto súvislosti z článku 4 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 2245/2002 nevyplýva, že vyobrazenie dotknutého dizajnu nevyvoláva najmenšie pochybnosti, pokiaľ ide o predmet, ktorého ochrana sa požaduje.

36

Mast‑Jägermeister ďalej zdôrazňuje význam dňa podania prihlášky dizajnu Spoločenstva, ktorý okrem ďalších právnych účinkov určuje aj začiatok obdobia práva prednosti, v ktorej má prihlasovateľ možnosť podať dodatočné prihlášky svojho dizajnu v zahraničí a uplatňovať si pritom právo prednosti prihlášky dizajnu Spoločenstva. Mast‑Jägermeister v tejto súvislosti odkazuje na článok 4 Parížskeho dohovoru, ktorý sa týka práva prednosti v rámci tohto dohovoru. Vzhľadom na význam práva prednosti by pritom deň podania prihlášky mal byť stanovený v čo najkratšom čase, čo by tvorcom dizajnu umožnilo sprístupniť ho verejnosti bez toho, aby sa vlastným uverejnením uvedeného dizajnu stali neskoršie prihlášky podané v zahraničí neplatnými.

37

Odvolateľka v dôsledku toho namieta proti bodom 35 a 36 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd konštatoval, že zo systematiky nariadenia č. 6/2002 vyplýva, že EUIPO musí v rámci konania o preskúmaní dizajnu v prvom rade zistiť, či sa prihláška týka dizajnu a či nie je v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi, a ďalej musí preskúmať, či táto prihláška spĺňa povinné náležitosti stanovené v článku 36 ods. 1 nariadenia č. 6/2002. Podľa odvolateľky zo systematiky nariadenia č. 6/2002 nič také nevyplýva, a tento výklad je v rozpore so snahou rýchlo získať právnu istotu pre prihlasovateľa.

38

Podľa spoločnosti Mast‑Jägermeister skúmanie otázky, či prihláške možno priznať deň podania je najnaliehavejším a najjednoduchším preskúmaním. Bolo by totiž len potrebné overiť, či sú splnené tri podmienky stanovené v článku 36 ods. 1 nariadenia č. 6/2002. V tejto súvislosti by bolo nemožné, aby normotvorca Európskej únie skutočne vyžadoval, aby sa najprv v každom prípade overilo, či sa prihláška týka dizajnu, a prípadne, či je tento dizajn v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi, keďže ide o otázku, na ktorú iba ťažko odpovedať a ktorá si zasluhuje dôkladné preskúmanie.

39

Domnieva sa, že treba rozlišovať podmienky na priznanie dňa podania stanovené v článku 36 ods. 1 nariadenia č. 6/2002 od formálnych požiadaviek uplatniteľných na vyobrazenie, aby bolo možné dizajn zapísať. Hodnotenia odvolacieho senátu EUIPO a Všeobecného súdu možno v tejto súvislosti zohľadniť nanajvýš pri otázke, či dizajn možno zapísať, nie však v štádiu priznania dňa podania.

40

Okrem toho, pokiaľ ide o posúdenie odvolacieho senátu a Všeobecného súdu, podľa ktorého musí vyobrazenie umožniť jasné a presné rozlíšenie všetkých detailov predmetu, o ktorého ochranu sa žiada, sa Mast‑Jägermeister domnieva, že ak sa článok 4 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 2245/2002 má vykladať v tom zmysle, že EUIPO priznáva meritórnu kontrolnú právomoc vo vzťahu k vyobrazeniu dizajnu, bol by to EUIPO, a nie prihlasovateľ, kto by určoval predmet prihlášky. Spôsobom vyobrazenia však prihlasovateľ určuje predmet svojej prihlášky dizajnu Spoločenstva. Na znaky, ktoré nie sú na vyobrazení identifikovateľné, sa ochrana nevzťahuje.

41

Mast‑Jägermeister sa domnieva, že hoci akýkoľvek úrad poverený preskúmaním prihlášky má možnosť odmietnuť zápis dizajnu, a v dôsledku toho zamietnuť prihlášku dizajnu, ak usúdi, že zápis je zdrojom právnej neistoty, táto požiadavka právnej istoty by však mala byť zohľadnená spôsobom úplne odlišným od právnej istoty poskytnutej žiadateľovi tým, že sa jeho prihláške prizná aspoň deň podania.

42

Mast‑Jägermeister tvrdí, že nedostatok, ktorý konštatoval odvolací senát EUIPO, nie je dôvodom odmietnutia priznať deň podania. Podľa spoločnosti Mast‑Jägermeister predmetom ochrany môžu byť aj zložené výrobky, ktoré pozostávajú z dvoch alebo viacerých samostatne obsluhovateľných alebo obchodovateľných výrobkov, pretože podľa článku 3 písm. a) nariadenia č. 6/2002 je zapísaným dizajnom chránená vonkajšia úprava celku alebo časť výrobku viditeľne vyobrazená v prihláške.

43

Mast‑Jägermeister napokon odkazuje na úvahy, ktoré sa týkajú systematiky nariadení č. 6/2002 a 2245/2002. Tvrdí, že článok 46 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 výslovne uvádza, že iba nedostatky prihlášky v zmysle článku 36 ods. 1 tohto nariadenia odôvodňujú, aby sa prihláška nepovažovala za prihlášku dizajnu Spoločenstva a aby sa v dôsledku toho nepriznal nijaký deň podania. Dôsledkom nedostatkov uvedených v článku 46 ods. 3 nariadenia č. 6/2002 je naopak zamietnutie prihlášky, čo predpokladá, že sa predtým stanovil deň podania. Mast‑Jägermeister uvádza, že medzi tieto posledné uvedené nedostatky patria nedostatky uvedené v článku 45 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 6/2002, a že toto ustanovenie odkazuje na podmienky stanovené v článku 36 ods. 5 nariadenia č. 6/2002, ktorý vyžaduje, aby prihláška spĺňala podmienky stanovené v nariadení č. 2245/2002. Prípadný nedostatok prihlášky môže so zreteľom na článok 4 ods. 1 písm. e) tohto posledného nariadenia v dôsledku toho viesť iba k zamietnutiu prihlášky po tom, čo bol priznaný deň podania.

44

Mast‑Jägermeister v tejto súvislosti pripúšťa, že spojený výklad článku 10 ods. 1 písm. c) a článku 10 ods. 2 nariadenia č. 2245/2002, ako aj článku 4 ods. 1 písm. e) toho istého nariadenia môže byť v rozpore s ustanoveniami článku 46 ods. 2 a 3 nariadenia č. 6/2002. Ustanovenia nariadenia č. 2245/2002, ktoré je vykonávacím nariadením, však treba vykladať s prihliadnutím na základné nariadenie, ktorým je nariadenie č. 6/2002.

45

EUIPO zastáva názor, že Všeobecný súd sa pri výklade ustanovení nariadení č. 6/2002 a 2245/2002 nedopustil nesprávneho právneho posúdenia. Domnieva sa teda, že jediný odvolací dôvod je nedôvodný a odvolanie treba zamietnuť.

46

Mast‑Jägermeister svojím jediným odvolacím dôvodom v podstate tvrdí, že článok 36 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002 v spojení s inými relevantnými ustanoveniami tohto nariadenia a nariadenia č. 2245/2002 sa má vykladať v tom zmysle, že priznanie dňa podania závisí výlučne od preskúmania vyobrazenia dizajnu z hľadiska fyzickej kvality vyobrazenia určeného na reprodukciu. Domnieva sa tak, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že sa tento článok 36 ods. 1 písm. c) vzťahuje aj na nepresnosti alebo neistotu či neexistujúcu jasnosť, pokiaľ ide o predmet ochrany dizajnu, ktorého zápis sa žiada.

47

Na účely analýzy dôvodnosti tohto odvolacieho dôvodu treba vyložiť článok 36 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002, podľa ktorého musí prihláška dizajnu Spoločenstva obsahovať „vyobrazenie dizajnu vhodné na reprodukciu“.

48

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora pri výklade ustanovení práva Únie je potrebné zohľadniť nielen ich znenie, ale aj ich kontext a cieľ sledovaný právnou úpravou, ktorej sú súčasťou (rozsudky z 19. septembra 2000, Nemecko/Komisia, C‑156/98, EU:C:2000:467, bod 50, a z 19. októbra 2017, Raimund, C‑425/16, EU:C:2017:776, bod 22).

49

Pokiaľ ide najmä o znenie článku 36 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002, to stanovuje, že prihláška dizajnu musí obsahovať „vyobrazenie dizajnu vhodné na reprodukciu“. Javí sa, že toto znenie kladie dôraz na technickú kvalitu vyobrazenia. Ako však uviedla generálna advokátka v bode 32 svojich návrhov, samotný pojem vyobrazenie obsahuje myšlienku jasnej rozoznateľnosti dizajnu.

50

Treba navyše konštatovať, že článok 4 ods. 1 písm. e) nariadenia č. 2245/2002, hoci nestanovuje ďalšie obsahové požiadavky presahujúce požiadavky stanovené v článku 36 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002, spresňuje najmä, že vyobrazenie musí byť dostatočne kvalitné na to, aby sa dali jasne rozlíšiť všetky detaily predmetu, o ktorého ochranu sa žiada.

51

Analýza znenia tohto článku 36 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002 teda vedie k domnienke, že vyobrazenie prihlasovaného dizajnu musí umožniť jednoznačnú identifikáciu tohto dizajnu.

52

Doslovný výklad článku 36 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002 potvrdzuje teleologický výklad tohto ustanovenia, ktoré má prispievať k riadnemu fungovaniu systému zápisu dizajnov. Účelom požiadavky grafického vyobrazenia je predovšetkým vymedziť samotný dizajn s cieľom určiť presný predmet ochrany priznanej zapísaním dizajnu jeho majiteľovi (pozri analogicky rozsudok z 12. decembra 2002, Sieckmann, C‑273/00, EU:C:2002:748, bod 48).

53

V tejto súvislosti treba uviesť, že zápisom dizajnu do verejného registra sa má dizajn sprístupniť príslušným orgánom a verejnosti, a predovšetkým hospodárskym subjektom. Na strane jednej musia príslušné orgány jasne a presne poznať povahu prvkov tvoriacich dizajn, aby mohli plniť svoje povinnosti týkajúce sa predbežného preskúmania prihlášok, ako aj uverejnenia a vedenia vhodného a presného registra dizajnov (pozri analogicky rozsudky z 12. decembra 2002, Sieckmann, C‑273/00, EU:C:2002:748, body 49 a 50, ako aj z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys, C‑307/10, EU:C:2012:361, bod 47).

54

Na druhej strane hospodárske subjekty musia mať možnosť dozvedieť sa jasne a presne o zápisoch alebo prihláškach ich terajších, ako aj potenciálnych konkurentov a získať tak príslušné informácie o právach tretích osôb (pozri analogicky rozsudky z 12. decembra 2002, Sieckmann, C‑273/00, EU:C:2002:748, bod 51, ako aj z 19. júna 2012, Chartered Institute of Patent Attorneys, C‑307/10, EU:C:2012:361, bod 48). Cieľom tejto požiadavky, ako to v podstate uvádza Všeobecný súd v bode 47 napadnutého rozsudku, je zabezpečiť právnu istotu tretím osobám.

55

Z toho vyplýva, že systém Spoločenstva týkajúci sa dizajnov, ktorý vyplýva z nariadenia č. 6/2002, potvrdzuje výklad, ku ktorému vedie znenie článku 36 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia tým, že vyžaduje, aby vyobrazenie prihlasovaného dizajnu umožnilo jednoznačnú identifikáciu tohto dizajnu.

56

Tento záver navyše potvrdzuje aj okolnosť, že získanie dňa podania, ktorý je podľa článku 38 nariadenia č. 6/2002 deň, kedy prihlasovateľ podal dokumenty obsahujúce údaje uvedené v článku 36 ods. 1 tohto nariadenia na EUIPO, umožňuje dotknutému majiteľovi dizajnu užívať právo prednosti v zmysle článku 41 nariadenia č. 6/2002. Na rozdiel od toho, čo tvrdí Mast‑Jägermeister s odkazom na článok 4 Parížskeho dohovoru, ktorého znenie v podstate zodpovedá zneniu článku 41 nariadenia č. 6/2002, skutočnosť, že dátum podania umožňuje získať toto právo prednosti, sama osebe odôvodňuje skutočnosť, že sa vyžaduje, aby vyobrazenie bolo bez nepresností týkajúcich sa prihlasovaného dizajnu. Ako v podstate uviedla generálna advokátka v bode 55 svojich návrhov, nepresná prihláška vytvára riziko, že dizajn, ktorého predmet ochrany nie je jasne identifikovaný, získa nadmernú ochranu práva prednosti.

57

Výklad, podľa ktorého článok 36 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002 vyžaduje, aby vyobrazenie dizajnu obsiahnuté v prihláške umožnilo jasne identifikovať predmet, o ktorého ochranu sa žiada, napokon tiež potvrdzuje systematická analýza tohto ustanovenia.

58

Vzhľadom na to, že prihláška podľa článku 36 ods. 5 nariadenia č. 6/2002 musí spĺňať požiadavky nariadenia č. 2245/2002, treba odkázať na iné ustanovenia tohto posledného uvedeného nariadenia týkajúce sa prihlášky.

59

Treba teda uviesť, ako správne poznamenal EUIPO, že článok 12 ods. 2 nariadenia č. 2245/2002 stanovuje, že oprava prihlášky nemôže meniť vyobrazenie dotknutého dizajnu. To nevyhnutne znamená, že prihláška musí predtým, než môže získať deň podania, obsahovať také vyobrazenie, ktoré umožňuje identifikovať predmet, o ktorého ochranu sa žiada. Nariadenie č. 6/2002 nemožno totiž vykladať v tom zmysle, že pripúšťa, že sa prihláška bude považovať za účinne podanú, hoci nemožno jasne identifikovať prihlasovaný dizajn a tento nedostatok nemožno odstrániť.

60

Z bodov 49 až 59 tohto rozsudku teda vyplýva, že doslovný, teleologický a systematický výklad článku 36 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002 vedie k domnienke, že toto ustanovenie sa má vykladať v tom zmysle, že vyžaduje, aby vyobrazenie dizajnu, ktorého zápis sa žiada, umožnilo jasne identifikovať tento dizajn, ktorý je predmetom ochrany, na ktorý sa vzťahuje táto prihláška.

61

Z článku 46 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 pritom vyplýva, že prihláška, ktorá obsahuje nedostatky týkajúce sa podmienok stanovených v článku 36 ods. 1 tohto nariadenia, ktoré neboli v stanovenej lehote odstránené, sa nepovažuje za prihlášku dizajnu Spoločenstva, a že v dôsledku toho jej nebol priznaný deň podania.

62

Argumenty spoločnosti Mast‑Jägermeister zhrnuté v bode 43 tohto rozsudku, týkajúce sa vzťahu medzi rozličnými ustanoveniami článkov 45 a 46 nariadenia č. 6/2002, nemožno prijať. Prihláška podaná spoločnosťou Mast‑Jägermeister má totiž nedostatky so zreteľom na článok 36 ods. 1 nariadenia č. 6/2002, pretože táto prihláška neumožňuje jasne identifikovať prihlasovaný dizajn. Ako pritom z predchádzajúceho bodu tohto rozsudku vyplýva, taký nedostatok podľa článku 46 ods. 2 nariadenia č. 6/2002 znamená, že dotknutá prihláška sa nepovažuje za prihlášku dizajnu Spoločenstva, pokiaľ tento nedostatok nebol v stanovenej lehote odstránený.

63

Argument uvedený v bodoch 35 a 36 napadnutého rozsudku, v ktorých Všeobecný súd približuje priebeh konania o preskúmaní dizajnu, treba okrem toho zamietnuť ako neúčinný, keďže sa posúdenie obsiahnuté v uvedených bodoch nejaví ako potrebné na podporu jeho výkladu článku 36 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 6/2002, pričom tento výklad vyplýva z posúdení uvedených v bodoch 40 až 46 uvedeného rozsudku.

64

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že jediný odvolací dôvod spoločnosti Mast‑Jägermeister je nedôvodný, a preto ho treba, rovnako ako aj odvolanie v celom rozsahu, zamietnuť.

65

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania.

66

Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 toho istého rokovacieho poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

67

Keďže EUIPO navrhol uložiť odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania a odvolateľka nemala úspech vo svojom jedinom dôvode, je opodstatnené uložiť jej povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré vynaložil EUIPO.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol a vyhlásil: