Vec C‑160/17

Raoul Thybaut a i.

proti

Région wallonne

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Belgicko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2001/42/ES – Článok 2 písm. a) – Pojem ‚plány a programy‘ – Článok 3 – Posudzovanie účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie – Obvod mestských pozemkových úprav – Možnosť odchýliť sa od urbanistických noriem – Zmeny ‚plánov a programov‘“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 7. júna 2018

Životné prostredie – Posudzovanie účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie – Smernica 2001/42 – Plán a program – Definícia – Obvod mestských pozemkových úprav, schválený vyhláškou, ktorá vymedzuje geografickú zónu pre urbanistický projekt a umožňuje odchýliť sa od určitých urbanistických predpisov – Zahrnutie

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42, článok 2 písm. a) a článok 3 ods. 1 a 2 písm. a)]

Článok 2 písm. a), článok 3 ods. 1 a článok 3 ods. 2 písm. a) smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie sa majú vykladať v tom zmysle, že vyhláška, ktorou sa prijíma obvod mestských pozemkových úprav, ktorého jediným účelom je vymedzenie zemepisnej oblasti, v ktorej sa môže uskutočniť urbanistický projekt, ktorý sa týka úpravy a rozvoja mestských funkcií a vyžaduje si výstavbu, úpravu, zrušenie alebo vyvýšenie pozemných komunikácií a verejných priestranstiev, a na účely realizácie ktorého bude dovolené odchýliť sa od určitých urbanistických predpisov, patrí z dôvodu tejto možnosti odchýlenia sa pod pojem „plány a programy“, ktoré môžu mať významné účinky na životné prostredie, v zmysle tejto smernice a vyžaduje si posudzovanie účinkov na životné prostredie.

Po prvé článok 2 písm. a) smernice o SEP definuje „plány a programy“, ktoré uvádza, ako plány a programy, ktoré spĺňajú dve kumulatívne podmienky, a to na jednej strane, že sú predmetom prípravy a/alebo schvaľovania úradom na štátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni alebo pripravené úradom na schválenie prostredníctvom parlamentného alebo vládneho legislatívneho postupu, a na druhej strane, že vyžadujú legislatívne, regulatívne alebo správne predpisy.

Po druhé treba uviesť, že podľa článku 3 ods. 2 písm. a) smernice o SEP posudzovaniu vplyvu na životné prostredie systematicky podliehajú plány a programy, ktoré sa jednak pripravujú pre určité odvetvia, a ktoré na druhej strane stanovujú rámec pre budúce povoľovanie projektov uvedených v prílohách I a II smernice o PVŽP (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. júna 2010, Terre wallonne a Inter‑Environnement Wallonie, C‑105/09 a C‑110/09, EU:C:2010:355, bod 43).

Pokiaľ ide o prvú z týchto podmienok, zo znenia článku 3 ods. 2 písm. a) smernice o SEP vyplýva, že toto ustanovenie sa týka najmä odvetvia „plánovanie miest a vidieka alebo využívanie územia“.

Pokiaľ ide o to, či akt, ako je napadnutý akt, definuje rámec, v ktorom v budúcnosti možno povoľovať vykonanie takých projektov, treba pripomenúť, že Súdny dvor už rozhodol, že pojem „plány a programy“ sa vzťahuje na každý akt, ktorý tým, že vymedzuje pravidlá a kontrolné postupy uplatniteľné v dotknutom odvetví, stanovuje významný súbor kritérií a pravidiel pre povoľovanie a vykonávanie jedného alebo viacerých projektov, ktoré by mohli mať významný vplyv na životné prostredie (rozsudok z 27. októbra 2016, D’Oultremont a i., C‑290/15, EU:C:2016:816, bod 49, ako aj citovaná judikatúra).

V tejto súvislosti pojem „významný súbor kritérií a pravidiel“ treba chápať kvalitatívne a nie kvantitatívne. Je totiž potrebné zamedziť prípadným stratégiám na obchádzanie povinností uvedených v smernici o SEP, ktoré by mohli mať podobu roztrieštených opatrení, čím by sa znížil potrebný účinok tejto smernice (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. októbra 2016, D’Oultremont a i., C‑290/15, EU:C:2016:816, bod 48, ako aj citovanú judikatúru).

Z toho vyplýva, že hoci taký akt neobsahuje a nemôže obsahovať pozitívne predpisy, možnosť umožniť ľahšie získať výnimky z platných urbanistických predpisov, ktorú zavádza, mení právny režim a má za účinok, že OMPÚ, ktorého sa týka konanie vo veci samej, patrí do pôsobnosti článku 2 písm. a) a článku 3 ods. 2 písm. a) smernice o SEP.

(pozri body 42, 46, 47, 54, 55, 58, 67 a výrok)