–

Swedish Match AB, v zastúpení: P. Tridimas, barrister, a M. Johansson, advokat,

–

New Nicotine Alliance, v zastúpení: P. Diamond, barrister,

–

vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: S. Brandon, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci I. Rogers, QC,

–

maďarská vláda, v zastúpení: M. Z. Fehér, G. Koós a G. Tornyai, splnomocnení zástupcovia,

–

fínska vláda, v zastúpení: H. Leppo, splnomocnená zástupkyňa,

–

nórska vláda, v zastúpení: M. Reinertsen Norum, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci K. Moen, advocate,

–

Európsky parlament, v zastúpení: A. Tamás a I. McDowell, splnomocnení zástupcovia,

–

Rada Európskej únie, v zastúpení: M. Simm, E. Karlsson a A. Norberg, splnomocnení zástupcovia,

–

Európska komisia, v zastúpení: L. Flynn a J. Tomkin, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka platnosti článku 1 písm. c) a článku 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (Ú. v. EÚ L 127, 2014, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Swedish Match AB a Secretary of State for Health (minister zdravotníctva, Spojené kráľovstvo) vo veci zákonnosti zákazu vyrábať a dodávať tabak na orálne použitie v Spojenom kráľovstve.

3

Odôvodnenie 32 smernice 2014/40 uvádza:

„Smernicou Rady 89/622/EHS [z 13. novembra 1989 o aproximácii zákonov, iných predpisov a správnych opatrení členských štátov v oblasti označovania tabakových výrobkov [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 359, 1989, s. 1)] sa v členských štátoch zakázal predaj určitých typov tabaku na orálne použitie. Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2001/37/ES [z 5. júna 2001 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových výrobkov – Vyhlásenie Komisie (Ú. v. ES L 194, 2001, s. 26; Mim. vyd. 15/006, s. 147)] sa uvedený zákaz znovu potvrdil. Článok 151 [Aktu o podmienkach pristúpenia Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva a o úpravách zmlúv, na ktorých je založená Európska únia (Ú. v. ES C 241, 1994, s. 21, a Ú. v. ES L 1, 1995, s. 1)] povoľuje Švédsku výnimku z tohto zákazu. Zákaz predaja tabaku na orálne použitie by sa mal zachovať, aby sa v Únii (okrem Švédska) predišlo uvedeniu výrobku, ktorý je návykový a má nepriaznivé zdravotné účinky, na trh. V prípade ostatných bezdymových tabakových výrobkov, ktoré sa nevyrábajú pre masový trh, sa prísne ustanovenia týkajúce sa označovania a určité ustanovenia týkajúce sa ich zložiek považujú za dostatočné na to, aby obmedzili ich rozširovanie na trhu presahujúce ich tradičné používanie.“

4

Článok 1 smernice 2014/40 stanovuje:

„Cieľom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských štátov týkajúce sa:

…

…“

5

Článok 2 tejto smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

…

…

…

…“

6

Článok 17 uvedenej smernice, nazvaný „Tabak na orálne použitie“, znie:

„Bez toho, aby bol dotknutý článok 151 aktu o pristúpení Rakúska, Fínska a Švédska, členské štáty zakazujú uvádzanie tabaku na orálne použitie na trh.“

7

Článok 19 ods. 1 smernice 2014/40 s názvom „Oznamovanie nových kategórií tabakových výrobkov“ znie:

„1.   Členské štáty vyžadujú, aby výrobcovia a dovozcovia novej kategórie tabakových výrobkov predložili príslušným orgánom členských štátov oznámenie o každom takom výrobku, ktorý chcú uviesť na dotknutý vnútroštátny trh…“

8

Článok 24 ods. 3 tejto smernice znie:

„Členský štát tiež môže zakázať určitú kategóriu tabakových alebo súvisiacich výrobkov z dôvodov súvisiacich so špecifickou situáciou v tomto členskom štáte a s podmienkou, že tieto ustanovenia sú odôvodnené potrebou ochrany verejného zdravia, berúc pritom do úvahy vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia dosiahnutú prostredníctvom tejto smernice. Takéto vnútroštátne ustanovenia sa oznámia Komisii spolu s dôvodmi ich zavedenia. Komisia do šiestich mesiacov od dátumu prijatia oznámenia stanoveného v tomto odseku schváli alebo zamietne vnútroštátne ustanovenia po tom, čo s ohľadom na vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia dosiahnutú prostredníctvom tejto smernice overí, či sú tieto ustanovenia odôvodnené, alebo nie, či sú potrebné a primerané ich cieľu a či sú, alebo nie sú prostriedkom svojvoľnej diskriminácie alebo skrytého obmedzenia obchodu medzi členskými štátmi. Ak Komisia v rámci obdobia šiestich mesiacov nerozhodne, vnútroštátne ustanovenia sa pokladajú za schválené.“

9

Swedish Match je spoločnosť s ručením obmedzeným založená vo Švédsku, ktorá hlavne predáva bezdymové tabakové výrobky, najmä výrobky typu „snus“.

10

Swedish Match podala 30. júna 2016 žalobu na súdy Spojeného kráľovstva, ktorou namietala proti zákonnosti článku 17 Tobacco and Related Products Regulations 2016 (nariadenie o tabakových a súvisiacich výrobkoch z roku 2016), ktorý do právnej úpravy Spojeného kráľovstva prebral článok 1 písm. c) a článok 17 smernice 2014/40 a ktorý stanovuje, že „nikto nemôže ani vyrábať, ani dodávať tabak na orálne použitie“.

11

Swedish Match v rámci tejto žaloby so zreteľom na zásadu zákazu diskriminácie spochybňuje platnosť článku 1 písm. c) a článku 17 smernice 2014/40 z dôvodu rozdielneho zaobchádzania medzi tabakovými výrobkami na orálne použitie, ktorých uvádzanie na trh sa zakazuje, na jednej strane a inými bezdymovými tabakovými výrobkami, novými tabakovými výrobkami, cigaretami a inými tabakovými výrobkami na fajčenie, ako sú elektronické cigarety, ktorých užívanie nie je zakázané, na strane druhej. Okrem toho nemožno zákaz tabakových výrobkov na orálne použitie odôvodniť dôvodmi verejného zdravia, pretože aktuálne vedecké údaje, ktoré neboli k dispozícii v čase prijatia smernice Rady 92/41/EHS z 15. mája 1992, ktorou sa mení smernica 89/622 [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 158, 1992, s. 30), preukazujú, že tieto výrobky sa nachádzajú na spodnej hranici rizika, pokiaľ ide o škodlivé účinky na zdravie v porovnaní s inými bezdymovými tabakovými výrobkami. Navyše nič nenasvedčuje tomu, že užívanie tabakových výrobkov na orálne použitie je „premostením“, ktoré vedie k fajčeniu tabaku. Zákaz nemožno odôvodniť ani novosťou výrobku „snus“, pretože nové kategórie tabakových výrobkov v zmysle článku 2 bodu 14 smernice 2014/40 nie sú podľa tejto smernice napriek chýbajúcim vedeckým údajom k týmto výrobkom a ich prípadným škodlivým účinkom zakázané. Diskrimináciu tabakových výrobkov na orálne použitie nemožno ani odôvodniť tým, že tieto výrobky sú určené širokej verejnosti, pretože iné výrobky patriace do pôsobnosti tento smernice, ako napríklad iné bezdymové tabakové výrobky, elektronické cigarety a nové kategórie tabakových výrobkov, sú tiež určené širokej verejnosti.

12

Swedish Match navyše tvrdí, že zákaz uvádzania tabakových výrobkov na orálne použitie na trh je v rozpore so zásadou proporcionality, keďže ani odôvodnenia smernice 2014/40, ani posúdenie vplyvu z 19. decembra 2012, ktoré vypracovala Komisia a ktoré je pripojené k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov [SWD (2012) 452 v konečnom znení, s. 49 a nasl.] (ďalej len „posúdenie vplyvu“), ani žiadny iný dokument, však nepreukazujú, v čom je takýto zákaz nevyhnutný a primeraný vo vzťahu k akémukoľvek legitímnemu cieľu. Z tohto dôvodu nemožno zásadu obozretnosti uvádzať ako odôvodnenie, pretože uvedený zákaz nie je v súlade s povolením uvádzať na trh iné tabakové výrobky, ktorých toxicita je podľa aktuálnych vedeckých údajov vyššia.

13

Úplný zákaz tabakových výrobkov na orálne použitie ďalej nie je v súlade so zásadou subsidiarity, pretože nezohľadňuje konkrétne okolnosti v každom členskom štáte. Tento prístup nie je potrebný, ako zdôrazňuje aj skutočnosť, že smernica 2014/40 priznáva členským štátom určitú mieru voľnej úvahy pri prijímaní ich právnej úpravy.

14

Okrem toho ani smernica 2014/40, ani jej kontext neobjasňujú dôvody, pre ktoré sú tabakové výrobky na orálne použitie predmetom diskriminácie v porovnaní s inými bezdymovými tabakovými výrobkami, elektronickými cigaretami, novými tabakovými výrobkami a cigaretami. Normotvorca Únie si tak nesplnil povinnosť uviesť odôvodnenie stanovenú v článku 296 druhom odseku ZFEÚ.

15

Zákaz uvádzať tabakové výrobky na orálne použitie na trh predstavuje aj bezdôvodné obmedzenia voľného pohybu tovaru, pretože nie je v súlade so zásadami zákazu diskriminácie a proporcionality, ani s povinnosťou odôvodnenia.

16

Okrem toho skutočnosť, že Súdny dvor ešte nemal príležitosť rozhodnúť o platnosti článku 1 písm. c) a článku 17 smernice 2014/40, Swedish Match tvrdí, že rozsudok zo 14. decembra 2004, Swedish Match (C‑210/03, EU:C:2004:802), nie je uplatniteľný na vec samu, keďže najnovšie vedecké údaje o údajných škodlivých účinkoch tabakových výrobkov na orálne použitie by vyvrátili údaje vyplývajúce z tohto rozsudku, že systémy zavedené smernicou 2014/40 predstavujú významné rozdiely v porovnaní s tými, ktoré boli zavedené smernicou 2001/37, a napokon, že trh s tabakovými výrobkami sa od uvedeného rozsudku podstatne zmenil.

17

Minister zdravotníctva sa na obranu domnieva, že Súdnemu dvoru treba predložiť návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa platnosti článku 1 písm. c) a článku 17 smernice 2014/40, pričom uvádza najmä, že iba Súdny dvor má právomoc rozhodnúť o neplatnosti celej smernice alebo jej časti.

18

New Nicotine Alliance, registrovaná organizácia, ktorej cieľom je podpora verejného zdravia prostredníctvom zníženia škodlivosti tabaku (ďalej len „NNA“) na vnútroštátnom súde uviedla, že zákaz uvádzania tabakových výrobkov na orálne použitie na trh je v rozpore so zásadou proporcionality a porušuje články 1, 7 a 35 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Taký zákaz by bol totiž neprimeraný na dosiahnutie cieľa, ktorým je ochrana verejného zdravia, pretože by spotrebiteľov, ktorí sa chcú vyhnúť fajčeniu cigariet a konzumácii iných tabakových výrobkov na fajčenie, oberal o možnosť vyskúšať menej toxický výrobok, ako v tejto súvislosti preukazuje úspech elektronických cigariet, ako aj vedecké poznatky týkajúce sa škodlivých účinkov tabaku vo Švédsku. Snus je spolu s inými výrobkami znižujúcimi nepriaznivé účinky spôsobené tabakom, ktoré sú už dostupné v Spojenom kráľovstve, súčasťou ucelenej stratégie znižovania týchto nepriaznivých účinkov.

19

Za týchto okolností High Court of Justice (England & Wales), Queen’s Bench Division (Administrative Court) [Vrchný súd (Anglicko a Wales), oddelenie Queen’s Bench (správna komora), Spojené kráľovstvo] rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Sú článok 1 písm. c) a článok 17 smernice [2014/40] neplatné z dôvodu:

20

Vnútroštátny súd sa svojou prejudiciálnou otázkou pýta na platnosť článku 1 písm. c) a článku 17 smernice 2014/40 so zreteľom na zásady rovnosti zaobchádzania, proporcionality a subsidiarity, povinnosť odôvodnenia stanovenú v článku 296 druhom odseku ZFEÚ, články 34 a 35 ZFEÚ, ako aj na články 1, 7 a 35 Charty.

21

Vnútroštátny súd kladie otázku, či smernica 2014/40 porušuje zásadu rovnosti zaobchádzania v rozsahu, v akom zakazuje uvádzanie tabakových výrobkov na orálne použitie na trh, pričom povoľuje obchodovanie s inými bezdymovými tabakovými výrobkami, elektronickými cigaretami a novými tabakovými výrobkami.

22

Podľa ustálenej judikatúry zásada zákazu diskriminácie vyžaduje, aby sa porovnateľné situácie neposudzovali odlišne a aby sa odlišné situácie neposudzovali rovnako, ak takéto posúdenie nie je objektívne odôvodnené (rozsudok zo 7. marca 2017, RPO, C‑390/15, EU:C:2017:174, bod 41).

23

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že otázka porušenia zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu zákazu uvádzania tabakových výrobkov na orálne použitie na trh, stanovená smernicou 2001/37, už bola predmetom rozsudkov zo 14. decembra 2004, Swedish Match (C‑210/03, EU:C:2004:802), a zo 14. decembra 2004, Arnold André (C‑434/02, EU:C:2004:800).

24

Súdny dvor v týchto rozsudkoch rozhodol, že osobitná situácia, v ktorej sa nachádzajú tabakové výrobky na orálne použitie uvedené v článku 2 smernice 2001/37, umožňuje rozdielne zaobchádzanie s nimi bez toho, aby bolo možné účinne sa odvolávať na porušenie zásady zákazu diskriminácie. Konštatoval totiž, že tieto výrobky, hoci sa svojím zložením alebo dokonca svojím určením podstatne nelíšia od tabakových výrobkov na žuvanie, nenachádzajú sa v rovnakej situácii ako tieto výrobky z toho dôvodu, že tabakové výrobky na orálne použitie, ktoré sú predmetom zákazu stanoveného v článku 8a smernice 89/622 a prevzatého do článku 8 smernice 2001/37, sú na trhu členských štátov, na ktoré sa vzťahuje toto opatrenie, nové (rozsudky zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C‑210/03, EU:C:2004:802, bod 71, a zo 14. decembra 2004, Arnold André, C‑434/02, EU:C:2004:800, bod 69).

25

Normotvorca Únie po vyhlásení uvedených rozsudkov neprijal žiadne opatrenie, ktoré povoľuje uvedenie tabakových výrobkov na orálne použitie na trh členských štátov, uvedených v článku 17 smernice 2014/40.

26

Za predpokladu, že by sa tieto výrobky uviedli na trh, by boli stále novými v porovnaní s inými bezdymovými tabakovými výrobkami a tabakovými výrobkami na fajčenie, vrátane cigariet, a boli by tak atraktívne pre mladých ľudí.

27

Ako navyše uviedol generálny advokát v bode 73 svojich návrhov, z posúdenia vplyvu, ktoré nebolo v tejto súvislosti spochybnené, vyplýva, že na rozdiel od tabaku na orálne použitie ostatné bezdymové tabakové výrobky predstavujú len malú časť trhov, ktorých potenciál rastu je obmedzený, najmä vzhľadom na nákladný a čiastočne remeselný spôsob ich výroby. Naopak, tabakové výrobky na orálne použitie majú veľký rozvojový potenciál, čo navyše potvrdzujú výrobcovia týchto výrobkov.

28

Také osobitné okolnosti teda umožňovali rozdielne zaobchádzanie s tabakovými výrobkami na orálne použitie v porovnaní tak s inými tabakovými výrobkami, ako aj s cigaretami bez toho, aby bolo možné účinne sa dovolávať porušenia zásady rovnosti zaobchádzania.

29

Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu nepriaznivejšieho zaobchádzania s tabakovými výrobkami na orálne použitie v porovnaní s elektronickými cigaretami, Súdny dvor už konštatoval, že tieto posledné uvedené majú iné objektívne vlastnosti než tabakové výrobky vo všeobecnosti, a nenachádzajú sa teda v tej istej situácii ako tabakové výrobky (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. mája 2016, Pillbox 38, C‑477/14, EU:C:2016:324, body 36 a 42).

30

Z toho vyplýva, že zásada rovnosti zaobchádzania nemôže byť porušená z dôvodu skutočnosti, že osobitná kategória, ktorou sú tabakové výrobky na orálne použitie, je predmetom rozdielneho zaobchádzania v porovnaní s touto inou kategóriou, ako sú elektronické cigarety.

31

Pokiaľ ide o údajné porušenie zásady rovnosti zaobchádzania z dôvodu nepriaznivejšieho zaobchádzania s tabakovými výrobkami na orálne použitie v porovnaní s novými tabakovými výrobkami, treba poznamenať, že článok 2 bod 14 smernice 2014/40 definuje „nový tabakový výrobok“ ako tabakový výrobok, ktorý nepatrí ani do jednej z týchto kategórií, konkrétne cigarety, tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet, fajkový tabak, tabak do vodnej fajky, cigary, cigarky, žuvací tabak, šnupavý tabak alebo tabak na orálne použitie a uvedie sa na trh po 19. máji 2014.

32

Ako preto uviedol generálny advokát v bode 75 svojich návrhov, s prihliadnutím na dátum ich uvedenia na trh nemohli byť účinky nových tabakových výrobkov na verejné zdravie už na základe definície zistené alebo preskúmané v čase prijatia smernice 2014/40, zatiaľ čo účinky tabakových výrobkov na orálne použitie boli v tom období z vedeckého hľadiska dostatočne známe a podložené. Hoci je pravda, že normotvorca Únie zaradil tieto prvé uvedené výrobky do pôsobnosti tejto smernice, urobil tak z dôvodu, aby boli predmetom štúdií týkajúcich sa ich účinkov na zdravie a konzumných návykov, v súlade s článkom 19 uvedenej smernice.

33

Vzhľadom na to, že tabakové výrobky na orálne použitie boli predmetom viacerých vedeckých štúdií, nemohli sa pri prijímaní smernice 2014/40 považovať za nové v rovnakom rozsahu ako nové tabakové výrobky uvedené v článku 2 bode 14 tejto smernice.

34

Za týchto okolností článok 1 písm. c) a článok 17 smernice 2014/40 neporušujú zásadu rovnosti zaobchádzania.

35

Na úvod treba pripomenúť, že zásada proporcionality podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie boli primerané na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných dotknutou právnou úpravou a nešli nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov (rozsudok zo 7. februára 2018, American Express, C‑304/16, EU:C:2018:66, bod 85).

36

Čo sa týka súdneho preskúmania dodržiavania týchto podmienok, Súdny dvor priznal normotvorcovi Únie v rámci výkonu právomocí, ktorými disponuje, širokú mieru voľnej úvahy v takej oblasti, o akú ide vo veci samej, kde si jeho konanie vyžaduje výber tak politickej, ako aj hospodárskej alebo sociálnej povahy, a povinnosť vykonať komplexné posúdenie a hodnotenie. Nejde teda o to, či opatrenie prijaté v takej oblasti bolo jediné alebo najlepšie možné, pretože zákonnosť tohto opatrenia môže ovplyvniť len zjavne nevhodná povaha takého opatrenia vo vzťahu k cieľu, ktorý príslušné inštitúcie chcú sledovať (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. mája 2016, Pillbox 38, C‑477/14, EU:C:2016:324, bod 49).

37

Pokiaľ ide o posúdenie vysoko komplexných vedeckých alebo technických skutkových okolností, ktoré sú potrebné na posúdenie primeranosti zákazu uvádzať tabakové výrobky na orálne použitie na trh, treba pripomenúť, že súd Únie nemôže svojím posúdením týchto skutočností nahradiť posúdenie normotvorcom, ktorého Zmluva o FEÚ poverila touto úlohou. Táto široká miera voľnej úvahy normotvorcu Únie, ktorá implikuje následné obmedzené súdne preskúmanie jej výkonu, sa nevzťahuje len na povahu a dosah prijímaných predpisov, ale v určitej miere aj na určenie východiskových údajov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júna 2018, Poľsko/Parlament a Rada, C‑5/16, EU:C:2018:483, body 150 a 151).

38

Normotvorca Únie okrem toho musí zohľadniť zásadu obozretnosti, podľa ktorej ak pretrváva neistota týkajúca sa existencie alebo rozsahu rizík pre ľudské zdravie, ochranné opatrenia možno prijať aj bez nutnosti čakať na to, kým sa existencia a závažnosť týchto rizík preukážu v plnom rozsahu. Ak sa ukáže nemožné určiť s istotou existenciu alebo rozsah uvádzaného rizika z dôvodu nepresvedčivej povahy výsledkov vykonaných štúdií, ale pravdepodobnosť skutočnej škody pre verejné zdravie pretrváva za predpokladu, že riziko by sa zmenilo na skutočnosť, zásada obozretnosti odôvodňuje prijatie obmedzujúcich opatrení (rozsudok z 9. júna 2016, Pesce a i., C‑78/16 a C‑79/16, EU:C:2016:428, bod 47, ako aj citovaná judikatúra).

39

Vo svetle týchto úvah treba preskúmať platnosť článku 1 písm. c) a článku 17 smernice 2014/40 so zreteľom na zásadu proporcionality.

40

V prejednávanej veci treba uviesť, že smernica 2014/40 má podľa svojho článku 1 dvojitý cieľ spočívajúci v uľahčení hladkého fungovania vnútorného trhu s tabakovými a súvisiacimi výrobkami, pričom by sa malo vychádzať z vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí (rozsudok zo 4. mája 2016, Poľsko/Parlament a Rada, C‑358/14, EU:C:2016:323, bod 80).

41

Pokiaľ ide o cieľ zabezpečenia vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí, vyplýva z posúdenia vplyvu (strana 62 a nasl.), že Komisia uviedla rôzne politické možnosti týkajúce sa rôznych tabakových výrobkov, vrátane tých na orálne použitie. Konkrétne preskúmala možnosť zrušiť zákaz uvádzania tabakových výrobkov na orálne použitie na trh s prihliadnutím na nové vedecké výskumy, pokiaľ ide o škodlivosť týchto výrobkov pre zdravie, a na údaje týkajúce sa konzumných návykov tabakových výrobkov v krajinách, ktoré povoľujú obchodovanie s tabakovými výrobkami na orálne použitie.

42

Komisia v tejto súvislosti na úvod uviedla, že hoci sú podľa vedeckých štúdií bezdymové tabakové výrobky menej nebezpečné pre zdravie než tie dymové, nemení to nič na tom, že všetky bezdymové tabakové výrobky obsahujú karcinogény, že nie je vedecky preukázané, že množstvo týchto karcinogénov v tabakových výrobkoch na orálne použitie môže znižovať riziko rakoviny, že zvyšujú riziko smrteľného infarktu myokardu a že podľa niektorých poznatkov ich užívanie súvisí s komplikáciami v priebehu tehotenstva.

43

Komisia ďalej poukázala na to, že štúdie naznačujúce, že snus môže uľahčiť odvykanie od tabaku, sú založené prevažne na údajoch vyplývajúcich z empirického pozorovania a nemožno ich považovať za presvedčivé.

44

Komisia okrem toho tiež zdôraznila, že účinok rozhodnutia zrušiť zákaz uvádzania tabakových výrobkov na orálne použitie na trh môže viesť osoby, ktoré nie sú užívateľmi tabakových výrobkov, najmä mladých ľudí, k tomu, aby sa nimi stali, a také rozhodnutie teda zahŕňa určité riziká v oblasti verejného zdravia.

45

V dôsledku toho vzhľadom na všetky vedecké štúdie citované v posúdení vplyvov sa Komisia domnievala, že zásada obozretnosti odôvodňuje zachovanie zákazu uvádzať tabakové výrobky na orálne použitie na trh.

46

Swedish Match a NNA na účely spochybnenia platnosti článku 1 písm. c) a článku 17 smernice 2014/40 odkazujú, ako to vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, na aktuálne vedecké štúdie, ktoré z ich hľadiska preukazujú skutočnosť, že tabakové výrobky na orálne použitie, najmä tie typu „snus“, sú menej škodlivé v porovnaní s inými tabakovými výrobkami, vytvárajú menšiu závislosť a uľahčujú odvykanie od tabaku. Swedish Match a NNA najmä zdôrazňujú, pričom sa opierajú o poznatky zo Švédska a z Nórska, že užívanie výrobku snus skôr nahrádza tabakové výrobky na fajčenie a nedopĺňa ich, a že nepôsobí ako premostenie smerom k týmto posledným uvedeným.

47

V tomto kontexte treba konštatovať, že normotvorca Únie mohol na základe vedeckých štúdií a veľkej miery voľnej úvahy, ktorú má v tejto súvislosti, ako aj v súlade so zásadou obozretnosti, so zreteľom na judikatúru citovanú v bodoch 36 a 38 tohto rozsudku dospieť k záveru, že účinnosť tabakových výrobkov na orálne použitie ako pomoc pri odvykaní od fajčenia v prípade zrušenia zákazu uvádzať tieto výrobky na trh je neistá a že existuje riziko pre verejné zdravie, ako je riziko účinku premostenia, najmä z dôvodu príťažlivosti uvedených výrobkov pre mladých ľudí.

48

Pokiaľ totiž ide o vhodnosť opatrenia spočívajúceho v zákaze uvádzať tabakové výrobky na orálne použitie na trh dosiahnuť cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, treba pripomenúť, že túto vhodnosť nemožno posudzovať iba vo vzťahu k jedinej kategórii spotrebiteľov (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 176).

49

Vzhľadom na to, že v prípade zrušenia zákazu uvádzať tabakové výrobky na orálne použitie na trh sú pozitívne účinky pre zdravie spotrebiteľov, ktorí chcú tieto výrobky používať ako pomoc pri odvykaní, neisté a okrem toho existujú riziká pre zdravie spotrebiteľov, najmä mladých ľudí, ktoré si vyžadujú, aby sa v súlade so zásadou obozretnosti prijali reštriktívne opatrenia, nemožno článok 1 písm. c) a článok 17 smernice 2014/40 považovať za zjavne neprimeraný na zabezpečenie vysokej úrovne verejného zdravia.

50

Naopak, menej obmedzujúce opatrenia, ako sú opatrenia stanovené pre iné tabakové výrobky v smernici 2014/40, najmä posilnenie zdravotných varovaní a zákaz ochutených tabakových výrobkov, sa nejavia byť rovnako vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa.

51

Vzhľadom na tak veľký potenciál rastu trhu s tabakovými výrobkami na orálne použitie, ktorý potvrdzujú samotní výrobcovia týchto výrobkov, ako aj na vytváranie prostredia bez dymu, je totiž veľmi pravdepodobné, že uvedené výrobky budú podnecovať osoby, ktoré dovtedy neboli užívateľmi tabakových výrobkov, najmä mladých ľudí, k tomu, aby sa nimi stali.

52

Tabakové výrobky na orálne použitie navyše predstavujú osobitné nebezpečenstvo pre maloleté osoby z toho dôvodu, že ich užívanie je ťažko vnímateľné. Ich užívanie totiž zvyčajne spočíva vo vložení výrobku medzi ďasno a hornú peru a držanie ho na mieste (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2004, Arnold André, C‑434/02, EU:C:2004:800, bod 19).

53

Zákaz uvádzania tabakových výrobkov na orálne použitie na trh teda zjavne neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia.

54

Okrem toho podľa ustálenej judikatúry má cieľ ochrany zdravia rozhodujúci význam v porovnaní so záujmami hospodárskej povahy (pozri rozsudok z 19. apríla 2012, Artegodan/Komisia, C‑221/10 P, EU:C:2012:216, bod 99 a citovanú judikatúru), pričom význam tohto cieľa môže odôvodniť aj značne negatívne hospodárske dôsledky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. októbra 2012, Nelson a i., C‑581/10 a C‑629/10, EU:C:2012:657, bod 81, ako aj citovanú judikatúru). V prejednávanej veci sú hospodárske výsledky vyplývajúce zo zákazu uvádzať tabakové výrobky na orálne použitie na trh, aj za predpokladu, že trh s takými výrobkami má veľký potenciál rásť, aj naďalej neisté, pretože v čase prijatia smernice 2014/40 sa tieto výrobky nenachádzali na trhu členských štátov uvedených v článku 17 smernice 2014/40.

55

Pokiaľ ide o cieľ spočívajúci v uľahčení riadneho fungovania vnútorného trhu s tabakovými a súvisiacimi výrobkami, treba uviesť, že zákaz uvádzať tabakové výrobky na orálne použitie na trh stanovený týmito ustanoveniami je tiež vhodný na uľahčenie riadneho fungovania vnútorného trhu s tabakovými a súvisiacimi výrobkami.

56

Súdny dvor totiž v bode 37 svojho rozsudku zo 14. decembra 2004, Swedish Match (C‑210/03, EU:C:2004:802), konštatoval, že v čase prijatia smernice 92/41 existovali rozdiely medzi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami členských štátov, ktorých cieľom bolo zastaviť šírenie užívania výrobkov škodiacich zdraviu, ktoré boli na trhu členských štátov nové a boli považované za mimoriadne príťažlivé pre mladých ľudí.

57

Súdny dvor tak v tom istom rozsudku uviedol, že pri prijatí smernice 2001/37, ktorá tiež zakazovala uvádzanie tabakových výrobkov na orálne použitie na trh, sa právny kontext nezmenil (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C‑210/03, EU:C:2004:802, bod 40), treba poznamenať, že pri prijatí smernice 2014/40 bol tento kontext tiež rovnaký.

58

Tabakové výrobky na orálne použitie sú totiž naďalej škodlivé, návykové a príťažlivé pre mladých ľudí. Ako bolo okrem toho konštatované v bode 26 tohto rozsudku, predstavovali v prípade uvedenia na trh pre spotrebiteľov nové výrobky. Taký kontext môže aj naďalej členské štáty viesť k prijatiu rôznych zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení určených na zastavenie šírenia užívania tabakových výrobkov na orálne použitie.

59

Okrem toho, pokiaľ ide konkrétne o tvrdenie spoločnosti Swedish Match, že povolenie obchodovania s inými tabakovými a súvisiacimi výrobkami preukazuje neprimeranosť zákazu uvádzať tabakové výrobky na orálne použitie na trh, treba pripomenúť, že opatrenie Únie je vhodné na dosiahnutie sledovaného cieľa iba v prípade, že skutočne zodpovedá úsiliu dosiahnuť ho koherentne a systematicky (pozri v tomto zmysle rozsudok z 5. júla 2017, Fries, C‑190/16, EU:C:2017:513, bod 48).

60

V tejto súvislosti z bodu 34 tohto rozsudku vyplýva, že článok 1 písm. c) a článok 17 smernice 2014/40 neporušujú zásadu rovnosti zaobchádzania z dôvodu rozdielneho zaobchádzania s tabakovými výrobkami na orálne použitie v porovnaní so zaobchádzaním s inými tabakovými a súvisiacimi výrobkami.

61

Článok 1 písm. c) a článok 17 smernice 2014/40 teda nespôsobujú nevýhody, ktoré sú zjavne neprimerané vo vzťahu k uvedeným cieľom.

62

Z predchádzajúcich úvah vyplýva, že tieto ustanovenia neobsahujú obmedzenia neprimerané vo vzťahu k dvojitému cieľu sledovanému smernicou 2014/40, ktorý spočíva v uľahčení riadneho fungovania vnútorného trhu s tabakovými a súvisiacimi výrobkami a zabezpečení vysokej úrovne ochrany ľudského zdravia.

63

Treba teda konštatovať, že uvedené ustanovenia neporušujú zásadu proporcionality.

64

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Swedish Match spochybňuje platnosť článku 1 písm. c) a článku 17 smernice 2014/40 so zreteľom na zásadu subsidiarity z dôvodu, že všeobecný a celkový zákaz uvádzať tabakové výrobky na orálne použitie na trh zbavuje členské štáty akejkoľvek voľnej úvahy pri ich právnej úprave a ukladá im jednotný režim, bez ohľadu na konkrétne okolnosti členských štátov, s výnimkou Švédskeho kráľovstva. Podľa spoločnosti Swedish Match takýto prístup nie je navyše nevyhnutný, ako preukazuje možnosť priznaná každému členskému štátu podľa článku 24 ods. 3 tejto smernice, zakázať jednu alebo druhú kategóriu tabakových a súvisiacich výrobkov z dôvodov spojených s jeho konkrétnou situáciou.

65

Je potrebné konštatovať, že zásada subsidiarity uvedená v článku 5 ods. 3 ZEÚ, ktorý stanovuje, že Únia vyvíja činnosť v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len vtedy a len v takom rozsahu, pokiaľ ciele navrhované touto činnosťou nemôžu byť uspokojivo dosiahnuté členskými štátmi a z dôvodov rozsahu alebo dôsledkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie. Protokol (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, pripojený k Zmluve o EÚ a k Zmluve o FEÚ okrem toho vo svojom článku 5 stanovuje usmernenia na určenie, či sú tieto podmienky splnené (rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 215).

66

V prejednávanej veci, keďže v prípade zlepšenia fungovania vnútorného trhu ide o takú oblasť, ktorá nie je medzi oblasťami, v ktorých má Únia výlučnú právomoc, treba overiť, či cieľ, ktorý sleduje smernica 2014/40, možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie (rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 219).

67

V tomto ohľade, ako bolo spomenuté v bode 40 tohto rozsudku, smernica 2014/40 sleduje dvojitý cieľ spočívajúci v uľahčení riadneho fungovania vnútorného trhu s tabakovými a súvisiacimi výrobkami, pričom sa súčasne zaručí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia, najmä pokiaľ ide o mladých ľudí (rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 220).

68

Aj za predpokladu, že by druhá časť tohto cieľa mohla byť lepšie dosiahnutá na úrovni členských štátov, platí, že sledovanie cieľa na tejto úrovni by mohlo viesť ku konsolidácii, ba dokonca k vyvolaniu situácií, v ktorých, ako bolo uvedené v bode 58 tohto rozsudku, niektoré členské štáty dovoľujú uvádzanie tabakových výrobkov na orálne použitie na trh, hoci iné to zakazujú, čo by šlo presne proti prvému cieľu smernice 2014/40, konkrétne proti zlepšeniu fungovania vnútorného trhu tabakových a súvisiacich výrobkov (rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 221).

69

Zo vzájomnej závislosti týchto dvoch cieľov sledovaných smernicou vyplýva, že normotvorca Únie sa mohol legitímne domnievať, že opatrenie musí obsahovať zavedenie režimu uvádzania tabakových výrobkov na orálne použitie na trh Únie a že tento dvojitý cieľ môže byť z dôvodu tejto prepojenosti lepšie uskutočnený na úrovni Únie (rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 222).

70

Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého článok 24 ods. 3 smernice 2014/40 preukazuje, že ciele tejto smernice možno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, je potrebné uviesť, že toto ustanovenie priznáva každému členskému štátu možnosť zakázať určitú kategóriu tabakových alebo súvisiacich výrobkov z dôvodov týkajúcich sa špecifickej situácie v uvedenom členskom štáte a pod podmienkou, že tieto ustanovenia sú odôvodnené potrebou ochrany verejného zdravia, však má Komisia právomoc schváliť alebo zamietnuť vnútroštátne ustanovenia po tom, čo preverí, či sú alebo nie sú odôvodnené, potrebné a primerané vzhľadom na ich cieľ, berúc pritom do úvahy vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia, ktorú zaručuje uvedená smernica, alebo či predstavujú alebo nepredstavujú prostriedok svojvoľnej diskriminácie alebo skryté obmedzovanie obchodu medzi členskými štátmi.

71

V tomto ohľade treba pripomenúť, že autori Zmluvy chceli zveriť normotvorcovi Únie v závislosti od všeobecného kontextu a osobitných charakteristík oblasti, ktorá má byť predmetom harmonizácie, voľnú úvahu pri posúdení najvhodnejšej techniky aproximácie na dosiahnutie požadovaného výsledku, najmä v oblastiach, pre ktoré sú charakteristické zložité technické osobitosti. Normotvorca Únie by teda mohol v rámci výkonu tejto miery voľnej úvahy pristúpiť len k harmonizácii po etapách a požadovať len postupné odstraňovanie jednostranných opatrení prijatých členskými štátmi (rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 63).

72

V závislosti od okolností opatrenia uvedené v článku 114 ods. 1 ZFEÚ môžu zahŕňať zaviazanie všetkých členských štátov na povolenie uvádzať dotknutý výrobok alebo výrobky na trh, stanoviť pre toto povolenie určité podmienky, dokonca dočasne alebo trvalo zakázať uvádzanie jedného alebo viacerých výrobkov na trh (rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 64).

73

Treba sa teda domnievať, že normotvorca Únie tým, že zakázal uvádzanie tabakových výrobkov na orálne použitie na trh a súčasne povolil obchodovanie s inými tabakovými výrobkami, pristúpil k harmonizácii tabakových výrobkov po etapách.

74

Článok 24 ods. 3 smernice 2014/40 sa teda vzťahuje na aspekt, ktorý nie je predmetom harmonizačných opatrení stanovených touto smernicou (rozsudok zo 4. mája 2016, Philip Morris Brands a i., C‑547/14, EU:C:2016:325, bod 90).

75

Samotné toto ustanovenie nemôže teda preukazovať, že ciele tejto smernice mohli dostatočným spôsobom dosiahnuť členské štáty.

76

Z toho vyplýva, že článok 1 písm. c) a článok 17 smernice 2014/40 neporušujú zásadu subsidiarity.

77

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Swedish Match tvrdí, že smernica 2014/40 neobsahuje žiadne konkrétne a koherentné vysvetlenie selektívneho zákazu tabakových výrobkov na orálne použitie, a dodáva, že takéto vysvetlenie nie je celkom jasné ani z kontextu tejto smernice.

78

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie vyžadované podľa článku 296 druhého odseku ZFEÚ má byť prispôsobené povahe predmetného aktu a má uvádzať jasným a jednoznačným spôsobom úvahy inštitúcie, autora aktu, spôsobom umožňujúcim dotknutým osobám spoznať odôvodnenia prijatých opatrení a príslušnému súdu vykonávať svoju právomoc preskúmania. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie špecifikovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 296 druhého odseku ZFEÚ, sa musí posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale aj s ohľadom na jeho kontext a na všetky právne predpisy, ktoré upravujú dotknutú oblasť (rozsudok zo 17. marca 2011, AJD Tuna, C‑221/09, EU:C:2011:153, bod 58).

79

Z ustálenej judikatúry rovnako vyplýva, že rozsah povinnosti uviesť odôvodnenie závisí od právnej povahy príslušného aktu a že pri právnych aktoch všeobecnej povahy sa odôvodnenie môže obmedziť na jednej strane na uvedenie celkovej situácie, ktorá viedla k ich prijatiu, a na druhej strane na uvedenie všeobecných cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté. V tejto súvislosti Súdny dvor najmä spresnil, že je neprimerané vyžadovať zvláštne odôvodnenie pre rôznu voľbu použitých techník, keď z napadnutého aktu je zrejmý základný cieľ sledovaný inštitúciou (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2011, AJD Tuna, C‑221/09, EU:C:2011:153, bod 59).

80

V prejednávanej veci odôvodnenie 32 smernice 2014/40, ako aj posúdenie vplyvov obsahujú skutočnosti, z ktorých jasne a jednoznačne vyplývajú úvahy Komisie, ktoré ju viedli k zákazu uvádzania tabakových výrobkov na orálne použitie na trh.

81

Odôvodnenie 32 smernice 2014/40 konkrétne uvádza, že zákaz predaja tabaku na orálne použitie by sa mal zachovať, aby sa v Únii (okrem Švédska) predišlo uvedeniu výrobku, ktorý je návykový a má nepriaznivé zdravotné účinky, na trh, a odkazuje na odôvodnenie uvedené v smerniciach 89/622 a 2001/37, ktoré jasne uvádzajú dôvody, ktoré viedli k tomuto zákazu, ako už konštatoval Súdny dvor (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 14. decembra 2004, Swedish Match, C‑210/03, EU:C:2004:802, bod 65).

82

Za týchto podmienok vzhľadom na to, že tieto skutočnosti umožňujú oboznámiť sa s odôvodnením zákazu uvádzania tabakových výrobkov na orálne použitie na trh a príslušnému súdu vykonať preskúmanie, spĺňa smernica 2014/40 povinnosť uviesť odôvodnenie stanovenú v článku 296 druhom odseku ZFEÚ.

83

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Swedish Match tvrdí, že článok 1 písm. c) a článok 17 smernice 2014/40 sú v rozpore s článkami 34 a 35 ZFEÚ z dôvodu, že porušujú zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality, ako aj povinnosť odôvodnenia.

84

V tejto súvislosti hoci je pravda, že zákaz uvádzať tabakové výrobky na orálne použitie na trh je obmedzením v zmysle článkov 34 a 35 ZFEÚ, je také obmedzenie, ako bolo uvedené vyššie, odôvodnené dôvodmi ochrany verejného zdravia, neporušuje zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality a spĺňa povinnosť uviesť odôvodnenie.

85

Článok 1 písm. c) a článok 17 smernice 2014/40 nie sú teda so zreteľom na články 34 a 35 ZFEÚ neplatné.

86

Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že Swedish Match a NNA tvrdia, že článok 1 písm. c) a článok 17 smernice 2014/40 porušujú články 1, 7 a 35 Charty, pretože zákaz uvádzať tabakové výrobky na orálne použitie na trh bráni jednotlivcom, ktorí chcú prestať fajčiť, v užívaní výrobkov, ktoré by boli prospešné ich zdraviu.

87

V tejto súvislosti podľa článku 52 ods. 1 Charty akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto Charte musí byť ustanovené zákonom a rešpektovať podstatu uvedených práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality môžu byť tieto obmedzenia vykonané len vtedy, ak je to nevyhnutné a ak skutočne zodpovedajú cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných.

88

V prejednávanej veci hoci článok 1 písm. c) a článok 17 smernice 2014/40 obmedzujú základné práva, ako tvrdia Swedish Match a NNA, je také obmedzenie stanovené zákonom, rešpektuje podstatu týchto práv a je v súlade so zásadou proporcionality.

89

Pokiaľ ide o rešpektovanie podstaty základných práv, treba v tejto súvislosti konštatovať, že cieľom zákazu uvádzať tabakové výrobky na orálne použitie na trh stanoveného v článku 1 písm. c) a článku 17 smernice 2014/40 nie je obmedziť právo na zdravie, ale naopak konkretizovať toto právo a zabezpečiť tak vysokú úroveň ochrany zdravia pre všetkých spotrebiteľov, a súčasne úplne nezbaviť osoby, ktoré chcú prestať fajčiť, možnosti voľby výrobkov, ktoré sú pre ne na tento účel prospešné.

90

Ako bolo konštatované v bode 63 tohto rozsudku, tieto ustanovenia neporušujú ani zásadu proporcionality.

91

Za týchto podmienok treba konštatovať, že článok 1 písm. c) a článok 17 smernice 2014/40 nie sú so zreteľom na články 1, 7 a 35 Charty neplatné.

92

Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že preskúmanie položenej otázky nepreukázalo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 1 písm. c) a článku 17 smernice 2014/40.

93

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Preskúmanie položenej otázky nepreukázalo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 1 písm. c) a článku 17 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES.