–

Comune di Castelbellino, v zastúpení: A. Lucchetti, avvocato,

–

Regione Marche, v zastúpení: P. De Bellis, avvocato,

–

Società Agricola 4 C S.S., v zastúpení: M. Misiti, avvocato,

–

talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Palatiello, avvocato dello Stato,

–

Európska komisia, v zastúpení: G. Gattinara a C. Zadra, splnomocnení zástupcovia,

1

Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 2012, s. 1).

2

Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi Comune di Castelbellino (obec Castelbellino, Taliansko) na jednej strane a Regione Marche (región Marche, Taliansko), Ministero per i beni e le attività culturali (Ministerstvo kultúry a kultúrnych pamiatok, Taliansko), Ministero dell’Ambiente e della Tutela del Territorio e del Mare (Ministerstvo životného prostredia, ochrany pôdy a morí, Taliansko), Regione Marche Servizio Infrastrutture Trasporti Energia – P. F. Rete Elettrica Regionale a Provincia di Ancona (provincia Ancona, Taliansko) na strane druhej, ktorý sa týka rozhodnutia, ktorým región Marche rozhodol, že projekt spoločnosti Società Agricola 4 C S.S. (ďalej len „4 C“), týkajúci sa zvýšenia výkonu zariadenia na výrobu elektrickej energie z bioplynu, nebolo potrebné podrobiť posudzovaniu vplyvu na životné prostredie (ďalej len „EIE“).

3

Článok 2 ods. 1 smernice 2011/92 stanovuje:

„Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pred udelením povolenia sa pre všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať významný vplyv na životné prostredie okrem iného z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, bude vyžadovať povolenie a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov. Tieto projekty sú definované v článku 4.“

4

Článok 4 ods. 2 a 3 tejto smernice spresňuje:

„2.   Pokiaľ článok 2 ods. 4 neustanovuje inak, členské štáty určia, či projekty uvedené v prílohe II budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10. Členské štáty to určia na základe:

Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písmenách a) a b).

3.   Ak sa vykonáva skúmanie každého jednotlivého prípadu, alebo ak sú stanovené prahy alebo kritériá na účely odseku 2, vezmú sa do úvahy príslušné výberové kritériá uvedené v prílohe III.“

5

Príloha I uvedenej smernice s názvom „Projekty uvedené v článku 4 ods. 1“ vo svojom bode 2 písm. a) uvádza, že medzi tieto projekty patria „tepelné elektrárne a iné spaľovacie zariadenia s tepelným výstupom 300 [megawattov (MW)] a viac“.

6

Príloha II tej istej smernice s názvom „Projekty uvedené v článku 4 ods. 2“ vo svojom bode 3 stanovuje, že medzi týmito projektmi figurujú „priemyselné zariadenia na výrobu elektriny, pary a teplej vody (projekty neobsiahnuté v prílohe I)“.

7

Príloha III smernice 2011/92, nazvaná „Výberové kritérium uvedené v článku 4 ods. 3“, znie:

„1.   Vlastnosti projektov

Vlastnosti projektov sa musia posudzovať s osobitným zreteľom na:

2.   Umiestnenie projektov

Musí sa zvážiť citlivosť životného prostredia v pravdepodobne zasiahnutej zemepisnej oblasti, a najmä:

3.   Vlastnosti potenciálneho vplyvu

Prípadné významné vplyvy projektov sa musia zvážiť vo vzťahu ku kritériám uvedeným v bodoch 1 a 2, a najmä vzhľadom na:

8

Spoločnosť 4 C prevádzkuje zariadenie na výrobu elektrickej energie z bioplynu v obci Castelbellino v regióne Marche (ďalej len „predmetné zariadenie“), ktorého uvedenie do prevádzky táto obec povolila na základe právnej úpravy ochrany krajiny.

9

Rozhodnutím z 20. júna 2012 región Marche povolil spoločnosti 4 C vykonať práce potrebné na zvýšenie výkonu predmetného zariadenia z 249 kilowattov (kW) na 999 kW.

10

Na základe legge Regione Marche n. 3 (zákon regiónu Marche č. 3) z 26. marca 2012 (ďalej len „zákon č. 3/2012“) bolo toto povolenie udelené bez toho, aby projekt podliehal EIE, či dokonca predbežnému preskúmaniu potreby takého posudzovania, keďže nominálny výkon predmetného zariadenia bol nižší než hranica 1 MW, stanovená týmto zákonom.

11

Obec Castelbellino sa obrátila na vnútroštátny súd Tribunale amministrativo regionale per le Marche (Regionálny správny súd pre Marche, Taliansko) s návrhom na zrušenie tohto povolenia, dovolávajúc sa porušenia smernice 2011/92.

12

Dňa 22. februára 2013 tento súd zamietol návrh obce Castelbellino na nariadenie predbežného opatrenia na odklad výkonu napadnutého povolenia.

13

Svojím rozsudkom č. 93/2013 z 22. mája 2013 Corte costituzionale (Ústavný súd, Taliansko) vyhlásil zákon č. 3/2012 za čiastočne odporujúci Ústave z dôvodu jeho nezlučiteľnosti s právom Únie, keďže tento zákon neukladal zohľadniť všetky kritériá stanovené v prílohe III smernice 2011/92 na účely identifikácie projektov, ktoré podliehajú EIE, v súlade s článkom 4 ods. 3 tejto smernice.

14

Dňa 16. apríla 2015 sa 4 C obrátila na región Marche so žiadosťou, aby bol zabezpečený súlad predmetného zariadenia s požiadavkami stanovenými smernicou 2011/92.

15

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že ustanovenia zákona č. 3/2012, ktoré predtým umožňovali regiónom prijať odstupňované prahové hodnoty pre oslobodenie od EIE a z ktorých vychádzali regionálne orgány pri prijatí rozhodnutia z 20. júna 2012, boli zrušené v nadväznosti na rozsudok č. 93/2013 Corte costituzionale (Ústavný súd) z 22. mája 2013. Prijali sa nové ustanovenia, ktoré na jednotnej celoštátnej úrovni definovali podmienky, za akých sú projekty regionálneho významu oslobodené od EIE. Prahová hodnota podliehania posudzovaniu pre zariadenia typu ako je zariadenie, ktorého sa týka konanie vo veci samej, bola zvýšená na 50 MW namiesto 1 MW, pričom táto prahová hodnota sa môže za určitých podmienok znížiť o 50 %.

16

Za týchto podmienok pri uplatnení tohto nového právneho režimu región Marche rozhodnutím z 3. júna 2015 na jednej strane konštatoval, že predmetné zariadenie bolo oslobodené od predbežného preskúmania potreby vykonania EIE, a na strane druhej preskúmania „platnosti“ skôr udeleného povolenia z 20. júna 2012.

17

Rozsudkom z 19. júna 2015 však Tribunale amministrativo regionale per le Marche (Regionálny správny súd pre Marche) zrušil povolenie, ktoré 20. júna 2012 udelil región Marche, z dôvodu, že bolo udelené na základe právnych ustanovení, ktoré boli neskôr vyhlásené za protiústavné.

18

4 C podala odvolanie proti tomuto rozsudku na Consiglio di Stato (Štátna rada, Taliansko).

19

Obec Castelbellino sa zase naopak obrátila na vnútroštátny súd s návrhom na zrušenie rozhodnutia regiónu Marche z 3. júna 2015.

20

Za týchto podmienok Tribunale amministrativo regionale per le Marche (Regionálny správny súd pre Marche) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru nasledujúce prejudiciálne otázky:

21

Na úvod treba poznamenať, že z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že konanie vo veci samej sa týka projektu zvýšenia výkonu existujúceho zariadenia na výrobu elektrickej energie napájaného bioplynom, v súvislosti s ktorým regionálne orgány rozhodli, že nebolo potrebné pristúpiť k vykonaniu predbežného preskúmania potreby EIE v súlade s právnou úpravou regionálneho orgánu, ktorá bola neskôr vyhlásená za protiústavnú z dôvodu, že neukladala, aby sa zohľadnili všetky relevantné kritériá uvedené v prílohe III smernice 2011/92 na účely identifikácie projektov podliehajúcich EIE v súlade s článkom 4 ods. 3 tejto smernice.

22

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania tiež vyplýva, že v nadväznosti na žiadosť spoločnosti 4 C zo 16. apríla 2015, uvedenú v bode 14 tohto rozsudku, aby sa preskúmala otázka potreby vykonania EIE, keďže predmetné práce boli vykonané, regionálne orgány zastávali na základe nových legislatívnych ustanovení názor, že také posudzovanie nebolo potrebné vykonať.

23

Svojimi dvomi otázkami, ktoré treba skúmať spoločne, sa vnútroštátny súd teda v podstate pýta, či ak projekt zvýšenia výkonu zariadenia na výrobu elektrickej energie, ako je projekt v konaní vo veci samej, nepodliehal predbežnému preskúmaniu potreby vykonať EIE podľa vnútroštátnych ustanovení, ktoré boli neskôr vyhlásené v tomto bode za nezlučiteľné so smernicou 2011/92, právo Únie bráni tomu, aby toto zariadenie bolo po realizácii tohto projektu predmetom nového konania o preskúmaní zo strany príslušných orgánov na účely overenia jeho súladu s požiadavkami tejto smernice a prípadne predmetom EIE. Vnútroštátny súd sa tiež pýta, či tieto orgány môžu na základe ustanovení vnútroštátneho práva účinných k dátumu, ku ktorému majú rozhodnúť, prijať záver, že také EIE nie je potrebné vykonať.

24

Treba pripomenúť, že článok 2 ods. 1 smernice 2011/92 ukladá, aby projekty, ktoré pravdepodobne budú mať podstatný vplyv na životné prostredie v zmysle článku 4 tejto smernice v spojení s prílohami I alebo II tejto smernice, podliehali takémuto posudzovaniu ešte pred udelením povolenia (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 7. januára 2004, Wells, C‑201/02, EU:C:2004:12, bod 42, ako aj z 26. júla 2017, Comune di Corridonia a i., C‑196/16, EU:C:2017:589, bod 32).

25

Ako už rozhodol Súdny dvor, predbežná povaha takéhoto posudzovania je odôvodnená nutnosťou, aby v rozhodovacom procese príslušný orgán čo najskôr zohľadnil vplyvy každého procesu technického plánovania a rozhodovania na životné prostredie s cieľom, aby sa už od začiatku predišlo vzniku znečistenia alebo obťažovania skôr, než by sa dodatočne odstraňovali ich následky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. júla 2008, Komisia/Írsko, C‑215/06, EU:C:2008:380, bod 58, ako aj z 26. júla 2017, Comune di Corridonia a i., C‑196/16, EU:C:2017:589, bod 33).

26

Článok 4 ods. 1 smernice 2011/92 spresňuje, že pokiaľ článok 2 ods. 4 tejto smernice neustanovuje inak, projekty uvedené v jej prílohe I podliehajú posúdeniu v súlade s jej článkami 5 až 10.

27

Pre projekty vymenované v prílohe II smernice 2011/92, článok 4 ods. 2 tejto smernice stanovuje, že členské štáty určia, či projekt musí podliehať EIE na základe skúmania každého jednotlivého prípadu alebo na základe prahov alebo kritérií stanovených dotknutými členskými štátmi.

28

Článok 4 ods. 3 smernice 2011/92 dodáva, že pre skúmanie každého jednotlivého prípadu, alebo stanovenia prahov alebo kritérií podľa odseku 2 toho istého článku, sa vezmú do úvahy relevantné výberové kritériá uvedené v prílohe III tejto smernice.

29

Smernica 2011/92 naopak nespresňuje právne dôsledky, ktoré treba vyvodiť z porušenia týchto ustanovení.

30

Treba však pripomenúť, že Súdny dvor už v bode 43 rozsudku z 26. júla 2017, Comune di Corridonia a i. (C‑196/16, EU:C:2017:589), rozhodol, že v prípade neuskutočnenia EIE vyžadovaného právom Únie členské štáty musia odstrániť protiprávne dôsledky tohto neuskutočnenia a že právo Únie nebráni tomu, aby sa také posudzovanie uskutočnilo v rámci nápravy dodatočne po výstavbe dotknutého zariadenia a po jeho uvedení do prevádzky za dvoch podmienok, a to na jednej strane že vnútroštátne predpisy umožňujúce túto nápravu neposkytujú dotknutým osobám možnosť obchádzať alebo neuplatniť pravidlá práva Únie a na druhej strane že posúdenie uskutočnené v rámci nápravy sa netýka len budúcich vplyvov tohto zariadenia na životné prostredie, ale zohľadňuje aj environmentálne vplyvy, ku ktorým došlo od okamihu jeho realizácie.

31

V bode 42 rozsudku z 26. júla 2017, Comune di Corridonia a i. (C‑196/16, EU:C:2017:589), Súdny dvor tiež uviedol, že okolnosť po prvé, že spoločnosti dotknuté vo veci, v ktorej bol vyhlásený uvedený rozsudok, uskutočnili nevyhnutné opatrenia, aby sa prípadne uskutočnilo EIE, po druhé že odmietnutie príslušných orgánov vyhovieť týmto žiadostiam sa zakladalo na vnútroštátnych predpisoch, ktorých rozpor s právom Únie bol konštatovaný až dodatočne, a po tretie že prevádzka zariadení, ktorých sa týkalo konanie, v ktorom bol vyhlásený tento rozsudok, bola prerušená, skôr preukazuje, že nápravy uskutočnené v rámci tohto konania neboli povolené vnútroštátnym právom za podmienok porovnateľných s podmienkami dotknutými vo veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 3. júla 2008, Komisia/Írsko (C‑215/06, EU:C:2008:380, bod 61), a ich cieľom nebolo obchádzanie pravidiel práva Únie.

32

V dôsledku toho právo Únie za týchto podmienok nebráni tomu, aby ak projekt nepodliehal predbežnému preskúmaniu potreby EIE za uplatnenia ustanovení nezlučiteľných so smernicou 2011/92, bol predmetom preskúmania príslušných orgánov dokonca aj po jeho realizácii na účely určenia, či musí alebo nemusí byť predmetom EIE, prípadne na základe novej vnútroštátnej právnej úpravy, pod podmienkou, že táto právna úprava je zlučiteľná s touto smernicou.

33

Vnútroštátne orgány, ktoré majú rozhodnúť v tomto kontexte, musia tiež zobrať do úvahy vplyvy na životné prostredie vytvorené zariadením od realizácie prác a nič nebráni tomu, aby v nadväznosti na toto preskúmanie prijali nanovo záver, že EIE nie je potrebné vykonať.

34

Hoci prislúcha vnútroštátnemu súdu posúdiť, či sú v konaní vo veci samej tieto podmienky vzhľadom na obsah vnútroštátnych ustanovení a informácií, ktorými disponuje, splnené, Súdny dvor napriek tomu považuje za vhodné poskytnúť mu nasledujúce usmernenia.

35

Hneď na úvod treba konštatovať, že projekt zariadenia na výrobu elektrickej energie z bioplynu s nominálnym výkonom nižším než 1 MW nepatrí do prílohy I bodu 2 písm. a) smernice 2011/92, ktoré sa týka tepelných elektrární a iných spaľovacích zariadení s tepelným výstupom 300 MW a viac, ale do prílohy II bodu 3 písm. a) tejto smernice, ktoré sa týka priemyselných zariadení na výrobu elektriny neobsiahnutých v prílohe I.

36

Práce určené na zvýšenie výkonu zariadenia ako je zariadenie, o aké ide v konaní vo veci samej, teda predstavujú projekt, pri ktorom členské štáty musia určiť, či má podliehať EIE v súlade s článkom 4 ods. 2 a 3 smernice 2011/92.

37

V nadväznosti na to z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak sa členské štáty rozhodli určiť prahové hodnoty alebo kritériá podľa článku 4 ods. 2 smernice 2011/92, miera voľnej úvahy, ktorá je im tak poskytnutá, je obmedzená povinnosťou stanovenou v článku 2 ods. 1 tejto smernice zabezpečiť, aby projekty, ktoré pravdepodobne budú mať podstatný vplyv na životné prostredie, a to najmä z dôvodu ich charakteru, veľkosti alebo umiestnenia, boli pred udelením povolenia posúdené z hľadiska ich vplyvov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. novembra 2008, Komisia/Írsko, C‑66/06, neuverejnený, EU:C:2008:637, bod 61 a citovanú judikatúru).

38

Pri uplatnení článku 4 ods. 3 smernice 2011/92 majú členské štáty pri určení týchto prahových hodnôt alebo kritérií povinnosť zohľadniť príslušné výberové kritériá uvedené v jej prílohe III (pozri v tomto zmysle rozsudok z 20. novembra 2008, Komisia/Írsko, C‑66/06, neuverejnený, EU:C:2008:637, bod 62).

39

Okrem toho členský štát, ktorý stanovuje tieto prahové hodnoty alebo kritériá na takej úrovni, že v praxi sa všetky projekty určitého typu vopred vyhnú povinnosti posúdenia, prekračuje svoju mieru voľnej úvahy, pokiaľ všetky vylúčené projekty nemožno na základe celkového posúdenia považovať za projekty, ktoré nemajú výrazný vplyv na životné prostredie (rozsudok z 20. novembra 2008, Komisia/Írsko, C‑66/06, neuverejnený, EU:C:2008:637, bod 65 a citovaná judikatúra).

40

Z toho vyplýva, že skutočnosť, že vnútroštátne ustanovenia, ako sú ustanovenia, z ktorých vychádzal región Marche pri prijatí svojho rozhodnutia z 3. júna 2015, mali vysokú prahovú hodnotu, od ktorej je povinné vykonať EIE, sama osebe však nestačí na prijatie záveru, že tieto ustanovenia nerešpektujú smernicu 2011/92.

41

Takéto konštatovanie nezlučiteľnosti s právom Únie tiež nemôže vyplývať z okolnosti, ktorú uvádza vnútroštátny súd, podľa ktorej ak by tieto ustanovenia neboli prijaté, projekt, ktorého sa týka konanie vo veci samej, by musel podliehať predbežnému preskúmaniu potreby vykonať EIE v nadväznosti na rozsudok č. 93/2013 Corte costituzionale (Ústavný súd) z 22. mája 2013.

42

Vzhľadom na vyššie uvedené treba na položené otázky odpovedať, že ak projekt zvýšenia výkonu zariadenia na výrobu elektrickej energie, ako je projekt v konaní vo veci samej, nepodliehal predbežnému preskúmaniu potreby vykonať EIE podľa vnútroštátnych ustanovení, ktoré boli neskôr vyhlásené v tomto bode za nezlučiteľné so smernicou 2011/92, právo Únie si vyžaduje, aby členské štáty odstránili protiprávne dôsledky tohto porušenia a nebráni tomu, aby toto zariadenie bolo po realizácii tohto projektu predmetom nového konania o preskúmaní zo strany príslušných orgánov na účely overenia jeho súladu s požiadavkami tejto smernice a prípadne predmetom EIE pod podmienkou, že vnútroštátne predpisy umožňujúce túto nápravu neposkytujú dotknutým osobám možnosť obchádzať alebo neuplatniť pravidlá práva Únie. Je tiež potrebné, aby boli zohľadnené vplyvy projektu na životné prostredie, ku ktorým došlo od jeho realizácie. Tieto orgány môžu na základe ustanovení vnútroštátneho práva účinných k dátumu, ku ktorému majú rozhodnúť, prijať záver, že EIE nie je potrebné vykonať, pokiaľ sú tieto ustanovenia zlučiteľné s poslednou uvedenou smernicou.

43

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:

Ak projekt zvýšenia výkonu zariadenia na výrobu elektrickej energie, ako je projekt v konaní vo veci samej, nepodliehal predbežnému preskúmaniu potreby vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa vnútroštátnych ustanovení, ktoré boli neskôr vyhlásené v tomto bode za nezlučiteľné so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie, právo Únie si vyžaduje, aby členské štáty odstránili protiprávne dôsledky tohto porušenia a nebráni tomu, aby toto zariadenie bolo po realizácii tohto projektu predmetom nového konania o preskúmaní zo strany príslušných orgánov na účely overenia jeho súladu s požiadavkami tejto smernice a prípadne predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie pod podmienkou, že vnútroštátne predpisy umožňujúce túto nápravu neposkytujú dotknutým osobám možnosť obchádzať alebo neuplatniť pravidlá práva Únie. Je tiež potrebné, aby boli zohľadnené vplyvy projektu na životné prostredie, ku ktorým došlo od jeho realizácie. Tieto orgány môžu na základe ustanovení vnútroštátneho práva účinných k dátumu, ku ktorému majú rozhodnúť, prijať záver, že také posudzovanie vplyvov na životné prostredie nie je potrebné vykonať, pokiaľ sú tieto ustanovenia zlučiteľné s poslednou uvedenou smernicou.